26. schôdza

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež sa chcem poďakovať za korektné a vecné vystúpenie. Pán minister, my sa nezhodneme v tej filozofii, že investičné stimuly sú vhodným nástrojom, ale zhodneme sa v tom, že ste spomenuli, že je to nástroj, ktorý formuje makroekonomickú politiku. V tom sa zhodneme a to je aj to, čo, čo som ja vo svojom vystúpení povedala, že tak, ako sú tieto investičné stimuly na Slovensku prideľované a vyberané a uplatňované, tak tú našu makroekonomickú politiku neformujú dobre. Tu sa vytvára jedna veľká monokultúra, jedna veľká odkázanosť celého nášho, takmer celého nášho hospodárstva na automobilový priemysel a vy ešte druhým dychom poviete, že keby tu bol záujem o piatu automobilku, tak ešte aj s tým súhlasíte. To znamená, že toto je ten najzásadnejší moment, ktorý ja teda spochybňujem, že som presvedčená, že to nie je správne. Proste jedna ekonomika nemôže stáť na jednej obrovskej monokultúre, pretože keď sa, keď príde nejaká kríza v automobilovom priemysle, tak, tak čo potom naša ekonomika spraví? To ako bude mať naozaj vážny problém.
Potom ste spomenuli, že je to nástroj v rámci konkurenčného zápasu. A to je tiež jedna z vecí, o ktorej som hovorila vo svojom vystúpení, že existuje množstvo rôznych rebríčkov hodnotení, analýz, ktoré hovoria o konkurencieschopnosti Slovenska. A väčšina týchto analýz a rebríčkov má v svojich top five alebo top ten proste korupciu, obrovskú byrokraciu, vysoké dane, vysoké odvodové zaťaženie, drahé a komplikované zamestnávanie. Jednoducho toto sú veci, ktoré sa v tých rebríčkoch opakujú. A tu je obrovský priestor zvýšiť slovenskú konkurencieschopnosť bez toho, aby sme potom museli selektívne vybraných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán minister, s tou Hnúšťou a Rimavskou Sobotou ste prestrelil. Verím, že vedome ste neklamal, len dúfam, že je to tak, že nie ste v obraze. Rimavská Sobota a Hnúšťa, všetci mladí ľudia sú preč. Pre tých, v tých fabrikách, ako je Yura a podobné, robia už len tí, čo nemôžu odísť od rodín a otročia za žobrácke mzdy. A úrady práce majú tiež veľký podiel, hovorím v úvodzovkách veľký podiel na znižovaní nezamestnanosti. Ony totižto vyhadzujú ľudí z evidencie pod rôznymi zámienkami. Následne títo ľudia pracujú načierno. Čiže o Hnúšti a Rimavskej Sobote by som nerobil také závery ako vy o tom znižovaní nezamestnanosti. Vravel ste, tuším, že klesla z 30 na 6, či koľko percent. Väčšina ľudí z tohto regiónu, čo boli nezamestnaní a teraz sú už zamestnaní, pracujú v zahraničí, v Anglicku, Írsku, Nemecku, či utierajú zadky v Rakúsku, potom robia na západnom Slovensku a, čo som spomínal, veľká časť je vyradená úradmi práce.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Jurzyca.

Pán minister, tiež dobrý bod za vystúpenie v rozprave. Tri poznámky v rámci tejto faktickej. Po prvé, stimuly sú peniaze, ktoré sa zoberú zvyšku ekonomiky a dajú sa jednej firme. Nemáte analýzu, ktorá by hovorila, že toto je dobré pre Slovensko. Pretože to, čo zoberiete, to znamená, že niektoré firmy majú menej peňazí a možnože aj krachujú, že to bola tá posledná kvapka v pohári. A ale beriem to, že aj vy a pán Bagačka ste hovorili niečo také, akože dobre, ale čo keď to robia všetci. No keď robia všetci zlú vec, tak ju nemusíme robiť aj my. Platí, že keby všetci dotovali výrobu televízorov a predávali by televízory za polovičné ceny a robili by to dlhodobo, tak pre nás je najlepšie kupovať od nich lacné televízory a vyrábať autá. Nemusíme sa prispôsobiť, nemusíme robiť to isté.
Pokiaľ ide o ten bod, že SaS-ka dávala stimuly, keď bola vo vláde,. Užitočnosť stimulov časom klesá. Po skončení socializmu alebo po nedobrej vláde vláda by mala vyslať signál, že zavádzame nie len dobré reformy, ale naozaj máme záujem o investorov. To tak je a teda pomerne draho zaplatiť tých prvých a na nich sa potom nabalia ďalší.
A nezadali sme INESS-u, nezadali sme, aby urobili nejakú štúdiu kvôli tomuto zákonu, kvôli nám, toto naozaj vyzerá konšpiračne, toto nie je pravda. Je to asi taká pravda, ako keby ste si mysleli, že, že zadali sme akciovým trhom, aby dnes padli po včerajšej Ficovej tlačovke, kde hovoril, že čakajú nás dobré časy. Toto je naozaj konšpirácia, nefunguje to takto.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No naozaj len v krátkosti. Taká malá faktická na pána Jurzycu. To ale musíte aj vy uznať, že pokiaľ je stimul daňová úľava, tak buď ten investor príde a čerpá daňovú úľavu, alebo nepríde a tým pádom nie sú zamestnaní ľudia. To hádam v tomto zmysle sa rozumieme. A si predstavte, že teraz by sme možno, keď budete vo vláde, tak ostatné štáty budú dávať stimuly a príde SaS-ka a povie, my stimuly už nedávame. Si predstavte, že by sme spravili teraz niečo také my a všetky veľké investície, zaujímavé by išli tam, tam, tam, tam. No tak to si chcem vedieť, čo by ste, možno nie vy, lebo vy nie ste ten typ, ale určite by som tu našiel niekoľko typov, čo by tu dobreže nevyskakovali z lavíc. A to len tak na margo.
Čo sa týka, chcel by som potvrdiť slová pána ministra v tom, že nedá sa porovnávať terajší rok a niečo hovoriť, čo bolo v roku 2008. Si predstavte, mysleli sme si pred dvoma rokmi, že budeme mať 5-percentnú nezamestnanosť? Tak asi nie. Jednoducho ten vývoj ide dopredu a, chvalabohu, myslím si, že aj k spokojnosti.
Čo vraví pán Mizík, niečo áno, súhlasím aj v niečom, aj s tým a nezamestnanosť v roku 2011 asi bola 34 aj dačo v rámci Rimavskej Soboty, teraz je pod 20, 19 aj niečo. Čo by som zase nebral len, že všetci sú preč úplne a všetci sú na západe alebo v zahraničí, ale vytvorili sa aj pracovné miesta, aj v rámci nášho regiónu. Nevravím, že ich je veľa, mohlo by ich samozrejme byť viac. A tým chcem nadviazať aj na to, čo vlastne aj rieši tento zákon, a to je to, že na základe aj posledného možno vývoja v roku vláda uznala a povedala, teda v rámci západného Slovenska sa budú dávať stimuly výnimočne naozaj na sofistikované projekty. A čo veľmi súhlasím, najväčšie maximálne tie stimuly by mali ísť na juh stredoslovenského kraja, do východného slovenského kraja. A tu vidím, tak, ako povedal pán minister, veľkú úlohu, obrovskú úlohu SARIO, s ktorými, jeho pracovníkmi mám tiež mnohokrát česť spolupracovať, pretože sú to naozaj odborníci a snažia sa aj tých investorov prilákať aj k nám. Mnohokrát to nevyjde, viackrát to nevyjde ako vyjde, ale myslím si, že sú to odborníci a svoju robotu si robia dobre, a jednoducho tá história je taká, predtým na západnom Slovensku boli aj káblikári, teraz sú možno u nás a o desať rokov budú v Srbsku. No nie o desať, už aj teraz sú aj v Srbsku. To znamená, že to posúvanie historické jednoducho, jednoducho bude.
Ale určite by som bol za to, aby, aby v súčasnosti sme sa všetci zamerali na tieto naše okresy a tak poviem, snažili sa, ako je len trošku možné, aby sme toho investora pritiahli k nám. Ale zas na druhej strane musíme si povedať, že ten investor zas nie je taký, že viete čo, poďte tam. Jednoducho niekto si povie, že buď pôjdem sem alebo pôjdem do Maďarska alebo do Poľska. Ale to je, to je vec jednania, rokovania. A vravím, aj ľudia v SARIO sú zbehlí a myslím si, že si robotu svoju robia naozaj dobre.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 752. Spoločná správa výborov má tlač 752a. Opäť prosím ministra hospodárstva Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tu tom len taký prietokový ohrievač za predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, je vytvoriť rámcový zákon pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, na základe ktorých dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácia, notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, pán predseda.