26. schôdza

Kolegovia, kolegyne, veľmi rýchlo chcem si splniť úlohu spravodajcu. Prvú vec, ktorú chcem povedať napriek tomu, že tu nie je už pán Beblavý, ale dúfam, že pán Mihál mu to odkáže. Chcem oceniť, že teda že stiahol svoj pozmeňujúci návrh z tretieho čítania, a ubezpečiť ho, že vec, ktorú on pripomienkoval, bude, tá vec bude vyriešená v rámci pozmeňujúceho návrhu pána Baláža.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že hlasovanie o návrhu novely Zákonníka práce bude zajtra o jedenástej.
A na záver, ja si na rozdiel od opozičných kolegov myslím, že toto je dobrý zákon, ktorý v konečnom dôsledku prinesie zvýšenie miezd pre ľudí, či už formou príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a počas sviatkov, alebo formou 13. a 14. platu. A preto chcem vyzvať nielen koaličných, ale aj opozičných poslancov, aby tento návrh zákona podporili a schválili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, štyria kolegovia, dovoľte, aby som vás, vážení hostia, poškodení občania nebankových subjektov Slovenskej republiky, predsedníctvo, vitajte! Dovoľte, aby som v tejto sieni zákonnosti priniesol už z mojej strany po štvrtýkrát zákon o odškodnení klientov nebankových subjektov. O čiastočnom odškodnení, to musím zdôrazniť, pretože na úplné odškodnenie táto republika, bojím sa, že asi nebude mať. Takže aspoň to čiastočné, ktoré bolo deklarované už v minulých rokoch a do dnešného dňa sa neudialo.
Nemal by som tu stáť ja, mal by tu stáť minister financií terajšej koalície a to je jedno, z akej je strany, pretože idem plniť ich volebný program, ktorý do dnešného dňa nemajú splnený, myslím vládnu stranu SMER – sociálna demokracia.
Čo je hlavným cieľom? Myslím si, že v prvom čítaní, keď predkladáme nejaký zákon, tak v prvom rade by sme mali uchopiť ten problém, či je to potrebné riešiť alebo neni. Poviem jedno, čo budem stále opakovať. Pokiaľ by tie nebankové subjekty boli odpromované a reklamou pre ľudí dané v súkromných médiách, opakujem, v súkromných, nestojím tu, nestojím tu. Ale táto reklama, ktorá išla na nebankové subjekty, bola daná vo verejnoprávnom médiu. Vo verejnoprávnej televízii Slovenskej republiky, ktorá túto klamnú reklamu dala do obehu, a naši ľudia, žiaľ, prišli o ťažké miliardy slovenských korún. Podrobnejšie to rozvediem v rozprave, do ktorej sa ako prvý chcem prihlásiť, pán predsedajúci.
Teraz dovoľte, aby som zhruba predniesol, aký je to zákon. Tak hlavným cieľom je odškodniť aspoň čiastočne týchto bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie, a následne oni utrpeli ujmu. V tejto súvislosti Slovenská republika že vôbec nezasiahla a voči týmto nebankovým subjektom vôbec nekonala a príslušné vládne politické strany sa tvárili ako mŕtvy chrobák, spôsobilo to, že Slovenská republika počas fungovania týchto nebankových subjektov zinkasovala na daniach z činnosti týchto subjektov sumu 7 miliárd slovenských korún, 230 miliónov eur, pričom verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania viac ako 8 miliónov eur, v slovenských korunách 250 miliónov slovenských korún. Preto je nehorázne, aby sme tento problém, ktorý traumatizuje mnoho slovenských rodín, nechali bez povšimnutia a nechali ho len tak. V zmysle tohto návrhu zákona, ktorý takticky kopíruje v niektorých častiach návrh vtedajších opozičných poslancov, hovorím o rokoch 2005 až 2010, sme iba ho trošku upresnili a musím povedať, že podľa môjho názoru aj skvalitnili.
V zmysle predkladaného zákona prakticky najvyšší možný podiel, ktorý sa bude odškodňovať, je 33-tisíc eur, v starých korunách plus-mínus 1 milión korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur. Týka sa to zhruba 50-tisíc občanov Slovenskej republiky. Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie. Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únie zavŕšilo až 31. 12. 2001. A preto aj tento návrh považuje nebankové subjekty, ktoré fungovali do tohto dátumu, to znamená do 31. 12. 2001, týchto sa to bude týkať. Nič viacej, nič menej.
Na čiastočné odškodnenie podľa tohto zákona budú mať nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s nimi spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Zároveň musia mať tieto osoby splnené všetky svoje zákonné povinnosti, napr. odvedenú daň z príjmu, vo vzťahu k svojmu podielu, resp. prípadným výnosom z neho a počkať s odškodnením na ukončenie konkurzného konania vedenému voči príslušnému nebankovému subjektu.
Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol prerokovaný s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a s dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny a bez pripomienok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem. Vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ide o ďalší nesplnený sľub Roberta Fica typu diaľnica do roku 2010, alebo že v roku 2014 už v politike nebudem, alebo Váhostav, poškodení živnostníci sa mali stať akcionármi Váhostavu podľa Roberta Fica, je to teda jeden z veľkej série nesplnených sľubov.
V prípade, že zákon prejde do druhého čítania, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor je navrhnutý výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ozrejmil dôvody a nejakú tú chronologickú históriu, ako dopadli títo občania. Ak sa chceme vžiť do ich postavenia, do ich kože, tak musíme si uvedomiť, že my sme po roku ´89 nevymenili národ. Ten národ tu starol už v demokracii a prakticky keby ste vtedy boli povedali vašim rodičom, že štát ťa chce okradnúť, nemožné, nemožné, nemysliteľné, pretože štát ti dával robotu, štát ti dával financie, štát ti dával prácu, štát ti dával byt, štát ti dával mladomanželskú pôžičku, to znamená, štát ťa akože chránil. Štát ťa chce dobehnúť na nejakých nebankovkách? Ne-mys-li-teľ-né!
Takže, vážení, tí, ktorí máte 40 a menej, berte takto, že v takejto dobe sme žili a museli sme sa vysporiadať aj s týmito nástrahami, ktoré prišli z tzv. demokratického zriadenia a hurá, všetko sa tam dá, podnikanie, biznis beží, úroky 10, 15, 20 %, super! V takejto dobe sme žili.
Či sa to niekomu páči alebo nepáči, tak prakticky aj tento spôsob podnikania, samozrejme, zaujal našich občanov a tých nebankových subjektov sa začalo rodiť ako huby po daždi, tak preto, samozrejme, že občania, keď to videli, ako som spomínal, vo verejnoprávnom médiu tú reklamu, že dajte tú korunu, ktorá sa tam točila, dajte, dajte, dajte, tak čo si mali povedať, že štát ma ide okradnúť? Veď ja predsa platím koncesionárske poplatky. No zabudnite, štát ma predsa nemôže okradnúť. Tak vložili. Áno, hlavne to boli starší, ktorí chceli si zúročiť svoje financie možno na sklonku života nejakým iným spôsobom, ako to bolo dovtedy, a možnože aj naleteli, možno áno, niektorí. Ale hovorím, že takto oni brali garanciu štátu, že štát ich nemôže oklamať. A tak sa zrodili B.M.G. INVEST, HORIZONT SLOVAKIA, DRUKOS, BDV družstvo, AGW, NICK-finance, NCS Group, SUN, GOLDFIN INVEST, Modarai, CORRAX, Allegros a ďalšie. Celkovo spôsobili stratu na, 260-tisícom ľuďom v celkovom objeme okolo 830 až miliardy eur.
Ja sa pýtam: Kde bol štát? Kde bol štát? A pýtam sa, kde bol aj pán Fico so svojimi poslancami. Prečo pán Fico? Lebo pán Fico v týchto rokoch, hovorím o rokoch 2001 až 2006, už na politickej scéne bol etablovaný a hľadal ako opozičný poslanec, samozrejme, možnosť raz vládnuť.
Áno, každý takto vstupujeme do politiky a snažíme sa tie bolesti tých našich ľudí vnímať. Možnože opoziční trošku citlivejšie ako ten koaličný, ktorý v mnohých prípadoch, u nás sa hovorí, pán Šuca, vieš ako, "zapomnul vul, že telecom bul", poviem po východniarsky, a potom prakticky, keď sa dostaneš k moci, zabúdaš na skutky, ktoré si dal svojim voličom pred príslušnými voľbami. Žiaľ, znovu musím konštatovať, že v politike sa znovu oklamal národ slovenský. Oklamali sa občania, dali sa sľuby a nič z toho sa nesplnilo.
Takže poďme si to prebrať postupne, ako to bolo. V roku 2002, v tom treťom volebnom období, mnohí ľudia, ktorí zistili, že nebankové subjekty skrachovali, a práve teraz vo februári máme to výročie, hovoríme o nejakom tom šestnástom výročí skrachovania týchto nebankových subjektov. Práve v tomto období sa obracali aj na opozičných poslancov, že pomôžte. Pomôžte a riešte tento príbeh! Tento príbeh nezodpovednosti štátu, ktorý sa nepostavil za svojich občanov a nepovedal tým nebankovým subjektom, stačilo, tak ako to urobili v Čechách.
List pána Roberta Kaliňáka, poslanca Národnej rady, z 5. novembra 2003, pánu Jánošíkovi, ktorý bol šéfom týchto občanov z Poltára: Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyškového majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť podať najadekvátnejšiu odpoveď predseda strany Robert Fico.
Odpoveď Roberta Fica: Vážený pán magister, v odpovedi z marca 2003 vám oznamujeme, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný a to, veľká časť zodpovednosti za okradnutie státisíc členov, klientov nebankových subjektov, nesie vinu štát. Preto by mal štát niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosť sa podarí presadiť v najväčšej miere. Za list vám ďakujem. Zostávam s pozdravom, Robert Fico. September 2003.
Áno, státisíce. Počuli ste dobre. Aj pán Fico si uvedomil, že státisíce ľudí je tam poškodených. Čo sa stalo? Stalo sa to, že svedomie povedalo, poďme dať tento návrh zákona ako opozičný poslanec do pléna Národnej rady. Stalo sa, podľa mojich informácií prvýkrát to bolo v roku 2005, 22. 12. 2005 poslanci Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondriaš, Ševc, Vajda, Zubo, nie sú, je tu akurát pán Fico, dokonca premiér, dáva návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Z dôvodovej správy budem citovať: Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel zodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektami spôsobené občanom vkladateľom do týchto nebankových subjektov, že príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových subjektov a vôbec nezasiahli. Zároveň napriek tomu, že mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov vkladateľov do týchto nebankových subjektov. Preto štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu pri vedení si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Dôvodová správa prvého návrhu na odškodnenie v roku 2005, pod ktorým je podpísaný Robert Fico. Chcem veriť, že nemáme tu dvojníkov, a je to ten istý Robert Fico, ktorý nám teraz vládne a vedie SMER – sociálnu demokraciu.
Samozrejme, konštatujú sa tu ešte aj ďalšie veci, ktoré si môžte kľudne prečítať, ja to už tu nebudem znovu opakovať, radšej sa pohneme ďalej. Poviem ešte jeden citát z tohto odôvodnenia: V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obchodných; obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami (kampeličkami), príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahu štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili. Aj tu sú stále iba návrhy na čiastočné odškodnenie. To znamená, že nie úplné, to, čo mali v Čechách.
Áno, ako opozičný poslanec; v konštelácii SMER, Ľudová strana HZDS, KDH, ANO a KSS, ako aj nezaradenými v roku 2006 dochádza k hlasovaniu v januári a všetci, zo 136 prítomných hlasuje za 108. Celý klub SMER – SD, celý alebo dosť ľudí z klubu SDKÚ, Ľudová strana HZDS, SMK, KDH aj ANO, aj klub KSS. Prechádza do druhého čítania. V druhom čítaní, samozrejme, že sa to prerokovávalo ako, čo, kde, kedy. Vyzerá to tak, že znovu sa dospelo k nejakým návrhom, ktoré hovorili o tom, že nebudem hlasovať o zákone, ale o návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zrazu, div sa svete, už sa to otočilo a zo 130 prítomných hlasovalo za iba 67. To znamená, proti bolo 58 a, samozrejme, že návrh ústavnoprávneho výboru nepokračovať prešiel. To znamená, nie o zákone, ale o návrhu, aby sa nepokračovalo v konaní.
Pýtam sa: Bol to ten istý klub SMER – SD, ako hlasoval v prvom, že ideme to postúpiť na odškodnenie, alebo to bol už iný klub, keď je to v tom istom volebnom období? Kde sme sa to, ľudia boží, dostali? To je aký spôsob vedenia politiky voči týmto nebankovým subjektom a hlavne občanom? Viete si uvedomiť, že na základe týchto, by som povedal, návnad, ktoré tu boli a voľby boli o tri mesiace nato, v júni 2006, viete si predstaviť, že akým spôsobom sa na to mali pozerať občania? No takým spôsobom, že pán Fico a jeho ďalší spoluopoziční vtedy hlasovali predsa za. Teda ten ústavnoprávny, áno, výbor povedal, že netreba pokračovať, ale oni budú hlasovať za, keď budú vládnuť. Máme na to aj tie listy. Tak čo urobil pán Fico? Dal si to v roku 2006 do svojho vládneho programu. Do svojho vládneho programu.
Ak tomu neveríte, tak vám budem citovať list pána Mariána Saloňa, ktorého máme, vtedy bol generálny riaditeľ ministerstva vnútra, máme ho aj teraz, poznáme ho z 8. septembra 2006. Tiež pánu Jánošíkovi odpovedá: Vážený pán Jánošík, dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra Slovenskej republiky poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj dôveru, ktorú ste v ňom vyjadrili ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Dovolím si vás ubezpečiť, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. S úctou. Podpis.
Vážení, nebyť týchto 300-tisíc voličov, z ktorých garantujem, že minimálne polovica dala hlas SMER-u – SD, ktorý v roku 2006 dosiahol 671 185 hlasov, tak dovolím si povedať, že nebyť týchto hlasov, on nevládne. On nevládne. Pán Fico, ako si plníte svoje sľuby? Ako si ich plníte, povedzte mi ešte raz? Viete, koľko ľudí spáchalo sebevraždu kvôli tomu, že ste ich neodškodnili a ste im to sľúbili? Viete koľko podľa dostupných informácií? 150 ľudí. Táto krv ide na čie ruky? Na čie rozhodnutie? Na čích ministrov? Uvedomujete si to, čo ste spôsobili touto klamnou volebnou reklamou, že vás odškodníme, dáme si to do programového vyhlásenia vlády a nesplníme? Vy si to uvedomujete, ľudia boží, čo ste urobili? Tak sa správa poslanec k svojim voličom?
Hovorím ešte raz, keby to bolo v nejakých súkromných médiách, nepoviem ani slovo. Nepoviem ani slovo.
A teraz poďme k tomu, prečo a jaké boli indície, aby štát mal zasiahnuť. Tak ja vám to budem citovať, aby sme si to ozrejmili, pretože zdá sa mi, že ako keby sme hádzali hrach na stenu. Takže Slovenská informačná služba spisom v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Ministerstvo financií 21. 9. 1999 dáva návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých nie je vkladateľ adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Na 32. schôdzi Národnej rady 22. 7. 2000 riaditeľ SIS informuje poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Rozhodnutie úradu pre finančný trh z 9. 4. 2001, kde sa na základe účtovných dokladov HORIZONT SLOVAKIA zisťuje, že spoločnosť je dlho predlžená, má menej majetku ako dlhov, má záporné vlastné imanie a v roku ´99 hodnota vlastného imania predstavovala mínus 2,02 mld. slovenských korún.
Národná banka Slovenska od roku ´97 monitorovala činnosť nebankových subjektov a niekoľkokrát listami upozornila štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, policajné orgány, finančnú políciu a prokuratúru o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonu o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Vtedajšia ministerka financií Schmögnerová v roku ´99 o týchto skutočnostiach niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku ´99 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky. Cez uvedené skutočnosti, že generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Andelom a za účasti šéfa úradu vyšetrovania generála Šáteka jednali o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali napriek tomu konkrétne účinné opatrenia, nakoľko táto činnosť pokračovala ešte v ďalších rokoch.
Vážení, čo chcete ešte viac? Je tu ešte ďalších možnože 15 vecí, ktoré nebudem čítať, pretože informovanosť tu bola o páchaní tejto činnosti a pýtam sa, kde bol štát. Prečo štát hodil ľudí cez palubu a vykašlal sa na nich?
Takže, pán Fico, vy ste, áno, stal ste sa premiérom. Volebné obdobie štvrté, roky 2006 až 2010, a na sklonku tohto volebného obdobia znovu, neviem, myslím, že asi sa ozvalo srdce a svedomie u poslancov z SMK, ktorí prišli a podali žiadosť o vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Bol to ten istý zákon, ktorý dával vtedy ešte pán Fico, v roku 2005, a prakticky jeho predkladatelia boli pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti, Szögedi.
Znovu vo februári 2010, ako vieme, v júni boli voľby, takže tesne pred ukončením volebného obdobia znovu ide do pléna Národnej rady tento zákon. Hlasovanie o ňom prebehlo 9. 3. 2010, pričom zo 122 prítomných za hlasovalo 28, proti 27, zdržalo sa 62 poslancov Národnej rady. Klub SMER – SD zdržal, klub SDKÚ – DS proti, klub SNS zdržal a proti, klub SMK za, klub ĽS – HZDS za, klub KDH zdržal a proti, nezaradení poslanci rôzne aj zdržali, aj proti.
Takže, vážení, aj tento pokus, keď bol pán Fico premiérom a mal všetko vo svojich rukách a občania kričali, volali, prosili, pýtali sa ho, ani tento pokus nebol vypočutý. Pýtam sa prečo. Prečo, prečo stále klamete? Prečo politika musí byť o klamaní, prečo by politika nemohla byť o normálnom hovorení, že áno, takto si poďme riešiť veci, lebo tu sú problémy a treba ich riešiť. Preto keď som nastúpil ja do tohto parlamentu, tak dovolil som si tiež zdvihnúť túto vlajku a plniť volebný program koaličných vlád, ktoré tu boli so stranou SMER, či už boli samostatne, alebo s niekým počas volebných období. Takže budem ho podávať ďalej, dával som ho v roku 2014, 10. 12. Vypracovali sme už náš zákon, ktorý je aj teraz predkladaný, hovorím, základy aj z toho pôvodného, hovorím o tom čiastočnom a hlavne tie násobky možnosti odškodnenia a tie koeficienty viac-menej boli prevzané z toho pôvodného, ktorý dával ešte pán Fico v tom prvom podaní v roku 2005 – 2006.
V 2014, znovu za sme tu boli iba 10, prevažná väčšina sa zdržala, zo 128 113 sa zdržalo. To znamená, asi mne sa zdá, keď sa niekto zdrží, tak že mu tam niečo vŕta v tej hlave, že pozor, áno, je tam niečo, len, len. Opozičný, jasne, tak neprejde, ale hlavne ste tu mali pokusy aj koaličných, prečo ste to neurobili, prečo? Prečo, sa pýtam, budem sa pýtať stále. Následne som to dával na ďalšej schôdzi 2. 10. 2015, kde za hlasovalo 16, proti 5, zdržalo sa 90. V tomto volebnom období som už dával znovu, dával som to 17. 5. 2017, pričom zo 132 hlasovalo 33 za, proti 31 a 66 sa zdržalo.
Vážení, mnohí ste tu aj z tých minulých, hlavne poslancov strany SMER – SD, aj z minulých volebných období a vaše hlasovanie bolo vtedy za. Sa pýtam, prečo teraz nechcete prijať to klasické odškodnenie, ktoré vás žiadajú títo poškodení občania Slovenskej republiky. Myslím si, že je to nefér a takto by nemali pristupovať žiadne politické strany ku riešeniu problému ľudí a na základe tohto prakticky potom vládnuť. Zdá sa mi to podraz, úder pod pás pre týchto občanov a neviem, či tak ako to máme pri reštitúciách, my čakáme, pokiaľ vymrú, aby sme nemuseli nič riešiť(?), tak sa mi to zdá. Lebo každý sa tu odvoláva na to, že však to súdy, dlho sa tam čaká, musíme to, nie to sa nedá, to je blud, kadečo. Nie, vážení, dá sa všetko, len treba chcieť. Dá sa všetko, len treba chcieť a politická vôľa by mala byť nahradenou inou vôľou, inou vôľou by mala byť nahradená vôľa politická, vôľou tou, že riešme problémy ľudí.
Myslím si, že tento stav nečinnosti spôsobuje aj dodnes traumy mnohým ľuďom, a chcem veriť, že poslanci raz vstúpia si do svedomia a povedia, že aj tento problém chceme vyriešiť a dať za ním bodku, pretože to je hanba, hanba. Tento problém neporieši ani Brusel, ani Trump, ani Merkelová, porieši to iba parlament Slovenskej republiky, buď bude chcieť, alebo nebude chcieť.
Takže, vážení, naprieč politickým spektrom chcel by som vás vyzvať, aby ste sa zamysleli a konečne vaše svedomie aby povedalo, že áno, máme odškodniť aj tieto nebankové subjekty, poškodených občanov, ktorí nie z vlastnej vôle, a ešte raz hovorím, pokiaľ by to bolo v komerčnej, v komerčnom médiu, neberiem, ale bolo to vo verejnoprávnej médii, médiu, to znamená, ľudia mu verili, že štát ho nemôže predsa oklamať, svojich vlastných občanov. Takže preto tam dávali tieto a tá koruna sa preto točila tak rýchlo a tak úspešne, lebo verejnoprávne médium je predsa to, čo nemôže klamať. To, že dneska precitáme do iného sveta, že aj v tom verejnoprávnom médiu vidíme niekedy ťažké, by som povedal, že prehrešky, to je už iná vec, ale hovorím, vtedy to bolo tak.
Takže vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona, postúpiť ho do druhého čítania, pretože toto je programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z roku 2006 a Robert Fico vládne aj dnes. Takže, páni poslanci z koalície, chcem veriť, že chcete plniť programové vyhlásenie vašej vlády, ktorá si ho nejakých tých 10 rokov nesplnila. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. (Potlesk.)

Pán poslanec Fecko, veľmi dobrá reč, som rád, že nastavujete strane SMER Roberta Fica zrkadlo, pretože ako ste vraveli, keď bol Robert Fico v opozícii, tak hrdo bojoval a hovoril o tom, ako odškodní klientov nebankových spoločností, no okamžite, ako sa stal predsedom vlády a prevzal pod ruku prakticky správu štátu, ako by sa stiahol a nevedel nájsť nejaké spôsoby k svojim činom. Ale to Robert Fico robí pravidelne a strana SMER by sa za to mala spovedať občanom. To isté sme mali s kauzou, keď Robert Fico na tlačovkách, v televíznych debatách aj tu v parlamente bojoval za to, ako potrebujeme na Slovensku zriadiť iba jednu zdravotnú poisťovňu, keď ale prišlo k činom, čo(?), prišli za ním majitelia finančných skupín a povedali, ale Robko, neblázni, takto sa to nerobí, ty nám kšefty, biznisy kaziť nebudeš! A Robko pekne stíchol a máme tu stále rovnaký stav ako predtým a vieme dobre, v akom stave je slovenské zdravotníctvo.
Naozaj je správne poukazovať na to, aké, akú dvojtvárnosť reprezentujú tieto vládny strany, rovnako ako som ja dnes zase poukázal na dvojtvárnosť vašej strany , keď na jednej strane Ľudová strana – Naše Slovensko vo februári minulého roka podávala návrh na progresívny daňový bonus, aby pracujúce, slušné pracujúce rodiny mali s každým dieťaťom väčší obnos peňazí, ktorý im v rodinnej kase ostal, tak ste sa v podstate nieže zdržali, ale vytiahli ste kartičky, aby ste sa tvárili, že ste neprítomní, a dnes na schôdzi sa hlasovalo o návrhu zákona, ktorý ste predkladali vy a ktorý je v podstate kópiou tohto nášho návrhu zákona. Takže rovnako ako vy nastavujete zrkadlo strane SMER, my budeme na to, aby sme nastavovali zrkadlo vám všetkým.
Ďakujem.

Kolega Martin, ja si teba vážim, si na určité veci aj profesionál, aj odborník. Ale teraz ti musím úprimne povedať, že vieš, kto stál alebo aj stojí na čele nebankových subjektov, ktorí zbohatli? Váš kandidát, náš prezident pán Kiska. Veď to bol váš nominant, ktorého ste podporovali, ten veľa ľudí ožobráčil, veľa exekútorov dostalo šancu, aby zbohatli na tom, ako obhajovali jeho firmy. V rokoch 2010 a 2012, keď ste sa dostali do vlády vy aj ste tam boli v tej vláde rok a pol, a ty si si ten program osvojil, keď Robo Fico teda nesplnil to, čo sľúbil, a ty si si ho osvojil ten program, nespravili ste zhola nič. Nič ste nespravili pre tých ľudí, ktorí boli ožobráčení nebankovými subjektami. Ale pán Kiska je prezident. A až v 2014, keď si bol opäť opozičným poslancom, opäť ste zdvihli vlajku a išli ste bojovať. Tak isto ako dnes, keď si opozičný poslanec, keď sám vieš, že sa to ťažko uskutoční, keď nemáš silu a moc. Lebo títo ľudia, ktorí boli naivní a dôverovali, lebo tam štát negarantoval nič, to boli len špekulanti, ktorí hovorili, že štát garantuje. Veď tá koruna keď sa točila, vieš, kto ju točil, kto zarobil na tom obrovské peniaze a umelec a jeho manželka tu bola poslankyňa. To boli obrovské prachy aj za tú reklamu, ale vtedy ste všetci ich zbožňovali. A teraz, keď už ozaj nemôžete urobiť v tom nič, tak ste vztýčili vlajku, tak to tiež je také farizejstvo. Prepáč, ale je to tak.

Martin, obdivujem tvoju vytrvalosť. Ja neviem, či desiatykrát predkladáš tento návrh zákona a evidentne z vystúpenia Bublavého, poslanca SMER-u, je vidieť, že oni stále nepochopili, že ty vlastne predkladáš ich programové vyhlásenie vlády. Presne tak, ako si povedal. Toto nebude hlasovanie o tvojom opozičnom návrhu, toto bude hlasovanie o verejnom sľube, ktorý dal Robert Fico vtedy, kedy chcel sa stať premiérom v roku 2006, ktorý dal všetkým týmto podvedeným ľuďom v nebankovkách. Čiže keď ťa kritizuje, nečuduj sa, jednoducho nevie to spočítať, nevie si to uvedomiť, že vlastne snaží sa im pomôcť, aby splnili to, čo ľuďom sľúbili. Áno, zástupcovia týchto ľudí sú hore na balkóne, a myslím, že tu budú čakať do hlasovania a zrejme sú tu možno aj desiatykrát, jak tento návrh zákona predkladáš. Ale tento podvod, tento perfídny podvod, ktorý Robert Fico a jeho strana a aj tuto Dušan Bublavý, lebo stále to háji, ktorý spáchali na ľuďoch, naozaj sa zapíše do histórie. Jak si ty povedal, SMER mal v roku 2006 600-tisíc voličov, ale 300-tisíc okradnutým, podvedeným ľuďom a ich rodinám, samozrejme, čiže aj im, ďalším voličom v tých rodinách, Robert Fico pred voľbami sľúbil, áno, odškodníme vás, aj keď nie úplne, čiastočne vás odškodníme. A čo robí 10 rokov? Zvysoka na týchto ľudí kašle.
A to, čo si ty hovoril, je veľmi smutné, že na základe toho si mnohí ľudia siahli na život a krv týchto ľudí je na paprčiach týchto ľudí, ktorí si nechcú splniť sľub, ktorý dali týmto okradnutým a podvedeným úbožiakom. Mnohí ľudia z nich tam dali celoživotné úspory, nahovorili svoje deti, svoju babku, celú rodinu, dali to tam, Robert Fico sľúbil odškodniť a vykašlal sa na nich a ešte títo ho tu kryjú. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie
Takže môžem trošku na kolegu Bublavého, že, pán kolega, ja predsa nemôžem, keď som poslancom, hneď riešiť všetky problémy ľudstva. To znamená, ja keď som zistil a oslovili ma v tom roku 2013, áno, aj títo poškodení občania, tak vtedy som si urobil jasno, že toto mi tu visí, toto mi tu visí, a preto ja som nemal, keď sme išli v roku 2010, nemal som poňatie o tom, že niečo také tu prebehlo, nemal som poňatie o tom, proste, že sú tu ne... Dušan, však predsa svoje svedomie si viem čítať sám, dúfam, dúfam, že nechceš mi čítať moje svedomie. Takže asi tak. Takže ber takto, že áno, jakonáhle prišli, okamžite som reagoval a sme urobili zákon. Takže odvtedy ho stále dávam a budem ho dávať stále, pokiaľ budem tu v tomto parlamente, resp. niekto, ktorý bude z našej partie Obyčajných ľudí, nezávislé osobnosti.
Myslím si, že tak ako povedal Igor Matovič, je to váš volebný program, ja budem veľmi rád, keď vy budete plniť náš niekedy, naše body, ktoré my budeme mať a nesplníme, lebo zdá sa mi, že je to potom tiež také, že áno, však niekedy tam potom, niekedy do budúcna a všetko iné sa rieši, len nie to, čo som sľúbil. A to je veľmi zlé, lebo netreba si sľúbiť 350 vecí a vyriešiť z toho 4, ale sľúb 20 a sprav z toho 18, a to je potom super. Takže ber takto, že ja to takto beriem. A myslím si, že mali by ste predsa len aspoň sa s tými ľuďmi stretnúť a debatovať, čo sa deje, akým spôsobom to poriešiť.
A to odškodnenie, ešte raz hovorím, nie je úplné, je iba čiastočné. Tak ako je čiastočné reštitúcie a ho nekončíte, reštitúcie, a sa čudujem, prečo sa to nekončí. Viete ako, aj prezident, keď bol v tom, nech sa páči, ideme po ňom, nemám s tým problém, viete ako. Ale nech sa koná a nech sa odškodnia tí ľudia, ktorí museli v mnohých prípadoch prísť aj o život a ich rodinní príslušníci doteraz pýtajú a čakajú od štátu povedané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bublavý, chcem teda vám vyjadriť kompliment, pretože prihlásil som sa do rozpravy, aby som kritizoval návrh, ktorý predkladá pán poslanec Fecko, ale vy ste ma prinútili, aby som ho na úvod svojho vystúpenia trochu obhajoval.
Je úplne legitímne, ak chcete kritizovať nejaký návrh, ktorý predkladajú opoziční poslanci, ale kým to urobíte, tak si ho, prosím vás pekne, aspoň prečítajte alebo aspoň ho preleťte! O čom to tu hovoríte?! Aký Kiska?! Tento zákon (reakcia z pléna), tento zákon rieši oklamaných klientov nebankových inštitúcií, ktorým boli sľúbené peniaze a podvodom ich nedostali. Nerieši problémy ľudí, ktorí si požičali peniaze a neboli ich schopní splácať. Ako vy nerozlišujete toto? (Reakcia z pléna.) Vy nerozlišujete toto? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bublavý, poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nevykrikujte tu, máte sa možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Dobre.
Tak teraz tu, kvôli čomu som sa prihlásil. Začnem citátom: "Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity. Ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí na chorých, chudobných, študentov." Musím povedať, že s týmto citátom sa stotožňujem.
A veľmi často sa dnes hovorí o tom, že delenie na pravicu a ľavicu je už prekonané. To je niečo, čo kedysi fungovalo a dnes to už nefunguje. Myslím si, že to tak nie je, myslím si, že delenie na pravicu a ľavicu ešte stále má zmysel a tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, je práve pekným príkladom, že tomu tak je. Nemá to byť vulgárny spor medzi pravicou a ľavicou, kde ľavica tvrdí, že pravica nemá žiadne sociálne cítenie, nechce robiť žiadnu sociálnu politiku, chce, aby ľudia zomierali na uliciach, a naopak, niektorí pravičiari si o akomkoľvek ľavicovom návrhu myslia, že je to komunizmus. Ja si myslím, že je to úplne legitímny spor, nazeranie na to, ako sa má robiť politika. Čo má robiť štát, za čo má zodpovedať jednotlivec a kde má tú zodpovednosť preberať štát. A aj ako pravičiar som presvedčený, že má byť nejaká sociálna politika štátu, že sú situácie, keď štát má vstúpiť do ekonomiky, do sociálnej politiky, má niekomu poskytnúť pomoc, ale myslím si, že situácia, o ktorej teraz rokujeme, teda odškodnenie klientov nebankových inštitúcií, nie je tou situáciou.
To, že boli vysielané reklamy na nebankové inštitúcie vo verejnoprávnej televízii, predsa nemôže byť argument v prospech toho, že štát, ale to nie sú nejaké, že štát si vytlačí peniaze, to sú peniaze, ktoré vyberie od daňových poplatníkov a dá ich niekomu inému. A keď ich dáva od zdravých ku chorým alebo od ľudí, ktorí zarábajú, ľuďom, ktorí nedokážu sa sami o seba postarať, tak je to legitímne. Ale keď ich dáva na odškodnenie alebo má dávať na odškodnenie niekoho, kto tie peniaze niekam investoval vo vidine, že na tom zarobí, a potom sa ukázalo, že na tom nezarobil, že o tie peniaze prišiel, toto nie je úloha štátu. A nie je to úloha štátu napriek tomu, že to kedysi tvrdil Fico, Mečiar, Slota.
A áno, tento aspekt vášho návrhu a jeho opätovného predkladania oceňujem. Oceňujem, že ako tu zaznelo, nastavujete zrkadlo Robertovi Ficovi a jeho sľubom, ale predkladaním návrhu zákona, ktoré nie sú dobré, pripomínať im, že mal kedysi nejaký sľub, ktorý nebol dobrý, neviem, či je to, neviem, či je to najlepšia cesta.
Zopakujem ten citát: "Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity." Aj na financovanie solidarity. Ak by sme, "ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí". Autorom tohto výroku je Eugen Jurzyca, ktorý ho povedal ešte v roku 2007, vtedy ešte nebol politikom, bol analytikom a hodnotil jeden z nesplnených sľubov vtedajšej prvej vlády Roberta Fica. A napriek tomu, že odvtedy už uplynulo takmer 11 rokov, myslím si, že jeho slová platia naďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál, ja len v krátkosti. Hovorili ste o tom, že politika sa delí alebo politické strany sa delia na ľavicu, na pravicu. A poznáme iné delenia, viete, konzervatívec, liberál, ktoré sú v podstate v opozícii navzájom, no ale kam by človek zadelil vás? Na jednej strane by ste asociálom a podobným ľuďom, ktorí jednoducho celý život trávia tým, že parazitujú na sociálnom systéme, dali aj modré z neba. Na druhej strane podvedeným klientom nechcete dať nič. Na ďalšej strane hovoríte o sebe, že ste v liberálnej strane, a predsedáte strane, ktorá má v názve konzervatívna, jednoducho človek sa vo vás nevyzná. V podstate za ten čas, čo tu sedíme a čo môžem sledovať vaše prejavy aj analyzovať nejakým spôsobom vašu činnosť, môžem povedať, že keby štát riadili ľudia ako vy, tak by to bola desaťnásobne väčšia katastrofa ako to, čo predvádza Robert Fico, čo je už vážne čo povedať. (Potlesk.)