26. schôdza

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub OĽANO Eduard Heger a za SaS Jana Kiššová.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie, už sme o tom čo-to porozprávali ešte na jeseň alebo teda pred, v decembri. Ja by som chcel opäť pri tejto príležitosti možno tak zrekapitulovať, keď vás tu máme, pán minister, a pozrieť sa na účinnosť vlastne tohto zákona, pretože vidíme, že regionálny problémy sú naozaj problém, že teda regionálne rozdiely, pardon, regionálne rozdiely sú naozaj problém. Je to, je to, bytostne dotýka sa to mnohých ľudí a je dobré, keď sa na túto tému diskutuje tak, aby naozaj prichádzali relevantné riešenia.
Keď si zoberieme, samotný tento zákon, prišiel do platnosti 1. 1. 2008 a odvtedy bol jedenásťkrát novelizovaný. Ale poďme sa pozrieť na to, aké výsledky vlastne dosiahol za ten čas, pretože vidíme, že tie regionálne rozdiely sa nezmenšujú a dokonca sa prehlbujú. Toto povedal sám pán premiér minulý rok. A preto by som chcel tak ešte prejsť si vlastne to, že kam tie investičné stimuly vlastne za toto obdobie aj smerovali. Pretože keď si pozrieme a vieme teda, že práve stred a východ je tá oblasť, ktorá najviac trpí nielen teraz, ale aj dlhodobo. Predsa západ bol vždycky vyspelejšia časť našej krajiny. A keď sa pozrieme na samotné štatistiky, ako boli tieto investičné stimuly udeľované, tak vidíme, že za obdobie udeľovania od roku 2008, povedzme, tak práve jedna štvrtina tých investičných stimulov išla do tých oblastí, kde to najviac potrebujú, kde bola práve tá nadpriemerná nezamestnanosť. A kde bola podpriemerná nezamestnanosť, tam smerovali tri štvrtiny tej investičnej pomoci. Čiže aj tu vidíme vlastne taký ten, a ja to nazývam, ja si myslím, že toto bola chyba práve teda vašej vlády, lebo však teda tých posledných desať rokov, keď tak povieme, dobre, s tou výnimkou vlády pani Radičovej, rok a pol, tak vlastne vy vediete túto krajinu a vy ste zodpovední za to, kam tie investičné stimuly mohli byť nasmerované.
Áno, môže tu byť ten argument, že je ťažké a bolo ťažké v tom čase doniesť investorov na východ krajiny, ale tak, áno, bavíme sa tu komplexne, ale teda samotné čísla nás nepustia, a vidíme, že tento zákon tak ako bol pripravený, vlastne dovoľoval to a spôsobil to, že jednak po prvé, tie investičné, teda tie regionálne rozdiely sa nezmenšovali, a po druhé, vidíme, že tá investičná pomoc smerovala viac do tých oblastí, kde teda bola podpriemerná nezamestnanosť. Čiže nie tam, kde sme naozaj najakútnejšie potrebovali, aby tie investície smerovali.
Keby sme si zobrali teraz samotný rok 2017, čiže už je to situácia aktuálna, a teda minulý rok, to už je, to už sú roky, kedy sme videli, že naozaj tá nezamestnanosť prudko klesá aj vďaka tomu, že už tu boli, že už sú tu veľkí, alebo v minulom roku už tu boli veľkí investori, ktorí vytvorili veľa pracovných miest, a už minulý rok bola situácia, že bolo viacej pracovných miest, alebo teda práve v regióne na západnom Slovensku bolo viacej pracovných miest ako dostupná pracovná sila. Čiže tá situácia bola minulý rok a ešte stále je prítomná, že vlastne máme nezamestnaných v strede a na východe Slovenska a máme prácu na západe Slovenska a máme nedostatok pracovnej sily na západe. To je aj vlastne dôvod, prečo ste reagovali tak, že ste umožnili cudzincom prichádzať vo väčšom počte, aby mohli pracovať na týchto pracovných miestach.
Ale ďalší taký, taký rozmer, ktorý by som chcel tuto spomenúť, čiže jedno je to, že minulý rok už v situácii, kedy sme vedeli, že západ má dostatok investícií, tak napriek tomu sme videli, že tie investičné stimuly smerovali na západ krajiny.
A ďalší taký parameter, ktorý tu, ktorý tu je, že keď sa pozrieme, do čoho tie peniaze vlastne boli investované, lebo aj teraz vlastne prichádzate s novelou zákona, ktorá hovorí, že dobre, tak nech už to nie sú tie pracovné miesta v priemyselnej výrobe, poďme sa zamerať viacej teda na vedu a výskum a podobne. Ale myslím si, že ten dôraz by mal byť ešte väčší, obzvlášť ak sa bavíme teda o západe krajiny. A k tomu sa ešte vrátim.
Takže a preto som rád, že ste aj tu a možno, ak by ste vedeli ešte k tomu aj zareagovať. Pretože napríklad teda tou najviac podporenou pomocou v roku 2017 bola opäť do priemyselnej výroby. Dneska už teda novelizujeme ten zákon, začne platiť budúci mesiac, ale doteraz vlastne tá priemyselná pomoc smerovala primárne tam, a teda tieto, v roku 2017 to bolo 98 % pracovných miest bolo práve v tejto priemyselnej výrobe. A druhou podporenou oblasťou boli tie odborné vedecké a technické činnosti, ale teda len v počte 2 % alebo v objeme 2 percentá.
Ďalšia dôležitá informácia je, že 27 týchto podporených investícií má vlastníkov na Slovensku alebo zo Slovenska. A myslím si, že tuto je ďalší ten potenciál, že vidíme, že teraz je ten čas, kedy potrebujeme, aby slovenské firmy začali rásť na Slovensku a začali mať, by som povedal, primárny podiel. A to je aj to, čo my v hnutí hovoríme, že tá cesta je práve zamerať sa viac na to podnikateľské prostredie a potom sa pozerať na nejaké investičné stimuly. Vy ste to urobili opačne. Vy ste išli cestou investičných stimulov, ale ja by som to prirovnal, keby som to mohol prirovnať tak jednoducho, je to, ako keby ste chceli siať do nepooraného poľa. Práve tým, že sa to pole poorie a potom zasejem a potom vidím, kde mi to slabšie rastie, tak tam môžem sa venovať nejakou tou investičnou pomocou. A preto to podnikateľské prostredie je dôležité, pretože ak bude dobre nastavené podnikateľské prostredie na Slovensku, tak tí investori sem budú chcieť prichádzať už z tej samotnej podstaty, pretože my vieme dnes, už vieme, že na Slovensku máme kvalitných pracovníkov, že tá pracovná sila je kvalitná. Mnohí investori toto zisťujú a toto je naša veľká devíza.
Čiže nielen tá cena, nielen tie stimuly, ale vôbec tá kvalita pracovnej sily, ktorá tu je. No, a keď to podnikateľské prostredie teda bude dobre nastavené, tak tí investori sem prídu aj bez stimulov, lebo budú vedieť, že tu vedia zabezpečiť za určitú hodnotu primeranú kvalitu. A preto si myslíme, že je dôležité, alebo bolo dôležité v čase, a teraz spätne, keď sa pozerám teda na tých desať rokov, tak ste mali na to priestor, aby ste práve sa venovali podnikateľskému prostrediu. Pretože tak ako ste napríklad pred pár mesiacmi spolu s pánom Pellegrinim povedali, že vyhlasujete vojnu byrokracii, tak si myslím, že to je ako keby s krížom po funuse, že takéto vyhlásenie vojny byrokracii malo byť pred šiestimi, piatimi, šiestimi rokmi, ale neudialo sa to.
Takže teraz, kedy sme sa pozreli na ďalšie číslo, a to je vlastne, kde vznikali ako drahé pracovné miesta. A paradoxne, ten rok 2017, tomu by som sa chcel chvíľku teraz povenovať, tak vidíme, že v Trnavskom kraji to bolo cez 40-tisíc eur na jedno pracovné miesto a potom sú ďalšie kraje ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, kde bolo rádovo medzi nad 25-tisíc a potom Žilinský, Trenčiansky, kde to bolo rádovo okolo 20-tisíc. A vidíme, že napriek tomu, že v tom Trnavskom kraji po prvé, nebola potreba dotovať tieto pracovné miesta, pretože už tam je veľmi nízka nezamestnanosť, a práve naopak, je tam skôr nedostatok pracovnej sily, napriek tomu tá investičná pomoc smerovala do tohto kraja. A vidíme, že to bola aj veľmi drahá investičná pomoc práve na tieto pracovné miesta. Takže a keď si pozrieme priemernú výšku investičnej pomoci na vytvorené pracovné miesta podľa odvetvia, tak vidíme, že práve veda a výskum sú štvrté odzadu alebo šieste odpredu v tejto štatistike.
Čiže naozaj my momentálne na Slovensku, a už tento trend tu je, však už o ňom hovoríme minimálne rok, že je potrebné sa zamerať na budovanie ďalšej štruktúry ekonomiky, že ten priemysel už tu má, už je tu etablovaný, má tu svoje zázemie. A ak chceme sa baviť, a teraz opäť hovorím, podľa nás primárne mali by ste venovať svoju pozornosť podnikateľskému prostrediu. Chápem, že vaša filozofia je iná, ale teda to len, aby bolo jasné. Ale keď sa teda bavíme o investičnej pomoci, tak pri investičnej pomoci urobiť alebo teda klásť oveľa väčší dôraz práve na tú vedu a výskum. A to je to, čo som sa pýtal aj na výbore, že vy ste tak spomenuli vlastne, neviem, či na tlačovej besede a myslím, že na tlačovej besede, ja som sa potom na výbore na to pýtal, že nejakých sto firiem teda má záujem o investíciu na Slovensku, kde dve tretiny z nich má záujem o stred a východ Slovenska. Teda ak to správne chápem, zatiaľ sa nedá nejako bližšie špecifikovať, že ktoré firmy a o aké odvetvia a podobne. Ale možno by ste mohli aspoň naznačiť tým, že ich poznáte, že do akej miery tam bude zastúpenie práve tej vedy a výskumu a práve tejto, by som povedal, vedomostnej ekonomiky, pretože to je to, kde ten dôraz by podľa nás mal byť.
Ak sa pozrieme teda na minulý rok, tak práve do tých najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tiež sme rokovali, tento zákon, počas tejto schôdze, tak išlo len 16 % tejto celkovej štátnej pomoci. Takže opäť vidíme, že hoci tu máme zákon o regionálnej investičnej pomoci, akoby bol bezzubý, keď tak poviem, v tom, aby vedel pomôcť práve tým najviac dotknutým regiónom. A paradoxne 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu práve v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Takže vidíme, že investujeme do investičných stimulov práve do regiónov, kde tá nezamestnanosť je nižšia ako priemerná, a to spôsobuje vlastne aj prehĺbenie tých regionálnych rozdielov.
Taktiež by som chcel spomenúť práve, veľmi dôležité práve čerpanie eurofondov, ktoré je vyčlenené, a my máme eurofondy pripravené práve pre to, aby sa znižovali regionálne rozdiely. A keď sa pozrieme na samotné čerpanie, keď sa pozrieme na operačný program, a teraz budem priamo čítať teda zo stránky operačných programov na rok 2014 až 2020, tak celkovo programové obdobie 2014 až 2020, tak aktuálny stav, ktorý je priamo teraz na tej stránke, je, že máme zazmluvnených 35 %, ale vyčerpaných len 10 percent. A je rok 2018 a sme v operačnom období alebo v programovom období od roku 2014 do roku 2020. Ak si pozrieme integrovaný Regionálny operačný program, tak tam máme vyčerpaných len 5 % a zazmluvnených 20 percent. Opäť toto podľa mňa ukazuje to, že nevyužívame ten potenciál, ktorý tu máme, a z hľadiska času. Niekto si môže povedať, a však to vyčerpáme do toho obdobia. No, to je síce pekné, že to vyčerpáme do toho obdobia, ale tí ľudia už dnes sú v núdzi, už dnes nemajú prácu, už dnes žijú v tých regionálnych rozdieloch, a my máme financie, ale nevieme ich použiť na to, aby sme tie regionálne rozdiely znižovali. A to je podľa mňa veľký problém, ktorý, kde jednoznačne toto je oblasť, kde treba klásť dôraz, aby tieto financie vedeli byť využité, pretože neni dôvod. Je iné, keď niekto nemá tie peniaze a hľadá zdroje, ale my tie zdroje tu máme.
Ďalej by som chcel spomenúť práve teraz pri tejto príležitosti tie posledné investičné stimuly, ktoré teraz v januári boli udelené. A to bolo tých 10 miliónov, o ktorých tiež sme sa bavili na výbore. Ja som trošku viacej sa snažil zistiť o týchto pracovných miestach, o aké pracovné miesta sa jednalo. A teda podľa informácií, ktoré sme dostali aj priamo z jednotlivých firiem, tak keby sme išli tak postupne. Prvé bola práve spoločnosť Röchling Automotive Slovakia. A tuto teraz by som mal na vás pár otázok, ktoré by som bol rád, ak by ste vedeli zodpovedať. Tak vieme teda, že táto išla do Kočoviec, okres Nové Mesto nad Váhom. Vieme, že teda tam bude priama zamestnanosť 70 nových pracovných miest, že sa jedná o novú firmu. Je tam sedem pracovných miest, ktoré budú mať vysokoškolské vzdelanie, predpokladám, že to je tých sedem pracovných miest, ktoré bude nejaký manažment, ktorý tu viac-menej teda už je, a teraz sa buduje nová, vlastne sa buduje nová fabrika, v ktorej bude. A keď sa pozrieme, tak to gro je práve v zamestnancoch základného vzdelania, 66 % bude so základným vzdelaním.
Teraz otázka je, prečo táto firma potrebuje vzniknúť práve v oblasti, kde nemáme problém s nezamestnanosťou, máme skôr problém s pracovnými miestami? Prečo práve do tohto regiónu ideme vytvárať ďalšiu firmu, ktorá vytvorí ďalšie pracovné miesta, a ideme im to ešte dotovať? Chápem teda, že je to úľava na dani, áno, ale je to daň, ktorú by sme mohli mať, keby tá úľava tam nebola. Takže a obzvlášť ak hovoríme o regióne, naozaj západ Slovenska. Čiže nevidím v tom absolútne nejaký dôvod. Preto by ma zaujímalo, že prečo práve táto firma dostala túto úľavu, resp. keď dostala tú úľavu, prečo nepostavila tú firmu niekde viacej na východ Slovenska?
Druhá je Levice – Géňa, tam teda sa ide vytvoriť, a čo ma zaujalo, je, že teda je to rozšírenie existujúcej výroby priemyselného podniku na výrobu tlmičov do automobilov. Opäť teda gro tam bude, 75 % je s úplným stredoškolským vzdelaním, 562 zamestnancov. Čiže opäť vidíme, že nejdeme investovať do nejakej kvalifikovanej. Alebo nieže kvalifikovanej pracovnej sily, by som povedal, do, veda-výskum,, naozaj odvetvie, kde vidíme, že tá pridaná hodnota je podstatne vyššia. Lebo toto je len rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku, teda aspoň tak sa tu píše aj v dôvodovej správe, že na výrobu tlmičov do automobilov. Takže nevidím tam tú pridanú hodnotu a pýtam sa, prečo teda práve táto firma na západnom Slovensku dostala túto daňovú úľavu.
Teraz ďalšia firma je OPTOTOUR Slovakia, ktorá teda dostáva aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta. Táto si myslím, že toto je presne ten ukážkový príklad, že dobre, ak teda na západnom Slovensku, tak v takom prípade takto by to malo vyzerať. Je to naozaj výskum a vývoj. Toto je podľa mňa presne taký ten ukážkový príklad, že si môžme povedať, okej, to neni tam, o čom povedať. Ale kiež by teda boli aj tie ďalšie také, presne takéto, tak je to okej. Ale tie ostatné práve nespĺňajú tie parametre, teda ja ich tam nevidím, ja ich tam nevidím.
Dobre, je tu firma napríklad Pankl Automotive, ktorá teda bude vyrábať špeciálne kryty na prevodovky a motocykle. Je to opäť, ak to správne chápem, rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku. Opäť gro je stredoškolské vzdelanie, 64 percent. Keď sme sa vlastne na to dopytovali, tak išlo o prácu, kde teda obsluhujú, títo zamestnanci budú obsluhovať stroje. Čiže nie je to žiadne, nejaký hight tech ani nič podobné. A otázka je, že ako budú teda tieto miesta obsadené práve v regióne, kde vieme, že na západe Slovenska neni problém s tou nezamestnanosťou.
A posledný je ten Dongil Rubber Belt Slovakia. Jedná sa o 152 pracovných miest a tam tiež gro je 67 % práve s tým stredoškolským vzdelaním.
Takže toto vytvára veľmi veľa otáznikov a naozaj vidíme, že na jednej strane je deklarované aj zo strany vás, aj teda zo strany vlády, že investície chcete smerovať na stred a východ Slovenska, ale vidíme, že realita je iná, a vlastne vidíme, že ešte začiatkom roka sú udelené takéto investičné stimuly. Nehovoriac o tom, že už 1,6 mld. na investičné stimuly bolo preinvestované, a vidíme, že teda tým regionálnym rozdielom to nijako nepomohlo.
Takže toto sú také hlavné výtky alebo možno taká rekapitulácia toho, ako tento zákon funguje, resp. nefunguje, ako jeho napĺňanie v tej praxi nefunguje. A je to pre nás len opäť potvrdením toho, že je zle zvolená tá stratégia, že najprv tá stratégia by mala byť taká, že by malo byť zdravé podnikateľské prostredie v ktorom je možné fungovať aj pre práve tie malé a stredné podniky, pretože tie sú mnohokrát, to sú firmy, ktoré nemajú kontakt či už na premiéra alebo na špičky vo vláde na to, aby si niektoré veci vybavili, ale musia sa riadiť tými pravidlami, o ktorých aj vy sám hovoríte, že je ich veľa, pretože preto ste vyhlásili vojnu práve byrokracii, pretože ten stav je tu naozaj neudržateľný. Takže preto si myslíme, že ten dôraz má byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí, na tom, aby bolo zdravé, nástroje, aby bolo jednoduché to podnikateľské prostredie, jednak, aby tá pomoc, ktorú generuje ekonomika, a práve sme aj počuli, že včera na tlačovej besede, že čakajú nás tri najlepšie roky. Čiže toto je čas, kedy budú vyššie príjmy, ako sa očakáva, a práve teraz je ten čas investovať. Teda on bol celý čas ten čas, ale už niet výhovorky na to, je čas investovať práve do tých systémových zmien, ktorým je napríklad zníženie odvodov pre podnikateľský sektor. Taktiež teraz by som mohol spomenúť stabilné legislatívne prostredie, ale tak to je dlhodobá téma, a určite ďalšie opatrenia, ktoré aj my máme v programe, či už je to, podnikateľské inkubátory alebo nejaká ročná koncesia, aby naozaj pre tých podnikateľov bolo jednoduché fungovať v tom podnikateľskom prostredí, na tom trhu a mohli sa naozaj primárne sústrediť a všetok čas investovať alebo najviac toho času investovať do samotného podnikania a nie do dodržiavania podmienok.
K tým investičným stimulom už by som možno len povedal, že je veľmi dôležité, výhodné, aby boli aj tieto vyhodnocované cez hodnotu za peniaze, pretože vidíme a videli sme to aj pri zákone o najmenej rozvinutých okresoch, že mnohokrát sa dostávajú alebo dostávajú podporu projekty, ktoré sú nezmyselné alebo nepotrebné. A toto sú vyhodené peniaze. Nemôžme sa pozerať na peniaze z eurofondov ako na peniaze, ktoré treba akýmkoľvek spôsobom minúť. Vôbec nie. Tie peniaze sú tu ako jednorazová pomoc a treba ich minúť zmysluplne. A preto by tu mala byť teda určite tá pomoc zo strany hodnoty za peniaze, aby táto stratégia bola nastavená tak, že využijeme tie peniaze efektívne.
Takže toľko k tomuto zákonu. Teda aj tie otázky, čo sa týkali konkrétne jednotlivých investičných stimulov, keď vás tu už máme, tak pri tej príležitosti som teda chcel vám ich položiť a som zvedavý na vaše odpovede.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Klus.

Ďakujem za slovo a aj kolegovi Edovi Hegerovi za tento jeho príspevok k téme. Považujem ho za veľmi fundovaný, výborne pripravený a jasne donaha odhalil, o čo tu vlastne ide, aký vlastne problém máme. A som veľmi rád, že spravodajcom je pán primátor Bagačka, primátor mesta Hnúšťa, ktoré trpí vážnymi regionálnymi problémami. Tie nožnice pomyselných regionálnych rozdielov sa nezužujú, ale, naopak, rozširujú. A nemyslím, že toto, čo ste teraz pripravili, je niečo, čo by tomu mohlo pomôcť, pán minister. Úprimne povedané, ak tu máme spomenuté firmy, ktoré sú na západe Slovenska, a my ešte chceme platiť potom ľuďom, ktorí sú z okresov, kde je vysoká miera nezamestnanosti, aby sa tam mohli zamestnať, príspevok na vycestovanie, pricestovanie, tak to je šialenstvo. Pretože v takom prípade sa nám stane to, o čom pán primátor určite vie, a teda že nám už v našom regióne napríklad Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj Prešovského a Košického samosprávneho kraja nikto nezostane. Všetci mladí ľudia odchádzajú. A tento, v angličtine to voláme brain drain, únik mozgov, ktorý je typický pre naše okresy, je doslova katastrofou. A týmto to len posilňujete, miesto toho, aby sme sa naozaj zaoberali tým, že by sme zlepšovali podnikateľské prostredie, lebo práve malé a stredné podnikanie je to, čo môže pomôcť.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, Edo, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, si pomenoval mnohé veci. A je pravdou, že Slovensko dnes je montážnou dielňou Európy. A ja by som vám chcel, páni, pripomenúť, že práve Robert Fico postavil si kampaň v roku 2002 – 2006 na tom, že kritizoval Dzurindove vlády, že zo Slovenska urobili jednu veľkú montážnu dielňu. Ale za uplynulých desať rokov ja nevidím, aby strana SMER urobila nejaké veľké kroky smerom k tomu, aby sme tou dielňou neboli, ale aby sme práve podporovali segmenty s vyššou pridanou hodnotou.
A tak isto je pravda, že východ Slovenska sa vyľudňuje a úprimne, pán minister, vy ako východniar, že s tým niečo nerobíte nejak viac, je mi celkom divné. Možno ste stratili až ten vzťah nejaký k tomu východu. Ale naopak, ja si nemyslím, že ten zákon je zlý. Myslím si, že ten zákon je celkom dobrý, ale nie úplne ideálny. A som zvedavý ešte na ďalšie vystúpenia aj pani Kiššovej.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, páni, za reakcie. Ja by som, Martin, ty si, veľmi dobre si to pomenoval. To som tam nespomenul, ale presne to patrí do kontextu je práve ten odliv mozgov a tých mladých ľudí a naozaj tá atmosféra je taká, že tí mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť. Aj prieskumy, ktoré sa robia, naozaj vidíme, že mladí ľudia pozerajú na to, ako z tejto krajiny odísť a ako sa usadiť niekde v zahraničí, čo je teda veľký zdvihnutý prst.
A, Peťo, čo si ty hovoril o tej montážnej dielni, áno, je veľmi dobre si pripomenúť tento predvolebný, túto predvolebnú kampaň pána premiéra. A zdá sa, že to, proti čomu najviac bojoval, sa mu zapáčilo. A ukázalo sa, že teda vlastne to zafungovalo, že to prinieslo tie pracovné miesta. Takže vlastne tá kampaň bola iba kampaňou, ale v konečnom dôsledku rýchlo sa na to zabudlo, rýchlo na to pán premiér zabudol a priniesol ešte ďalšie investície v tom priemysle na Slovensko. Ale práve ten zákon tým, že bol aj jedenásťkrát novelizovaný, a vidíme, že jedno je zákon a druhé tá implementácia, tak tu vidíme ten problém, že napriek tomu, že ten zákon je menený, tak tie regionálne rozdiely sa nejakým spôsobom nezmenšujú. A ja by som možno povedal, že je z tohto pohľadu, že je taký bezzubý, lebo záleží práve na tej implementácii, na tom, ako sa správne uchopí a ako sa dá do praxe. A tu vidíme práve ten veľký priestor pre tú subjektivitu, že tento zákon necháva priestor pre subjektívne spravovanie financií, a preto považujeme omnoho lepšie riešenie práve to prvé, čo aj logicky dáva zmysel, že postarať sa o kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré bude lákať investorov aj bez stimulov. A naozaj oblasti, kde budeme vidieť, že naozaj to proste je tam ťažké prilákať tých investorov, tak tam ich môžme motivovať investičnými stimulmi. Čiže nejakú kombináciu, ale primárne je dôraz na podnikateľské prostredie.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Kiššová. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som zareagovala už niekoľkýkrát na návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, respektíve na tému, ktorá nás vo významnej miere líši od postoja k týmto problematikám so stranou nielen SMER, ale aj so súčasnou koalíciou.
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.