26. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Simon, no, jediná vec, ktorá bola na tomto zákone populistická, bolo vaše vystúpenie. Je veľmi zaujímavé, že my sme rokovali o zákone o službách zamestnanosti takmer jeden celý deň. Druhý deň sme mali rokovanie o návrhu Zákonníka práce. Vy ste sa nezúčastnil ani jednej rozpravy a teraz vystúpite a tvárite sa, že idete spasiť zemeguľu. Jediné populistické na týchto návrhoch zákonov je toto vaše vystúpenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál.

Ja súhlasím s argumentami, ktoré povedal pán kolega Simon. Myslím si, že tento návrh treba ešte raz poriadne prediskutovať. Sú to skutočne dôležité veci, dôležité. Takisto ja sa stotožňujem s tým, že nespochybňujem podstatu tých návrhov, či sú to príplatky za soboty, nedele, či sú to trináste, štrnáste platy, treba sa o tom baviť, ale treba sa o tom baviť ešte raz.
Pozrite napríklad teraz tento pozmeňovací návrh pána kolegu Baláža. Mohla sa k tomu vyjadriť tripartita? Mohli sa k tomu vyjadriť zamestnávatelia? A tým myslím najmä na obce a mestá, ktorých sa to bude týkať. Mohli k tomu povedať jedno slovo v nejakej slušnej diskusii? Odpoviem si sám. No, samozrejme, že nemohli. Čiže poprosím vás, ak to myslíte vážne, ak to myslíte tak, aby to bolo na prospech občanov Slovenska, aby to zamestnávatelia zvládli, aby to zvládli mestá a obce, tak otvorme tú diskusiu aj pre nich ešte raz.
My sme sa vyjadriť mohli, povedali sme si svoje námietky. Mojou najväčšou námietkou pri trinástych, štrnástych platoch je podmienka toho priemerného mesačného zárobku, resp. priemerného mesačného platu, ktorá je nesplniteľná za daných okolností. Minie sa to cieľu, ktorý ste, pán predseda, pôvodne zamýšľali. Nechali ste sa obaláchať pánom ministrom financií. To je celé. Nechali ste sa oklamať, čiže vo vlastnom záujme, prosím, podporte to a vráťte to späť.

Pán poslanec Simon.

Kým pán kolega Petrák neodíde; tak ja som sa k tomu nevyjadroval, to nie je poľnohospodárska téma, ku ktorému by som sa vyjadroval. To, čo ma na tomto procese vyrušuje, je to, akým spôsobom, akým procesom tento zákon prechádza. Keby, ešte raz opakujem, keby kolega Beblavý vás neupozornil na niektoré chyby, tak tento zákon už tento týždeň tu na stole nie je a nemôžte ho opravovať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie.
Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

Kolegovia, kolegyne, veľmi rýchlo chcem si splniť úlohu spravodajcu. Prvú vec, ktorú chcem povedať napriek tomu, že tu nie je už pán Beblavý, ale dúfam, že pán Mihál mu to odkáže. Chcem oceniť, že teda že stiahol svoj pozmeňujúci návrh z tretieho čítania, a ubezpečiť ho, že vec, ktorú on pripomienkoval, bude, tá vec bude vyriešená v rámci pozmeňujúceho návrhu pána Baláža.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že hlasovanie o návrhu novely Zákonníka práce bude zajtra o jedenástej.
A na záver, ja si na rozdiel od opozičných kolegov myslím, že toto je dobrý zákon, ktorý v konečnom dôsledku prinesie zvýšenie miezd pre ľudí, či už formou príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a počas sviatkov, alebo formou 13. a 14. platu. A preto chcem vyzvať nielen koaličných, ale aj opozičných poslancov, aby tento návrh zákona podporili a schválili.
Ďakujem.

Ďakujem. Pokračujeme o 14. hodine. Ďakujem. A súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

(Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme popoludňajším rokovaním ôsmeho dňa 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 812. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 845.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, štyria kolegovia, dovoľte, aby som vás, vážení hostia, poškodení občania nebankových subjektov Slovenskej republiky, predsedníctvo, vitajte! Dovoľte, aby som v tejto sieni zákonnosti priniesol už z mojej strany po štvrtýkrát zákon o odškodnení klientov nebankových subjektov. O čiastočnom odškodnení, to musím zdôrazniť, pretože na úplné odškodnenie táto republika, bojím sa, že asi nebude mať. Takže aspoň to čiastočné, ktoré bolo deklarované už v minulých rokoch a do dnešného dňa sa neudialo.
Nemal by som tu stáť ja, mal by tu stáť minister financií terajšej koalície a to je jedno, z akej je strany, pretože idem plniť ich volebný program, ktorý do dnešného dňa nemajú splnený, myslím vládnu stranu SMER – sociálna demokracia.
Čo je hlavným cieľom? Myslím si, že v prvom čítaní, keď predkladáme nejaký zákon, tak v prvom rade by sme mali uchopiť ten problém, či je to potrebné riešiť alebo neni. Poviem jedno, čo budem stále opakovať. Pokiaľ by tie nebankové subjekty boli odpromované a reklamou pre ľudí dané v súkromných médiách, opakujem, v súkromných, nestojím tu, nestojím tu. Ale táto reklama, ktorá išla na nebankové subjekty, bola daná vo verejnoprávnom médiu. Vo verejnoprávnej televízii Slovenskej republiky, ktorá túto klamnú reklamu dala do obehu, a naši ľudia, žiaľ, prišli o ťažké miliardy slovenských korún. Podrobnejšie to rozvediem v rozprave, do ktorej sa ako prvý chcem prihlásiť, pán predsedajúci.
Teraz dovoľte, aby som zhruba predniesol, aký je to zákon. Tak hlavným cieľom je odškodniť aspoň čiastočne týchto bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie, a následne oni utrpeli ujmu. V tejto súvislosti Slovenská republika že vôbec nezasiahla a voči týmto nebankovým subjektom vôbec nekonala a príslušné vládne politické strany sa tvárili ako mŕtvy chrobák, spôsobilo to, že Slovenská republika počas fungovania týchto nebankových subjektov zinkasovala na daniach z činnosti týchto subjektov sumu 7 miliárd slovenských korún, 230 miliónov eur, pričom verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania viac ako 8 miliónov eur, v slovenských korunách 250 miliónov slovenských korún. Preto je nehorázne, aby sme tento problém, ktorý traumatizuje mnoho slovenských rodín, nechali bez povšimnutia a nechali ho len tak. V zmysle tohto návrhu zákona, ktorý takticky kopíruje v niektorých častiach návrh vtedajších opozičných poslancov, hovorím o rokoch 2005 až 2010, sme iba ho trošku upresnili a musím povedať, že podľa môjho názoru aj skvalitnili.
V zmysle predkladaného zákona prakticky najvyšší možný podiel, ktorý sa bude odškodňovať, je 33-tisíc eur, v starých korunách plus-mínus 1 milión korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur. Týka sa to zhruba 50-tisíc občanov Slovenskej republiky. Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie. Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únie zavŕšilo až 31. 12. 2001. A preto aj tento návrh považuje nebankové subjekty, ktoré fungovali do tohto dátumu, to znamená do 31. 12. 2001, týchto sa to bude týkať. Nič viacej, nič menej.
Na čiastočné odškodnenie podľa tohto zákona budú mať nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s nimi spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Zároveň musia mať tieto osoby splnené všetky svoje zákonné povinnosti, napr. odvedenú daň z príjmu, vo vzťahu k svojmu podielu, resp. prípadným výnosom z neho a počkať s odškodnením na ukončenie konkurzného konania vedenému voči príslušnému nebankovému subjektu.
Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol prerokovaný s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a s dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny a bez pripomienok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.