28. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. O slovo požiadal pán poslanec, teraz sa, dúfam, neurazte, Kecskés. Áno?

Kecskés, Ján, poslanec NR SR
Neurazím sa.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja som nevedel celé meno. Ospravedlňujem sa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Dámy a páni, v Ústave Slovenskej republiky je v čl. 12 ods. 2 uvedené: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z tých dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať." V civilizovaných spravodlivých a demokratických štátoch, ku ktorým sa, by sa aj Slovenská republika mala nepochybne hlásiť, je neakceptovateľné, aby sa vláda alebo akýkoľvek iný orgán štátnej a verejnej správy správal diskriminačne voči ktorémukoľvek obyvateľovi alebo voči akejkoľvek skupine obyvateľstva len na základe ich príslušnosti k rase, národnosti alebo etniku. V demokratickej spoločnosti je neprípustné, aby bola akákoľvek rasová, národnostná alebo etnická menšina úmyselne a účelovo znevýhodňovaná v porovnaní s väčšinou. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je však rovnako neprípustné aj to, aby bola akákoľvek rasová, národnostná alebo etnická menšina úmyselne a účelovo zvýhodňovaná v porovnaní s väčšinou.
Odmietanie diskriminačného prístupu musí platiť univerzálne. Akákoľvek pozitívna diskriminácia jednej skupiny môže byť totiž oprávnene vnímaná ako negatívna diskriminácia druhej skupiny. Podľa Ústavy Slovenskej republiky aj podľa oficiálne deklarovanej sociálnej a národnostnej politiky Slovenská republika nerobí rozdiely vo svojom vzťahu k jednotlivým etnikám. Realita však dokazuje opak. Zriaďovanie rôznych oficiálnych štátnych orgánov pre rôzne etnické skupiny je v skutočnosti formálnym potvrdením nerovnosti prístupu štátu voči jednotlivým etnikám. Praktickým dôkazom existencie oficiálnej diskriminácie zo strany štátu je existencia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Podľa štatútu, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 308 zo dňa 27. 6. 2012, plní splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity najmä úlohy s dôrazom na zlepšenie bývania rómskej komunity, zlepšenie zdravotnej starostlivosti o rómsku komunitu, zlepšenie životných podmienok v obciach s rómskymi osadami, zvyšovanie právneho vedomia rómskej komunity, zvyšovanie aktívnej účasti rómskej komunity na verejnom živote a správe vecí verejných, zamestnanosť, zamestnateľnosť a začleňovanie rómskej komunity na pracovný trh, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne rómskej komunity, zlepšovanie jej prístupu ku vzdelaniu a k príprave na povolanie, aktívnu účasť na medzinárodných projektoch zameraných na zlepšenie života rómskych komunít a zvyšovanie bezpečnosti a verejného poriadku v rómskej komunite a tak ďalej.
Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity teda neplní len úlohy, ktorých cieľom je zabrániť diskriminácii rómskej komunity, ale plní aj úlohy, ktorých evidentným cieľom je zlepšiť postavenie a blahobyt rómskej komunity na Slovensku, a to ako v absolútnom porovnaní, tak aj v relatívnom porovnaní so zvyšnou majoritnou časťou obyvateľstva. Takáto náplň práce je evidentne diskriminačná voči príslušníkom zvyšnej majoritnej časti obyvateľstva, ktorí takéhoto splnomocnenca a s ním spojené výhody nemajú len preto, že nepatria k vyvolenej etnickej menšine.
Za účelom prevencie ďalšieho rozmachu diskriminácie majority pod zámienkami podpory rôznych menšín preto predkladáme predmetnú novelu zákona. V rámci tejto novely zavádzame povinnosť pre vládu Slovenskej republiky a pre orgány štátnej a verejnej správy, aby v prípade vytvorenia či existencie špeciálneho podriadeného orgánu pre styk s rasovými, národnostnými alebo etnickými menšinami vytvorili obdobný podriadený orgán s obdobnou pôsobnosťou aj pre majoritnú časť obyvateľstva. Vďaka tomu by prišlo k eliminácii nespravodlivej pozitívnej diskriminácie rôznych etnických menšín, resp. ak by k takejto pozitívnej diskriminácii prichádzalo, tak by na túto pozitívnu diskrimináciu mali rovnaký nárok aj príslušníci majoritného obyvateľstva.
Predkladaný návrh zákona by zmiernil spoločenské napätie medzi jednotlivými etnickými a národnostnými skupinami žijúcimi na Slovensku, odstránil by pocit krivdy a diskriminácie jednej skupiny na úkor druhej a v konečnom dôsledku by prispel k zvýšeniu rovnosti prístupu štátu k jednotlivým etnickým a národnostným skupinám. Predkladaný návrh zákona má jednoznačne pozitívne sociálne vplyvy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja prihlásení. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Mazurek.

Ďakujem za slovo. Určite sa všetci poslanci v tomto pléne, bez ohľadu na farbu politického trička, alebo na to, či sa považujeme za členov pravicového či ľavicového politického spektra, zhodneme na jednej veci, a to je, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe akýchkoľvek faktorov či z akýchkoľvek dôvodov je jednoducho zlá vec. A práve kvôli tomu poslanci za Ľudovú stranu – Naše Slovensko predkladajú na rokovanie Národnej rady tento návrh zákona, ktorý má za cieľ eliminovať možné formy diskriminácie, ktoré dnes, bohužiaľ, vidíme v mnohých častiach Slovenskej republiky.
Nie je nič zlé na tom, ak existuje určitý splnomocnenec vlády pre chudobných ľudí. Splnomocnenec, ktorý má za úlohu pomáhať chudobným ľuďom, ktorí sa do svojej zlej situácie nedostali vlastným pričinením, alebo sa do tejto situácie jednoducho narodili a nemajú inú možnosť, a práve táto chudoba má výrazný a častokrát úplne devastačný vplyv na ich neskoršie pôsobenie a uplatnenie sa v živote v rámci...
Pán predsedajúci, poprosil by som vás, viete, pána Číža počujem trošku hlasnejšie ako sám seba, tak by som bol rád, keby sa išli baviť niekde von... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja som, poprosím, že ja urobím poriadok v sále. Ospravedlňujem sa vám, upozorním kolegov.
Pani Remišová aj pán poslanec Číž, prosím vás o kľud v sále. Ďakujem.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Tak vrátim sa k téme. V prípade, že by existoval akýsi splnomocnenec, ktorý má za úlohu riešiť chudobu mnohých skupín ľudí na Slovensku a zároveň pomáhať týmto ľuďom dostať sa k lepším príležitostiam a k lepším podmienkam vo svojom živote, nebolo by na tomto fakte ako takom vôbec nič zlé. Problém ale nastáva v prípade, ak takéhoto splnomocnenca vyčleníme čisto na základe etnickom, iba na etnickom princípe a tým pádom vlastne zavedieme všetky jeho činnosti, jeho úlohy len pre určitú skupinu ľudí, ktorá je definovaná na základe etnickej príslušnosti. To logicky vytvára predpoklady k sociálnemu napätiu medzi všetkými ostatnými skupinami obyvateľstva, ktoré na Slovensku žijú, pretože tieto sa cítia ukrivdené vďaka tomu, že jedna určitá skupina, etnická skupina má svojho splnomocnenca, ktorý je určený na to, aby riešil ich problémy a zároveň zlepšoval ich životné podmienky a situáciu v našom štáte, a zároveň ostatné skupiny, etnické, národnostné, rasové, tohto splnomocnenca nemajú.
A ja sa pýtam z tohto miesta, prečo aj napríklad chudobní, slušní bieli Slováci nemôžu mať svojho splnomocnenca, ktorý by riešil rovnaké témy ako rieši splnomocnenec vlády pre rómske komunity a dával ľuďom možnosť obrátiť sa na túto inštitúciu ako na niekoho, kto môže pomôcť v zlepšovaní situácie týchto ľudí? Prečo má takýto splnomocnenec existovať len pre jedno jediné etnikum?
A práve toto je celý princíp našej novely zákona, že sa snažíme vytvárať rovné príležitosti pre úplne všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú Cigáni, či sú Slováci, Maďari, či majú také alebo onaké náboženstvo, ale chcú žiť slušným životom, chcú pracovať, chcú tomuto štátu vytvárať hodnoty a chcú byť prínosom pre spoločnosť, čo dnes častokrát mnohí ľudia nemajú možnosť.
No a kvôli tomu chcem požiadať všetkých poslancov, ktorých tú síce veľa nie je, aby zvážili, či nestojí podpora tohto zákona za to, aby sme zmiernili sociálne napätie v obrovských častiach či už východného alebo aj stredného Slovenska, kde sa ľudia cítia naozaj skutočne ukrivdení tým, že jedno etnikum má svojho splnomocnenca, ktorý im pomáha, ktorý sa aktívne snaží, aby sa im žilo lepšie, a oni sami, ktorí častokrát majú veľké existenčné problémy, ktorí sa potápajú z jednej exekúcie do druhej, ktorí chodia do práce, no aj napriek tomu nedokážu platiť účty a mnohí z týchto ľudí nakoniec skončia ako prípady sociálnych samovrážd, tak títo ľudia jednoducho nemajú žiadneho človeka, ktorý by sa im mohol venovať.
A, bohužiaľ, keď sa pozrieme na práce bývalej pani ombudsmanky a súčasnej pani ombudsmanky, tak vidia, že sa nemôžu so sťažnosťami obrátiť ani na nich, pretože tieto riešia problémy LGBTI, QRPS komunity, riešia akúsi fiktívnu diskrimináciu osôb na základe ich homosexuálnej príslušnosti alebo čohokoľvek iného. Vytvárajú si fiktívne problémy, ktoré potom akože riešia, vešajú dúhové vlajky, zúčastňujú sa pochodov úchylákov, ale neriešia problémy normálnych slušných pracujúcich ľudí. Tých ľudí, ktorí vlastne sa skladajú svojou tvrdou prácou aj na ich platy.
A práve preto tento návrh zákona rieši celú túto vzniknutú situáciu. Ak má mať splnomocnenca jedna etnická skupina, nech ju má vždy aj tá druhá. Čistá rovnosť, férové pravidlá, žiadny rasizmus, žiadna diskriminácia. Jednoducho neviem si predstaviť, prečo by mal mať hocikto voči tomuto návrhu zákona nejaké námietky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenia pána poslanca žiadna faktická. Pán poslanec Kotleba.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, náš návrh zákona vychádza z toho, že súčasná legislatíva aj prax pozná inštitút splnomocnenca vlády pre cigánske komunity a my sme nechceli zasahovať do tohto modelu, pretože by sme videli všetky tie kŕčovité výkriky o rasizme a utláčaní a neviem o čom všetkom. A preto sme si vybrali tú druhú cestu, že keď dnes máme dlhodobo na Slovensku špeciálny, vysoko špeciálny a dosť draho zaplatený vládny úrad, ktorý sa má venovať vyslovene zlepšeniu postavenia života a podmienok cigánskej komunity na Slovensku, tak si myslíme, že by takúto špeciálnu nadštandardnú starostlivosť zo strany vlády mohla a mala mať aj biela majorita.
Demokracia, integrácia, rovnaké práva a povinnosti pre všetkých, to počúvame z každej strany. Počúvame to od vlády, počúvame to od opozície, tzv. štandardnej, počúvame to od tých štedro financovaných mimovládnych organizácií, ale pritom pravda a prax je v súčasnosti v Slovenskej republike úplne niekde inde. Úplne niekde inde.
Máme vládny inštitút postavený vyslovene na rasovom a etnickom princípe. Ja sa pýtam, ako chceme, a to si myslím, že nikto z nás, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sú, ale ktorí sem patria, ako chceme postúpiť o krôčik, o dva krôčiky ďalej v procese toľko zmieňovanej integrácie cigánskej populácie do väčšinovej spoločnosti, to som si teraz pomohol tým slovníkom mimovládnych organizácií, keď sami na úrovni vlády týchto ľudí vyčleňujeme takým spôsobom, že dokonca je pre nich postavený alebo vytvorený špecializovaný vládny tím s názvom splnomocnenec vlády pre cigánske komunity?
Veď, a to sa asi znova všetci zhodneme, výsledkom dokonalej a ideálnej integrácie, či už cigánskej komunity alebo populácie, alebo tých LGBT, QRPW ľudí, alebo proste akýchkoľvek iných skupín obyvateľstva, by bol cieľový stav taký, ktorý by v nijakom parametre spoločnosti, v nijakom ohľade neodlišoval týchto ľudí od všetkých tých ostatných. Pretože to je úspešná integrácia, ak majú absolútne všetci bez ohľadu na svoj pôvod a všetky tie veci, ktoré sa v tejto súvislosti vždy definujú, úplne rovnaké podmienky v spoločnosti a takisto úplne rovnaké práva a povinnosti. Podmienky, práva a povinnosti.
A ak chceme do takéhoto bodu, ideálneho bodu sa niekedy dostať a dnes k nemu aspoň sa priblížiť, konvergovať, tak predsa to nemôžme robiť tým spôsobom, že budeme naďalej ešte zosilňovať tie rozdiely a to rozličné vnímanie týchto ľudí tým spôsobom, že budeme čoraz viac posilňovať inštitút, ktorý veľmi jasným spôsobom v ľuďoch vytvára pocit, a nie je to len pocit, ale, žiaľ, je to aj realita, že naozaj tu nie sú v tejto spoločnosti v súčasnej Slovenskej republike vytvárané rovnaké podmienky pre všetkých.
No a si myslíme, že ak chceme sa tejto nálepky nejakého falošného, falošnej snahy, falošného pocitu o tú skutočnú integráciu zbaviť, tak je možné na to ísť len dvoma spôsobmi: buď odstrániť to, ktoré ten prvok, ktorý dnes tú obrovskú rozdielnosť vytvára, a, žiaľ, jeden z nich a najsilnejší teda, je to na úrovni vlády práve ten úrad splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, alebo naopak, vytvoriť analogické útvary alebo analogické prvky taktiež s postavením na úrovni vlády pre ostatné skupiny obyvateľstva. Všetko ostatné, všetko ostatné, a to bez ohľadu na politické tričko, aj keď teraz sme tu v drvivej väčšine, všetko ostatné je čistá, naozaj čistá nespravodlivosť, ktorá ale nie je len akosi subjektívne vnímaná, ale ktorá skutočne predstavuje taký ten schodík alebo rebríček k tomu rozdeľovaniu spoločnosti, ktorého výsledkom, ktorého výsledkom je odčleňovanie určitých skupín obyvateľstva na základe akéhokoľvek, akéhokoľvek kľúča, pričom nie je absolútne dôležité, aký kľúč to je. To naozaj nie je dôležité.
A vidíme, že na jednej strane vláda na čele teda s ministerkou svojvôle Žitňanskou, ktorá je teda, si myslíme, že by tam už nemusela byť veľmi dlho, tu v rámci poslednej novely Trestného zákona zaviedla ten trestný čin apartheidu a neviem čo všetko, pričom práve apartheid hovorí o tom, že ľudia sú segregovaní a oddeľovaní na základe rôznych kritérií, a na druhej strane absolútne v súlade s myšlienkou apartheidu je tu vytvorený úrad na úrovni vlády, ktorý práve takéto segregovanie a rozdeľovanie ľudí podporuje a ešte k tomu to podporuje a uskutočňuje za peniaze všetkých daňových poplatníkov. Všetkých daňových poplatníkov.
A keď sa na to pozrieme z toho pohľadu tej spravodlivosti, elementárnej spravodlivosti pre všetkých ľudí rovnakej v našom štáte, v Slovenskej republike, na Slovensku, tak ja sa pýtam, ja sa pýtam, ako sa majú cítiť občania Slovenskej republiky, ktorí rovnako platia svoje dane, rovnako prispievajú na chod tohto štátu a pre ktorých vláda nespraví splnomocnenca alebo špeciálny úrad na to, aby, napríklad vyberiem len jednu z oblastí súčasnej náplne práce splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, čiže aby napríklad sa tento človek staral o zlepšenie ich podmienok na bývanie a o zlepšenie podmienok pre mladé rodiny?
Pýtam sa, nestojí nám úroveň bývania všetkých slušných ľudí na Slovensku a nestojí nám úroveň žitia, životná úroveň mladých rodín všetkých na Slovensku za to, aby aj takíto ľudia, aby aj títo ľudia mali svojho špeciálneho splnomocnenca, ktorého úlohou bude hľadať všetky možné právne a iné ekonomické a iné spôsoby na to, aby čo najviac zlepšil podmienky v týchto oblastiach pre všetkých týchto slušných ľudí?
Ak nám, ak nám za to títo ľudia nestoja, treba to povedať nahlas. Nestoja nám za to, stoja nám za to iba členovia cigánskej komunity, aby sme pre nich mali splnomocnenca. Ale treba to naozaj povedať, netreba sa za to hanbiť. A ak nám za to stoja, tak potom robme, konajme, lebo je najvyšší čas, aby ľudia hodnotili politikov zase nie podľa vyhlásení, sľubov a veľkých silných rečí, ale podľa skutkov a činov. A tie skutky a činy by mohli aj v tomto prípade veľmi jasným a razantným a nespochybniteľným spôsobom zmeniť kvalitu života všetkých ostatných slušných ľudí na Slovensku, ktorí, žiaľ, dnes ešte nemajú na svoju obranu žiadneho splnomocnenca.
Pretože, kolega Mazurek to tu už dnes spomínal, spoliehať sa na ombudsmanku, spoliehať sa na ombudsmanku, aby ochránila slušných ľudí napríklad pred šikanou zo strany úradov alebo pred znižovaním ich kvality života zo strany napríklad asociálov, povedzme, na východnom Slovensku, je vyslovene nielenže naivné, ale aj zbytočné. A, žiaľ, na tento inštitút ombudsmanky idú zase ďalšie a ďalšie peniaze daňových poplatníkov, všetkých daňových poplatníkov, dokonca aj tých, ktorí z toho žiadny osoh ani úžitok nemajú.
Čiže preto prichádzame s týmto naším veľmi jednoduchým návrhom, ktorého cieľom nie je nič iné, len zrovnoprávniť, naozaj zrovnoprávniť všetky skupiny obyvateľstva na Slovensku tak, aby sa nikto nemohol cítiť neprávom znevýhodňovaný, ale naopak, ani neprávom znevýhodňovaný.
Ďakujem pekne za pozornosť a som zvedavý, ako to dopadne.

Ďakujem. Pán poslanec bol posledný prihlásený ústne do rozpravy. Vzhľadom na to vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, súčasne schôdzu Národnej rady. Budeme pokračovať návrhom pána Kotlebu, Mazureka o Trestnom zákone o 14.00 hodine. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) A môže byť, áno, ospravedlňujem sa, ak je to schválené. Dík, dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a to podľa odsúhlaseného programu

mimoriadnou správou verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd (tlač 873).

Prosím teraz verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, ja si úvodom považujem za potrebné uviesť, že mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd v reštitučných konaniach bola podaná 22. februára 2018 a to spolu so žiadosťou o prerokovanie na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dátumu vyplýva, že to bolo pred zistením skutočnosti vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Právo na život chráni najvyššiu hodnotu, ktorou je ľudský život. A preto mi nie je v súčasnosti a teraz pred vami jednoduché stáť a prezentovať mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd v reštitučných konaniach. Avšak s ohľadom na dĺžku konaní, od roku 1992 je to teda vyše 25 rokov, počet nerozhodnutých vecí, ktorých je vyše 9-tisíc a odhadovanú možnú dĺžku konania reštitučných vecí pri takomto tempe vybavovania vecí na najbližších štyridsať rokov ešte, si považujem za svoju povinnosť aj v tejto situácii túto mimoriadnu správu predniesť.
Rovnako považujem za dôležité zdôrazniť, že závery, ktoré vyplývajú zo správy, nadväzujú na prieskum, ktorý bol vykonaný v roku 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani JUDr. Janou Dubovcovou, ktorá prezentovala svoje zistenia v správe z prieskumu v tejto oblasti a ktorá o požadovaných a navrhovaných opatreniach informovala zodpovedné ústredné orgány štátnej správy.
Prieskum, ktorý sa vykonal v roku 2017 už za môjho pôsobenia, súvisel s tým, že som sa prihlásila k tomu, aby som prezistila ako sa najzávažnejšie zistenia a na ne navrhované opatrenia predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv realizujú v praxi, nakoľko teda boli akceptované alebo neboli akceptované. No a výsledok tohto prieskumu v roku 2017, ktorý sme ukončili, poukázal na závažné skutočnosti, že situácia oproti roku 2015 a správa z toho prieskumu v roku 2015 nielenže sa nezlepšila, ale sa zhoršila. A to vo vzťahu k počtu neukončených reštitučných konaní, tak teda vo vzťahu odhadovaného počtu rokov, ktoré bude potrebné na to, aby sa reštitúcie pri tomto tempe na Slovensku ukončili. A to je teda tých štyridsať rokov.
A práve kvôli tomu som využila to oprávnenie, ktoré verejný ochranca práv na Slovensku má a ktoré v podstate je najvýznamnejším oprávnením verejného ochrancu práv alebo jedným z najvýznamnejších, okrem podávania návrhu, návrhu na Ústavný súd pre nesúlad, a využila som oprávnenie verejného ochrancu práv podať mimoriadnu správu parlamentu, teda Národnej rade Slovenskej republiky, aby som upozornila na tieto skutočnosti. Pretože ak predchádzajúca správa z roku 2015 nepriniesla očakávané zlepšenia, tak nádejam sa, že to môže byť spojené s prerokovaním správy pred Národnou radou Slovenskej republiky. Takže to je ten dôvod, prečo bola mimoriadna správa podaná a prečo bola podaná s tým, že bola spojená so žiadosťou o prerokovanie na najbližšej schôdzi. Pretože tie opatrenia, ktoré navrhujem, domnievam sa, že by mali byť realizované veľmi skoro tak, aby sa táto agenda vedela pohnúť dopredu a predovšetkým potom pri tých opatreniach, ktoré vám budem prezentovať, aby boli tieto opatrenia aj finančne zabezpečené. A to už súvisí so zákonom o rozpočte, ktorý prerokováva Národná rada Slovenskej republiky.
Ja si uvedomujem, že reštitučné konania sú zložité a komplikované, avšak pri takejto dĺžke reštitučných konaní by už na základe tohto samotného faktu mohlo dochádzať k prieťahom v konaní a teda porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je chránené čl. 48 ods. 2 našej slovenskej ústavy.
Tie zložitosti, ktoré súvisia s reštitučnými konaniami, sú samozrejme závažné. Je to závažný a náročný stav zisťovania skutočného stavu vecí. Potom je s tým spojený fakt, že návrhy podávali fyzické osoby, ktoré boli vo vyššom veku svojho života, a tým pádom veľmi často do toho vstupuje právna udalosť smrť a s tým spojené dedičské konania. No a potom aj prebiehajúce paralelné konania súvisiace s usporiadaním vlastníctva na pozemkoch a podobne.
A preto teda zdôrazňujem, že ak štát ešte za federatívneho usporiadania v roku 1991 a následne Slovenská republika v roku 2003 rozhodli prostredníctvom svojich zákonodarných orgánov, že napravia aspoň niektoré majetkové krivdy spôsobené odňatím vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu a lesnému majetku, a to práve spôsobom reštitúcií, to znamená, nie automatického obnovenia vlastníckeho práva, ale prinavrátenia vlastníckeho práva po splnení zákonom ustanovených podmienok, tak potom som toho názoru, že Slovenská republika je povinná inštitucionálne zabezpečovať tie podmienky, aby uplatnené nároky zo strany oprávnených osôb neboli nárokmi iluzórnymi.
A preto z dôvodu zabezpečenia podstaty a zmyslu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v reštitučných veciach navrhujem prijať nasledovné opatrenia:
V Národnej rade Slovenskej republiky pri schvaľovaní rozpočtu navrhujem a odporúčam, aby zohľadnila zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na činnosť príslušných orgánov verejnej správy, ktoré konajú v týchto veciach.
Zodpovedným ministerstvám odporúčam vykonať personálny audit vyťaženosti jednotlivých odborov pozemkových a lesných na okresných úradoch. V nadväznosti na výsledky tohto personálneho auditu odporúčam posilniť tieto odbory, ktoré budú personálne pripravené riešiť túto zložitú agendu a to najmä, nie výlučne, ale najmä teda osobami znalými práva. S tým súvisí aj problematika, ak nie vylúčenia, tak obmedzenia nadmernej kumulácie úloh z rôznych oblastí. Z toho prieskumu na jednotlivých odboroch poľnohospodárskych a lesných vyplýva, že dochádza často ku kumulácii jednotlivých agend. To znamená, osoby alebo pracovníci, ktorí sa venujú agende reštitúcií, sa nevenujú tejto agende výlučne. To znamená, prechádzajú z jednej problematiky do druhej problematiky a aj to nastavenie teda toho "maicentu", toho teda odborného vyhodnocovania jednotlivých prípadov prirodzene vyžaduje si istý čas pri prechode na túto inú agendu. Preto sa domnievam, že na tých úradoch, kde je situácia najhoršia, by sa mala podľa možností maximálne obmedziť nadmerná kumulácia úloh.
Ako veľmi významné nám z prieskumu vyšlo to, že je potrebné zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov odborov, OPaL-ov teda, a to z toho dôvodu, že jednak sú tam pracovníci, ktorí poznajú problematiku, ale potrebujú sa stále dostávať na lege artis úroveň, to znamená na aktuálne platnú úroveň aplikácie, interpretácie aplikácie práva. A osobitne to potom platí pre nových pracovníkov, ktorí prichádzajú ako noví pracovať s touto agendou a tým pádom, ktorí potrebujú byť uvedení. Oni by mali mať všeobecný základ zaiste z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na túto agendu, ale mali by byť osobitne uvedení do tejto náročnej problematiky tak, aby vedeli v čo možnom krátkom čase rozhodovať v týchto reštitučných veciach.
A to všetko na záver súvisí s tým, čo som uviedla ako prvé, so zabezpečením finančných zdrojov na činnosť, a to je otázka primeraného mzdového ohodnotenia týchto pracovníkov, pretože kvôli nízkemu mzdovému ohodnoteniu je tam veľmi častá fluktuácia a to potom súvisí s tým, že odchádzajú tí pracovníci. Je potreba zaúčať, zaškoľovať nových pracovníkov a tým pádom je to ako keby taký pohyb v kruhu.
Dámy a páni, záverom mi dovoľte len zdôrazniť, že ja si skutočne uvedomujem hierarchiu hodnôt chránených základnými právami a slobodami a v tejto súvislosti si uvedomujem, kde sa nachádza hodnota ľudského života. A preto s osobitnou pokorou prednášam teda túto správu. Ale to, že ju prednášam, súvisí s tým, že si vážim aj legitímne očakávania tých fyzických a právnických osôb, ktoré vo vyše deviatich tisíckach neuzavretých prípadov v reštitučných konaniach vo vzťahu k právu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov si vyžadujú začať vykonávať navrhované opatrenia bezodkladne. A to bol ten dôvod, prečo túto mimoriadnu správu v súčasnosti predkladám.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Teraz prosím spravodajkyňu, pardon, predsedníčku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Annu Verešovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči.