31. schôdza

Ak dovolíte, ak je teda všeobecný súhlas, ja už neotvorím tú rozpravu, pretože máme dve minúty do konca a myslím, že by to bolo zbytočné. Registrujem, že ste prihlásený vy, pán poslanec Dostál. Pokračovať v tom budeme na budúci týždeň.
Ja vás len chcem upozorniť, že body 89 až 95, to sú správy, Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky, Správa o stave a vývoji finančného trhu, Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ, Správa o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017 a Správa o činnosti verejného ochranu práv za obdobie roka 2017, Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj Správa o činnosti komisára pre deti za obdobie roka 2017, to všetko sú termínované body, ktoré pôjdu práve v utorok 22. mája od 9. hodiny ráno. Potom budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Alena Bašistová, Miroslav Ivan, Milan Laurenčík. Podľa schváleného... Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ľuboš Blaha.
Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017. Správa je uverejnená ako tlač 871 a správa výboru ako tlač 871a. Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol. (Reakcie z pléna.)
Tak vyhlasujem prestávku, kým sa nájde guvernér Národnej banky.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže môžme pokračovať. Takže prosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol.

(Rokovanie o správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017, tlač 871.)

Takže dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017. V zmysle zákona 566/1992 predkladáme túto správu. Jej súčasťou je aj správa nezávislého audítora a účtovná závierka k 31. decembru 2017.
Národná banka sa podieľa na jednotnej menovej politike eurosystému, čo samozrejme má vplyv aj na naše hospodárenie. V roku 2017 sme sa zúčastnili z tohto dôvodu na menovo politických programoch v súlade s rozhodnutím Rady guvernérov. Za účelom podpory ekonomického prostredia nakúpila Národná banka v priebehu roka 2017 dlhopisy emitované na území Slovenskej republiky v rámci tretieho programu nákupu krytých dlhopisov a programu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu. Z týchto programov odviedla banka do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zrážkovú daň 28 miliónov eur. NBS ako jediná centrálna banka v eurosystéme je povinná uplatňovať zrážkovú daň z príjmov z tohto druhu dlhopisov.
V oblasti výkonu dohľadu nad finančným trhom zabezpečuje Národná banka Slovenska činnosti, ktoré vyplývajú z jednotného mechanizmu dohľadu v eurosystéme. Úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami a zapája sa do spoločných dohľadov nad bankami v eurosystéme. Zabezpečuje pôsobnosť a právomoci Rady pre riešenie krízových situácií a vykonáva ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
S postupným rozširovaním kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti dohľadu pokračovalo upevňovanie podielu dohľadu na zamestnanosti banky. Ku koncu roku 2017 pracovalo vo všetkých organizačných útvaroch Národnej banky Slovenska 1 093 zamestnancov. Za rok 2017 sme vykázali zisk 128 miliónov eur. Hlavným zdrojom zisku boli finančné operácie, z ktorých bol v roku 2017 vykázaný zisk 196 miliónov eur. Podieľal sa na ňom najmä zisk z výkonu menovej politiky 130 miliónov eur a zisk zo správy investičných rezerv 43 miliónov eur. Z prerozdelenia menového príjmu eurosystému v roku 2017 vykázala Národná banka Slovenska čistý výnos 79 miliónov eur. Ďalej Národná banka Slovenska vykázala podiel na zisku Európskej centrálnej banky 13 miliónov eur. Čisté náklady na emisii obeživa v roku 2017 predstavovali 3 milióny eur, banka zabezpečila výrobu obehových mincí v počte 43,6 milióna kusov a razbu šesť druhov zberateľských mincí v počte 49-tisíc kusov. Výnosy z emisií v roku 2017 tvorili hlavne tržby z predaja zberateľských mincí. V roku 2017 boli čisté náklady na zabezpečenie prevádzky banky 65 miliónov eur. V štruktúre prevádzkových nákladov boli najvýznamnejšími položkami náklady na zamestnancov 38 %, náklady na prevádzku a správu 29 %, sociálne náklady 21 % a odpisy dlhodobého majetku 12 %.
Národná banka Slovenska pokrýva svoju prevádzku výlučne z vlastných zdrojov a nie je financovaná zo štátneho rozpočtu, ani z rozpočtu verejnej správy. Banka dôsledne uplatňuje vnútorné postupy riadenia a kontroly na zabezpečenie hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov.
V zmysle platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na úhradu straty z minulých rokov, prípadne na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu. V zmysle zákona banková rada Národnej banky Slovenska dňa 6. marca 2018 rozhodla, že zisk za rok 2017 sa v plnej výške 128 miliónov eur použije na zníženie strát z minulých rokov. Kumulovaná strata z minulých rokov tvorí čím najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré bolo k 31. 12. 2017 v objeme 3 miliardy 42 miliónov eur.
Súčasťou vlastného imania je všeobecná rezerva na finančné riziká. V súlade s rozhodnutím bankovej rady zo dňa 30. januára 2018 bola všeobecná rezerva na finančné riziká ponechaná na úrovni 630 miliónov eur, čo je rovnaký objem, ako bol k 31. 12. 2016. Všeobecná rezerva na finančné riziká sa tvorí za účelom eliminovať neistotu vývoja na finančných trhoch a zabezpečiť sa voči kurzovému, úverovému, úrokovému riziku a rizikám vyplývajúcich z pohybu cien zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje banková rada.
Predkladaný materiál obsahuje aj auditovanú účtovnú závierku. Audit bol vykonaný v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi a audítor vydal k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska správu s nepodmieneným názorom. To znamená, že vyjadril názor, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie banky k 31. decembru 2017.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2017 a priloženej správy nezávislého audítora, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017 tak, ako sú obsiahnuté v priloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.

Prosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2017.
Správu o výsledku hospodárenia rozhodnutím č. 949 z 21. marca 2018 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do 9. mája 2018. Správa bola predložená v zmysle § 39 ods. 5 zákona Národnej rady o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 272 zo dňa 2. mája 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 275 zo dňa 10. mája 2018. Určil ma tiež ako spravodajcu, za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorému týmto pádom odovzdávam slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k tejto správe, v ktorej by som si dovolil, pán guvernér, položiť niekoľko otázok, o ktoré by som vás chcel požiadať, aby ste zodpovedali, keďže toto je jedna z mála príležitostí, kde na priamo na parlamentnej pôde môžeme sa k hospodáreniu Národnej banky a k jej operáciám vyjadrovať a pýtať.
Pred niekoľkými týždňami na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme preberali túto správu ako výbor, som sa spýtal predstaviteľov Národnej banky, ktorí tam boli, vaši zástupcovia, na to, že podľa údajov Európskej centrálnej banky sa v minulom roku zásadne zmenila bilancia našej centrálnej banky voči európskemu platobnému systému TARGET2 a som sa spýtal, či tam vidíte aj nejaké riziká. A na to nás predstavitelia Národnej banky informovali, že tento, táto zmena bilancie bola spôsobená tým, že určitá finančná inštitúcia vložila do Národnej banky Slovenska taký veľký objem peňazí zo zahraničia, že to zmenilo až našu bilanciu voči európskemu platobnému systému a že ďalšie teda informácie nie je možné poskytnúť vzhľadom na bankové tajomstvo. Na moju dodatočnú otázku, že teda chápem, ak nie je možné uviesť úplne konkrétnu inštitúciu, ale je teda pri takej veľkej sume, ktorá dokonca zmení našu platobnú bilanciu, dôležité vedieť aspoň typovo, som dostal odpoveď, že ide o centrálnu banku mimo eurozóny. Teda tak znela odpoveď, kolegovia, čo tam boli, potvrdia.
Vzhľadom na to, že považujem tie odpovede za nie úplne dostačujúce, chcel by som položiť ešte dodatočné otázky a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. O čo ide, aby som to aj pre kolegov, ktorí na tom výbore neboli, čo je teda, samozrejme, väčšina snemovne, to konkretizoval. V minulom roku došlo k nárastu bilančnej sumy Národnej banky Slovenska podľa jej vlastnej uzávierky zhruba z 27,8 miliardy eur na 42,5 miliardy eur, teda k nárastu približne o 15 miliárd eur.
Chcem sa spýtať, pán guvernér, či je pravda, že ide o najväčší nárast bilančnej sumy Národnej banky v jej dejinách, opäť či tých 15 miliárd eur bolo niekedy predtým prekonaných, alebo ide teda o najväčšiu zmenu po vašej súvahe. Z toho z týchto 42 miliárd došlo k najväčšiemu posunu na strane pasív, a to je z 1,5 miliardy v predchádzajúcom roku na 22,1 miliardy o položke záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách. Vzhľadom na to, čo už bolo povedané, to je teda zjavné, tá položka, ktorá sa zmenila. Vidíme teda, že sa zmenila približne o devätnásť, pardon, o 21 miliárd eur. Či všetkých tých 21 miliárd je pripísateľných k tej jednej, jednému vkladu alebo jednej operácii, to nevieme, keďže o tom ste nás zatiaľ neinformovali a to je možno moja otázka, že o akú sumu sa teda jedná? Či je to tých celých 21 miliárd alebo nejaká nižšia suma, ktorá bola takto vložená.
Túto sumu nevieme celkom presne ako, teda ako sa prejavuje na strane aktív, ako ju centrálna banka použila, ale vidíme, že cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách stúpli z 15 miliárd na 20 miliárd, pohľadávky v rámci eurosystému stúpli z 1,2 miliardy na 9,8 miliardy a to sú aj také najzásadnejšie zmeny. To znamená, že dá sa predpokladať aj matematicky, že drvivá väčšina teda použitia tohto vkladu musela byť niekde v týchto dvoch položkách. To znamená, že išli ďalej v rámci eurozóny či už do cenných papierov rezidentov, či už slovenských alebo neslovenských, a pohľadávok v rámci eurosystému.
V tejto súvislosti sa chcem spýtať niekoľko otázok ďalších. Aj keď o tom potom diskutovali médiá, tak vyjadrili sa aj niektorí analytici bankoví, ktorí teda nepatria medzi nejakých radikálov, že vzhľadom na to, že ide o takto veľkú zmenu pre teda ilustráciu, 20 miliárd je zhruba štvrtina hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ročného, a vzhľadom na to, že sa tieto sumy aj zaznamenávajú napríklad v našich štatistikách zahraničnej zadlženosti, bolo by bývalo vhodné, aby centrálna banka o tomto kroku informovala proaktívne a sama, keď sa udial, čo bolo zhruba niekedy v októbri minulého roku podľa teda tých štatistík, ktoré máme k dispozícii. Či s týmto názorom súhlasíte a myslíte si, že ste mali informovať proaktívne, alebo či si myslíte, že takto to bolo optimálne.
Ďalšia moja otázka je, že z tých ďalších informácií, ktoré boli potom zverejnené, vyplýva, ale chcem si to definitívne potvrdiť, lebo nebolo to vždy jasne povedané, napríklad na výbore, že tá centrálna banka, ktorá si to teda u nás uložila, je centrálna banka členskej krajiny Európskej únie, aj keď teda mimo eurozóny a že teda nejde o centrálnu banku mimo Európskej únie. To by som vás tiež chcel poprosiť zodpovedať.
A chcem sa spýtať potom už, aké vnímate riziká tohto kroku? Môžte odpovedať, že nevnímate žiadne, lebo to je úložka centrálnej banky a my sme ju ďalej použili v rámci európskeho platobného systému, ale vieme najneskôr od roku 2015, keď hrozilo vystúpenie Grécka z eurozóny, že nulové riziko v tomto prípade úplne neexistuje. To znamená, že chcem, ja chápem, že tie riziká môžme dnes považovať za veľmi, veľmi malé, ale napriek tomu sa chcem spýtať, že ako ich vnímate. A chcem sa spýtať, aká je aj teda povaha tých zmluvných vzťahov.
A v poslednom rade sa chcem spýtať ešte na to, že či máte informáciu, prečo si táto centrálna banka vybrala práve Národnú banku Slovenska? Čo je ten dôvod, keďže naozaj v našom prípade ide o zásadné zvýšenie vašej bilančnej sumy a má to teda aj makroekonomický vplyv? Vaša hovorkyňa alebo teda vaši predstavitelia potom v médiách hovorili o tom, že majú právo si vybrať akúkoľvek centrálnu banku v rámci eurozóny. Tak moja otázka je, že či, že prečo, prečo práve my? A či teda takéto rozsiahle úložky centrálnych bánk mimo eurozóny vieme o nich, že by boli aj v nejakých iných centrálnych bankách v rámci Európskej únie a či ide teda o štandardný jav, kde v takejto sume povedzme možno 15, možno 20 miliárd je, ja neviem, vymyslím si, aj vo Francúzsku z inej banky alebo v Írsku alebo vo Fínsku, alebo či je to nejaká unikátna alebo výnimočná vec.
Takže to sú moje otázky na vás, pán guvernér, a ďakujem veľmi pekne vopred za odpoveď.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Týmto pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, chcete reagovať? (Reakcia predkladateľa.) Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku a za pokračovanie diskusie, ktorá vznikla na výbore.
Pokiaľ ide o túto operáciu, tak prvé, čo pokladám za potrebné zdôrazniť, že nešlo o operáciu na základe zmluvných vzťahov, nešlo o operáciu, ktorú by Národná banka Slovenska nejakým spôsobom riadila, manažovala. Táto operácia bola preto, lebo prostredníctvom centrálnych bánk relevančné, relevantné finančné subjekty z Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa môžu stať účastníkom platobného systému TARGET2, v rámci čoho je im v systéme TARGET2 otvorený účet. To je celé, čo sme urobili.
Národná banka Slovenska je povinná takýto účet utvoriť, pokiaľ tieto subjekty spĺňajú predpoklady určené eurosystémom. Keďže to bola centrálna banka, tie predpoklady, samozrejme, spĺňala. Bola to centrálna banka z Európskej únie. Tam bola taká otázka. Čiže je to aj prípad tejto zahraničnej banky.
Zostatky na účte v TARGET2 nie sú ničím limitované, čiže je to vyložene na zvážení tejto banky, koľko si uloží, či si uloží u nás alebo si to uloží niekde inde. Táto banka u nás uložila sumu 20 miliárd eur, čiže z tých 21 je to 20 miliárd eur. Nejde o žiadnu výpožičnú aktivitu Národnej banky Slovenska. Ide o krátkodobú operáciu likviditného typu v rámci platobného styku, ktorou si subjekty bežne riešia otázky prebytku likvidity. Nie je preto na mieste ani porovnávať takéto typy operácií, ako bolo v tlači, s reálnymi investíciami do slovenskej ekonomiky. Je to niečo úplne iné.
Pokiaľ ide o tie ďalšie informácie, môžem akurát povedať, že naozaj táto, keďže je to likviditná, my nemáme žiadnu možnosť ovplyvniť túto operáciu. My sme povinní tieto služby poskytnúť, keď si to banka, ktorá spĺňa, alebo subjekt, ktorý spĺňa podmienky, želá. Takže tam jednoducho tieto podmienky TARGET-u sú tak nastavené a myslím, že dobre, čiže je to úplne normálna operácia. A pokiaľ ide o túto operáciu vzhľadom na to, že to nie je žiadna naša plánovaná zmluvná alebo neviem, aká operácia, ale bežný likviditný pohyb, ktoré sú bežné v eurozóne, aj mimo eurozóny, chápeme túto operáciu ako úplne normálnu, nevidíme v tom žiadne negatívne riziká. Riziko je skôr pozitívne z tejto operácie. Takže táto operácia svojím spôsobom prispela k tomu, že sme vykázali celkom zaujímavý zisk. A táto operácia, keďže ide o likviditnú operáciu, nemá makroekonomický vplyv.
Pokiaľ ide o ďalšie informácie o tejto operácii, na ktoré sa pán poslanec pýtal, Národná banka Slovenska vzhľadom na nevyhnutnosť dodržiavania bankového tajomstva nemôže zverejniť ďalšie podrobnosti o konkrétnych operáciách svojich klientov, teda ani o tejto operácii. Všetko, čo som mohol povedať, som povedal.
Ďakujem pekne.