31. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, slovenský finančný sektor čerpal v roku 2017 z priaznivého vývoja ekonomiky, ako u nás doma, tak aj v zahraničí. Finančný sektor rástol v minulom roku najrýchlejším tempom od prepuknutia poslednej finančnej krízy v roku 2008. Objem aktív finančného sektora dosiahol takmer 113 miliárd Sk, medziročne narástol o necelých 7 %. Priaznivú fázu vývoja finančného trhu ilustruje aj fakt, že rast aktív bol prítomný vo všetkých segmentoch finančného trhu, pričom viaceré segmenty zaznamenali dvojciferné medziročné dynamiky nárastov. Finančný trh sa nachádza v expanzívnej fáze finančného cyklu, pre ktorú je charakteristický dynamický rast aktív, priaznivý vývoj vo väčšine segmentov finančného trhu, zvýšená ochota ekonomických subjektov k investovaniu, ale aj k zadlžovaniu sa. Zároveň je však s touto fázou spojený aj rast rizík vo finančnom systéme.
Vývoj slovenského finančného sektora bol v uplynulom roku stimulovaný makroekonomickým vývojom. Slovenská ekonomika rástla tempom 3,4 %, pričom hlavným zdrojom jej rastu bola domáca spotreba a investície. Priaznivý vývoj sa osobitne premieta do vývoja na pracovnom trhu, keď počet ľudí, ktorí majú prácu, sa ku koncu roka 2017 priblížil k číslu 2,4 milióna, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti ku koncu roka klesla pod 6 %.
Na trhu práce sa už začínajú prejavovať prvky prehrievania a tým pádom prvky nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý sa firmy snažia okrem iného riešiť aj prijímaním pracujúcich zo zahraničia. Priaznivý rok zaznamenali aj podniky, keď ich tržby rástli naprieč ekonomickými odvetviami. Rastúca kúpyschopnosť obyvateľstva a zlepšujúca sa finančná kondícia podnikového sektora sa prejavili aj v stabilnom dopyte po úveroch, ako aj v nízkych úrovniach miery zlyhania úverov, čo sú typické príznaky expanzívnej fázy finančného cyklu. Vývoj na úverovom trhu odzrkadľuje expanzívnu fázu finančného cyklu, keď úvery na bývanie dosiahli v marci 2017 najvyšší prírastok v histórii a odvtedy sa stále udržujú blízko historických maxím. Ide o plošný vývoj na trhu podmienený predchádzajúcim poklesom úrokových sadzieb a zmierňovaním vybraných parametrov pri ich poskytovaní. V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele Európskej únie.
Dvojciferný medziročný rast zaznamenali aj spotrebiteľské úvery. Silný rast úverov sa premieta do pokračujúceho zadlžovania sa domácností, keď dlh v domácnosti v súčasnosti rastie rýchlejšie, ako ich príjem. Takéto tempo zadlžovania sa môže považovať za nadmerné. Zároveň sa tým zvyšuje citlivosť zadlžených domácností na prípadný negatívny vývoj domácej ekonomiky, pretože nepredpokladáme, keďže ekonomika je cyklická, že budeme dlhodobo vo fáze expanzívnej. Na tieto riziká už upozornili aj viaceré inštitúcie medzinárodného významu, napríklad Európska centrálna banka, Menový fond, zároveň ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť zhoršenie ratingu Slovenskej republiky v prípade, ak bude rýchly rast retailových úverov naďalej pokračovať.
Rast úverov je silný aj v prípade podnikového sektora, kde Slovensko v roku 2017 patrilo medzi tri najrýchlejšie rastúce krajiny v Európskej únii. Úvery podnikom v uplynulom roku rástli 7-percentným tempom, pričom rast úverov bol prítomný vo všetkých ekonomických odvetviach. Priaznivé ekonomické podmienky aj vyhliadky spojené s optimistickou perspektívou podnikového sektora boli najvýznamnejším faktorom vplývajúcim na dopyt a ponuku úverov. V minulom roku rástla aj zadlženosť podnikového sektora, pričom okrem úverovo domácich bánk boli zdrojmi rastu ich zadlženosti aj zahraničné úvery, ako aj emisie podnikových dlhopisov. Nárast zadlženosti podnikového sektora bol dokonca najrýchlejší v regióne strednej a východnej Európy a tretí najrýchlejší v celej Európskej únii. Vplyvom tohto vývoja sa zvýšila citlivosť podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj ekonomiky, ako aj na prípadný nárast úrokových sadzieb.
Zároveň sa v roku 2017 znižoval podiel zlyhaných úverov, tak v sektore domácností, ako aj podnikov. Ziskovosť bankového sektora po očistení od jednorazových vplyvov v roku 2017 medziročne rástla o 8 %. Z bankových ziskov aj naďalej ukrajuje pokles čistých úrokových príjmov, ktorý sa však v roku 2017 mierne spomalil. Za týmto spomalením stojí najmä zmiernenie poklesu úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie, rýchlejší rast úverov podnikom a pokračujúci pokles nákladovosti retailových vkladov. Na druhej strane na vývoj ziskovosti bankového sektora pozitívne vplýval pokles nákladov na opravné položky, ktoré výrazne poklesli najmä v segmente podnikov, pretože sa znížil podiel rizikových úverov.
V uplynulom roku došlo k posilneniu kapitálovej vybavenosti, keď hodnota ukazovateľa celkovej primeranosti vlastných zdrojov medziročne vzrástla z 18 na 18,6 %. Posilnenie kapitálovej vybavenosti bánk však bolo spojené najmä z rastom menej kvalitných druhov kapitálu.
Poistný sektor zaznamenal v uplynulom roku priaznivý vývoj, keď jeho ziskovosť medziročne vzrástla o 8,4 %. Zo zisku poisťovní v uplynulom roku ukrojil aj nárast nákladov na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach a osobitný odvoz neživotného poistenia. Hoci sa solventnosť poisťovní medziročne znížila, kapitál poisťovní aj naďalej nedostatočne, pardon, dostatočne pokrýva minimálnu kapitálovú požiadavku.
Aj systém dôchodkového sporenia, tak II., ako aj III. pilier zaznamenali priaznivý rok. V systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo počas roka 2017 vyše 50-tisíc sporiteľov, čo je najviac za posledných 11 rokov. Aktuálne sa v II. pilieri nachádza vyše 1,4 milióna sporiteľov. Zároveň objem aktív rástol aj vplyvom zvýšenia sadzby povinných príspevkov. V správe dôchodkových správcovských spoločností bolo ku koncu roka nasporených takmer 7,6 miliardy eur. V dôsledku zmeny preferencie sporiteľov sa zvýšil podiel indexových fondov. Vplyvom vývoja na trhu bola celková vážená priemerná nominálna výkonnosť dôchodkových fondov za kalendárny rok 2017 o niečo nižšia ako v predchádzajúcom roku.
V minulom roku rástol aj záujem o III. pilier dôchodkového sporenia, keď počet účastníkov v III. pilieri dosiahol 757 000 sporiteľov. Tento nárast bol najvyšší za posledných minimálne 10 rokov. Objem naakumulovaných úspor v III. pilieri dosiahol ku koncu roka 2017 úroveň 1,92 miliardy eur. Medziročná priemerná nominálna výkonnosť za všetky doplnkové dôchodkové fondy dosiahla ku koncu roka hodnotu 3,7 %.
Nárast aktív zaznamenali aj podielové fondy, keď investovaný objem v týchto fondoch presiahol úroveň 1 miliardu eur. Oproti roku 2016 sa tempo kumulácie prostriedkov podielových fondov zrýchlilo trojnásobne. Dopyt klientov bol koncentrovaný v zmiešaných podielových fondoch, dlhopisové fondy zaznamenali naopak redemácie. Priemerná ročná nominálna výkonnosť celkovo za všetky podielové fondy v sektore tuzemské aj zahraničné bola v roku 2017 na úrovni 2,3 %, čo je taktiež mierny pokles oproti roku 2016.
Ďakujem za pozornosť.

Prosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie rozpočet o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017.
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1026 zo dňa 26. apríla 2018 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 9. mája 2018. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 273 zo dňa 2. mája 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 276 zo dňa 10. mája 2018. Určil ma za spravodajcu výboru, výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od Beblavého.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, táto správa patrí v ostatných rokoch medzi to najdôležitejšie, čo v tejto snemovni prerokúvame, ale, bohužiaľ, venujeme často tomu nedostatočnú pozornosť. V podstate skoro každá položka, o ktorej pán guvernér napríklad aj v tom úvodnom slove hovoril, je v rozsahu miliárd eur, niekedy desiatok miliárd eur, so zásadným vplyvom na stav podnikovej sféry alebo domácností, života desaťtisícov, státisícov, niekedy dokonca aj miliónov ľudí na Slovensku a napriek tomu my ju prechádzame väčšinou bez zásadnejšej pozornosti, čo považujem zo strany tejto snemovne za chybu, pretože keď raz niektoré z tých tendencií, o ktorých aj v úvodnom slove dnes pán guvernér hovoril, sa naplnia, tak potom už bude neskoro a budú sa aj nás môcť pýtať, prečo sme k tomu nič nepovedali.
Dovoľte mi citovať veľmi stručne z tej správy len zopár viet.
Pokiaľ ide o tzv. retailové úvery, to znamená že úvery pre domácnosti, tak je tam veta pri úveroch na bývanie: "V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele EÚ.". Potom je tam veta: "V medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ", teda v najvyššej štvrtine. Potom je tam veta: "Pri takmer štvrtine úverov na bývanie vedie ich poskytovanie k úrovni zadlženosti, ktorá je príliš vysoká v porovnaní s príjmom spotrebiteľa. Táto úroveň je vysoká aj z hľadiska medzinárodného porovnania.". Potom je tam veta: "Vysoká dynamika retailových úverov viedla zároveň k pokračujúcemu rýchlemu rastu zadlžovania sektora domácností. Dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako ich príjem a to tempo možno považovať za nadmerné.". Na riziká, ktoré vyplývajú z tohto vývoja, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, a ako aj v úvodnom slove povedal guvernér, ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť aj zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, ak to bude pokračovať.
Objem úverov podnikom, lebo doteraz sme hovorili o domácnostiach, rástol ku koncu roka 2017 medziročným tempom na úrovni 7 % a Slovensko naďalej patrí medzi tri krajiny v EÚ s najrýchlejším tempom rastu. Inými slovami, vo všetkých relevantných oblastiach nám zadlženosť rastie buď najvyšším alebo jedným z najvyšších temp v Európskej únii a slovenské domácnosti sa zadlžujú rýchlejšie, ako im rastú príjmy. To znamená, že sa zhoršuje ich finančná situácia, a to v čase, keď slovenská ekonomika zažíva najrýchlejší rast od krízy z hľadiska dĺžky, výšky a udržateľnosti.
Pán guvernér to nepovedal, ale v suchom jazyku centrálnych bánk, ktoré úmyselne a zodpovedne používajú a mali by aj používať, nám v podstate dneska tu hovorí, že na Slovensku je naplno rozbehnutá finančná bublina, ktorá v prípade jej neriešenia môže mať vážne následky pre slovenskú ekonomiku. Je to presne tá istá finančná bublina, na ktorej sa nachytali krajiny, ako je Španielsko, Írsko a v menšej miere aj Grécko v minulom desaťročí. Je to totižto finančná bublina, ktorá nevyplýva z nadmerného zadlžovania štátu a preto na prvý pohľad nie je až tak viditeľná. Všetci sa vždy radi opierame do Grékov, kde tá finančná bublina bola do veľkej miery spôsobená a prejavovala sa cez nadmerné zadlžovanie štátu. Štát si požičiaval, štát míňal a keď na to nakoniec nemal, tak sa stalo to, čo všetci vieme. Ale finančná bublina vznikla aj v Španielsku, aj v Írsku, aj v ďalších iných krajinách. Vznikla aj v Spojených štátoch a potom sa prejavila spôsobom, na ktorý sme ešte, verím, že nezabudli, pretože sa výrazne dotkol aj nás.
Tie ukazovatele, ktoré máme na Slovensku, sú dnes rovnako znepokojujúce, sú znepokojujúce nielen preto, že nás radia vo všetkých oblastiach na jedno z prvých miest v Európskej únii, ale aj preto, že sú v mnohých oblastiach pokračovaním trendov, ktoré trvajú dva roky, tri roky, niekde aj dlhšie. To znamená, že nemuseli by sme tú sirénu spúšťať, keby išlo o jednorazový vývoj, koniec-koncov štatistiky sa môžu kolísať, ľudia môžu jednorazovo k nejakým krokom pristúpiť.
Národná banka sa tento vývoj pokúša spomaliť, a to najmä na úrovni úverov na bývanie a dnes aj spotrebiteľských úverov, tým, že vydáva rôzne sprísňujúce opatrenia. Tie sprísňujúce opatrenia zatiaľ výraznejšie nezaberajú. Nezaberajú nie preto, že podľa môjho názoru Národná banka uplatňovala zlé opatrenia alebo slabé opatrenia, ale jednoducho preto, že história a ekonómia nás učia, že v prípade takejto finančnej bubliny tieto typy opatrení môžu mať len čiastočný korekčný charakter a bez ďalších opatrení nemôžu samy o sebe zabrániť tomu, aby sa táto situácia vyvíjala negatívnym spôsobom ďalej.
Naopak takéto opatrenia, keď sa uplatňujú veľmi tvrdo, môžu spôsobiť to, čo aj sa už začína diať, že celkovú bublinu to nevyrieši, ale zároveň to začne veľmi negatívne vplývať na niektoré konkrétne skupiny obyvateľstva, napr. v tomto prípade na mladé rodiny, čo už aj Národná banka rieši tým, že dáva napr. výnimku z niektorých nových opatrení alebo iný typ nového opatrenia, z hľadiska napríklad limitu na dlh voči príjmu, voči mladým ľuďom. To znamená, z opatrení sa robia výnimky, ale opatrenia ako celok zatiaľ nepostačujú.
Ako bolo povedané, táto bublina dnes nevzniká z toho, že vynikajúci vývoj ekonomiky vedie k nadmernému optimizmu, lebo to je často jedna z príčin vzniku finančnej bubliny, je, že ekonomike sa darí vysoko nadštandardne, ľudia majú veľmi optimistický pohľad do budúcnosti aj podnikatelia, aj obyčajní ľudia, preto si začnú veľa požičiavať a krajina sa dostane do finančnej bubliny. To nie je dnes slovenský prípad. Našej ekonomike sa síce darí od krízy najlepšie, ako som spomenul, ale ten vývoj nie je v rámci ani historického ani regionálneho porovnania nijak vysoko priaznivý. Náš rast HDP na rozdiel od nášho rastu dlhu nepatrí v Európe medzi ani najvyššie, ani do toho najvyššieho kvartilu, do ktorého patrí rast našich dlhov.
Naše domácnosti nemajú najrýchlejší rast miezd a príjmov, napríklad vo V4, ale posledný. To znamená štvrtý zo štyroch. Tento vývoj sa navyše očakáva aj v najbližších rokoch. To znamená, že my z hľadiska reálneho rastu životnej úrovne ľudí sme v rámci Európskej únie mierne nad priemerom, v rámci Vyšehradskej štvorky a nášho regiónu skôr na konci, ale v rámci nárastu zadlženosti sme naopak na špičke. Tým pádom tento vývoj skôr pripomína finančnú bublinu, ktorá vzniká z toho, že ambície ľudí z hľadiska ich života, ich potreby životné nie sú napĺňané ich skutočnými príjmami a preto si na ich uspokojenie začnú požičiavať, čo nie je udržateľný vývoj. To, aby dlhy rástli rýchlejšie ako príjmy, nie je udržateľný vývoj.
Mňa naozaj veľmi mrzí, že som v tejto chvíli jediný poslanec prihlásený písomne. Verím, že sa niektorí kolegovia prihlásia aspoň ústne, lebo je toto naozaj najdôležitejší bod tejto schôdze, dovolím si povedať, spolu s ústavným zákonom, o ktorom budeme hlasovať asi tak o hodinu, ktorý predložili niektoré opozičné kluby. Ten však má malú šancu, že získa 90 hlasov, akokoľvek je oprávnený v prípade žiadania predčasných volieb, zatiaľ čo v tejto oblasti by sme naozaj niečo mohli urobiť. Na to, aby sme niečo mohli urobiť, však musíme priznať, že nejde o technický problém len bankového sektora, ktorý má riešiť Národná banka svojimi len opatreniami, ale že ide o širší problém, ktorý vyžaduje riešenia aj na iných úrovniach regulácie. Na tie, na ktoré už Národná banka nemá dopad, a na tie, na ktoré má dopad vláda a parlament.
Preto mi dovoľte na záver navrhnúť, aby sme uznesenie k tejto správe pozmenili nasledovne.
V bode A zostane to, čo je tam aj dnes, teda že berie Národná rada na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 a doplníme tam nový bod, ktorý nazveme B a v ňom Národná rada bude žiadať vládu Slovenskej republiky vzhľadom na znepokojivé závery zo správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 o predloženie správy o rizikách pre finančnú stabilitu Slovenskej republiky a návrhu opatrení, ktoré je potrebné prijať na ich riešenie. Len tým pádom, ak toto prijmeme, alebo niečo podobné, pokojne navrhnite, kolegovia z koalície, inú formuláciu, sa začneme seriózne zaoberať tým, na čo, s čoraz väčšou naliehavosťou upozorňuje centrálna banka, ale aj medzinárodné inštitúcie a čo o pár rokov sa nám môže veľmi škaredo pomstiť, len už vtedy bude neskoro to riešiť, vtedy nás to všetkých zásadne postihne.
Ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne za slovo. Dobre zhrnuté, tiež tie podčiarknuté hajlajty boli vybrané dobre podľa môjho názoru. Ešte by som vari pridal, že tá situácia je teraz u nás taká, že medziročná inflácia sa priblížila k 2,5 percentám, úvery na bývanie dávame lacnejšie, čiže v zásade reálne si požičiavajú tí ľudia za záporné úroky, tak možno by sa dalo opýtať pána guvernéra, že či je toto udržateľné a aké opatrenia by sa dalo urobiť v tomto smere, pretože to už nie je úplne jednoduché urobiť ani v MBS-ke a možno ani na úrovni slovenskej vlády či parlamentu.

Reakcia na faktické, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Eugenovi Jurzycovi za túto poznámku a súhlasím s tým, čo hovoril. Len to, čo vidíme aj z tejto správy a čo je na nej naozaj mimoriadne znepokojujúce, je, že ona ukazuje, že ten problém je dnes naprieč sektormi. Lebo ak je problém v nejakom konkrétnom sektore, ak by nám vyskakovali povedzme hypotéky nadštandardne, tak je to problém trhu s hypotékami a môžme riešiť, čo s ním. Ak, preto ja som aj dovolil si vás trošku zdržať citovaním, naozaj v jej, z jednotlivých častí tej správy, kde bezohľadne na to, či sa bavíme o spotrebiteľských úveroch, hypotekárnych úveroch alebo podnikových úveroch, čo sú tie tri hlavné kanály úverovania v ekonomike, všade tie vety sú úplne rovnaké. Buď sme prví alebo sme v najvyššom kvartile, alebo rastie to už dlhodobo veľmi, veľmi rýchlo a ani teda príjmy domácností ani podnikov sa nevyvíjajú tak, aby tomu zodpovedali.
To znamená, že my dneska máme makroekonomický problém z hľadiska tejto finančnej bubliny, a preto aj jeho riešenie, Národná banka má vážnu úlohu v jeho riešení cez svoje opatrenia, ktoré aj uplatňuje a chce uplatňovať, ale bez opatrení na úrovni fiškálnej politiky a inej regulácie sa ďaleko nedostaneme. A ja som potom mimoriadne znepokojený, že politici si to natoľko nevšímajú, že jedna z koaličných strán je schopná zároveň prísť ešte s návrhom, aby sme dotovali ďalšie mladomanželské pôžičky. To je situácia, ako keď vám horí dom a vy ho hasíte benzínom. My by sme mali dneska riešiť to, ako túto finančnú bublinu utlmiť skôr, než vyhodí celú našu ekonomiku do vzduchu.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.