31. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani komisárka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou v poradí už druhú vašu správu o činnosti úradu komisára pre deti.
Pani Tomanová, keď som vystúpila minulý rok v rozprave k vašej prvej súhrnnej správe, kriticky som sa vyjadrila najmä ku kvalite prieskumu v resocializačných zariadeniach, ktorý bol v roku 2016 takpovediac vlajkovou loďou činnosti vášho úradu. K uvedenému prieskumu, ale aj k správe ako celku sa nás vtedy v pléne kriticky vyjadrilo viacero poslankýň a poslancov. Úprimne poviem, že som mala pocit, že po tejto debate, ktorá minulý rok k vašej prvej súhrnnej správe v parlamente prebehla, si naše podnety vezmete k srdcu a že sa práca vášho úradu v nasledujúcom roku skvalitní. Dúfala som, že sa budete venovať viac dlhodobo neriešeným problémom detí, ktoré traumatizujú našu spoločnosť, ako aj aktuálnym podnetom, ktoré majú potenciál odhaliť systémové chyby v oblasti vzdelávania, zdravia, aj v sociálnej oblasti. Je mi veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ľúto mi to nie je kvôli vám, pani komisárka, ale kvôli deťom, pre ktoré je úrad, ktorý vediete, zriadený a ktoré v našej spoločnosti stále nemajú dostatok priestoru na to, aby sa mohli ozvať, požiadať o pomoc a byť reálne vypočuté. Toto by mala byť priorita úradu komisára pre deti a toto je aj dôvod, pre ktorý považujem tento úrad za dôležitý. A preto ma tak veľmi mrzí, že pod vaším vedením úrad komisára pre deti nevykonáva svoju prácu dôsledne a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Vaša správa totiž jasne ukazuje, že nevykonáva.
Na môj vkus je v nej veľmi veľa balastu, všeobecne známych a čisto formálnych konštatovaní a veľmi málo informácií, ktoré by pomohli otvoriť oči tým inštitúciám, ale aj jednotlivcom, ktorí práva detí ešte aj v dnešnej dobe bagatelizujú, nedodržiavajú alebo dokonca porušujú. A to, žiaľ, na Slovensku nie je ojedinelý jav. Pani komisárka, vo svojej správe hneď v úvode konštatujete, že, citujem: „K nedodržiavaniu práv detí dochádza často zo strany ich najbližších, teda tých, ktorí ich najviac milujú.“ Táto veta akoby udávala tón celej vašej správe.
S istým zjednodušením možno povedať, že rôzne problémy detí, ktorými sa váš úrad počas plynulého roka, uplynulého roka zaoberal, s obľubou posudzujete prioritne v kontexte zlyhávajúcich rodín a v oveľa menej v kontexte zlyhávajúcich inštitúcií a štátnej moci. Dovoľte mi upozorniť vás, že tým rezignujete na najdôležitejšiu úlohu vášho úradu a že to považujem za vaše osobné zlyhanie. Skutočnosti, ktoré poukazujú na možné pochybenia, či dokonca systémové chyby na strane inštitúcií a štátnej moci, ste prehliadali aj vo vašej prvej správe. A v tejto ich prehliadate opäť. A to ma vedie k vysloveniu obavy, ktorú vyslovujem s veľkým znepokojením, a to, že vaše správy zámerne koncipujete tak, aby ignorovali širší kontext a súvislosti a nevŕtali sa v nepríjemných problémoch do potrebnej hĺbky.
Aj táto vaša druhá správa podobne ako tá prvá, vykazuje črty veľmi povrchného materiálu, ktorým ste si síce splnili zákonom danú povinnosť, ale ktorý je v oblasti dodržiavania, či skôr nedodržiavania práv detí na Slovensku úplne irelevantný. Nesnaží sa podať celkový obraz o situácii v tejto oblasti, nepokúša sa redefinovať tradičný spoločenský diskurz o deťoch, o ich právach, o ich potrebách, neposilňuje ich hlas v spoločnosti, ani pre ne nerozširuje priestor na participáciu v oblastiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Inými slovami, ak by táto vaša správa nevznikla, vôbec nič by sa nestalo, pretože nemá žiadnu ambíciu čokoľvek zmeniť.
Predpokladám však, pani komisárka, že ste sa pri výkone svojich činností predsa len stretli aj s pochybeniami na inštitucionálnej úrovni. Na jednom mieste v správe predsa len uvádzate, že, opäť citujem: „Najlepší záujem dieťaťa by mal predstavovať strategický princíp pri tvorbe všetkých verejných politík, ale že z vašich poznatkov vyplýva, že škála uplatňovania prístupov jednotlivých rezortov a ďalších subjektov je rôznorodá. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je síce premietnutý do právnych predpisov, nie však vždy je náležitým spôsobom v praxi uplatňovaný.“
Pani komisárka, ak tomu dobre rozumiem, predsa len dochádza k pochybeniam nielen na strane zákonných zástupcov detí, ale aj na strane rôznych inštitúcií. A v prípade pochybení na strane inštitúcií dochádza nielen k individuálnym zlyhaniam na úrovni jednotlivcov, ale aj k závažným systémovým zlyhaniam na strane štátu. Ak je to teda tak, prečo v správe na tieto problémy neupozorňujete rovnako dôrazne?
A teraz mi dovoľte položiť vám konkrétne otázky, ktoré na niektoré z týchto systémových pochybení, ktoré ste vo svojej činnosti komisárky pre deti prehliadla, upozorňujú. V kapitole Zdravie a zdravotná starostlivosť sa veľmi správne zaoberáte problémom klesajúcej zaočkovanosti detí a následkami z toho plynúcimi. Ďalej sa venujete detskej obezite, zdravému životnému štýlu a vyzývate k úprave sortimentu v školských bufetoch. Vašej pozornosti však v tejto oblasti paradoxne unikla diskriminácia detí so zdravotným znevýhodnením v našej spoločnosti. Viaceré situácie, v ktorých sa tieto deti nachádzajú, sú podľa mojej mienky ukážkovým príkladom zlyhávania systému, napríklad toho školského. Vo vašej správe však o tomto zlyhávaní školského systému nie je ani zmienka. Preto mi dovoľte položiť vám otázku.
Pani komisárka, viete o tom, že deti s rôznymi zdravotným diagnózami bývajú diskriminované v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu v materských školách, že ak má napríklad dieťa diabetes, stáva sa, že nie je prijaté do škôlky z tohto dôvodu? A že to nie je iba preto, lebo mu nevedia zabezpečiť diétne stravovanie, ale najmä preto, že mu v škôlke nemá kto zmerať hladinu cukru a podať inzulín? Viete, pani komisárka, o tom, že deti so zdravotným znevýhodnením sú diskriminované aj v základných a stredných školách a školy si ich neraz medzi sebou doslova prehadzujú ako horúci zemiak, pretože pre ne predstavujú neriešiteľný problém? A že sa to zďaleka netýka len zabezpečenia diétnej stravy, ktorá je aj v školách často nedostupná, ale aj nedostatočného zabezpečenia špeciálnych vzdelávacích potrieb na vyučovaní, na ktoré majú žiaci s rôznymi zdravotnými diagnózami podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením nárok, nehovoriac o tom, že nielen v bežných škôlkach a školách, ale ani v tých špeciálnych, do ktorých chodia deti s rôznymi diagnózami a neraz aj s viacnásobným postihnutím, nie sú k dispozícii potrebné špeciálne vzdelávacie a kompenzačné pomôcky ani osoby, ktoré by poskytli týmto deťom asistenciu, či osoby, ktoré by mali kompetenciu na zdravotné úkony? Viete, že zdravotné úkony v škôlkach a školách vrátane špeciálnych musia s dieťaťom robiť rodičia, ktorí tak nemajú možnosť ani v čase, keď sa ich dieťa vzdeláva, riadne pracovať? Nezdá sa vám, že je to viacnásobná diskriminácia par excellence? Prečo vo svojej správe neupozorňujete na túto diskrimináciu aj vy, ktorá má v kompetencii všetky otázky týkajúce sa detí, ale upozorňujete na to, ale upozorňuje na to vo svojej správe len komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím pani Stavrovská?
Moja druhá otázka sa týka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako sme už počuli vo včerajšej rozprave, verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vykonala audit v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšovania ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd detí prislúchajúcich k národnostným menšinám a etnickým skupinám a detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o opatrenia navrhované v rokoch 2013, 2014 a 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani Dubovcovou. Pani komisárka, ste oboznámená s týmito mimoriadnymi správami pani Dubovcovej? Aký je váš osobný názor na zistenia v predmetných správach? Verejná ochrankyňa práv totiž upozorňuje, že vo výchovno-vzdelávacom systéme na Slovensku systémová diskriminácia a segregácia rómskych detí pretrváva. Veď práve pre podozrenie z porušenia smernice Rady Európy o rasovej rovnosti začala Európska komisia viesť voči Slovensku konanie, tzv. infringement? A počas roka 2017 prebiehal intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou s cieľom zabezpečiť konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie.
Pani komisárka, prečo nie je vo vašej správe o tomto konaní ani zmienka? Registrujete ho vôbec? Ako ste sa z titulu vašich kompetencií v postavení komisárky pre detí zapojili do týchto rozhovorov? Pretože zo správy mám dojem, že nijako, a to považujem za vážne nepochopenie vašej skutočnej úlohy. Pani komisárka, viete, aké konkrétne opatrenia urobilo Slovensko v oblasti vzdelávania na odstránenie spomínanej diskriminácie? A považujete tieto opatrenia za dostatočné?
V prvej polovici októbra 2017 sa v tejto súvislosti uskutočnilo stretnutie verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej s ministerkou školstva Martinou Lubyovou a so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom. Vzhľadom na zmenu na poste ministra školstva považovala vtedy verejná ochrankyňa práv za dôležité zosumarizovať pre novú ministerku doteraz neprijaté a nezrealizované odporúčania, ktoré by pomohli odstrániť segregáciu a diskrimináciu týchto detí v našom školstve. Pani komisárka, urobili ste v tejto oblasti podobné kroky v záujme týchto detí? Zrejme nie, keďže sa o tom v správe nedočítame.
So správou verejnej ochrankyne práv súvisí aj moja ďalšia otázka. Pani komisárka, ako hodnotíte vy osobne nasledovné vyjadrenia verejnej ochrankyne práv týkajúce sa diskriminácie detí v oblasti vzdelávania? Citujem: „Zákony ako také nedokážu predchádzať vzniku diskriminačných praktík a odstrániť ich z každodennej školskej praxe. Samotné prijatie zmien právnej úpravy nestačí. Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakáva nielen Európska komisia, ale aj verejná ochrankyňa práv, možno dosiahnuť len vnútorným prijatím zmyslu novelizovaných ustanovení, ich skutočným pretavením do praxe a zmenou postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú. Prax však bola v posledných rokoch postavená na tradičnom modeli vzdelávania, ktorý nepracuje s inakosťou.“ Pani komisárka stotožňujete sa s týmto tvrdením? Aký je váš osobný postoj k inklúzii vo vzdelávaní, teda začleňovaním detí s rôznym znevýhodnením, či už sociálnym, zdravotným alebo jazykovo-kultúrnym do bežných materských, základných a stredných škôl? Nikde v správe totiž nevidím kapitolu, odsek alebo aspoň vetu, z ktorej by som to mohla odčítať.
Považujem za tristné, že na tému, ktorá už niekoľko rokov hýbe Slovenskom a ktorá je stále tak trochu výbušná, nepoznáme vôbec váš názor. Slovenská republika na seba vzala v tejto oblasti záväzky, ktoré je povinná plniť. Podľa vášho názoru ich bez problémov plní? Vy by ste mali byť aj v tejto otázke hlasom detí, o ktoré tu ide. Vy máte vysvetľovať, čo je v ich najlepšom záujme. Máte sa pritom obracať na inštitúcie aj verejnosť a apelovať na zodpovednosť dospelých. Nič z toho ste však počas svojej činnosti neurobili.
Ďalšia moja otázka súvisí s konkrétnym prípadom, ktorý v správe uvádzate. V roku 2017 ste riešili podnet na základe medializácie, konkrétne situáciu detí z obce Rokycany, ktoré chodili pôvodne do blízkej špeciálnej školy, avšak po zistení, že boli chybne diagnostikované a do špeciálnej školy boli zaradené neoprávnene, boli preradené do deviatich bežných základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina. Médiá písali, že niektoré deti sa v systéme stratili. Preto ste sa venovali iba skúmaniu, ako je naplnená rodičovská zodpovednosť pri zabezpečení plnenia povinnej školskej dochádzky, a to bez širšieho kontextu?
Toto je ukážkový príklad toho, čo som povedala v úvode môjho príspevku. Všímate si zásadne len pochybenia rodičov a širší kontext ignorujete. Ako inak si mám vysvetliť skutočnosť, že ste si v tomto prípade vôbec nevšimli dve ďalšie závažné skutočnosti, na ktoré ste vôbec nereagovali, a ja sa pýtam prečo. Dovoľte mi, aby som vám ich ozrejmila. Na prvú poukázala opäť verejná ochrankyňa práv pani Patakyová, ktorá sa zaoberala rovnakým prípadom a tiež z vlastnej iniciatívy. Riešila problém s nepreplácaním cestovného, na čo mali deti preradené do vzdialených škôl nárok, avšak vzhľadom na zadlženosť ich rodičov im samospráva odmietala cestovné preplácať. Verejná ochrankyňa práv dospela k presvedčeniu, že v tomto prípade maloletých detí došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd a v januári 2018 podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, aby preskúmal súlad zákona o miestnych daniach s ústavou.
Moja otázka znie: Keď ste sa už zaoberali pochybeniami rodičov spomínaných detí, nepovažovali ste nepreplácanie cestovného za jednu z objektívnych prekážok pri plnení povinnej školskej dochádzky týchto detí? Či tak ďaleko ste už nedovideli?
Druhá skutočnosť sa týka di..., sa týka diskriminácie detí vo vzdelávaní, na ktorú som upozornila ministerku školstva v novembri 2017 prostredníctvom interpelácie. V médiách vtedy popri iných informáciách zaznelo aj to, že adaptácia týchto detí zo Špeciálnej školy v Rokycanoch do bežných základných škôl je, citujem: „ťažkým bojom“. Ministerke školstva som preto položila 3 otázky ohľadom pripravenosti školského systému na situácie súvisiace s preradením žiakov zo špeciálnej školy do bežnej základnej školy. Zaujímalo ma, aké konkrétne podporné mechanizmy pomáhajú učiteľom a žiakom tento ťažký boj zvládnuť.
Z odpovedí pani ministerky vtedy vyplynulo, že náš vzdelávací systém neponúka školám žiadnu podpornú stratégiu, vďaka ktorej by aktívne pomáhali týmto deťom dobehnúť učivo a riadne sa začleniť do vyučovania, a to napriek tomu, že boli obeťou chybnej diagnostiky, a teda zlyhania systému.
Moja ďalšia otázka na vás, pani komisárka, preto znie: Ako ste pomohli týmto deťom naskočiť do doslova idúceho vlaku v bežnej škole a ako ste upozornili kompetentných na úrovni školského systému, že deťom, ktoré sa v takejto situácií ocitnú, neponúka náš školský systém pri prekonávaní prekážok dostatočnú podporu, a to napriek tomu, že zaostávajú v učite..., v učive nie vlastnou vinou?
Ďalší podnet, ktorý ste, pani komisárka, riešili, ste vyhodnotili ako problém šikany. Konkrétne ide o žiačku so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá je integrovaná do vzdelávania v bežnej základnej škole. Poznám tento prípad osobne a strávila som množstvo hodín snahou o jeho riešenie aj s rodičmi dievčaťa, aj s vedením školy a pedagógmi. Na základe rozhovorov so všetkými zúčastnenými stranami a po konzultácií s právnikom, ktorý je odborníkom v ľudskoprávnej problematike, som musela konštatovať, že škola neurobila všetky potrebné opatrenia na úspešné začlenenie dieťaťa do kolektívu rovesníkov. Naopak, v rozpore so školským zákonom sa učitelia usilovali toto dieťa preradiť do špeciálnej školy napriek tomu, že jeho kognitívne schopnosti sú plne v norme, dokonca sa škola snažila rodičov presvedčiť, že najvhodnejšie pre dieťa bude, ak mu zabezpečia domáce vzdelávanie izolovane od kolektívu spolužiakov.
Pani komisárka, prečo ste tento prípad nevyhodnotili ako jasnú a zjavnú diskrimináciu dieťaťa so zdravotným znevýhodnením? Na ľudskoprávnom výbore som sa vás opýtala, kto koho podľa vás v tomto prípade šikanuje, a vy ste mi odpovedali, že dieťa je šikanované školou, ste to pripustili. Prečo takýto jednoznačný záver nevyplynul aj z popisu prípadu vo vašej správe? Prečo ste v správe celú situáciu zahmlili tak, že z nej vôbec nevyplynulo, že sa ňou dokladuje nedostatočná pripravenosť prostredia bežných škôl na integráciu detí so zdravotným znevýhodnením, že toto je problém? Bez toho, aby boli jasne pomenované príčiny problémov, nemožno nájsť riešenia, pani komisárka.
Pani komisárka, vypichla som len zopár príkladov, ktoré z môjho pohľadu dokladujú slabý výkon vášho úradu. Vaša správa ma nepresvedčila o tom, že pracujete zodpovedne a kvalitne. Minulý rok som žiadala, aby ste svoju prvú správu z parlamentu stiahli a prepracovali. Tento rok o to nežiadam. Pretože je mi jasné, že pokiaľ budete na čele komisariátu pre deti, zrejme sa lepšieho čítania nedočkáme.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Valová.

Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem pani kolegyňu. Určite ten prejav bol neporovnateľný s predtým, čo tu bolo. Že pani kolegyňa sa pýta pani komisárky, tak verím, že pani komisárka odpovie, aj keď za každou otázkou zaznieva otázka, čo ste urobili, čiže asi nič, ale teším sa alebo verím, že bude odpovedané.
Ja som si len tak prezrela, strana 25, 26, 27 sa zaoberá legislatívou poskytovanie diétneho stravovania pre detí a žiakov. Zase musím povedať, základné školy, materské školy patria pod mestá a obce. Ja mám tiež také prípady, dokonca dnes ráno mi volala riaditeľka, že majú dievčatko v 5. ročníku, ktorému mixujú stravu, mixujú stravu, a že odišlo dneska s nimi, lebo rodičia majú pocit, že ju nechcú zobrať na výlet školský. Nebolo to tak, išlo dieťatko na školský výlet, ale rodičia nakoniec povedali, že pôjdu s ním. Rozhodli sa sami, aj keď toto dieťa má mixovanú stravu. A stretávam sa s rôznymi vecami, ale nechám to na komisárke, ako ona vyhodnotila.
Ja niekedy chápem aj to a riešila som prípad, kedy 10-krát volali učiteľky, a vy im nezabránite v tom, že zavolajú policajtov, že decko sa nespráva tak, ako má. Ja chápem, že to dieťa je integrované v tej triede, len treba niekedy povedať, či je to preňho dobré, či nenarušuje celý učebný proces ostatných žiakov, pretože sú také výkyvy správania, a my sme to mali, že učiteľky mi volali policajtov, lebo nevedeli zvládnuť dieťa, aj keď tam bol asistent. Viete, tak ťažko je posudzovať veci, každý to vidíme svojimi subjektívnymi očami, ale neviem, či sú, majú tu byť tie konkrétne prípady, ale verím, že pani komisárka vám odpovie, a aj ja som zvedavá, ako sa tieto prípady riešili, lebo sú na bedrách riaditeľov, zriaďovateľov a učiteľov týchto škôl, a všetko sú to individuálne osoby, ktorí pracujú s týmito deťmi. A nie je to jednoduché, verte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani navrhovateľka, môžte zaujať svoje stanovisko.

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
18.
Ďakujem pekne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
19.
Á, pardon, ešte s reakciou.

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
20.
Dobre.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
21.
Pardon, ešte som zabudol, ospravedlňujem sa, pani poslankyňa Zimenová, som nevidel predtým na tabuli, jedinú, ja som uzavrel možnosť prihlásiť sa, bola pani poslankyňa Vaľová. (Reakcia z pléna.)
A s reakciou, dobre, nech sa páči. To tam nebolo.

Bolo, ďakujem pekne, prihlásila som sa včas. Pani poslankyňa, ďakujem za reakciu, nebudem veľmi s vami polemizovať. Ja som práve poukazovala na to, že existujú tu systémové pochybenia. To, čo vy spomínate, to je vlastne kazuistika každého z nás, stretávame sa rôznymi, s rôznymi prípadmi, ale verte mi, že ja sa venujem už vyše 15 rokov tejto problematike na úrovni systému a môžem vám povedať, že tu sú systémové pochybenia a že keby sme mali naozaj urobené zmeny v prospech týchto detí na úrovni systému, tak aj tým ľudom by sa ľahšie dolu dýchalo, takže to, čo ste povedali, je pravda, ale nie na toto som upozorňovala.

Ďakujem. Nech sa páči, pani komisárka.

Ďakujem veľmi pekne, budem sa snažiť byť veľmi stručná, odpovedať. A to, veľmi ma prekvapuje, pani poslankyne, do akej role sa tlačíte. Musím povedať, že vedela by som použiť jeden príklad a je mi veľmi ľúto, že to robíte. Hovorím o impeachmente, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“). Máte absolútne podrobné informácie z ministerstva školstva o impeachmente a máte tak podrobné informácie ako nikde inde.
Ale vy nepoznáte a ani vaše ďalšie kolegyne z výboru pre ľudské práva, nepoznáte absolútne systém, nepoznáte Dohovor o právach dieťaťa, nepoznáte kompetencie komisára a nepoznáte ani kompetencie ministerstva školstva, kompetencie Štátnej školskej inšpekcie, kompetencie okresného úradu, odborov školstva. Nepoznáte ich. Keby ste ich poznali, tak rozhodne, keď by ste poznali Dohovor o právach dieťaťa, čl. 2, tak viete veľmi dobre, že nemôžeme deliť deti podľa alebo diskriminovať deti podľa náboženstva, veku, pohlavia, ale budem hovoriť tie dôležité - národnosti, etnickej príslušnosti, sociálneho pôvodu. To je jedna vec. Čiže v našej správe nikdy nehovoríme o rómskych deťoch, hovoríme o ako takých porušeniach práv dieťaťa.
Pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), upravím vás na stránku 26, horný odsek, kde máte intolerant..., potravinovú intoleranciu na školách, v školskom stravovaní. Ja vám môžem garantovať, že obecné materské škôlky oveľa ľahšie prijímajú deti s intoleranciou potravinových teda prvkov a bez problémov pečú chlebík bezlepkový, bez problémov pripravujú stravu pre diabetikov, bez problémov pečú koláčiky bez-, bezlep-, z bezlepkovej múky, podávajú dieťam, deťom mlieko bez laktózy a podobne. Áno, Bratislava tento problém má, ale ten veľmi kritizovaný s opovrhnutím nazývaný, nazývanú časť správy, kde hovoríme o monitoringu, ktorú budeme vykonávať tento rok a budúci rok, ktorý sme spracovali za spolupráce ministerstva zdravotníctva a za spolupráce úradu regionálneho..., Úradu verejného zdravotníctva, jednoznačne hovorí o tom, že pôjde o monitoring, ktorý sa tu prakticky nevykonáva nikde, a kde vlastne budú údaje o tomto.
Neustále ma upravujete na adresu pani Dubovcovej a v tejto súvislosti poviem, pani Dubovcová toľkokrát prekračovala zákonné svoje kompetencie, že to nejdem ani komentovať. Ale je pravdou, že sa jej podarilo dosiahnuť, že sa zvýšili stravné jednotky, či v reedukačných zariadeniach, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany alebo v zariadeniach sociálnych služieb, čo ja osobne kvitujem. Takže v tomto ako jej skutočne dávam za pravdu a to sa vyriešilo. Zatiaľ som sa s takýmto problémom nestretla.
Ale pripomeniem ešte ďalšiu vec, pokiaľ ide o Žilinu. Keby tu bol pán poslanec Choma, primátor Žiliny, neviem, či je ešte teraz primátor, primátor Žiliny je, tak by vám povedal, že bolo prijatých, ja neviem, či bolo 63, či koľko tých opatrení na základe našej žiadosti a vytýkaniu mu, že porušili práva, a pán primátor a ďalšie inštitúcie, ako napr. Mestský úrad Žilina, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žilina, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce Žilina, s ktorými sme komunikovali, na ktorých sme sa obracali, kde sme upozorňovali, aj pokiaľ išlo o verejnú dopravu, a nakoniec musím povedať, že deti dnes cestujú, podľa všetkého aj tie, ktorých rodičia nemajú zaplatený odvoz a likvidáciu domáceho odpadu a podobne, cestujú zadarmo, a to vzhľadom na uznesenie, ktoré bolo prijaté bolo prijaté tak, aby... No ale nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Musím hovoriť o tom, že na základe nás boli pridávané kontajnery, pretože deti a rodičia sa striedali. Jedni spali v noci, jedni cez deň, pretože do počtu kontajnerov, ktoré tam boli, sa nezmestili. Čiže hovorím o tom, že metráž v unimobunkách nebola adekvátna. Ani počet unimobuniek nebol adekvátny. Nebol počet ani unimobuniek, ktoré sú zriadené ako hygienické zariadenia. Čiže v tejto chvíli môžem povedať, že Žilina pracuje ďalej, mesto ako také a celý teda spolok týchto zainteresovaných orgánov. Dnes sa postupne ubytovávajú rodiny, napr. tri rodiny už bývajú v trvalom bývaní. Platobná disciplína podľa informácie, ktorú mám, je uspokojivá. Uhrádzajú náklady. Metráž v unimobunkách naďalej zostáva neadekvátna, ale momentálne mesto iné možnosti nemá.
Z celkového počtu 46 detí, ktoré tam bolo, iba dve deti boli umiestnené v detskom domove, ostatné ostávali v starostlivosti rodičov. Navštevujú základné školy podľa informácie, ktorú mám, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje kontroly a kontroluje rodiny s maloletými deťmi. Mesto sa ich snaží postupne presťahovať z provizória a z hľadiska opatrení regionálneho úradu verejného zdravotníctva nie je potrebné prijímať dodatočné a výnimočné opatrenia, nakoľko dodržiavanie hygieny u niektorých rodín nie je horšie, ale nie je ani najhoršie ako v niektorých iných prípadoch.
Takže hovoriť o tom, že sme sa ničomu nevenovali, je priam smiešne, a keď hovoríte o žiačke, kde ste strávili, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), hodiny a hodiny s Miškou. A čo ste vyriešili? Skúste mi povedať, čo ste vyriešili. Odpustite, že to takto hovorím, ale hovorím jednoznačne. A budem hovoriť o dieťati, kde boli porušené, ja som to hovorila pri vystupovaní a je to obsiahnuté v správe na strane 42. V čase, keď sme podávali správu, nebol tento prípad uzatvorený, pretože trval veľmi dlho. Riešili sme ho 21. novembra, do 18. mája, teda do minulého piatku, kedy bol prípad definitívne vyriešený, kedy škola dostala prostriedky na asistenta pedagóga, pretože to bol základný problém.
My sme navštívili školu, riaditeľku, dokonca musím povedať, že sme sa zúčastnili na hodinách, na dvoch vyučovacích hodinách, kde dieťa dopĺňalo pod..., podnet a hovorilo vlastne o tom, že sa bojí ísť na tieto hodiny, pretože pani učiteľka, ktorá je tam, nie je na ňu dobrá. Moji dvaja kolegovia sa zúčastnili tohto vyučovania a jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by tam neboli, určite by prišlo k ďalšiemu konfliktu, pretože bol tam pozvaný otec z vyššej triedy detí, kde práve maloletá, alebo teda dieťa, by som povedala, ktoré je zdravotne postihnuté a potrebuje špeciálny prístup, a jeho práva boli poškodené nielen zo strany spolužiakov, bolo šikanované dieťa a nikdy u atypickej formy... (Reakcie z pléna a odmlčanie sa rečníčky.) U atypickej formy postihnutia tohto dieťaťa neviete, ako sa to dieťa zachová. Čiže hovoriť o tom, že sme tieto prípady neriešili a že sme ich nedoriešili a že som nehovorila a nehovorila som aj dnes vo vystúpení, kde som upresňovala, hovorila som o tom, že teda tieto, tento prípad bol doriešený až 18. 5., kde od 1. septembra dieťa nastupuje do novej školy, má prideleného asistenta pedagóga a jedine tento asistent to dorieši.
Ale, pani poslankyňa, vá..., váľať vinu len na školu, ktorá dobrovoľne išla do vzdelávania, integrovaného vzdelávania detí, pretože to nie je povinnosť škôl, povedzme si úprimne, v právnom predpise. A táto škola išla do toho. V záujme dieťaťa prijala časom špeciálneho pedagóga, prijala psychológa. Títo ľudia absolútne absentujú na mnohých ostatných školách. Ja by som odporúčala ešte aj asistenta žiaka a to v tom prípade, ak sa jedná o ťažko telesne postihnuté dieťa, ktoré potrebuje pomoc pri hygienických úkonoch a podobne.
Išli sme do novely zákona 447, aby sme riešili prípady, kde dieťa navštevuje viac ako 20 hodín školu. Škola nie je medzi školskými zariadeniami vymenovanými v školskom zákone. Čiže môj názor je, že nebol dôvod na krátenie príspevku za opatrovanie matke, ktorá celé doobedie trávi s dieťaťom v škole, vozí ho 50 km do školy a počas školy vykonáva vlastne povedzme osobného asistenta z hľadiska, z hľadiska hygienických úkonov. Pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), nechcem to ďalej rozoberať ani nemám dôvod a vyjadrím sa ešte k niektorým veciam.
Na niektoré veci vôbec nebude reagovať, pretože nie som človek, ktorý by používal vulgarizmy ani klamstvá, ani urážky, ani osočovanie, a je nepochopiteľné porušovanie ľudských práv vo vzťahu k mojej osobe práve členkami najvyššieho zákonodarného zboru, ako aj členkami Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Nebudem sa vyjadrovať ani k znevažovaniu a k úlohám, ktoré nám sa snažíte klásť, aby sme ich vykonávali, napríklad ako je, ako je posudzovanie alebo prehodnocovanie, alebo monitoring, nazvem to monitoringom, tak ste to nazvali na výbore, zaraďovania detí do špeciálnych škôl.
Ak si pozriete § 130 ods. 6 školského zákona, dozviete sa, že túto, túto kompetenciu má výlučne ministerstvo školstva a v nadväznosti na toto môže riešiť Štátna školská inšpekcia, okresný úrad a odbor školstva, ale nie komisár pre deti. Takže prosím, najskôr, kým sa budete vyjadrovať k týmto veciam, si naštudujte Dohovor o právach dieťaťa, kompetencie jednotlivých úradov.
Chcete odo mňa, aby som monitorovala chudobu detí! Prosím vás pekne, a generačnú chudobu, to som sa stretla tiež na výbore s tým, toto je jednoznačne kompetencia určitých úradov a inštitúcií a, samozrejme, v neposlednej miere ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto vec je pravidelne vyhodnocovaná. Meria sa chudoba v rámci Eurostatu, vyhodnocujú ju... ja sa musím napiť, prepáčte (rečníčka si zobrala pohár vody z pultu pre navrhovateľa a napila sa), vyhodnocujú ju pravidelne, a nielen na ministerstvo práce ako také, ale je pravidelne hodnotená aj na pôde Európskeho parlamentu.
Viete, mohla by som tu zaujať stanovisko ku každej jednej výčitke, ku každému jednému klamstvu, ktoré tu bolo vznesené, ale nemám záujem. Nečakala som, že sa ako poslankyne najvyššieho zákonodarného zboru, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), pani Blahová, pani..., ešte vystupovala, ale tam nemám problém, pokiaľ išlo o predsedníčku výboru. Nemám skutočne pocit, že musíte takéto niečo robiť, a skutočne znížiť sa až do nejakého stavu, ktorý mne pripomína, alebo snažiť sa byť na úrovni gamét.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami tri poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimanová. Zimenová, pardon.

Ďakujem. (Povedané so smiechom.) Vidíte, čo sa stane, keď chybne vaše meno neustále opakujú. Tak to je moja, moja prvá poznámka. Ja som poslankyňa Zimenová, pani komisárka, nie Zimanová, ale nevadí. (Reakcia komisárky.)
Druhá poznámka impeachment neprebieha voči Slovensku, to je infringement, ale beriem. Cudzie slovo, ťažké slovo. (Reakcia komisárky.) Tretia poznámka... Prepáčte, infringement sa to volá. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani komisárka, poprosím kľud.

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Tretia poznámka. Tento infringement prebieha ako tzv. black box. Nikto z nás nemá o ňom informácie. Všetko to, čo som o ňom povedala, som čerpala zo správy verejnej ochrankyne práv. Je to verejne dostupné a v tejto sále to odznelo včera.
Po štvrté. Naozaj ma netrápi bezlepkový chlebík v materských školách. Trápi ma náš systém vzdelávací, ktorý nepodporuje začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl a základných škôl. Hovorila som o systémových chybách.
Po štvrté. Obviňovať práve mňa, pani komisárka, že nepoznám rezortné predpisy je dosť tenký ľad. Venujem sa tomu naozaj veľmi dlho a rozumiem tomu, ak by aj vám unikli nejaké predpisy v tejto oblasti, lebo ste svojím spôsobom úplne z inej oblasti odborníčka, takže buďte, prosím, trošičku opatrnejšia pri takýchto tvrdeniach.
A ako som porušila vaše práva, pani komisárka? Toto mi naozaj nie je jasné. Ja som v celom svojom príspevku nepovedala jednu invektívu, jedno, jedno slovo, ktoré by nepatrilo na pôdu parlamentu. Boli to vecné pripomienky. Za tým si stojím a vyprosujem si, aby ste ma vy označovali za osobu, ktorá porušila vaše práva alebo sa dotkla vašej osoby. Naozaj máme z toho záznam a zápis, nie je tomu tak.