31. schôdza

Ďakujem pekne kolegyni aj a za pripomenutie tejto problematiky. Je to naozaj veľmi široká, vážna problematika a nie je tam žiadnym spôsobom relevantným rozpracovaná v správe.
A to tiež stojí za povšimnutie, čo si pani poslankyňa Verešová, spomínala, že iné pani komisárka hovorí na mikrofón a iné je v správe. A ja som si to povšimla nielen dnes, čo sme boli svedkami tohoto uvedenia správy, ale ja som si to všimla aj v médiách, kde okrem teda takýchto zavádzajúcich informácií o svojej činnosti komisárka aj vyplakávala o tom, že nemá dostatok financií na vedenie svojho úradu. No vieme, že má dostatok financií na zakupovanie obrazov, platenie štyroch parkovacích miest, a myslím si, že aj na takúto činnosť, ktorú nám predviedla pani komisárka vo svojej správe, má tých peňazí až priveľa, pretože toto, čo je prezentované ako práca, jedna celoročná práca, to my ako poslankyne so svojou prácou s jednotlivými občanmi vyprodukujeme za dva-tri mesiace.
Takže ďakujem veľmi pekne za pripomenutie problému.

Vážené kolegyne poslankyne, vážený pán predseda parlamentu, kolegovia poslanci, chcela som začať trošku ináč, ale musím sa vrátiť k predošlej rozprave.
Viete čo, veľmi ma prekvapujú také slová pani kolegyne Blahovej, že to, čo komisárka urobí za rok, pani Blahová urobí za tri mesiace. Vynikajúco, poslanci robia za tri mesiace. Ja si myslím, že pani Blahová dokázala by zastávať všetky funkcie. Pani Blahová, ja s vami nediskutujem, prosím vás, nevykrikujte na mňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, o kľud v rokovacej sále. Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja som ani na vás nereagovala. Prečo ste taká nervózna? Však sa ukľudnite a nevykrikujte na mňa, poprosím vás. Dobre? Neviem, pani Blahová chce rozkázať všetkým, ona má jediná pravdu v tomto, v tomto, v tejto snemovni, nikoho si nechce vypočuť. Ona dokáže zastávať prácu komisárky, prácu poslankyne, ja jej k tomu gratulujem, že ju zatiaľ ešte takto nikto neocenil, lebo ja si vždycky počkám ako ocenia. Pani Blahová, vy trpíte samomluvou? (Povedané so smiechom.) Ale ja nemôžem rozprávať, pán predseda, keď stále hovorí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, poprosím vás, naozaj sú faktické na reakcie.
Nech sa páči, pani Vaľová.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem vám pekne, pán predseda. Takže verím tomu, že sa takéhoto ocenenia dočkáte, že možno raz budete... (Reakcia z pléna.) Zase. (Povedané so smiechom.)
Pani Blahová, ja neviem, môžte ma nechať rozprávať alebo chcete prísť tuná ku mne? (Povedané so smiechom.) Takže verím tomu, že sa možno raz takéhoto ocenenia dočkáte alebo po, alebo kresla, po ktorom tak strašne túžite, lebo vy už ste sa sama ohodnotila. Nechajte ľudí, nech vás ohodnotia, vašu prácu. Ja si myslím, že sú tu demokratické voľby, takže určite to príde.
Takže chcela by som jednu vec povedať. Poprosím vás, rozprávate o politických, o politických, o tom, aká je pani Tomanová politicky závislá, lebo je smeráčka. Ja sa spýtam do minulosti. Akí boli všetci ombudsmani, ktorý z nich bol nezávislý? Ktorého ste volila aj vy, pani Blahová, v parlamente, keď ste tu bola predtým, áno, ktorého ste volila. Pani Dubovcová. Pani Dubovcová bola straníčka... (Reakcia z pléna.) Áno, bola za SDKÚ poslankyňa. Tak ja sa pýtam... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre. Ja vás poprosím takto, že skúste sa vyvarovať týchto osobných vecí, zastavte chvíľu čas, poprosím vás a naozaj, pani poslankyňa, jedna aj druhá, tie osobné veci vynechajte (reakcia rečníčky), reagujme, reagujme faktickými a zachovajme slušnosť v tejto sále, lebo cítim medzi vami napätie. Môžem vás poprosiť...

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno, ale ja nemám napätie žiadne s pani poslankyňou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, naozaj...

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja len sa k rozprave, pán predseda, vyjadrujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, tak skúste obidve teraz počúvať mňa, a nech sa páči, pani Vaľová, bez prerušenia a, pani Blahová, pokiaľ, tak jednu cigaretku. Dobre? Ďakujem veľmi pekne. (Smiech v sále.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Lebo ja jednoducho sa vyjadrujem k predošlej rozprave a nemôžem povedať, že niekto anonymne v sále niečo povedal, keď vystupovala pani poslankyňa Blahová, ktorá tu strašne kritizovala, aká pani Tomanová je politická.
Tak jednoducho, ja sa pýtam, boli všetci ombudsmani alebo pochádzali z politických strán? Pochádzali. Veď ja tu sedím v tomto parlamente už dlhodobo. Ja si pamätám, že pán Kandráč bol nominantom HZDS a každý jeden ombudsman, ktorý bol volený v parlamente, bol nominantom niektorej strany. Pani Dubovcová, ktorú tak vysoko vychválila pani kolegyňa, lebo je blízka jej politickému spektru, bola z SDKÚ. Tuná sedela vpredu, ja si ju pamätám a pani Tomanová bola navrhnutá za SMER. Tak sa skúsme nad tým povzniesť, nerozprávajme tu, že máme dvojaký meter, že niekto tu zrazu prišiel a ja verím tomu, že tí ombudsmani sa jednoducho, alebo, aby bol správny výraz, ochrancovia práv, sa jednoducho povznesú nad svoju politickú činnosť, a keďže boli zvolení, tak verím tomu, že nemiešajú určite politiku do ochrany práv detí, a k tomu budem rozprávať.
Takže by som bola veľmi rada, ak by sa uvádzali fakty, ak by sa naozaj v tých prejavoch a ak sa niekomu vyčíta odbornosť, vyčíta sa odbornosť správe, ja z tej správy budem takisto citovať, čo všetko je v tejto správe, ak sa vyčíta odbornosť, tak ja vás chápem, že poslanci veľmi radi, ja to volám, že plagátové výrazy. Že absolútne nič tam nie je, absolútne nič správa nerieši, je politická, vy ste v takej strane a bodka. Áno, to, to rozprávate na plagátoch, na bilbordoch a to sú predvolebné mítingy. Ale tu sme poslanci Národnej rady, tak by som bola veľmi rada, aby sme si povedali pravdu, ako to je. A keď sme sa bavili o politickej objednávke, a zase to hovorila pani kolegyňa Blahová, lebo zase niekto povie, že si vymýšľam, tak ja vám zacitujem z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prijal ľudskoprávny výbor, kde, a budem sa baviť aj o rozpočte tohto úradu, kde jednoducho bola navrhnutá, kontrolovaná len pani Tomanová, aj keď tu máme tri úrady. Prečo práve len pani Tomanová? Lebo tomu hovorím, ako som to nazvala, lebo je to politická objednávka, nájsť niečo pani Tomanovej.
No a teraz poďme k veciam, ktoré sú, ktoré som chcela povedať. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k trom bodom, k jednému som sa už kvázi aj vyjadrila, ktorú predkladá komisárka Viera Tomanová. Mňa zaujala časť súdne konania. Komisár pre deti je primárne oprávnený a aktívne sa zapája do prebiehajúcich súdnych sporov a konaní, procesu dokazovania, nositeľom subjektívneho je práva, nielen navrhovať dôkazy, ale byť prítomný na ich vykonávaní, podávať vyjadrenia k vykonaným dôkazom, nahliadať do súdneho spisu, namietať zaujatosť sudcu či iných subjektov konania. Komisárka je totiž viazaná mlčanlivosťou zo zákona a možno práve preto má aj možnosť vstupovať do spisu, nie ako je to v prípade poslancov Národnej rady.
Pretože sme sa stretli s prípadami a ja si to veľmi dobre pamätám, pretože som v tomto parlamente už dlhšie, keď poslanci chceli vstúpiť do súdnych spisov, navrhovali dokonca vtedajšej ministerke pani Žitňanskej, ja som na tom výbore bola, aj ministerstvu vnútra, aby, a to im jasne a zreteľne odpovedalo, že do týchto spisov vstupovať môžu iba oprávnené osoby, a to práve z dôvodu medializácie a poškodzovania práv dieťaťa.
Ja si pamätám ten výbor, keď tam bola pani Nicholsonová, keď nám povedala na výbore, že ale pani Blahová vie všetky tie deti a všetky tie mená a vy si ich prečítate, vyšlo to v novinách, nebudem im robiť reklamu a všetky mená boli zverejnené. Pamätám si, keď vzišla požiadavka z výboru, keď vzišla požiadavka z výboru, že ideme kontrolovať spisy, súdne spisy. Tak ja sa pýtam ako, aké má poslanec vzdelanie na kontrolu súdnych spisov? Neviem. Teda ja by som si to netrúfla, kontrolovať súdne spisy, aj keď môžem povedať, že sú rozhodnutia súdu, ktoré sa mi nepáčia. V mnohých prípadoch sa týkajú možno aj mesta Humenné. Ale aké máme na to právo? A, samozrejme, ak vstúpi ombudsmanka do spisu a ak ombudsmanka príde a vykonáva nejaké dôkazy, tak vždycky je jeden nespokojný, to je ako pri rozsudku. Vždycky je jedna strana nespokojná, a tá jedna strana sa obráti možno na pani poslankyňu, ktorá tu bola pred chvíľou, a každá tá jedna strana prezentuje ten svoj názor.
Mrzelo ma vtedy, že pri, skoro pri šiestich prípadoch, v poslednom čase médiá zohrali tiež nešťastnú úlohu, možno chceli napomôcť, určite chceli napomôcť, ale na druhej strane vtedy poškodili garantované práva dieťaťa, a to na ochranu súkromia a ochranu rodiny. Ja vám poviem, že ja naozaj som bola zhrozená na výbore, keď začala rozprávať jedna rodina na druhú rodinu, že mama je prostitútka a podobne. Viete si predstaviť to dieťa, ktoré bolo vymenované, v svojom dospelom veku, keď na internete sa bude hľadať, bude hľadať prácu alebo sa bude chcieť ten chlapec oženiť a kliknú a budú toto písať o jeho matke. Dneska nevieme, či je to pravda, dneska žije s matkou v Švajčiarsku, matka má prácu, žijú usporiadaný život, a nie, že ho kontrolujú naše orgány, kontrolujú ho švajčiarske orgány. Ale toto už nikto nepovie, že ho kontrolujú švajčiarske orgány, že tam prišli, že ten chlapec je spokojný, žije s matkou, že matka nie je narkomanka, ale toto všetko sa na tom internete nájde, a toto všetko sa... (Reakcia komisárky.) Ani prostitútka. Toto všetko sa nájde na tomto internete. Jasne, samozrejme, a tu zase vstupujeme vždycky, či je to, či je to, deti, či, či tie, akýmkoľvek spôsobom to dieťa chránite, vždycky sú tam dve strany a tie dve strany nikdy nebudú spokojné.
Ja nehovorím, nie, že má pravdu úplne pani komisárka, ja nehovorím, že má súd, niekto, ale však práve na to sú zriadené všetky orgány a práve na to, aby do toho vstupovali, a už nehovorím, aby poslankyňa išla odobrať dieťa, aby asistovala pri odobratí dieťaťa. No chápem ju, ak povie pani poslankyňa Blahová, že ona za tri mesiace urobí toľko práce, koľko ombudsmanka. No jasne, tak odoberie decko zo školy, ona ide a nemá na to akreditovanú vôbec subjekt, ale ona to urobí jednoducho, lebo sa cíti, že je poslankyňa v Národnej rade, a cíti sa, že médiá stoja za jej chrbtom a že bude v tých médiách pozitívne vykreslená. Samozrejme, a má to určite, každé jedno odobratie dieťaťa má psychický vplyv, má naňho psychický vplyv a má vplyv aj na zdravie dieťaťa. Ja si tie, ja si tie výbory pamätám, a preto sa veľmi teším, že prichádza novela zákona o ochrane osobných údajov od, ktorá bude účinná od 25. mája tohto roku, a o tom sa píše v tejto správe, ktorá výrazne sprísňuje ochranu osobných údajov a súčasne ukladá povinnosti, aj keď poviem pravdu, že som primátorka mesta, a keď som videla všetky tie povinnosti, ktoré majú mestá plniť, no tak vám poviem pravdu, že sa nám najprv všetkým zatočila hlava, ideme sa na to všetci pozrieť, ale zrejme prišla doba, kedy naozaj musíme tieto osobné údaje chrániť, a to nielen pri, pri tom, pri deťoch, pri zdravotných kartách, lebo sme už zažili v tomto parlamente, že sa tu čítala zdravotná karta, pamätáte si to? Že sa tu čítala zdravotná karta človeka! Viete si to predstaviť, že teraz ja zoberiem kolegyninu zdravotnú kartu a ju tu prečítam? Vy hovoríte, nemožné, ale bolo to tu. Veď sa čítala zdravotná karta človeka. Takže ja som ako z toho prekvapená. A, a čítala ju opozícia a tvrdia tieto kolegyne, že ony sú tie najspravodlivejšie. Ony použijú akýkoľvek spôsob, akýkoľvek. Niekedy možno aj tá ombudsmanka, sú spôsoby, ktoré nemôže použiť. Ja si to tak myslím akože.
Čiže ochrana detí je jednou z nosných tém revízie, smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2020/13 Európskej únie z 10. 3. 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonmi a inými právnymi predpismi alebo opatreniami v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálne, audiovizuálnych, mediálnych služieb. To znamená, že naozaj tá ochrana tých detí tam bude zabezpečená, nebudú sa môcť medializovať mená a podobne. Je potrebné dohliadať na dôsledky zapracovania vyššie uvedených článkov dohovoru. Dôležité je tiež zamerať sa nielen na televízne vysielanie, audiovizuálne vysielacie služby, ale aj na služby na požiadanie, online transformy na zdieľanie videí.
Čiže verím tomu, že áno, dajme príbeh, lebo ja chápem, že aj médiá chcú mať príbeh. Teraz ma napadla taká veta, musím to povedať, keď sa založil bulvár v Amerike, tak zakladateľ bulváru povedal, len neskazte pravdou dobrý príbeh. Ja si to hocikedy zopakujem. Takže, vážení, áno, majme príbeh, ale nieže príbeh za každú cenu, že teraz vypočúvame matku detí, babku a všetky a robíme z toho nejaký, nejaký, telenovelu. Môžme urobiť telenovelu, ale nesmú to byť osoby, ktoré sú naozajstné, osoby, ktorých to poškodzuje, a hlavne deti a súkromné osoby, ktoré raz prídu do budúceho života a potom zistia, že majú problém v práci, že majú problém, ja, ja neviem, ale ja počúvam často už dnes, možno to je pravda, možno to nie je, že dneska si kliknú firmy na Facebook a pozrú si, čo uverejňujú mladí ľudia na Facebooku, lebo vidím, že tam sedia mladí ľudia, a neprijmú ich do práce. Lebo tam normálne prečítajú, že mladý človek má takéto, mal nejaké rasistické sklony alebo písal niekomu, alebo, ja neviem, propaguje alkohol, alebo čokoľvek. A tá firma si povie, kvôli čomu. Čiže ani nevieme, čo všetko zverejníme a ako to môže poškodiť budúcnosť týchto detí, ktoré budú potom nešťastné. A už vôbec to nemôžu robiť poslanci, pretože práve my máme byť tí, ktorí by sme nechceli, aby, aby, aby sa poškodzovala, aby sa im upieralo. Lebo ja takisto, keď som mala 15 rokov tak som mala možno nejaké iné názory. Môj kolega hovorí, že keď máte 10-15 rokov, 20, tak chcete rozhrýzť svet, to tak pekne hovorí. Je to pravda a to je fajn. Ale potom zistíte, že čo všetko, aké sú prekážky, a potom si poviete, že ak urobíte možno päť vecí v živote zásadných a zmeníte chod alebo dej niečoho, tak ste boli veľmi úspešní. A ak nie, tak potom iba tárate. Takže verím tomu, že tí mladí majú odhodlanie, ja im fandím, ale musia si dať pozor, musia si dať pozor a my si musíme tiež dávať pozor, a hlavne aby sme im neskazili život do budúcna tým, že chceme urobiť telenovelu alebo príbeh, alebo sa chceme politicky zviditeľniť.
No a týmto, že zavedieme túto smernicu, od ktorej som trošku odbočila, verím, že skončíme aj na výboroch, aj všade so zverejňovaním mien, so zverejňovaním mien v médiách a nastanú jasné pravidlá. Dúfam, že to tak bude.
Ale vráťme sa k súdnym konaniam. Komisárka sa v týchto prípadoch stretáva s tým, že súdne konania vo veciach starostlivosti o deti neprebiehajú v uspokojivých časových intervaloch. Nezriedka k tomu prispievajú samotní účastníci konania, títo predkladajú nové návrhy na vykonanie dôkazov, prípadne podávajú návrhy na vydanie neodkladných opatrení. Takže pomerne často sa stretáva s viacnásobným nesystémových vypočúvaním dieťaťa zo strany rôznych orgánov – neviem, kde tu komisárka kryje orgány, ja som si to vytiahla, neviem, kde tu kryje aké orgány –, ktoré sa realizuje na návrh účastníkov konania. Toto subjektívne právo účastníka konania vykonať dôkaz cestou znaleckého dokazovanie je často zneužívané a neprispieva k zdraviu fyzickému a duševnému vývinu dieťaťa.
A tu nastupuje činnosť komisárky pre deti. A jej úloha je prinášať do konania objektívne informácie v záujme dieťaťa a v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Napríklad prináša na súdy obrazovo-zvukové záznamy z rozhovoru s dieťaťom, ale aj ďalšie zistenia, ktoré úrad má alebo ktoré, ktoré vykonal spolu s odborníkmi. Čiže, samozrejme, ak jedna strana chce to, druhá strane chce to, je tam tá komisárka, ktorá môže vstúpiť, a to je to, čo, neviem, kritizovala pani kolegyňa, že komisárka vstupuje do súdnych konaní. No vstupuje, pretože prináša to, kedy dieťa vypočuje, kedy majú rozhovory, kedy majú odborníkov. Áno, vstupuje a je to jej povinnosť. Komisárka vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú som tu pred chvíľou aj citovala, ktorá hovorí o tom, a to je veľmi zaujímavá veta, že najlepší záujem dieťaťa je nadradený nad záujmy rodiča. To znamená, že ak sa dvaja rodičia rozvádzajú, každý z tých rodičov si myslí, že on je ten najlepší. Matka si myslí, že sa nemôžu deti stretávať s otcom. Otec myslí, že sa s nimi má stretávať. Alebo opačne. A tu jasne hovorí výrok Európskeho súdu, čo je veľmi správne, a to má za úlohu komisárka, že najlepší záujem dieťaťa je nadradený nad záujem ich rodičov. Pretože ja rovno poviem, ja sa stretávam s kopu, s kopu prípadmi a zase chápem, že otec zoberie, že sa rozvedú a otec si to dieťa, a sú to také väčšinové prípady, snaží sa si ho kúpiť. Kúpi mu hračky, má viacej peňazí, má viacej prostriedkov a začína také psychické naťahovanie a podobne. Matka, samozrejme, že... Kolegyňa, zase so mnou rozprávate? Všetci so mnou nech sa rozprávajú (povedané so smiechom), ale ja sa teším. Napríklad opačne, hej, zase matka povie, že nechce dávať otcovi to dieťa, aby ho nejakým spôsobom psychicky možno, možno trápila. Každý prípad je iný a presne práve tá veta tu sedí, a od toho sú komisári, aby, aby, a teda komisárka, aby, a úrad, ktorý má, aby tú vetu, lebo naozaj sa mi tá vec, sa veľmi páčila, že záujem dieťaťa je nadriadený nad záujem obidvoch rodičov alebo nad záujem rodiča. A to môže posúdiť len niekto tretí, verte mi. Lebo každý z týchto dvoch zainteresovaných v tejto kauze alebo v tom rozvode, každý jeden z nich má svoj vlastný záujem.
Komisárka pre deti a úrad komisárky vykonáva pravidelné monitoringy dodržiavania práv dieťaťa v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí, v zariadeniach sociálnych služieb na školách, školských zariadeniach, ale aj reedukačných zariadeniach, rovnako pracuje na základe podaní. Ja som si dovolila pozrieť, koľko bolo šetrení, pretože chápem, ja rozumiem tomu, že ja to tak hovorím, ako aj primátorka, mesto je živý organizmus. Dneska niečo urobím a na druhej strane sa mi niečo udeje. Tu je pán predseda Chudík, bol župan. Tak? V jednom meste sa niečo udialo, kde sme vyriešili, a v druhom niečo vzniklo. Stále ste v tom kolobehu a stále musíte pracovať. Takže verím tomu, že môže nastať problém v niektorej škole. Ja tomu verím, áno, ale neznamená, že tu budeme rozprávať teraz tie plagátové reči, že komisárka zlyhá, komisárka je úplne nanič a už to nebudem hovoriť, tie igelitové čapice či čo to tam, ani som tomu nerozumela, úplne od veci, či aké to. A, a takúto spŕšku, ja si myslím, že z 15-minútového príhovoru pani kolegyne bolo desať minúť hanlivých slov. Toto je odbornosť? Takže ja som sa pozrela aj na to, koľko mali podaní, aké majú podania, a pozrela som sa aj na to uznesenie o ktorom ste hovorili, že koľko peňazí má komisár. A to si teraz povieme, pretože som myslela, že úrad komisára má toľko peňazí, že teda, mňa to teda prekvapilo, hej. Lebo poviem to, že s akými rozpočtami robia iné úrady, tak aj, aj k tomu dôjdeme.
Komisárka k 31. 12. 2017 šetrila 1 087 podaní, z toho bolo 145 otvorených podnetov v roku 2016, 358 nových podnetov v roku 2017 a 583 boli právna a sociálna pomoc aj v inej oblasti vzťahu k dieťaťom. Ja som sa ešte nestretla, a to poznám Vieru Tomanovú roky a vám poviem pravdu, že mňa až niekedy prekvapuje, ja by som to ani nedokázala robiť, na rozdiel, jak hovorí pani Blahová, že to dokáže za tri mesiace urobiť všetko, čo komisár, minister aj všetci. Ja by som to ani nedokázala robiť, lebo musíte mať takú strašnú empatiu s ľuďmi, že ja som sa ešte nestretla, aby niekto pani Tomanovú oslovil a aby ho ona odmietla. Ja si ju pamätám ako poslankyňu, vám poviem pravdu, že keď chodili za ňou s tými radami, už ja som niekedy hovorila, že, Vieri, už toľko sa tí chcú niektoré veci, ktoré sú naozaj jednoduché, ísť na úrad alebo na úrad práce, a ja som sa naozaj nestretla, aby táto žena niekedy povedala alebo niekoho odmietla. A mala som vedľa nej kanceláriu a mala ju vždycky plnú. A to vám hovorím úplne, ale úplne s čistým svedomím, s čistým svedomím. Lebo mať ako takúto trpezlivosť k ľuďom, to je klobúk dole, to vám hovorím. A viem, lebo som s ňou sedela, viem, koľko ľudí ju čakalo stále na chodbách a stále ju čaká. A choďte pozrieť na jej úrad a ona týchto ľudí nikdy neodmietla, vždycky im poradila.
V rámci podnetov komisára podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v súlade s ustanovením § 4 písm. 2 zákona o komisárovi pre deti vstúpila v roku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, veľmi nerád, ale asi máte ešte toho viacej. Tak, ak, ak si dovolím vás, zastavte čas.
Poprosím o prerušenie, aby ste mohla zodpovedne pokračovať po obede v rokovaní, poprípade faktické poznámky určite budú na vaše vystúpenie.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Ďakujem vám pekne.

Príjemný, dobrý deň opäť. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za pripomienku, máte pravdu. Zobrali sme to možno tak s pani komisárkou, že sme skončili 11.08 hod., ale máte pravdu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
So súhlasom. A máte 10 minút.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Zastavili sme sa pri tom, pretože pokračujem vlastne v reči, ktorú som začala, kde sme hovorili o počte podnetov v roku 2017: 358, počet otvorených podnetov z roku 2016, ktoré riešila komisárka, 146 a celkový počet šetrených podnetov v roku 2017: 504, počet vstupov do súdnych konaní v roku 2017: 63, počet otázok oprávnených v oblasti právnej 325, v oblasti sociálnej 258 a celkový počet otázok alebo celkový počet vecí, ktoré sa riešili, 583. Otázky boli zaznamenané prostredníctvom internetovej stránky, nepretržitej telefónnej linky, ako aj v stretnutiach, ktorých sa komisárka osobne zúčastnila. V roku 2017 bolo doručených 941 podaní, z toho 358 podnetov podaných v zmysle zákona a 325 otázok, ako som hovorila, a 258 otázok týkajúcich sa sociálnej ochrany.
V tejto správe sa však nenachádzajú podania z roku 2018, a to som sa bola opýtať teda na úrade, lebo sa dotknem aj toho hospodárenia a finančných prostriedkov. Podania z roku 2018, ktorý úrad eviduje v tejto chvíli, je už okolo 150, kde v živých spisoch na jedného zamestnanca pripadá až 70. Rovnako som si prečítala plán na rok 2018, kde sa okrem vykonávaného monitoringu vo všetkých typoch zariadení plánuje ešte monitoring na 160 základných školách, pritom spolupracujú s 56 školami v oblasti eliminácie šikany, v rámci toho s nami spolupracuje aj 156 detí ako s úradom.
Preto som si pozrela aj počty zamestnancov na danom úrade. Zamestnaných na plný úväzok má tento úrad 12. A dostanem sa k rozpočtu, pretože som predtým povedala, že považujem návrh pani poslankyne Blahovej vykonať len v jednej, jednej inštitúcii u pani komisárky za taký trošku, ako som povedala, politická objednávka, lebo som chcela vedieť, naozaj s koľkými peniazmi tento úrad hospodári. V roku 2017 bol po úprave rozpočet 350-tisíc eur, z toho takmer 78 %, keďže som prečítala, že je 12 zamestnancov, sú mzdy, čiže celková cena práce, čo činí finančne aj s odvodmi 273 808. Keď toto všetko odpočítame, tak výdavky, ktoré boli mimo miezd za minulý rok, boli 73-tisíc a z tých 73-tisíc je 36-tisíc prenájom priestorov. Čiže to sú také relevantné úplne jednoduché výdavky dokázateľné. Čiže pani komisárka mala necelých, nejakých 35-36-tisíc mala na to, aby mala iné výdavky, ako sú mzdy, ako sú prenájmy. Takže naozaj, naozaj si myslím, že tam, ako hovorí pani Blahová, kontrola je veľmi potrebná, treba to skontrolovať, lebo sa jedná o veľké finančné prostriedky. Ale myslím si, že nikto sa tomu akože nebráni, len nemám rada, ak sú to politické objednávky, osobné veci, pretože na základe toho, čo tu bolo povedané v tom predslove pani Blahovej, tak hovorila som, že 70 % boli nadávky na pani komisárku osobné.
A preto keď som aj počúvala správu predsedu NKÚ pána Mitríka, to som povedala, hovoril, že z poľského parlamentu Úrad kontroly v Poľsku dostáva návrhy na kontrolu často od poslancov parlamentu, ale nikdy nie cielene na jednu osobu alebo cielene na jeden inštitút, pretože sú to politické objednávky.
Zopakujem už iba poslednýkrát to, čo som povedala na začiatku, a chcela som to ešte raz povedať, lebo bola by som rada, aby kolegovia pristupovali tak profesionálne k tomu a aby sa odosobnili, aj keď, samozrejme, v parlamente neexistujú, že niekto nemá politické tričko. Ale ešte raz, ak sa vyčíta Viere Tomanovej, že jedna z najväčších chýb je, a to sa jej vyčítalo, teda u kolegyni skoro počas celého prejavu, že je smeráčka alebo že bola nominovaná za stranu SMER, myslím, že pani Tomanová sa vzdala politickej príslušnosti pred vstupom. Tak ešte raz, tak ešte raz zdôrazňujem, pán Kandráč bol nominantom HZDS, pani Dubovcová bola nominantkou SDKÚ. Sedela v tejto lavici v parlamente a bola takisto poslankyňou, ako bola Viera Tomanová. Takisto bola volená týmto parlamentom. A myslím si, že v tomto parlamente sú vždycky podľa slobodných volieb ľudia, ktorí zastupujú politické strany. Neexistujú tu nezávislí poslanci, to sú len takí, by som povedala, ubeženci, ktorí opustia vlastnú stranu, odbehnú. Ja tu vidím v laviciach aj takých, ktorým to nikto nevyčíta, a možno by mal, že už sú v piatej-šiestej strane, že sa vyvezú po chrtoch iných politických strán, a ja už ani neviem, koho zastupujú, lebo som z toho úplne pomotaná.
A tak som veľmi rada, ak sa povie, že áno, tento človek bol v tejto strane alebo zastupuje, pretože máme jasné pravidlá. Ja si myslím, že pani Tomanová bola celý život len v jednej strane, ale mňa viacej vyrušuje alebo by ma vyrušovalo, keby bol niekto, kto už prebehol štyri-päť strany, a to znamená, že nenesie jasné nejaké odkazy, ale vlastne kade vietor, tade plášť. Ale hovorím, že pani Tomanová nie je nominantka, takže poprosím vás, vyvarujte sa tomu, že jej vyčítate jej politickú príslušnosť, lebo všetci doterajší ochrancovia práv boli zvolení za politické strany a sedeli v tomto parlamente.
Ja si myslím, že táto správa je dostatočná, rozsiahla. Myslím si, že je v nej mnoho vecí. Určite v nej nie sú príbehy, ktoré by si niekto želal, a krstné mená a priezviská detí. A ešte raz zopakujem, beriem to v živote pragmaticky, lebo som primátorka, a dnes tu stojím a nemôžem vedieť presne, čo sa môže o chvíľu udiať, že mi zazvoní telefón, čo sa môže stať kdekoľvek na inom mieste, ale základ je to, že človek, ktorý je v danej inštitúcii alebo riadi danú inštitúciu, vie daný problém riešiť alebo vie sa k nemu postaviť. Pretože ak by dneska niekto chcel povedať, ako pred chvíľou tu bolo povedané, a v tejto škole v Sobranciach sú také problémy a zajtra budú tam v tej škole také problémy. Áno, budú. Samozrejme, že budú. Ale je dôležité, ako sa k nim postavíme, ako im budeme čeliť a či ich dokážeme vyriešiť.
A skončím tou vetu, ktorá sa mi tak strašne páčila z výroku Európskeho súdu. Na to nezabúdajme, že to, čo sa nemusí páčiť jednému sudcovi alebo sudcovi, ktorý rozhoduje, keď zasiahne ombudsmanka, to, čo sa nemusí páčiť našej kolegyni, jasne definuje Európsky súd na ľudské práva a týmto skončím. Rešpektujme to, záujem dieťaťa je vždycky nadriadený nad záujem rodiča a nad záujem kohokoľvek a všetci na to môžme mať rozdielne názory.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, dovoľte mi, aby som vám trošku pomohla teda zorientovať sa v oblasti, o ktorej ste sama pred chvíľočkou povedali, že ste z nej úplne zmätená, a to jest stranícka príslušnosť niektorých poslancov. Rozumiem tomu, že vy ako členka strany SMER máte to uvažovanie vyslovene straníckeho typu a že pre vás je ťažko pochopiteľné, že niekto môže byť aj nestraník a ocitnúť sa na kandidátke ako nestraník. Ale dovoľte mi povedať, že je to úplne normálne a úplne bežné a úplne v poriadku. A pani Dubovcová nebola členkou strany SDKÚ. V tom sa predsa úplne mýlite. To, čo ste povedali na úvod, že veď predsa ona bola v SDKÚ, to nie je pravda. Dovoľte mi, ja vám to prečítam.
Pani Dubovcová bola sudkyňa, ktorá, ktorej politická kariéra sa začala v roku 2010, keď sa ako nezávislá kandidátka na kandidátnej listine SDKÚ - DS prekrúžkovala do parlamentu. V Národnej rade však pôsobila len necelé dva roky a pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012 sa uchádzala o uprázdnený post verejného ochrancu práv, o ktorý mala záujem aj predtým. Takže toto je tá, toto je to pozadie pani Dubovcovej. Ona bola odborníčka, ktorá sa o tento post uchádzala už predtým, než vstúpila do politiky.
A ešte raz mi dovoľte zopakovať, že je nás tu viacero expertov, ktorí sme naozaj neboli v stranách a boli sme aj na kandidátkach ako nezávislí experti, nečlenovia strany a je to úplne v poriadku. Patrím k nim aj ja.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno chcela nadviazať tým, že pani Vaľová vo väčšine toho, čo hovorila, naozaj nerozumela tomu, čo hovorí, pretože vy, pani Vaľová, ste čítali ešte aj v prvej osobe dokument, ktorý vám dala zrejme pani komisárka Tomanová, čo je teda neuveriteľné. Aspoň ste si to mohli preklopiť do nejakého, aby sa to tvárilo aspoň, že ste to vypracovávali vy.
Hovoríte o nejakej politickej objednávke v súvislosti s NKÚ a kontrolou NKÚ, ktorú navrhujeme. Viete, ak by tie podozrenia neboli, nikto by nemusel posielať alebo ani by to nikoho nenapadlo posielať kontrolu do úradu komisárke. Ale jej nezverejňované faktúry, nedodržiavanie zákona, priame objednávky tovaru a služieb, to je naozaj niečo, čo je nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
A ešte by som vás sa chcela opýtať, akú politickú objednávku má OSN v súvislosti s komisárkou. To by som veľmi rada na toto vedela od vás odpoveď. Keď komisárovi pre deti odporúča, aby požiadal Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií pre ľudské práva o posúdenie svojej nezávislosti v zmysle Parížskych princípov. Takže to nehovoríme my, že tu máme jeden nezávislý inštitút, ktorému kraľuje straníčka, to hovorí OSN a vyzýva nás, aby sme okamžite zjednali nápravu, zjednali kontrolné mechanizmy nad týmto inštitútom, ktorý v momentálnej situácii riadi nieže len neodborníčka, ale aj straníčka. A tá nebude nikdy nezávislou kontrolou nad inštitúciami, ktorý, ktoré doteraz riadila.
Veď, preboha, bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny a riaditeľmi rôznych úradov práce a iných inštitúcií sú ľudia, ktorých ona dosádzala. Ako, ako môže kontrolovať takéto inštitúty? A v mene práv detí.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Zimenová, vážim si nezávislých odborníkov, ale čo je to nezávislosť? Pani Dubovcová tu bola dva roky a hlasovala za SDKÚ a za koalíciu. Pozrite si jej hlasovanie. Každé jedno hlasovanie bolo za SDKÚ. O čom sa rozprávame? O akej nezávislosti? Však keď ste nezávislá na kandidátke, tak vaše hlasovania musia byť úplne iné, podľa vášho svedomia a vedomia. Takže taká je Tomanová, ktorá sa tiež vzdala, že nie je členkou strany, lebo Dubovcová tu sedela. Ja si to pamätám, ja som tu bola. Každé jedno hlasovanie bolo za všetko, čo predložila vláda, SDKÚ, všetko bolo odhlasované. Viete, to je taká nezávislosť, že, no nebudem, nebudem to polemizovať. Tomanová sa tiež vzdala členstva v strane, čiže tiež môžem povedať, že je nezávislá. Ťažko budeme o tom polemizovať. A ak je niekto nezávislý, viem, že sa nevie dostať na kandidátku. Ja tomu veľmi dobre rozumiem, pretože máme taký systém volebný, aký máme, čiže ide cez politické strany, tak nerozprávajme tu o nezávislých kandidátov, lebo vás musela nominovať všetkých politická strana. Určite, nedá sa to. Tak skúste zmeniť systém alebo pokúsme sa zmeniť systém a potom rozprávajte o nezávislosti, ale dneska to určite nie je na mieste.
A pani kolegyni Blahovej poviem, pani kolegyňa, vy ste sudca, kat a okamžite už aj šibenicu máte postavenú. Takže počkajme si, prosím vás pekne, na tú správu NKÚ a potom ja, ak to tak bude, určite vám dám za pravdu. Ale aby som dopredu odsúdila niekoho, ja hovorím, že dopredu máme všetkým poodsudzovaných, pretože my sme tí správni v opozícii. A ja už mám len taký pocit, že kedy tu bude normalizácia. A to už kopu ľudí rozpráva. Kedy tu bude normalizácia opäť na Slovensku a budeme si stavať, že pozrieme na to, kto, ako bolo niekedy, a povieme, tento je vrah, tento je tento, tento je ten, tak potom rozpusťme všetky úrady.
A čo sa týka OSN. Áno, zvolme si kandidátku po pani Tomanovej, skúste, nech to nie je nikto z parlamentu, nech to nie je nikto za žiadnu politickú stranu. A ja neviem, ako to bude, však ho budú voliť zase poslanci...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, tretíkrát. Trikrát ste skočili do reči a komentujete.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Zas, zas ho budú voliť poslanci z politických strán. Veď zase sme tu všetci nominanti politických strán. Tak sa tu nehrajme o slovíčkarení, ale hrajme sa tu na odbornosť správy pani Tomanovej.

Ďakujem za slovo. Vážená pani komisárka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou v poradí už druhú vašu správu o činnosti úradu komisára pre deti.
Pani Tomanová, keď som vystúpila minulý rok v rozprave k vašej prvej súhrnnej správe, kriticky som sa vyjadrila najmä ku kvalite prieskumu v resocializačných zariadeniach, ktorý bol v roku 2016 takpovediac vlajkovou loďou činnosti vášho úradu. K uvedenému prieskumu, ale aj k správe ako celku sa nás vtedy v pléne kriticky vyjadrilo viacero poslankýň a poslancov. Úprimne poviem, že som mala pocit, že po tejto debate, ktorá minulý rok k vašej prvej súhrnnej správe v parlamente prebehla, si naše podnety vezmete k srdcu a že sa práca vášho úradu v nasledujúcom roku skvalitní. Dúfala som, že sa budete venovať viac dlhodobo neriešeným problémom detí, ktoré traumatizujú našu spoločnosť, ako aj aktuálnym podnetom, ktoré majú potenciál odhaliť systémové chyby v oblasti vzdelávania, zdravia, aj v sociálnej oblasti. Je mi veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ľúto mi to nie je kvôli vám, pani komisárka, ale kvôli deťom, pre ktoré je úrad, ktorý vediete, zriadený a ktoré v našej spoločnosti stále nemajú dostatok priestoru na to, aby sa mohli ozvať, požiadať o pomoc a byť reálne vypočuté. Toto by mala byť priorita úradu komisára pre deti a toto je aj dôvod, pre ktorý považujem tento úrad za dôležitý. A preto ma tak veľmi mrzí, že pod vaším vedením úrad komisára pre deti nevykonáva svoju prácu dôsledne a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Vaša správa totiž jasne ukazuje, že nevykonáva.
Na môj vkus je v nej veľmi veľa balastu, všeobecne známych a čisto formálnych konštatovaní a veľmi málo informácií, ktoré by pomohli otvoriť oči tým inštitúciám, ale aj jednotlivcom, ktorí práva detí ešte aj v dnešnej dobe bagatelizujú, nedodržiavajú alebo dokonca porušujú. A to, žiaľ, na Slovensku nie je ojedinelý jav. Pani komisárka, vo svojej správe hneď v úvode konštatujete, že, citujem: „K nedodržiavaniu práv detí dochádza často zo strany ich najbližších, teda tých, ktorí ich najviac milujú.“ Táto veta akoby udávala tón celej vašej správe.
S istým zjednodušením možno povedať, že rôzne problémy detí, ktorými sa váš úrad počas plynulého roka, uplynulého roka zaoberal, s obľubou posudzujete prioritne v kontexte zlyhávajúcich rodín a v oveľa menej v kontexte zlyhávajúcich inštitúcií a štátnej moci. Dovoľte mi upozorniť vás, že tým rezignujete na najdôležitejšiu úlohu vášho úradu a že to považujem za vaše osobné zlyhanie. Skutočnosti, ktoré poukazujú na možné pochybenia, či dokonca systémové chyby na strane inštitúcií a štátnej moci, ste prehliadali aj vo vašej prvej správe. A v tejto ich prehliadate opäť. A to ma vedie k vysloveniu obavy, ktorú vyslovujem s veľkým znepokojením, a to, že vaše správy zámerne koncipujete tak, aby ignorovali širší kontext a súvislosti a nevŕtali sa v nepríjemných problémoch do potrebnej hĺbky.
Aj táto vaša druhá správa podobne ako tá prvá, vykazuje črty veľmi povrchného materiálu, ktorým ste si síce splnili zákonom danú povinnosť, ale ktorý je v oblasti dodržiavania, či skôr nedodržiavania práv detí na Slovensku úplne irelevantný. Nesnaží sa podať celkový obraz o situácii v tejto oblasti, nepokúša sa redefinovať tradičný spoločenský diskurz o deťoch, o ich právach, o ich potrebách, neposilňuje ich hlas v spoločnosti, ani pre ne nerozširuje priestor na participáciu v oblastiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Inými slovami, ak by táto vaša správa nevznikla, vôbec nič by sa nestalo, pretože nemá žiadnu ambíciu čokoľvek zmeniť.
Predpokladám však, pani komisárka, že ste sa pri výkone svojich činností predsa len stretli aj s pochybeniami na inštitucionálnej úrovni. Na jednom mieste v správe predsa len uvádzate, že, opäť citujem: „Najlepší záujem dieťaťa by mal predstavovať strategický princíp pri tvorbe všetkých verejných politík, ale že z vašich poznatkov vyplýva, že škála uplatňovania prístupov jednotlivých rezortov a ďalších subjektov je rôznorodá. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je síce premietnutý do právnych predpisov, nie však vždy je náležitým spôsobom v praxi uplatňovaný.“
Pani komisárka, ak tomu dobre rozumiem, predsa len dochádza k pochybeniam nielen na strane zákonných zástupcov detí, ale aj na strane rôznych inštitúcií. A v prípade pochybení na strane inštitúcií dochádza nielen k individuálnym zlyhaniam na úrovni jednotlivcov, ale aj k závažným systémovým zlyhaniam na strane štátu. Ak je to teda tak, prečo v správe na tieto problémy neupozorňujete rovnako dôrazne?
A teraz mi dovoľte položiť vám konkrétne otázky, ktoré na niektoré z týchto systémových pochybení, ktoré ste vo svojej činnosti komisárky pre deti prehliadla, upozorňujú. V kapitole Zdravie a zdravotná starostlivosť sa veľmi správne zaoberáte problémom klesajúcej zaočkovanosti detí a následkami z toho plynúcimi. Ďalej sa venujete detskej obezite, zdravému životnému štýlu a vyzývate k úprave sortimentu v školských bufetoch. Vašej pozornosti však v tejto oblasti paradoxne unikla diskriminácia detí so zdravotným znevýhodnením v našej spoločnosti. Viaceré situácie, v ktorých sa tieto deti nachádzajú, sú podľa mojej mienky ukážkovým príkladom zlyhávania systému, napríklad toho školského. Vo vašej správe však o tomto zlyhávaní školského systému nie je ani zmienka. Preto mi dovoľte položiť vám otázku.
Pani komisárka, viete o tom, že deti s rôznymi zdravotným diagnózami bývajú diskriminované v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu v materských školách, že ak má napríklad dieťa diabetes, stáva sa, že nie je prijaté do škôlky z tohto dôvodu? A že to nie je iba preto, lebo mu nevedia zabezpečiť diétne stravovanie, ale najmä preto, že mu v škôlke nemá kto zmerať hladinu cukru a podať inzulín? Viete, pani komisárka, o tom, že deti so zdravotným znevýhodnením sú diskriminované aj v základných a stredných školách a školy si ich neraz medzi sebou doslova prehadzujú ako horúci zemiak, pretože pre ne predstavujú neriešiteľný problém? A že sa to zďaleka netýka len zabezpečenia diétnej stravy, ktorá je aj v školách často nedostupná, ale aj nedostatočného zabezpečenia špeciálnych vzdelávacích potrieb na vyučovaní, na ktoré majú žiaci s rôznymi zdravotnými diagnózami podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením nárok, nehovoriac o tom, že nielen v bežných škôlkach a školách, ale ani v tých špeciálnych, do ktorých chodia deti s rôznymi diagnózami a neraz aj s viacnásobným postihnutím, nie sú k dispozícii potrebné špeciálne vzdelávacie a kompenzačné pomôcky ani osoby, ktoré by poskytli týmto deťom asistenciu, či osoby, ktoré by mali kompetenciu na zdravotné úkony? Viete, že zdravotné úkony v škôlkach a školách vrátane špeciálnych musia s dieťaťom robiť rodičia, ktorí tak nemajú možnosť ani v čase, keď sa ich dieťa vzdeláva, riadne pracovať? Nezdá sa vám, že je to viacnásobná diskriminácia par excellence? Prečo vo svojej správe neupozorňujete na túto diskrimináciu aj vy, ktorá má v kompetencii všetky otázky týkajúce sa detí, ale upozorňujete na to, ale upozorňuje na to vo svojej správe len komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím pani Stavrovská?
Moja druhá otázka sa týka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako sme už počuli vo včerajšej rozprave, verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vykonala audit v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšovania ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd detí prislúchajúcich k národnostným menšinám a etnickým skupinám a detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o opatrenia navrhované v rokoch 2013, 2014 a 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani Dubovcovou. Pani komisárka, ste oboznámená s týmito mimoriadnymi správami pani Dubovcovej? Aký je váš osobný názor na zistenia v predmetných správach? Verejná ochrankyňa práv totiž upozorňuje, že vo výchovno-vzdelávacom systéme na Slovensku systémová diskriminácia a segregácia rómskych detí pretrváva. Veď práve pre podozrenie z porušenia smernice Rady Európy o rasovej rovnosti začala Európska komisia viesť voči Slovensku konanie, tzv. infringement? A počas roka 2017 prebiehal intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou s cieľom zabezpečiť konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie.
Pani komisárka, prečo nie je vo vašej správe o tomto konaní ani zmienka? Registrujete ho vôbec? Ako ste sa z titulu vašich kompetencií v postavení komisárky pre detí zapojili do týchto rozhovorov? Pretože zo správy mám dojem, že nijako, a to považujem za vážne nepochopenie vašej skutočnej úlohy. Pani komisárka, viete, aké konkrétne opatrenia urobilo Slovensko v oblasti vzdelávania na odstránenie spomínanej diskriminácie? A považujete tieto opatrenia za dostatočné?
V prvej polovici októbra 2017 sa v tejto súvislosti uskutočnilo stretnutie verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej s ministerkou školstva Martinou Lubyovou a so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom. Vzhľadom na zmenu na poste ministra školstva považovala vtedy verejná ochrankyňa práv za dôležité zosumarizovať pre novú ministerku doteraz neprijaté a nezrealizované odporúčania, ktoré by pomohli odstrániť segregáciu a diskrimináciu týchto detí v našom školstve. Pani komisárka, urobili ste v tejto oblasti podobné kroky v záujme týchto detí? Zrejme nie, keďže sa o tom v správe nedočítame.
So správou verejnej ochrankyne práv súvisí aj moja ďalšia otázka. Pani komisárka, ako hodnotíte vy osobne nasledovné vyjadrenia verejnej ochrankyne práv týkajúce sa diskriminácie detí v oblasti vzdelávania? Citujem: „Zákony ako také nedokážu predchádzať vzniku diskriminačných praktík a odstrániť ich z každodennej školskej praxe. Samotné prijatie zmien právnej úpravy nestačí. Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakáva nielen Európska komisia, ale aj verejná ochrankyňa práv, možno dosiahnuť len vnútorným prijatím zmyslu novelizovaných ustanovení, ich skutočným pretavením do praxe a zmenou postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú. Prax však bola v posledných rokoch postavená na tradičnom modeli vzdelávania, ktorý nepracuje s inakosťou.“ Pani komisárka stotožňujete sa s týmto tvrdením? Aký je váš osobný postoj k inklúzii vo vzdelávaní, teda začleňovaním detí s rôznym znevýhodnením, či už sociálnym, zdravotným alebo jazykovo-kultúrnym do bežných materských, základných a stredných škôl? Nikde v správe totiž nevidím kapitolu, odsek alebo aspoň vetu, z ktorej by som to mohla odčítať.
Považujem za tristné, že na tému, ktorá už niekoľko rokov hýbe Slovenskom a ktorá je stále tak trochu výbušná, nepoznáme vôbec váš názor. Slovenská republika na seba vzala v tejto oblasti záväzky, ktoré je povinná plniť. Podľa vášho názoru ich bez problémov plní? Vy by ste mali byť aj v tejto otázke hlasom detí, o ktoré tu ide. Vy máte vysvetľovať, čo je v ich najlepšom záujme. Máte sa pritom obracať na inštitúcie aj verejnosť a apelovať na zodpovednosť dospelých. Nič z toho ste však počas svojej činnosti neurobili.
Ďalšia moja otázka súvisí s konkrétnym prípadom, ktorý v správe uvádzate. V roku 2017 ste riešili podnet na základe medializácie, konkrétne situáciu detí z obce Rokycany, ktoré chodili pôvodne do blízkej špeciálnej školy, avšak po zistení, že boli chybne diagnostikované a do špeciálnej školy boli zaradené neoprávnene, boli preradené do deviatich bežných základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina. Médiá písali, že niektoré deti sa v systéme stratili. Preto ste sa venovali iba skúmaniu, ako je naplnená rodičovská zodpovednosť pri zabezpečení plnenia povinnej školskej dochádzky, a to bez širšieho kontextu?
Toto je ukážkový príklad toho, čo som povedala v úvode môjho príspevku. Všímate si zásadne len pochybenia rodičov a širší kontext ignorujete. Ako inak si mám vysvetliť skutočnosť, že ste si v tomto prípade vôbec nevšimli dve ďalšie závažné skutočnosti, na ktoré ste vôbec nereagovali, a ja sa pýtam prečo. Dovoľte mi, aby som vám ich ozrejmila. Na prvú poukázala opäť verejná ochrankyňa práv pani Patakyová, ktorá sa zaoberala rovnakým prípadom a tiež z vlastnej iniciatívy. Riešila problém s nepreplácaním cestovného, na čo mali deti preradené do vzdialených škôl nárok, avšak vzhľadom na zadlženosť ich rodičov im samospráva odmietala cestovné preplácať. Verejná ochrankyňa práv dospela k presvedčeniu, že v tomto prípade maloletých detí došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd a v januári 2018 podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, aby preskúmal súlad zákona o miestnych daniach s ústavou.
Moja otázka znie: Keď ste sa už zaoberali pochybeniami rodičov spomínaných detí, nepovažovali ste nepreplácanie cestovného za jednu z objektívnych prekážok pri plnení povinnej školskej dochádzky týchto detí? Či tak ďaleko ste už nedovideli?
Druhá skutočnosť sa týka di..., sa týka diskriminácie detí vo vzdelávaní, na ktorú som upozornila ministerku školstva v novembri 2017 prostredníctvom interpelácie. V médiách vtedy popri iných informáciách zaznelo aj to, že adaptácia týchto detí zo Špeciálnej školy v Rokycanoch do bežných základných škôl je, citujem: „ťažkým bojom“. Ministerke školstva som preto položila 3 otázky ohľadom pripravenosti školského systému na situácie súvisiace s preradením žiakov zo špeciálnej školy do bežnej základnej školy. Zaujímalo ma, aké konkrétne podporné mechanizmy pomáhajú učiteľom a žiakom tento ťažký boj zvládnuť.
Z odpovedí pani ministerky vtedy vyplynulo, že náš vzdelávací systém neponúka školám žiadnu podpornú stratégiu, vďaka ktorej by aktívne pomáhali týmto deťom dobehnúť učivo a riadne sa začleniť do vyučovania, a to napriek tomu, že boli obeťou chybnej diagnostiky, a teda zlyhania systému.
Moja ďalšia otázka na vás, pani komisárka, preto znie: Ako ste pomohli týmto deťom naskočiť do doslova idúceho vlaku v bežnej škole a ako ste upozornili kompetentných na úrovni školského systému, že deťom, ktoré sa v takejto situácií ocitnú, neponúka náš školský systém pri prekonávaní prekážok dostatočnú podporu, a to napriek tomu, že zaostávajú v učite..., v učive nie vlastnou vinou?
Ďalší podnet, ktorý ste, pani komisárka, riešili, ste vyhodnotili ako problém šikany. Konkrétne ide o žiačku so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá je integrovaná do vzdelávania v bežnej základnej škole. Poznám tento prípad osobne a strávila som množstvo hodín snahou o jeho riešenie aj s rodičmi dievčaťa, aj s vedením školy a pedagógmi. Na základe rozhovorov so všetkými zúčastnenými stranami a po konzultácií s právnikom, ktorý je odborníkom v ľudskoprávnej problematike, som musela konštatovať, že škola neurobila všetky potrebné opatrenia na úspešné začlenenie dieťaťa do kolektívu rovesníkov. Naopak, v rozpore so školským zákonom sa učitelia usilovali toto dieťa preradiť do špeciálnej školy napriek tomu, že jeho kognitívne schopnosti sú plne v norme, dokonca sa škola snažila rodičov presvedčiť, že najvhodnejšie pre dieťa bude, ak mu zabezpečia domáce vzdelávanie izolovane od kolektívu spolužiakov.
Pani komisárka, prečo ste tento prípad nevyhodnotili ako jasnú a zjavnú diskrimináciu dieťaťa so zdravotným znevýhodnením? Na ľudskoprávnom výbore som sa vás opýtala, kto koho podľa vás v tomto prípade šikanuje, a vy ste mi odpovedali, že dieťa je šikanované školou, ste to pripustili. Prečo takýto jednoznačný záver nevyplynul aj z popisu prípadu vo vašej správe? Prečo ste v správe celú situáciu zahmlili tak, že z nej vôbec nevyplynulo, že sa ňou dokladuje nedostatočná pripravenosť prostredia bežných škôl na integráciu detí so zdravotným znevýhodnením, že toto je problém? Bez toho, aby boli jasne pomenované príčiny problémov, nemožno nájsť riešenia, pani komisárka.
Pani komisárka, vypichla som len zopár príkladov, ktoré z môjho pohľadu dokladujú slabý výkon vášho úradu. Vaša správa ma nepresvedčila o tom, že pracujete zodpovedne a kvalitne. Minulý rok som žiadala, aby ste svoju prvú správu z parlamentu stiahli a prepracovali. Tento rok o to nežiadam. Pretože je mi jasné, že pokiaľ budete na čele komisariátu pre deti, zrejme sa lepšieho čítania nedočkáme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem pani kolegyňu. Určite ten prejav bol neporovnateľný s predtým, čo tu bolo. Že pani kolegyňa sa pýta pani komisárky, tak verím, že pani komisárka odpovie, aj keď za každou otázkou zaznieva otázka, čo ste urobili, čiže asi nič, ale teším sa alebo verím, že bude odpovedané.
Ja som si len tak prezrela, strana 25, 26, 27 sa zaoberá legislatívou poskytovanie diétneho stravovania pre detí a žiakov. Zase musím povedať, základné školy, materské školy patria pod mestá a obce. Ja mám tiež také prípady, dokonca dnes ráno mi volala riaditeľka, že majú dievčatko v 5. ročníku, ktorému mixujú stravu, mixujú stravu, a že odišlo dneska s nimi, lebo rodičia majú pocit, že ju nechcú zobrať na výlet školský. Nebolo to tak, išlo dieťatko na školský výlet, ale rodičia nakoniec povedali, že pôjdu s ním. Rozhodli sa sami, aj keď toto dieťa má mixovanú stravu. A stretávam sa s rôznymi vecami, ale nechám to na komisárke, ako ona vyhodnotila.
Ja niekedy chápem aj to a riešila som prípad, kedy 10-krát volali učiteľky, a vy im nezabránite v tom, že zavolajú policajtov, že decko sa nespráva tak, ako má. Ja chápem, že to dieťa je integrované v tej triede, len treba niekedy povedať, či je to preňho dobré, či nenarušuje celý učebný proces ostatných žiakov, pretože sú také výkyvy správania, a my sme to mali, že učiteľky mi volali policajtov, lebo nevedeli zvládnuť dieťa, aj keď tam bol asistent. Viete, tak ťažko je posudzovať veci, každý to vidíme svojimi subjektívnymi očami, ale neviem, či sú, majú tu byť tie konkrétne prípady, ale verím, že pani komisárka vám odpovie, a aj ja som zvedavá, ako sa tieto prípady riešili, lebo sú na bedrách riaditeľov, zriaďovateľov a učiteľov týchto škôl, a všetko sú to individuálne osoby, ktorí pracujú s týmito deťmi. A nie je to jednoduché, verte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Bolo, ďakujem pekne, prihlásila som sa včas. Pani poslankyňa, ďakujem za reakciu, nebudem veľmi s vami polemizovať. Ja som práve poukazovala na to, že existujú tu systémové pochybenia. To, čo vy spomínate, to je vlastne kazuistika každého z nás, stretávame sa rôznymi, s rôznymi prípadmi, ale verte mi, že ja sa venujem už vyše 15 rokov tejto problematike na úrovni systému a môžem vám povedať, že tu sú systémové pochybenia a že keby sme mali naozaj urobené zmeny v prospech týchto detí na úrovni systému, tak aj tým ľudom by sa ľahšie dolu dýchalo, takže to, čo ste povedali, je pravda, ale nie na toto som upozorňovala.

Ďakujem veľmi pekne, budem sa snažiť byť veľmi stručná, odpovedať. A to, veľmi ma prekvapuje, pani poslankyne, do akej role sa tlačíte. Musím povedať, že vedela by som použiť jeden príklad a je mi veľmi ľúto, že to robíte. Hovorím o impeachmente, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“). Máte absolútne podrobné informácie z ministerstva školstva o impeachmente a máte tak podrobné informácie ako nikde inde.
Ale vy nepoznáte a ani vaše ďalšie kolegyne z výboru pre ľudské práva, nepoznáte absolútne systém, nepoznáte Dohovor o právach dieťaťa, nepoznáte kompetencie komisára a nepoznáte ani kompetencie ministerstva školstva, kompetencie Štátnej školskej inšpekcie, kompetencie okresného úradu, odborov školstva. Nepoznáte ich. Keby ste ich poznali, tak rozhodne, keď by ste poznali Dohovor o právach dieťaťa, čl. 2, tak viete veľmi dobre, že nemôžeme deliť deti podľa alebo diskriminovať deti podľa náboženstva, veku, pohlavia, ale budem hovoriť tie dôležité - národnosti, etnickej príslušnosti, sociálneho pôvodu. To je jedna vec. Čiže v našej správe nikdy nehovoríme o rómskych deťoch, hovoríme o ako takých porušeniach práv dieťaťa.
Pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), upravím vás na stránku 26, horný odsek, kde máte intolerant..., potravinovú intoleranciu na školách, v školskom stravovaní. Ja vám môžem garantovať, že obecné materské škôlky oveľa ľahšie prijímajú deti s intoleranciou potravinových teda prvkov a bez problémov pečú chlebík bezlepkový, bez problémov pripravujú stravu pre diabetikov, bez problémov pečú koláčiky bez-, bezlep-, z bezlepkovej múky, podávajú dieťam, deťom mlieko bez laktózy a podobne. Áno, Bratislava tento problém má, ale ten veľmi kritizovaný s opovrhnutím nazývaný, nazývanú časť správy, kde hovoríme o monitoringu, ktorú budeme vykonávať tento rok a budúci rok, ktorý sme spracovali za spolupráce ministerstva zdravotníctva a za spolupráce úradu regionálneho..., Úradu verejného zdravotníctva, jednoznačne hovorí o tom, že pôjde o monitoring, ktorý sa tu prakticky nevykonáva nikde, a kde vlastne budú údaje o tomto.
Neustále ma upravujete na adresu pani Dubovcovej a v tejto súvislosti poviem, pani Dubovcová toľkokrát prekračovala zákonné svoje kompetencie, že to nejdem ani komentovať. Ale je pravdou, že sa jej podarilo dosiahnuť, že sa zvýšili stravné jednotky, či v reedukačných zariadeniach, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany alebo v zariadeniach sociálnych služieb, čo ja osobne kvitujem. Takže v tomto ako jej skutočne dávam za pravdu a to sa vyriešilo. Zatiaľ som sa s takýmto problémom nestretla.
Ale pripomeniem ešte ďalšiu vec, pokiaľ ide o Žilinu. Keby tu bol pán poslanec Choma, primátor Žiliny, neviem, či je ešte teraz primátor, primátor Žiliny je, tak by vám povedal, že bolo prijatých, ja neviem, či bolo 63, či koľko tých opatrení na základe našej žiadosti a vytýkaniu mu, že porušili práva, a pán primátor a ďalšie inštitúcie, ako napr. Mestský úrad Žilina, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žilina, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce Žilina, s ktorými sme komunikovali, na ktorých sme sa obracali, kde sme upozorňovali, aj pokiaľ išlo o verejnú dopravu, a nakoniec musím povedať, že deti dnes cestujú, podľa všetkého aj tie, ktorých rodičia nemajú zaplatený odvoz a likvidáciu domáceho odpadu a podobne, cestujú zadarmo, a to vzhľadom na uznesenie, ktoré bolo prijaté bolo prijaté tak, aby... No ale nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Musím hovoriť o tom, že na základe nás boli pridávané kontajnery, pretože deti a rodičia sa striedali. Jedni spali v noci, jedni cez deň, pretože do počtu kontajnerov, ktoré tam boli, sa nezmestili. Čiže hovorím o tom, že metráž v unimobunkách nebola adekvátna. Ani počet unimobuniek nebol adekvátny. Nebol počet ani unimobuniek, ktoré sú zriadené ako hygienické zariadenia. Čiže v tejto chvíli môžem povedať, že Žilina pracuje ďalej, mesto ako také a celý teda spolok týchto zainteresovaných orgánov. Dnes sa postupne ubytovávajú rodiny, napr. tri rodiny už bývajú v trvalom bývaní. Platobná disciplína podľa informácie, ktorú mám, je uspokojivá. Uhrádzajú náklady. Metráž v unimobunkách naďalej zostáva neadekvátna, ale momentálne mesto iné možnosti nemá.
Z celkového počtu 46 detí, ktoré tam bolo, iba dve deti boli umiestnené v detskom domove, ostatné ostávali v starostlivosti rodičov. Navštevujú základné školy podľa informácie, ktorú mám, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje kontroly a kontroluje rodiny s maloletými deťmi. Mesto sa ich snaží postupne presťahovať z provizória a z hľadiska opatrení regionálneho úradu verejného zdravotníctva nie je potrebné prijímať dodatočné a výnimočné opatrenia, nakoľko dodržiavanie hygieny u niektorých rodín nie je horšie, ale nie je ani najhoršie ako v niektorých iných prípadoch.
Takže hovoriť o tom, že sme sa ničomu nevenovali, je priam smiešne, a keď hovoríte o žiačke, kde ste strávili, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), hodiny a hodiny s Miškou. A čo ste vyriešili? Skúste mi povedať, čo ste vyriešili. Odpustite, že to takto hovorím, ale hovorím jednoznačne. A budem hovoriť o dieťati, kde boli porušené, ja som to hovorila pri vystupovaní a je to obsiahnuté v správe na strane 42. V čase, keď sme podávali správu, nebol tento prípad uzatvorený, pretože trval veľmi dlho. Riešili sme ho 21. novembra, do 18. mája, teda do minulého piatku, kedy bol prípad definitívne vyriešený, kedy škola dostala prostriedky na asistenta pedagóga, pretože to bol základný problém.
My sme navštívili školu, riaditeľku, dokonca musím povedať, že sme sa zúčastnili na hodinách, na dvoch vyučovacích hodinách, kde dieťa dopĺňalo pod..., podnet a hovorilo vlastne o tom, že sa bojí ísť na tieto hodiny, pretože pani učiteľka, ktorá je tam, nie je na ňu dobrá. Moji dvaja kolegovia sa zúčastnili tohto vyučovania a jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by tam neboli, určite by prišlo k ďalšiemu konfliktu, pretože bol tam pozvaný otec z vyššej triedy detí, kde práve maloletá, alebo teda dieťa, by som povedala, ktoré je zdravotne postihnuté a potrebuje špeciálny prístup, a jeho práva boli poškodené nielen zo strany spolužiakov, bolo šikanované dieťa a nikdy u atypickej formy... (Reakcie z pléna a odmlčanie sa rečníčky.) U atypickej formy postihnutia tohto dieťaťa neviete, ako sa to dieťa zachová. Čiže hovoriť o tom, že sme tieto prípady neriešili a že sme ich nedoriešili a že som nehovorila a nehovorila som aj dnes vo vystúpení, kde som upresňovala, hovorila som o tom, že teda tieto, tento prípad bol doriešený až 18. 5., kde od 1. septembra dieťa nastupuje do novej školy, má prideleného asistenta pedagóga a jedine tento asistent to dorieši.
Ale, pani poslankyňa, vá..., váľať vinu len na školu, ktorá dobrovoľne išla do vzdelávania, integrovaného vzdelávania detí, pretože to nie je povinnosť škôl, povedzme si úprimne, v právnom predpise. A táto škola išla do toho. V záujme dieťaťa prijala časom špeciálneho pedagóga, prijala psychológa. Títo ľudia absolútne absentujú na mnohých ostatných školách. Ja by som odporúčala ešte aj asistenta žiaka a to v tom prípade, ak sa jedná o ťažko telesne postihnuté dieťa, ktoré potrebuje pomoc pri hygienických úkonoch a podobne.
Išli sme do novely zákona 447, aby sme riešili prípady, kde dieťa navštevuje viac ako 20 hodín školu. Škola nie je medzi školskými zariadeniami vymenovanými v školskom zákone. Čiže môj názor je, že nebol dôvod na krátenie príspevku za opatrovanie matke, ktorá celé doobedie trávi s dieťaťom v škole, vozí ho 50 km do školy a počas školy vykonáva vlastne povedzme osobného asistenta z hľadiska, z hľadiska hygienických úkonov. Pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), nechcem to ďalej rozoberať ani nemám dôvod a vyjadrím sa ešte k niektorým veciam.
Na niektoré veci vôbec nebude reagovať, pretože nie som človek, ktorý by používal vulgarizmy ani klamstvá, ani urážky, ani osočovanie, a je nepochopiteľné porušovanie ľudských práv vo vzťahu k mojej osobe práve členkami najvyššieho zákonodarného zboru, ako aj členkami Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Nebudem sa vyjadrovať ani k znevažovaniu a k úlohám, ktoré nám sa snažíte klásť, aby sme ich vykonávali, napríklad ako je, ako je posudzovanie alebo prehodnocovanie, alebo monitoring, nazvem to monitoringom, tak ste to nazvali na výbore, zaraďovania detí do špeciálnych škôl.
Ak si pozriete § 130 ods. 6 školského zákona, dozviete sa, že túto, túto kompetenciu má výlučne ministerstvo školstva a v nadväznosti na toto môže riešiť Štátna školská inšpekcia, okresný úrad a odbor školstva, ale nie komisár pre deti. Takže prosím, najskôr, kým sa budete vyjadrovať k týmto veciam, si naštudujte Dohovor o právach dieťaťa, kompetencie jednotlivých úradov.
Chcete odo mňa, aby som monitorovala chudobu detí! Prosím vás pekne, a generačnú chudobu, to som sa stretla tiež na výbore s tým, toto je jednoznačne kompetencia určitých úradov a inštitúcií a, samozrejme, v neposlednej miere ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto vec je pravidelne vyhodnocovaná. Meria sa chudoba v rámci Eurostatu, vyhodnocujú ju... ja sa musím napiť, prepáčte (rečníčka si zobrala pohár vody z pultu pre navrhovateľa a napila sa), vyhodnocujú ju pravidelne, a nielen na ministerstvo práce ako také, ale je pravidelne hodnotená aj na pôde Európskeho parlamentu.
Viete, mohla by som tu zaujať stanovisko ku každej jednej výčitke, ku každému jednému klamstvu, ktoré tu bolo vznesené, ale nemám záujem. Nečakala som, že sa ako poslankyne najvyššieho zákonodarného zboru, pani Zimanová (pozn. red.: správne „Zimenová“), pani Blahová, pani..., ešte vystupovala, ale tam nemám problém, pokiaľ išlo o predsedníčku výboru. Nemám skutočne pocit, že musíte takéto niečo robiť, a skutočne znížiť sa až do nejakého stavu, ktorý mne pripomína, alebo snažiť sa byť na úrovni gamét.
Ďakujem.