31. schôdza

Ďakujem.
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem. Ja len úplne krátko. Ja v podstate osobne hodnotím túto správu na úrovni komisárky Stavrovskej a to chcem povedať, že keď sa dobre pamätám, tak druhé hlasovanie bolo 135 : 135, že zo 135 prítomných 135 hlasovalo za. V tomto ponímaní podľa obsahu tejto rozpravy v podstate takáto vec nehrozí. V každom prípade sa chcem poďakovať tým kolegyniam, ktoré vyjadrili svoj nesúhlas slušným spôsobom. Ku jednému vystúpeniu sa vyjadrovať nebudem, snáď poprosím, pani poslankyňa Blahová, či vážne nezvážite svoj druhý procedurálny návrh, ktorý v podstate, hovorím to preto, lebo som presvedčený o tom, že sranda a vtip v rámci procedurálneho návrhu v rokovacej miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky nepatrí, ale to je vaša záležitosť, samozrejme, že.
A snáď úplne na odľahčenie, keďže tu boli priezviská, tak možno keby sme hovorili, že pani poslankyne Zimenovej, že Zimanová možno by to nebol až taký problém, ale máme tuná aj kolegyňu Zimanovú (pozn. red.: správne „Zemanovú“), aj, aj kolegyňu Zimenovú a tým pádom je to veľký problém a potom hovoríme o dvoch rozličných osobách. Takže druhýkrát poprosím len tak akože na srandu a na odľahčenie pani poslankyňa Zimenová a pani poslankyňa Zimanová (pozn. red.: správne „Zemanová“) sú dve rozličné osoby.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa... Pán poslanec Poliačik, nemáte slovo.
Podľa odhlasovanej zmeny programu nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 866. Informácia výborov má tlač 866a.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je úprava kompetencií orgánov veterinárnej správy v nadväznosti na problémy vyplývajúce z praktického výkonu veterinárnych kontrol, úprava povinností obcí v súvislosti s riešením problematiky túlavých zvierat a úprava ustanovení o ochrane zvierat v nadväznosti na právnu úpravu postavenia živého zvieraťa v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorej má živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor s tým, že živé zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Predložený návrh obsahuje tiež úpravu ustanovení o ochrane zvierat, ktorá zahŕňa právnu úpravu podmienok použitia zvieraťa na účely verejného vystúpenia a jeho výcvik. Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat. Právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí, pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Návrhom zákona sa zavádza nový systém registrácie chovu zvierat, nový systém schvaľovania prevádzkarní na prípravu a uvádzanie medikovaných krmív na trh a postup pri náleze nezákonne umiestnených živočíšnych vedľajších produktov.
Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný a schválený v troch výboroch Národnej rady slovenskej republiky, kde najviac diskutovanou oblasťou bola problematika vstupov veterinárnych lekárov pri výkone veterinárnych kontrol do obydlia a problematika identifikácie a registrácie psov.
Na rokovaní výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme súhlasili okrem bodu 2 s celou časťou c stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň bol na tomto výbore pani poslankyňou Antošovou predložený poslanecký návrh, do ktorého boli okrem iného premietnuté viaceré pripomienky uvedené v častiach a) a b) tohto stanoviska.
Návrh zákona bol taktiež prerokovaný a schválený v ústavnoprávnom výbore, v rámci ktorého bol pánom poslancom Kresákom predložený a schválený poslanecký návrh, ktorým sa ústavne komfortnejšie precizovala problematika vstupov veterinárnych lekárov pri výkone kontrol do obydlia, ako aj vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pokiaľ ide o problematiku identifikácie a registrácie psov, vzhľadom na doterajšie praktické skúsenosti v tejto oblasti zastávame názor, že ak má byť zachovaný účel navrhovanej právnej úpravy v oblasti chovu a držania psov, problematika identifikácie a registrácie psov musí byť v predmetnom návrhu zákona zachovaná. Očakávam, že práve problematika čipovania psov bude predmetom diskusie i pri tomto prerokuvávaní vládneho návrhu zákona, v súvislosti s čím môžem deklarovať, že sme prístupní aj prípadným pozmeňovacím návrhom, ktoré tento mechanizmus modifikujú, avšak zároveň apelujem, aby tento rozhodujúci antimnožiteľský nástroj bol zachovaný a funkčný.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do tretieho čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1099 z 13. marca 2018 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 356 z 2. mája 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 159 z 25. apríla 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 141 z 3. mája 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 3 informácie vyplýva 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením výboru č. 152 z 28. februára 2018 ma výbor poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
V súlade s oprávnením vyplývajúcim z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 35 v časti 4 prednesenej informácie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky za kluby, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová a za klub OĽANO pán poslanec Fecko a ďalej sa písomne prihlásili pani poslankyňa Antošová a poslanec Zsolt Simon.
Nech sa páči, za klub SaS, pani poslankyňa Zemanová, máte slovo.

Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu zákona, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní, návrh zákona, veterinárneho zákona. K tejto téme bolo už veľa povedaného, a preto budem sa snažiť byť veľmi konkrétna.
Pani ministerka dňa 21. februára uviedla v tlačovej správe, ktorá je zverejnená na stránke rezortu, nasledovné, kde obhajovala, vysvetľovala zákon, ktorý bol predložený na rokovanie vlády. Hovorila o čipovaní, že majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia, a hlavne čo teda prezentovala ako pozitívum tohto návrhu, je, že tento zákon zatočí s množiteľmi, kde uviedla, konkrétne v tej tlačovej správe, že množitelia, teda povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Množitelia tak budú presne identifikovateľní a postihovaní. „Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom.“
Ďalší text, ktorý chcem citovať z tejto správy: „Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára.“ To podstatné, ktoré chcem uviesť ako mylnú informáciu zo strany pani ministerky pri predkladaní finálneho znenia zákona, ktorý bol schválený vo vláde Slovenskej republiky a následne bol v tom istom znení predložený na rokovanie parlamentu, ide o tieto slová: „Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky. V prípade plánovaného rozmnožovania musí dať majiteľ suku zaregistrovať ešte pred pripustením. V prípade neplánovaného otehotnenia ju musí dať čipovať bezodkladne. Novela klepne po prstoch aj špekulantom. V rámci opatrenia proti množiteľom bude totiž agrorezort prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby schopný vykonávať DNA testy, ktoré odhalia pravdivú informáciu o matke čipovaného psa, čím sa významne obmedzia špekulácie nelegálnych množiteľov.“
Vážení kolegovia, prečo si dovoľujem citovať túto tlačovú správu, pretože takto bola vnímaná novela, predložená novela do parlamentu, že jej hlavným cieľom je postihnúť týchto nezákonných, nelegálnych množiteľov psov, ktorí prevádzajú rôzne obchody. Čo však je zaujímavé, a teda by som, pani ministerka, očakávala, že nám vysvetlíte, ako je možné, že v tom finálnom návrhu, ktorý máme dnes na stole, táto povinnosť, o ktorej ste hovorili ako o hlavnom nástroji klepnutia po prstoch špekulantom a množiteľov, nie je. Toto by som naozaj uvítala, keby ste nám vysvetlili, prečo a ako bolo možné, že ste takto prezentovali ten návrh, hoci táto základná, toto základné opatrenie, ak ho teda vezmeme, prevezmeme filozofiu čipovania, a že tam v zákone nie je. K celému návrhu zákona, čo sa týka ostatných častí veterinárnych, hospodárskych zvierat alebo čo sa týka niektorých úprav o krmivách, k tomu sa nechcem vyjadrovať a moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu v podstate sa venujú práve problematike chovu spoločenských zvierat, špeciálne, špeciálne psov.
To, čo vítam, samozrejme, je, že v zákone je čl. 2, ktorým sa upravuje Občiansky zákonník, kde je definované, že zviera nie je vec, a mrzí ma, že pod touto, týmto rúškom v podstate sa upravuje zákon, ktorý akože má klepnúť po prstoch množiteľom, ale z vašej dielne, to nie je pravda. Preto sa naším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom navrhujeme upraviť tieto ustanovenia, dať to do súladu aj s vašimi slovami, aby naozaj, už teda keď majú byť psy čipované, aby naozaj aj sa kleplo po prstoch aspoň tým, ktorí nebudú vedieť obratne kľučkovať medzi týmito paragrafmi, ktoré tu máme, pretože stále, stále tu ešte tento návrh nie je definitívnym spôsobom, ktorý, ktorý zamedzí takémuto množeniu. Ale to bude zrejme nasledovať aj z našej strany ďalšími návrhmi zákona.
Ja by som dovolila, pán spravodajca, vám takto odovzdať tieto návrhy zákonov. Sú to dva pozmeňujúce návrhy, ktoré ja teraz vysvetlím, aj vlastne v rámci toho prvého návrhu by som bola rada hlasovanie osobitne o bode, o bode 5.
Teraz ešte zdôvodním a vysvetlím obsah týchto našich pozmeňujúcich návrhov. Čiže ide o to, aby aj chovatelia totižto, tí chovatelia, ktorí prevádzkujú množenie, sú fyzické osoby, nie sú to fyzické osoby podnikatelia, ale sú to ani právnické osoby, ale sú to fyzické osoby. A v návrhu zákona, hoci v pôvodnom znení v § 8 ods. 3 fyzické osoby boli, tak v návrhu zákona fyzické osoby vypadli, to znamená, že dopĺňame ustanovenie v tom zmysle, aby sa rozhodnutie o schválení rôznych zariadení súvisiacich s chovom zvierat vzťahovalo aj na fyzické osoby.
V ďalšej časti navrhujeme vypustenie písm. j v § 13 ods. 1. Ten hovorí totižto v návrhu zákona, že veterinár nemusí, ukladá, ukladá súkromnému veterinárovi, veterinárnemu lekárovi povinnosť nevykonať veterinárne úkony na psovi, ktorý nie je identifikovaný podľa § 19 ods. 9, to znamená, že nemá ten transponder. My by sme mali mať na mysli práve záujem toho, ochrany toho zvieraťa, aby to zviera netrpelo, a nie prostredníctvom trpiaceho zvieraťa sa snažili postihovať nejako jeho vlastníka alebo držiteľa, pretože ak vypadne táto, ak teda táto povinnosť bude zavedená do zákona, stane sa, môže sa, môžu nastať situácie, že jednoducho majiteľ psa, ktorého nezačipuje, hoci mal, pes bude mať nejaké ochorenie, tak s ním úmyselne nepôjde k tomu veterinárovi, nechá toho psa tak proste trpieť, aby nebol náhodou zistený, že ten pes nie je začipovaný. Toto by, toto by ozaj nemalo byť, byť a mali by sme mať, keďže ide o zákon o veterinárnej starostlivosti, a vlastne mali by sme mať teraz na pamäti zdravie, a teda primeraný, primerané starostlivosť o, o zviera.
V ďalšej časti, ďalšej časti sa hovorí o tom, podaní informácií z centrálneho registra. Centrálny register spoločenských zvierat je, je vedený a bude ho vedieť viesť Komora veterinárnych lekárov. Zákon, novela zákona ustanovuje okruh osôb, ktorým je povinná, správca centrálneho registra dávať výpis z registra. My navrhujeme, aby bol rozšírený, rozšírený okruh osôb, ktoré majú právo si vyžiadať úplný výpis z tohto registra, a navrhujeme, aby to bol prevádzkovateľ útulku, ale aby to boli aj obce, súkromný veterinár, a čiže v konečnom dôsledku aby, aby mohli si tieto výpisy žiadať orgány činné v trestnom konaní, obce, prevádzkovatelia útulku alebo súkromný, súkromný veterinár, aby tie údaje o predchádzajúcich vlastníkoch psa z centrálneho registra mohol vydať a aby mal o ňom informácie. Je to z toho dôvodu, práve aby sa tam vedela nájsť tá stopa v prípade tých množiteľov, stopa na tú matku, že na niektorú fenku nebude zapísaných nejako neprimerane veľa psov. A čo sa týka tých obcí, tak si myslím, že keďže obec je správca dane za psa, tak by bolo vhodné, aby mal, mala tiež prístup k tomuto registru a taktiež si vlastne tým pádom mohla overiť platcov dane.
V ďalšej časti hovoríme o tom, čo som kritizovala pani ministerku, že uviadzala v tlačových správach ako hlavný nástroj proti množiteľom, a síce tá povinnosť uviesť aj číslo transpondéra, čiže toho čipu matky, pokiaľ je, pokiaľ je známe. Čiže ja túto časť, ktorá v pôvodnom návrhu bola, ale vypadla, dávam, navrhujem dať naspäť a s tým, že totižto tí obchodníci špekulanti obchodujú so šteňatmi, ktoré sú mladšie ako 12 týždňov. Bežne sa stávalo, že 6-týždňové, 6-týždňové zvieratá boli nachádzané práve v tých, v tých dodávkach, s ktorými sa následne obchodovalo, a pri niektorých plemenách je ozaj ťažko určiť vek toho šteňaťa, čiže okrem toho, že navrhujeme, aby teda keď sa už čipuje, tak aby bol v evidencii aj čip, transponder, teda číslo matky, tak aby aj bol pes, ktorý pri prvom prevode, aby bol začipovaný, nie až 12-týždňový a viac je povinnosť, ale keď niekto bude prevádzať psa, vlastníctvo psa vo veku menšom ako 12 týždňov, tak už aby vlastne ten prvý prevod bol zaevidovaný a aby vlastne tam už tento pes bol začipovaný.
To, čo je možno také trošku na diskusiu, ale chcem to tu uviesť v pléne, a je to konzumácia mäsa, zhotovovania výrobkov zo spoločenských zvierat. Nebolo to dávno, kedy sme boli svedkami v médiách, kedy došlo k odcudzeniu psa, ktorý, ktorého, ktorý bol následne konzumovaný, a sú prípady známe, kedy niektoré druhy psov, sú povery, že maste z nich vyrobené majú hojivé účinky, a za týmto účelom sú tiež odcudzované, chované, a resp. zabíjané a sú spracovávané takéto výrobky.
Čiže dávam návrh, aby explicitne tieto konania boli vymenované v zákone, a v § 22, za ods. 4 navrhujem doplniť písmeno, ktoré presne špecifikuje, ustanovuje, že ide, konzumácia mäsa a zhotovovania výrobkov zo spoločenského zvieraťa je zakázané.
Ďalšiu časťou, ktorá, ktorá je veľmi dôležitá, a myslím si, že má veľký nedostatok v tom, v aktuálnom návrhu zákona, je spôsob nahlasovania zmeny vlastníka. Tak ako je to v súčasnosti navrhnuté, je to, je to bod 118 § 37, kde vlastne sa hovorí o tom, o povinnostiach vlastníka, to znamená toho prvého vlastníka, resp. vlastníka, ktorý prevádza vlastníctvo na inú osobu, a ukladá sa jemu povinnosť nahlásiť túto zmenu súkromnému veterinárovi, to znamená, že dochádza tam k istým problémom aj s osobnými údajmi, že ten nadobúdateľ, vlastník toho vlastníctva psa bude povinný dať tieto osobné údaje tomu pôvodnému vlastníkovi. Dajme tomu, že to urobí, môže to byť aj v nejakej prevodnej zmluve, zmluva môže byť aj ústna, nemusí vždy byť písomná, takže nejakým spôsobom teda dáte svoje údaje, a ten vlastník, pôvodný vlastník to má povinnosť do 21 dní toto nahlásiť súkromnému veterinárovi. Teraz je otázka, čo keď to nespraví. Čo keď to nespraví, nadobudne ten nový majiteľ vlastníctvo k tomu psovi? To, že ten pôvodný vlastník dostane, môže byť za to sankcionovaný, že nesplnil povinnosť, ale to zase na druhej strane ten nový majiteľ psa akým spôsobom bude môcť preukázať svoje vlastníctvo u, pred daňovým úradom, pred kýmkoľvek, môže ísť aj o vzácne druhy psov.
Takže vlastne my upravujeme toto ustanovenie, aby mal právo aj ten nadobúdateľ v prípade, že ten pôvodný vlastník nesplní si svoju povinnosť, tak aby na základe prevodnej zmluvy mohol, po uplynutí tej 21-dňovej lehoty nový vlastník si mohol to vlastníctvo uplatniť v centrálnom registri, ale na základe písomnej zmluvy, prevodnej zmluvy. Tá môže byť rôzna, môže byť darovacia, dedičská, môže byť dedičstvo, môže byť kúpna zmluva a s tým, že vlastne on aj tým pádom potvrdí, ten nadobúdateľ musí potvrdiť to vlastníctvo. Pretože môže sa stať aj situácie, že úmyselne niekto nahlási zmenu vlastníctva, bude týraný pes a nahlási úmyselne do registra, že ja nie som, ale ten sused je vlastníkom toho psa. On ten sused o tom ani nebude o tom musieť vedieť, že nadobudol vlastníctvo v centrálnom registri.
Čiže musí byť aj inštitút ochrany toho nadobúdateľa z titulu toho, že nemôže sa stať nejakým bielym koňom alebo vlastníkom niečoho, o čom možno ani nebude vedieť. Čiže aj jeho povinnosť v tom centrálnom registri potvrdiť to vlastníctvo, doplniť údaje, ktoré ten veterinár tam bude mať, a, samozrejme, aj tú jeho možnosť v prípade nesplnenia si povinnosti pôvodného vlastníka, aby on to nadobudnuté vlastníctvo si mohol v tom centrálnom registri zaregistrovať. No a s tým, samozrejme, potom súvisia aj v rámci tých sankcií v § 48, že keďže táto povinnosť, nová povinnosť tam nadobúda, tak vlastne upravujú primerane.
Druhý pozmeňovací návrh, druhý pozmeňovací návrh hovorí, má za cieľ znížiť množstvo túlavých psov. Ako sa takéto psy dostanú vlastne a sa stanú túlavým, ktoré, ktoré zvieratá sú to? No sú to v prevažnej miere nekontrolovane množení, to znamená, či, či v nejakých sociálne vylúčených spoločenstvách, kde teda to vidíme, že tam proste sa to, sa to deje, resp. je to na dedinách, kde majitelia psov na to nedbajú, že majú psa, fenku, žijú na dvore a v podstate tam dochádza k tomu množeniu bez ohľadu na to, že či to je plánované, alebo je to aj dvakrát za rok a už niečo s tými šteňatmi bude, často sú tieto zvieratá vyhodené.
Čiže z praxe útulkáčov aj ľudí, s ktorými som hovorila, riešením aj v týchto osadách, to už dnes vieme, že je dobrovoľná kastrácia psov. Dnes to, dnes to funguje ba báze rôznych programov, ktoré sú financované z rôznych grantových projektov. Môj návrh je taký, že v rámci tohto prechodného obdobia, ktoré ukladá nejaké povinnosti, aby sa teda upratalo, upratalo, upratali nejako tie naše zvieratá, v prvom rade dominantne psy, že aby v tomto prechodnom období bola možnosť realizovať kastráciu psa na dobrovoľnej báze aj tým sociálne možno odkázaným ľuďom, ktorí nie sú už len v osadách, kde sa tieto projekty realizujú, ale aj možno na dedinách, kde nejaká babka tých psov má, sú jej miláčikovia a samu, samej jej môže byť zaťažko, že čo s tými šteňatmi, čiže dať možnosť, keďže štát ukladá nejaké povinnosti, v tomto prechodnom období, aby túto možnosť za financoval štát.
Samozrejme, toto by malo istý dopad na verejné financie, som robila takú analýzu tohto dopadu, tak som tak počítala, že, že zhruba 178 osád je evidovaných na Slovensku. Našla som údaj, že v Plaveckom Štvrtku je 200 takýchto psov. Úkon pri hromadnej kastrácii psov v rámci kastračných programov, je to zhruba 30 euro. Čiže dá sa povedať, jednorazovo by bol výdavok štátu okolo 0,5 mil. eur na túto dobrovoľnú kastráciu, ak by teda niekto mal o ňu, o ňu záujem. Samozrejme, mal by to v konečnom dôsledku dopad aj na verejné financie pozitívne, pretože v tomto prípade sa dá očakávať zníženie počtu tých túlavých zvierat a vlastne zníženie nákladov na prevádzku útulkov. Tento návrh dávam ako sama na samostatné hlasovanie. Je to pozmeňujúci návrh číslo, číslo dva.
Áno, to sú dva pozmeňujúce, k tej jednotke dávam návrh na samostatné hlasovanie o bode 5, to znamená ohľadom tej konzumácie a potom je pozmeňujúci návrh samostatný, ktorý hovorí o tejto kastrácii, to je vlastne pozmeňujúci návrh č. 2.
A chcela by som veľmi pekne poprosiť vzhľadom na neštandardný postup prerokovania tohto návrhu zákona, že aby bolo hlasovanie v piatok, aby ste neskracovali, nedávali návrh na skrátenie doby na hlasovanie, pretože ide, ja vám poviem tak, že tuná je... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Dnes? (Reakcia z pléna.) Ale každopádne vás chcem o to poprosiť, aby sa, ak by sme to stihli, aby sme o 17.00 hod. o tomto návrhu, o týchto návrhoch nehlasovali. Vzhľadom na to, že naozaj ministerstvo prijalo filozofiu čipovania, môžeme o tom hovoriť. My nie sme stotožnení s touto filozofiou, ale teda keď už tu ju máme na stole, tak urobme aspoň tie opatrenia, ktoré v rámci tejto filozofie nejakým spôsobom pomôžu najmä dvom veciam, a to je ozaj šliapnuť na krk množiteľom a druhá vec, aby sa znížil počet tých nekontrolovane množených psov v útulkoch. Takže vás prosím o podporu týchto mojich návrhov.
Ďakujem pekne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. (Reakcia rečníčky.) Musíte prečítať pozmeňujúci návrh.

Aha. Áno, pardon, ešte musím prečítať. Ja som ich síce všetky vysvetlila, ale musím prečítať. Ďakujem pekne za upozornenie.
Takže teraz prečítam pozmeňujúce návrhy už bez odôvodnení, len čisto tie paragrafové znenia.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 866):
1. V čl. I bod 35 znie:
V § 8 ods. 3 písm. z) tretí bod znie:
„vykonávanie činností súvisiacich so sprostredkovaním nákupu a predaja zvierat právnickými osobami, fyzickými osobami - podnikateľmi a fyzickými osobami pri obchode a vývoze do tretích krajín,“.
2. V čl. I bode 50 v §13 odsek 1 sa vypúšťa písmeno j).
V nadväznosti na to sa vykoná zmena v označovaní nasledujúceho písmena a súčasne sa táto primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
3. V čl. I bode 76 § 19 ods. 6 sa na konci dopĺňa táto veta:
„Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky poskytuje na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, obce, prevádzkovateľa útulku alebo súkromného veterinárneho lekára údaje o predchádzajúcich vlastníkoch psa z centrálneho registra spoločenských zvierat.“
4. V čl. I bod 77 znie:
„§ 19 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
Vlastník psa je povinný zabezpečiť trvalé označenie psa chovaného na území Slovenskej republiky transpondérom, ktorý spĺňa technické požiadavky podľa osobitného predpisu (odkaz č. 102) pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12 týždňov veku a uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat. Pri registrácii psa sa uvedie aj číslo transpondéru matky psa, ak je tento údaj známy. Transpondérom neoznačený pes vo veku nad 12 týždňov sa považuje za opustené zviera a stáva sa vlastníctvom štátu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 102 znie:
„Príloha II nariadenia (EÚ) č. 576/2013.“
5. V čl. I bod 80 § 22 sa odsek 4 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) konzumácia mäsa a zhotovovanie výrobkov zo spoločenského zvieraťa. 106d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 106d znie:
„Príloha 1 časť A nariadenia (EÚ) č. 576/2013 v platnom znení.“
6. V čl. I bode 118 § 37 ods. 2 písm. b) štvrtý bod znie:
„4. nahlásiť pri zmene vlastníka psa najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára v rozsahu meno a adresa trvalého pobytu; údaje je povinná nahlásiť osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa, pričom nový vlastník je povinný do 21 dní odo dňa nadobudnutia psa do vlastníctva nahlásiť nadobudnutie vlastníctva psa a doplniť svoje identifikačné údaje do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára. Ak si osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa, nesplní svoju povinnosť, je súkromný veterinárny lekár povinný zapísať do centrálneho registra spoločenských zvierat nadobúdateľa psa ako nového vlastníka na základe písomnej zmluvy o prevode vlastníctva psa,“.
7. V čl. I bod 171 § 48 odsek 3 sa dopĺňa písm. w), ktoré znie:
„nenahlási v lehote 21 dní od prevodu vlastníctva psa prevod svojho psa na inú osobu, nenahlási nadobudnutie psa do svojho vlastníctva alebo ako nový vlastník psa nedoplní svoje identifikačné údaje do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára."
V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
Pozmeňujúci návrh číslo..., pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 866):
1. V čl. I bod 202 § 54g odsek 2 znie:
„(2) Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa podľa § 19 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2019.“
2. V čl. I bod 202 § 54g sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Vlastník psa môže do 29. februára 2020 súkromného veterinárneho lekára požiadať o kastráciu psa na náklady štátu; tento výkon uhrádza súkromnému veterinárnemu lekárovi štát prostredníctvom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v územnom obvode, v ktorej má sídlo ambulancia súkromného veterinárneho lekára, ktorý kastráciu psa vykonal; podrobnosti môže upraviť ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, dočítala som čítanie pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou, pán poslanec Mizík, nech sa páči.
Končím možnosť prihlásiť sa.