31. schôdza

Pán poslanec Kecskés.

Ďakujem, Jani, za tvoj príspevok. Mali sme tu príspevok od Natálky Grausovej, ktorá svoju rozpravu poňala z toho lekárskeho hľadiska, ty z toho sociálneho hľadiska a v podstate si nám potvrdila to konštatovanie, že aj plod je v tomto prípade len vývojové štádium človeka. Čiže má rovnaké, má rovnaké, rovnako žije ako dospelý človek alebo, či adolescent. Je to boží dar, veď to už sme hovorili. A kto hovorí, že necíti bolesť, že počas toho zákroku necíti bolesť, ako povedal predrečník Beluský, že je to len zhluk nejakých buniek, tak odporúčam mu pozrieť to video Tichý výkrik, kde ozaj sa každý jeden plod, každý jeden malý človiečik zvíja, a teda bráni sa tým nástrojom, ktoré ho doslova zaživa nejakým spôsobom rozkúskujú a vytiahnu, ako keby to bolo, ako keby to bolo nič, nejaké slepé črevo, ktoré treba vyoperovať.
A čo sa týka traumy žien, tak jasné, po tom, po tomto zákroku, po tej interrupcii, po tej vražde malého človeka je, každá žena sa inak s tým vysporiada. To je úplne bežné. My v tomto návrhu zákona alebo, respektíve my tu dnes nesúdime tie ženy, ktoré interrupcie absolvovali, to je na ich svedomí a vedia, prečo to spravili, ale častokrát sú to interrupcie, ktoré boli absolútne zbytočné a dnes sme prišli, dnes Slovensko prišlo o skoro 1,5 milióna ľudí v aktívnom veku, ktorí by teda prispievali do štátu a aktívne by tu žili a boli by určite nápomocní tejto spoločnosti.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Áno, Janka, je to vražda a ja by som povedal, je to brutálna vražda s prvkami mučenia. Každý lekár vie, čo robí, keď prevádza potrat, výškrab. Vie, ako to vyzerá, keď kusy toho dieťatka odsávačka odsaje, nakoniec sú kusy pomiešané. Neviem pochopiť pocity lekára, ktorý prevedie výškrab, že ničí dievčine kvôli takej banálnosti, ako je postava či kariéra, a či vôbec má nejaké pocity, keď príde domov a hrá sa so svojím dieťaťom, so svojím dieťaťom nejaké hry na počítači, alebo či ide napríklad na večer, večer na rande so svojou milenkou a nežne jej hladí rúčku s tými prstami, ktorými pred nejakou, nejakou chvíľou vyškrabal nejakého budúceho človeka. Toto nepochopím, to je pre mňa iná galaxia, iný vesmír. A nepochopím tiež tých ľudí, ktorí to schvaľujú, totálne nechápem. A koniec-koncov v tele matky ostávajú bunky každého počatého dieťaťa, tuším mikrochimérizmus alebo ako sa to volá.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Kolesár.

Janka, ďakujem ti. Bolo to veľmi dobré, ako si to opísala, ten vývoj dieťaťa, ako sa vyvíjajú orgány a všetko s tým súvisiace, kedy čo ako robí v ktorom týždni, ako si cmúľa palec, ako klipká očami a takto, ale tak isto si pekne aj opísala; pekne, to sa nedá povedať, že je to pekne; opísala, ako sa robí ten potrat, ako trhajú to telíčko malé a tieto veci. Tak dúfam, že to počujú aj ostatní poslanci a po tomto zmenia názor. A necháme sa prekvapiť, ako budú hlasovať aj poslanci, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, lebo to, čo dnes zaznelo, ich nemôže nechať ľahostajnými.

Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja úplne súhlasím s vaším názorom, že termín umelé prerušenie tehotenstva nie je vôbec presný termín, lebo keď sa niečo preruší, tak sa očakáva, že to bude pokračovať. Žiaľ, v tomto prípade ak hovoríme o prerušení, tak to nie je pravda, pretože nedávame šancu na život človeku, aj keď nenarodenému ,a to prerušenie v tomto prípade znamená smrť, takže tiež by som uvítal zmenu legislatívy, keby sa slovo "prerušenie" nahradilo slovom "ukončenie tehotenstva".
Priznám sa, že tak isto sa veľmi pohrávam s myšlienkou, že podporím tento návrh zákona napriek tomu, že môj svetonázor a moje hodnotové videnie sveta je častokrát úplne odlišné ako videnie sveta poslancov politickej strany, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu zákona, ale napriek tomu si myslím, že filozofia zákona je veľmi dobrá. A aj preto, lebo si myslím, že človek v politike má byť konzistentný, a ja som pred istým časom v tomto pléne podporil návrh zákona, ktorý predkladali poslanci Kuffa, Mikloško, Kvasnička, aj keď mal veľké nedokonalosti, pretože hovoril o sankciách pre ženy, ktoré podstúpia umelé prerušenie tehotenstva alebo umelé oplodnenie, nebola šanca v prvom čítaní to zmeniť, a preto sme si vyslúžili veľkú mieru kritiky. Napriek tomu sa za to nehanbím, ale chcem povedať, že nikdy nebudem hlasovať a nebudem súhlasiť s tým, aby ženy boli trestané za to, ak sa rozhodnú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. Ale som tu za to, aby som hlasoval za zákony, ktoré majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kotleba.

Janka, ja som ťa počúval, aj keď nie celú tú tvoju, tvoj príspevok do rozpravy. Zaujali ma dve také, dva také momenty. Jeden moment, keď si hovorila o tom, že kto je oprávnený rozhodovať o živote a či teda tí, ktorí sú za potraty, chcú rozhodovať o živote alebo o bytí, nebytí tých detí. V tom je, v tom je vlastne to úskalie a tá tenkosť toho rozhodovania v tejto otázke, že nie sú to tí, ktorí chcú potraty obmedziť, ktorí by rozhodovali o živote, pretože my len chceme dať tým deťom šancu na život. Ale, naopak, rozhodovať o živote chcú tí, ktorí tie potraty propagujú, ktorí chcú, aby boli dostupné, aby sa tie deti mohli absolútne bezdôvodne zabíjať, tí chcú rozhodovať o živote, pretože tí chcú, aby právo zobrať život bolo ako právo si ísť kúpiť tiktaky, absolútne bežná záležitosť, naopak, my sme tí, chcú to právo na život chrániť.
Keď si opísala tie príhody a tie pocity tých žien a dievčat, ktoré boli na tom potrate, tak bolo to maximálne autentické z tvojich úst, pretože, to možno mnohí kolegovia nevedia, si dlhoročná sestra z ára, kde si zažila tie najťažšie prípady polytraumy ľudí, ktorí neprežili svoje úrazy, a veľmi osobne si vnímala, aký je ten život krehký a ako veľmi jednoducho sa vie z toho človeka jednoducho vypariť a stratiť. A práve preto si vážim, že si to povedala tak, ako si to povedala.
Ďakujem pekne.