33. schôdza

Ďakujem.
Prosím, predsedníčku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Verešovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o prerokovaní predmetnej správy (tlač 989) vo výbore.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval Výročnú správu Ústavu pamäti národa na svojej 43. schôdzi 11. júna 2018. Svojím uznesením č. 94 výbor zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Uznesením č. 95 výbor schváli správu gestorského výboru a poveril mňa, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady, podala správu a predložila návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru (tlač 989a).
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klus SaS pán poslanec Dostál. Nie je prítomný, prepadáva mu poradie. Takže nech sa páči. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Verešová ako jediná do rozpravy, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem vám za prednesenie správy. V minulom roku sme schválili novelu zákona Ústavu pamäti národa a základným argumentom jej predkladateľov bolo, že chcú sfunkčniť zle fungujúcu štátnu inštitúciu. Už vtedy som vystúpila aj tu v rozprave, aj na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že nikto z predkladateľov novely vtedy jasne nepovedal, ktoré úlohy neplní ústav, ktoré mu vyplývali zo zákona.
Dnes, keď som vás, pán podpredseda, počula a v podstate som počula aj pani bývalú predsedníčku, pani Kluknavskú, na výbore, ktorého som predsedníčka, tak sám ste povedali, že ten rok je úspešný, bol a že ste ako ústav vyvinul veľmi veľa aktivít. Je to tak. V správe je to jasne, taxatívne vymenované. Tých aktivít bolo naozaj veľa a sú to veľmi dobré aktivity.
Preto trochu nechápem vete, ktorá je v závere správy a tá znie, citujem: "Na činnosti a výstupoch Ústavu pamäti národa sa odrazilo neodborné riadenie štatutárom Ondrejom Krajňákom, ako aj odchod viacerých odborných zamestnancov." Priznám sa, že nejak mi to nejde do hlavy. Nevidím v tom, vidím v tom odpor, nie súvislosti.
Totižto v minulom roku, v roku 2017, desať z dvanástich mesiacov, desať z dvanástich mesiacov, opakujem, v roku 2017 viedol ústav Dr. Krajňák ako štatutár. Sám ste povedali, že tá činnosť ústavu je úspešná a vyhodnocujete tento rok ako úspešný. Napriek tomu zároveň jedným dychom hovoríte, že neodborne riadil Dr. Krajňák ústav v roku 2017. Pre mňa je to akési nepochopiteľné. Takže by som bola rada, keby ste, keby ste mi možno vysvetlili túto moju nezrovnalosť.
A takou druhou otázkou, ktorú som už podala aj na výbore, bolo to, že ako som už povedala, že predkladatelia zdôvodňovali potrebu novely tým, že bude lepšie, keď bude za ústav konať Správna rada ako kolektívny štatutárny orgán a nie predseda Správnej rady. Máme za to, že aj tak podstatné, alebo máme také informácie, že aj tak podstatné právomoci Správnej rady ústavu sú delegované na jedného človeka, a to bolo doteraz na pani predsedníčku Správnej rady. Tak moja druhá otázka teda znie, že ako to teda je s riadením, či je to konštruktívne. Vy ste povedali, že došlo k posilneniu demokratických prvkov. Tak by som chcela ešte aj, prosím, odpoveď na túto moju otázku, ako to v skutočnosti je a či naozaj je dobré, efektívne riadenie kolektívnym orgánom.
No a taký záver by som chcela povedať, že jednou z dôležitých úloh Ústavu pamäti národa je pomáhať v dozrievaní spoločnosti. K vlastnostiam hrdého národa a k skutočnému vlastenectvu patrí schopnosť pravdivo sa pozrieť aj na temné etapy v jeho dejinách. Áno, Ústav pamäti národa odhaľuje tieto temné stránky našej histórie, čo, samozrejme, nie je pre náš národ vždy príjemné. Je to však veľmi potrebné pre jeho zdravý vývoj. O potrebe pravdivého pohľadu na dejiny, aj keď neraz bolí, hovoril v súvislosti s temnými stránkami dejín vlastného národa pred sto rokmi aj známy poľský spisovateľ Stefan Żeromski, ktorý povedal, citujem: "Je potrebné jatriť národné rany, aby sa nezacelili jazvou podlosti."
A tak prajem Ústavu pamäti národa, aby aj naďalej sa nebál jatriť aj tie naše slovenské historické rany, aby sa totiž nezrástli veľmi nepeknými jazvami lží a klamstiev. Nech ich jatrí preto, aby sme boli zrelým národom, aby sme sa dokázali vyrovnať so svojou minulosťou a so vztýčenou hlavou sa pozerali do budúcnosti.
Zároveň si želám a prajem, aby Ústav pamäti národa naozaj už sídlil v nejakej svojej novej budove. Prajem vám všetko dobré. Teším sa na Festival slobody v tomto roku a budem vám vďačná za zodpovedanie mojich otázok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna poslankyňa, končím možnosť.... Aha, pardon, áno, jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, áno, možno len súhlasiť s tým, čo ste povedali. Ale ja chcem apelovať aj na vás, aj na Ústav pamäti národa, aby sa všetko, aj tie dejiny, aby sa k nim pristupovalo s cieľom hľadať pravdu a nie, aby nebol dvojitý meter. Pretože naozaj pokiaľ my nebudeme vedieť pravdu o svojej histórii, naša história je, žiaľ, veľmi skresľovaná a ešte nie je, absolútne nie sme s ňou vysporiadaní. Takže jednoducho neskresľovať históriu.
Brať do úvahy aj práce historikov, ktorí neboli poplatní bývalému komunistickému režimu, pretože ja mám niekedy pocit, že v dnešnej dobe rozhodujú o tom, čo je a aké sú dejiny, práve mnohí historici, ktorí celý život vlastne ťažili z komunistického režimu. Na tom si postavili kariéru a jednoducho naozaj nedokážu v sebe nájsť tú katarziu nejakú, aby povedali, prepáčte, nebola to celkom pravda.
Takže ja chcem zdôrazniť, apelovať aj na pána podpredsedu, aj na všetkých, hľadajme pravdu, pretože len pravda nás oslobodí. Pokiaľ my nepôjdeme za pravdou, tak nikdy, nikdy tu nebude dobre. Nikdy nedosiahneme to, čo, ani spravodlivosť, pretože jednoducho nesmieme, nemali by sme zatajovať ani zahmlievať, ani nepravdivo hovoriť o našej histórii. Opakujem, Pán Ježiš povedal: "Len pravda nás oslobodí."
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za otázky.
Čo sa týka takého domnelého rozporu medzi tvrdeniami, ktoré sú uvedené v Správnej rade, a tvrdeniami, ktoré mali stáť za motiváciu pre novelu zákona o ÚPN, by som rád uviedol, že aj za predošlých predsedov Správnej rady Ústavu pamäti národa, čiže za pána Jána Langoša, pána Ivana Petranského, boli rešpektované kompetencie jednotlivých orgánov Ústavu pamäti národa. Bohužiaľ, za pána predsedu Krajňáka dochádzalo z jeho strany práve k nerešpektovaniu a obchádzaniu vnútorných noriem a postupov, a to napriek upozorneniam Správnej rady, Dozornej rady, ktoré sa dostali až na gesčný výbor Národnej rady. Tento názor orgány Ústavu pamäti národa prezentovali konzistentne od roku 2013.
Toto malo za následok napríklad alebo sa prejavilo v spôsobe kreovania vedúcich zamestnancov ústavu. V rokoch pred pôsobením pána Krajňáka vo funkcii predsedu Správnej rady boli vedúci zamestnanci úradu alebo ústavu navrhovaní predsedom Správnej rady, ale boli potom schvaľovaní v rámci Správnej rady. Po tom, ako vo viacerých prípadoch nedošlo k schváleniu nominantov pána Krajňáka do vedúcich pozícií, pán Krajňák prestal v danej veci komunikovať so Správnou radou a naďalej iba menoval riadiacich pracovníkov do týchto funkcií. Bohužiaľ, práve tento nelegitímny spôsob menovania riadiacich pracovníkov, ktorí sa neskôr prejavil aj na častých zmenách na týchto postoch, mal aj za následky časté zmeny v pracovných úlohách a prioritách, ktoré boli stanovené pre jednotlivé útvary Ústavu pamäti národa.
To malo v niektorých prípadoch za následok aj nereálne stanovené termíny plnenia jednotlivých úloh.
Takisto sa to prejavilo v značne konfrontačnom spôsobe riadenia ústavu alebo jeho jednotlivých zložiek, čo malo následne za následok vnútorné pnutie a ventilovanie problémov cez médiá. V praxi takým najvážnejším problémom bolo alebo bola nevymožiteľnosť uznesení Správnej rady. Čiže takto by som asi zdôvodnil ten možno vnímateľný rozpor medzi tvrdeniami, ktoré sú uvedené v rámci výročnej správy, a motiváciou pre túto novelu.
Tiež by som chcel povedať, že tak ako som zdôraznil aj v závere svojho príhovoru, tie dobré výsledky, ktoré sa, ktorými sa Ústav pamäti národa za rok 2017 môže prezentovať, môžeme predovšetkým za ne vďačiť nasadeniu a zápalu zamestnancov, ktorí pracujú na Ústave pamäti národa.
Čo sa týka funkčnosti Správnej rady v súčasnosti po novele, tak, áno, došlo k výraznej zmene. Správna rada pracuje ako kolektívny štatutárny orgán. V roku 2017 mala 9 členov, v súčasnosti je 8 členov, keďže sa uvoľnil jeden post. Dá sa povedať, že sa veľmi výrazným spôsobom zintenzívnili rokovania Správnej rady v porovnaní so stavom, ktorý bol predtým, pretože na všetky závažné rozhodnutia je potrebný konsenzus v rámci tohto orgánu. To znamená, že predseda alebo predsedníčka Správnej rady v roku 2017 mohla konať iba na základe rozhodnutí Správnej rady, prijatých rozhodnutí Správnej rady alebo splnomocnení, ktoré ju k tomu určovali a ktoré taktiež prijímala Správna rada. Čiže som presvedčený o tom, že v porovnaní so stavom, ktorý bol pred touto novelou, došlo k posilneniu demokratických princípov v riadení Ústavu pamäti národa.
Samozrejme, na druhej strane to kladie vyššie nároky na logistiku, pretože, ako som už spomenul, tie rokovania Správnej rady sú intenzívnejšie, sú dlhšie a naozaj idú do hĺbky jednotlivých predkladaných materiálov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Áno, nech sa páči.

Ďakujem vám za odpovede. Je, samozrejme, isté a som aj vďačná všetkým zamestnancom Ústavu pamäti národa, ktorí robia všetko pre to, aby ústav mal takéto meno a vidieť to naozaj na týchto aktivitách, na celej činnosti za rok 2017, ale určite nemôžeme spochybniť, že vedenie je veľmi dôležité na to, aby každá inštitúcia, každá firma jednoducho dobre prosperovala. Takže som presvedčená, že ak viedol Dr. Krajňák desať mesiacov z dvanástich v roku 2017 ústav, takže má na tom určite zásluhu so všetkými svojimi pracovníkmi. A myslím si stále, že je to taký skôr osobný, že ten taký osobný útok alebo také osobné nejaké som z toho videla v tom závere správy, že, že v podstate si myslím, že ste si to mohli odpustiť, lebo nie je možné, aby toľkoto viedol jeden ústav jeden človek spolu s celou Správnou radou a mal takéto výsledky a zároveň je, že sa odrazilo neodborné riadenie.
Je to, v podstate v tej vete je aj, že odrazilo sa na tom riadení aj odchod viacerých odborných zamestnancov, a teda je taká ešte aj, v podstate nejaká otázka mi k tomu vznikla, že teda koľko ľudí odišlo pred jeho odchodom a koľko odišlo po jeho odchode. A nič o to, ešte ja si spomínam veľmi dobre, ako som v roku ešte 2016, ste spomenuli, že to neodborné riadenie sa, je aj z minulých rokov, tak v roku 2016 členovia Dozornej rady predniesli nášmu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny správu, v ktorej upozorňovali na zistené nedostatky v činnosti. Idem do tej minulosti, lebo ste, ste to aj vy spomenuli a napríklad upozornili aj na nelegálne zamestnávanie, avšak bez akéhokoľvek podloženia dôkazov. A ja som sa na to pýtala, na tieto podrobnosti, a už mi na to nikto neodpovedal. Ale dôležité je, že po tomto obvinení bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce, ktorá potvrdila, že neboli zistené porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Takže toto je veľmi dôležité, toto bolo veľmi závažné obvinenie a zároveň už o tom, že Inšpektorát práce nič také nepotvrdil, to už sme o tom tak veľmi nehovorili na verejnosti.
Taktiež bol Ústav pamäti národa prijatý do Platformy Európskej pamäti a svedomia, ktorá združuje 55 inštitúcií z 19 krajín, z toho 13 sú členské štáty EÚ. Bol prijatý do tejto platformy v roku 2016.
Takže moje vystúpenie nie je obhajoba jedného človeka, tak si budem obhajovať každého z vás, ktorý budete na budúci rok nám prezentovať správu o činnosti. Tu nejde o konkrétne meno a konkrétneho človeka. Ide o to, že aby sme boli spravodliví a možno, možno nie, a nie že možno, a nie osobní.
Ďakujem vám veľmi pekne.