34. schôdza

Dobré ráno, pán predsedajúci, pán minister, vitajte, kolegyňa, kolegyne, pardon, už máme dve, kolegovia, ja kratučko k tomuto chcem vystúpiť a možno dotknúť sa teda tých jednotlivých oblastí, ktoré ste, pán minister, prezentovali vo svojom úvodnom slove.
Ako prvé by som sa dotkol práve tých dotácií na výstavbu nabíjacích staníc, a teda infraštruktúry, ako ste to nazvali. My sa na toto pozeráme z toho pohľadu, že chceme naozaj investovať do alternatívnych zdrojov, tak by to malo byť podľa nás iným spôsobom robené a teraz by som vám povedal, že prečo si to myslíme. Pretože ministerstvo hospodárstva napríklad teda v roku 2017 dotovalo kúpu elektromobilov. Podľa nás táto podpora, tak ako bola postavená, je podpora hlavne pre bohatých, alebo teda pre podnikateľov. Preto si myslíme, že toto je slabý a málo účinný nástroj na rozvoj tohto segmentu a ide svojím spôsobom o len čiastkovú a kozmetickú podporu. V roku 2017 sa vyčerpalo takmer 1,85 mil. a dotovalo sa 445 elektromobilov, čo je dokonca menej, ako sa očakávalo. Podľa nás aj toto je indikátor toho, že tá stratégia nie je nastavená správne.
Myslíme si, že je dôležité, aby sa vypracovala nejaká koncepcia, nejaká dlhodobá stratégia na podporu elektromobility ako takej, ktorá aj dnes na ministerstve dopravy chýba. Myslíme si, že by sa malo výrazne viac podporovať, teda ak chceme takéto dotácie dávať, tak by sa mali smerovať na vedu a výskum, a teda by sa mal, tieto, tieto, táto podpora by mala smerovať teda na podporu výskumu tohto segmentu, a nie na nákup hotových výrobkov, to je asi ten najväčší, najväčší pomer, že opäť zameriavame sa tu na to, aby sme teda zaplatili alebo dali ľuďom príspevok na to, aby si kúpili hotový výrobok, čo sa míňa tomu potenciálu, ktorý v tejto oblasti máme, a dá sa povedať, že budujeme ho na zelenej lúke, a preto si myslíme, že súčasná vláda k tomu nepristupuje koncepčne a systematicky s cieľom využiť potenciál, ktorý v tejto oblasti je.
Myslíme si taktiež, že väčšia podpora by mala byť, ak sa chceme venovať teda elektromobilite, tak skôr do, či už verejnej dopravy, pretože tam ten efekt bude omnoho väčší ako u samotných užívateľov jednotlivých áut, ale v prípade, že by sa investovali tieto zdroje do podpory elektrických autobusov alebo taxíkov, ktoré sú elektromobily, keďže toto sú prostriedky, ktoré jednak prepravujú omnoho väčší počet ľudí a sú omnoho viacej na cestách v daných intenzitách, tak by mali omnoho väčší prínos.
Čo sa týka energetickej efektívnosti, ktorá vlastne sa rozširuje z Bratislavy na celé Slovensko, keď už teda ste sa rozhodli to riešiť formou dotácií, tak toto sa môže zdať ako logický krok, ale k tomu teraz nechcem venovať nejakú väčšiu pozornosť, ale chcem hovoriť o tom alebo krátko len spomenúť, že my sme súčasťou projektu Európskej únie, ktorá je zameraná aj na zníženie energetickej náročnosti. Ak si však uvedomíme, že máme niečo cez 15-tisíc verejných budov a väčšina z nich bola postavená medzi rokmi 1964 a 1990, tak je veľmi ľahké si domyslieť, že sú v stave, ktorú, ktoré, kde potrebujú naozaj renováciu na to, aby boli energeticky efektívne, a toto ak chceme robiť, tak opäť cez prizmu Hodnoty za peniaze, cez prizmu efektivity využívania verejných prostriedkov, je dôležité, aby sa určili nejaké priority, a na to, aby sme mohli určiť priority v tom, ktoré budovy opravovať a obnovovať, je dôležitá ich pasportizácia. Na toto poukazuje dlhodobo aj verejná obec a verejn..., odborníci, teda odborná verejnosť, prepáčte, a hovoria vlastne o tom, že v minulosti obnovo..., sa obnovovali verejné budovy tempom 1 % za rok, teda táto štatistika je z rokov 2007 až 2013, čo je, teda primárne postihuje vaše obdobie vládnutia, čo je, samozrejme, veľmi málo. Nie je žiadnym tajomstvom to, že vaša vláda zanedbáva akýkoľvek rozvoj a investíciu, nejakú systematickú investíciu do, do obnovy a skôr to robí nekoncepčne alebo podľa svojich, by som povedal, politických priorít.
Čiže táto pasportizácia stále nie je hotová a vlastne pasportizácia je ten nástroj, ktorý jasne ohodnotí každú budovu, a máme vlastne ku každej budove ten pasport, alebo teda veľmi konkrétne popísaný, v akom je stave, na základe čoho potom aj vyplýva, či do takej budovy investovať, do akej miery investovať a v akom čase. Čiže sú to veľmi kvalitné, tvrdé dáta, podľa ktorých sa dá potom táto stratégia nastaviť, aby sme vedeli, čo chceme obnovovať.
To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Budem hovoriť trošku o iných veciach, ako hovoril môj predrečník. Budem hovoriť skôr o tom, o tej časti navrhovaných zmien, ktoré mňa v tomto návrhu najviac vyrušujú.
Ako už bolo povedané, resp. ako sa aj uvádza v dôvodovej správe, návrhom tohto zákona sa okrem iného rozširuje účel poskytovania dotácií pre projekty zamerané aj na alternatívne palivá. Rozširuje sa okruh prijímateľov dotácií o subjekty, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Znižuje sa povinné spolufinancovanie z 10 na 5 % hodnoty projektu. Vypúšťa sa napr. horný limit pre použitie dotácie na úhradu miest, platov, odmien, služobných príjmov, odvodov, príspevkov, náhrad a osobných vyrovnaní zamestnancov a štatutárnych orgánov, združenia právnických osôb s účasťou ministerstva, ako aj na úhradu ostatných peňažných nárokov zamestnávateľov a tak ďalej.
Teda veľmi zjednodušene povedané, tento návrh neprináša príliš nejaké systémové zmeny alebo nejaké nové opatrenia, alebo nejaké nové nástroje, ktoré by pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely. Tento návrh v tejto časti rieši len podmienky, komu aká výška za akých podmienok môže byť poskytnutá formou nejakej dotácie. Podľa dôvodovej správy je deklarovaným cieľom tohto návrhu vytvoriť podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov a práve pri tomto by som sa chcela pristaviť.
Nie je to žiadnym tajomstvom, že už celé roky, môžem povedať, asi že desaťročie, sa vlády SMER-u snažia pomáhať znevýhodneným okresom, znevýhodneným regiónom a snažia sa nejakým spôsobom vyrovnávať tieto regionálne rozdiely. Snažia sa v týchto regiónoch znižovať nezamestnanosť, zvyšovať ich konkurencieschopnosť, vyrovnávať sociálne rozdiely, je tam snaha o zvyšovanie miezd a tak ďalej, ale tie výsledky, ktoré tu po desiatich rokoch tohto usilovného snaženia máme, tie nehovoria o tom, že celé to desaťročie boli prinášané efektívne riešenia. Naopak, z krajín OECD máme najväč..., má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. O tom, že sa nedarí tento cieľ napĺňať, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesá v najmenej rozvinutých okresoch. Napriek týmto všetkým opatreniam, napriek pompéznym výjazdom do regiónov a rôznym rozdávaniam tam ďaleko pomalšie rastie mzda ako v iných regiónoch, ďaleko pomalšie sa tam znižuje nezamestnanosť ako v iných regiónoch.
Faktom je, že tieto regionálne rozdiely spôsobuje nerovnomerné rozloženie kapitálu. Samozrejme, nielen to, ale je to, je to významná vec v rámci teda Slovenska, v rámci našej krajiny. A tento hendikep sa vláda snaží celé roky nejakým spôsobom riešiť, ale tento hendikep len znásobuje tým, že väčšina dotácií smerovala práve do ekonomicky silných regiónov, teda nie na východ Slovenska, nie do slabších regiónov, ale práve naopak.
A asi je o mne známe, že nie som fanúšik dotácií, že nie som fanúšik toho, aby sa jedna skupina, či už ľudí, alebo firiem, takýmto spôsobom zvýhodňovala pred inými, ale pokiaľ už takáto dotačná politika má nejakým spôsobom niečo vyrovnávať alebo má niekomu pomáhať, tak si viem predstaviť nejaké výnimky, ale tie mali smerovať na východ Slovenska, nie na západ, ako tomu bolo do veľkej miery posledných desať rokov.
Napriek tomu, že opatrenia tejto vlády dlhodobo nefungujú, a o tom hovoria tie výsledky, nielen ja tu v pléne, tak mňa veľmi prekvapuje, že sa nikto nezaoberá tými dôvodmi. Nikto z predkladateľov, resp. fanúšikov týchto dotácií doteraz nezhodnotil výsledky, neposkytol nejakú analýzu dopadov alebo analýzu dôvodov, prečo sa tieto výsledky nedosahujú, resp. prečo to ide tak pomaly, a aké to má vlastne, vlastne reálne, reálne dopady.
Ja viem, že v jednej televíznej diskusii mi pán minister povedal, že z analýz a z rebríčkov sa ľudia nenajedia, no to je holý fakt. To, to ani ja netvrdím, že sa z nich najedia, ale analýzy sú skvelá vec na to, aby sme spoznali realitu nejakými objektivizovanými metódami, aby sme mali na stole nejaké vodítko, aby sme vedeli, kde sa nachádzame, aby sme vedeli, kde sme sa posunuli, čo niektoré opatrenia spôsobili, ako nejaké opatrenia, nástroje zafungovali alebo možno nezafungovali. Na toto sú dobré analýzy a mňa veľmi mrzí, že tu desaťročie znižujeme regionálne rozdiely nejakým spôsobom a nezanalyzujeme, prečo ten spôsob nefunguje, len v ňom ďalej pokračujeme.
A príkladom je aj tento návrh zákona, ktorý meníme za posledné dva roky už druhýkrát, a teraz naozaj hovorím len o tom, že, že sa tam menia proste podmienky pre tých, pre tých poskytovateľov a pre..., a to je možno aj moja otázka, že prečo, prečo, pán minister, nechcete zistiť, že prečo tieto dotácie, od ktorých si tak veľa sľubujete, prečo nefungujú. Prečo nehľadáte tie príčiny? Prečo nehľadáte tie dôvody toho neúspechu a prečo sa nesnažíte nájsť nejaké systémové riešenie, ktoré by tie výsledky priniesli?
To je možno ďalšia moja otázka, že ako k znižovaniu regionálnych rozdielov pomôže zníženie povinného spolufinancovania hodnoty projektu napríklad, ako ľuďom pomôžu dotácie pre združenia na ochranu spotrebiteľov. Ja naozaj som veľmi skeptická v tom, že tu budeme zasa o rok, o dva, o tri, o päť stáť, že ani tieto opatrenia žiadne regionálne rozdiely nevyrovnali ani, ani neznížili.
Vážené dámy, vážení páni, z môjho pohľadu by hospodárska politika vlády mala stáť na nepriamych nástrojoch, ako sú dane, legislatíva, kvalitný regulačný rámec - a kvalitný, tým hovorím, že, že aj tá regulácia musí mať nejaké svoje limity, nejaké, nejaké proste rozumné, rozumné rámce - vzdelávací systém, dobrá dopravná infraštruktúra, vymožiteľnosť práva, právna, legislatívna stabilita, právna istota, možno primeraná byrokracia. My sme mimoriadne prebyrokratizovaná krajina. Toto sú tie nástroje, ktoré by mohli pomôcť, a nielen teda na východe, nielen v slabších regiónoch, ale plošne, všade.
To je to, čo som už možno naznačila. Výsledkom takýchto opatrení, takých tých selektívnych, že ideme jedným o to viacej brať, aby sme nejakým vyselektovaným ľuďom, ktorým stále meníme tie podmienky, že kto ten žiadateľ alebo kto ten prijímateľ môže byť, aby sme týmto pomáhali, deformuje to podnikateľské prostredie, nepomáha to k tomu vyrovnávaniu regionálnych rozdielov a len to z môjho pohľadu prehlbuje problémy, ktoré, ktoré tu sú. A potom ja sa nečudujem, že vláda prichádza s rôznymi takými ad hoc opatreniami, pretože nič systémové zatiaľ nenašla, a tak sa snaží problémy, ktoré nevie systémovo riešiť, snaží sa ich zaplatiť, to znamená, že niekde niekomu poskytne nejaké peniaze, niekde niekomu povie, že poplatky za energie budú pre tieto vybrané firmy nižšie, pretože si uvedomujeme, že, že tak vysoké ceny energie, aké u nás pre podnikateľov sú, ich stavajú do veľmi zlej konkurenčnej nevýhody voči, voči možno okolitému svetu, a potom si vláda povie, že len, len týchto podporíme. A toto proste nie je správne.
Nie je správne nehľadať systémové riešenie a snažiť sa problémy zaplátať nejakými ad hoc riešeniami. A toto keď si robí každý rezort na vlastnom piesočku, ako sa hovorí, tak si často strieľate do kolena jedni druhým. Jedni sa snažia, a ja si viem predstaviť, že aj celkom úprimne vyrovnávajú regionálne rozdiely, a druhé ministerstvo príde s opatrením, že poskytuje príspevky na to, aby sa ľudia z týchto regiónov odsťahovali preč, čo je zasa protiopatrenie proti, proti takémuto opatreniu.
Ďalšie opatrenie, ktoré nesúvisí teda s týmto, ale, ale je tým, tým, čo chcem povedať, že vo všeobecnosti proste kazí tú politiku. Jedným opatrením sa snažíte nejako jemne znížiť odvody a druhým opatrením ich zasa zvýšite. A toto sú proste také kontra nefungujúce opatrenia, ktoré, ktoré nás brzdia podľa mňa, celé Slovensko.
A ja som presvedčená, že to, čo by fungovalo, je znížiť plošné dane jednak, jednak z príjmu ľudí, čiže zamestnancov, jednak z podnikateľskej činnosti, pretože v takomto prípade by ďaleko viacej prostriedkov zostalo jednak firmám na to, aby sa rozvíjali, aby vytvárali nové pracovné miesta, aby možno aj vedeli a dokázali dať vyššie odmeny, platy svojim zamestnancom, a, samozrejme, aj pre ľudí, ich čisté príjmy by im dali voľnejšie ruky na to, aby si zabezpečili svoje potreby, na to, aby si zvýšili kvalitu svojho života. Toto je podľa mňa cesta. To sú tie systémové opatrenia, samozrejme, zníženie odvodového zaťaženia, zjednodušenie a zlacnenie zamestnávania. Toto je cesta k podpore podnikateľského prostredia, nie neustále plátanie nedostatkov selektívnymi dotáciami.
Ďakujem pekne.

Faktická poznámka, nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka nášho výboru. Ja som rád, že si spomenula ešte aj tie regionálne rozdiely, pretože naozaj toto je niečo, o čom by sme mali diskutovať pri každej príležitosti, lebo je to problém, ktorý sa konkrétne dotýka ľudí, a akékoľvek riešenie, ktoré prichádza na to, aby eliminovalo regionálne rozdiely, je dobré vyhodnotiť a vidieť jeho účinnosť, resp. neúčinnosť.
Taktiež zdieľam ten istý nástroj, čo si hovorila ohľadom tých nepriamych nástrojov, či už znižovanie regulácie, alebo byrokracie. A tuto možno taká výzva aj na pána ministra, že naozaj počúvame teda veľa rečí okolo toho, ako súčasná vláda ide bojovať proti byrokratizácii alebo contendingu, prehnanej regulácii, ktorú tu máme. Myslím, že už aj samotná vláda aj pán minister hovorí, že sme pápežskejší ako pápež, možno nie týmito konkrétnymi slovami, ale teda pripúšťajú vo svojich dokumentoch, že to tu je problém, len akoby tie riešenia prichádzajú veľmi pomaly, alebo aj neprichádzajú, a tiež zastávam ten názor, že toto je práve cesta na to, aby sme pomohli tomu rozvoju aj regiónov, aby sme rozviazali ľuďom ruky, pretože vidíme, že na Slovensku máme šikovných ľudí, dokazujú to v zahraničí, keď sú nútení ísť za prácou tam, a patria naozaj medzi kvalitných pracovníkov na zahraničných trhoch a vedia sa presadiť a vypracovať. A je škoda, že na Slovensku im ten priestor nedávame, že im nevieme vytvoriť práve tou zníženou reguláciou, zníženou byrokraciou tento priestor, aby ten talent, ktorý vyvážajú do zahraničia, mohli nechať na Slovensku a použiť ho v prospech vlastného národa.
Ďakujem.