34. schôdza

Edo, ďakujem ti pekne. Ja by som sa dotkol iba jednej veci. Ty si tam hovoril o tej garancii na tých 15 rokov. Musím povedať, že táto garancia bola aj v iných krajinách natoľko, či už v Nemecku, alebo v Českej republike, prípadne dlhšie. V Rakúsku je to 13 rokov. Problém bol v tom, skôr v tom, ako boli tieto ceny nastavované. Oni boli nastavované na základe nejakých trhových cien tých technológií v tom čase a naozaj reálne tam vo vyhláške sa hovorilo o 12-ročnej návratnosti. A toto aj mohlo v prípade určitých technológií byť. Ono na tom trhu bolo také obrovské množstvo čínskych panelov, tenkovrstevných panelov, keď sa bavíme o fotovoltike, ktoré boli o 30, možno až 50 % lacnejšie ako tie ostatné. No a namiesto toho, a to sa teraz týka aj toho problému tých aukcií, aby sme my už priamo v zákone definovali nejaké podmienky, že aká to má byť technológia, a napríklad podporili domáci trh alebo európsky, tak jednoducho naozaj ten priestor dostávali tie najlacnejšie riešenia. No a potom niektorí dokonca dostali príspevok z fondov Európskej únie a potom naozaj sa kľudne mohli dostať na 4 alebo 6 rokov. Ale tí, čo to robili poctivo, čo využili naozaj domáce možnosti technológie, tak ostávali na 10-12 rokoch.
Toto by sa dalo odstrániť práve tými aukciami, pretože tie aukcie naozaj budú reflektovať, dáš lacnejšiu alebo lacnejšiu cenu, je mi jedno, akú technológiu, ale minimálne to bude pre toho odberateľa výhodné, ale opäť tá istá nášľapná mína. Nevieme podmienky, nemáme tam nič definované.
Druhý problém v tom prípade v tom 2009. bolo aj to, ako tie kapacity sa prideľovali. Ty si hovoril, nemali šancu, mali a tak ďalej. To bolo tých 120 MW na SEPS-e, to bola tá korupcia na distribučných spoločnostiach. No, a taký ten posledný problém bol, že celá tá ťarcha je prenesená na plecia spotrebiteľov.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som rád, že si zareagoval, pretože vieme, že tejto problematike z tohto pléna rozumieš najlepšie, a ja ťa za to aj považujem a si ty vysvetlil tie veci. Ja sa, naozaj som sa snažil vo svojom vystúpení priniesť jednak informácie, ktoré mám z tej odbornej verejnosti, a zároveň otázky ľudí, ktoré kladú aj mne na stretnutiach v tejto problematike, a myslím si, že je naozaj dôležité ich tlmočiť pánovi ministrovi. To, že čo si hovoril napr. o tých čínskych paneloch a tenkých paneloch a podobne, áno, to je, práve to preukazuje, že ten pôvodný návrh zrejme nebol domyslený, keď dovolil takéto rôzne errory a dovolil vyrásť tu prítomnosť solárnych barónov, ktorí naozaj veľmi výrazne si zarobili na tejto podnikateľskej aktivite, čo, dobre, akože rozumiem tomu, že to bolo aj v Nemecku a podobne, ale tak mohli sme sa od nich poučiť, lebo sme do toho vstupovali neskôr. Ak nevieme zúročiť chyby iných krajín, tak je to veľká škoda a potom to preplácame. Tak ako si povedal, stálo nás to 700 mil. Stálo to ľudí 700 mil., ktoré dneska sa skôr či neskôr bude musieť buď pretaviť do cien, alebo sa to bude musieť pretaviť do rozpočtu. To je to, čo sa vlastne aj tu chystá práve týmto, týmto krokom.
Takže ako ja myslím, že je veľmi dôležité férovo o tejto téme komunikovať. To je to, po čom volám, aby sa o tejto téme férovo komunikovalo, aby ľudia neboli nejako mylne alebo nedostatočne informovaní, aby mali jasný prehľad, lebo sa ich to týka, je to veľmi konkrétna téma, týka sa to ich peňaženiek, týka sa to ceny elektrickej energie. Takže je dôležité, aby kompetentní a odborníci veľmi zrozumiteľne komunikovali voči ľuďom, ktorých sa to týka, a to sú občania tejto republiky.
To je všetko, čo, po čom volám a čo, si myslím, že je dôležité, aby tu bolo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne a kolegovia, zákon o obnoviteľných zdrojoch ja skloňujem v tejto snemovni z iného uhla pohľadu. (Zaznievanie gongu.) Je to, samozrejme, stále ten istý zákon, ktorý teraz vo svojej vlastnej novele prináša ministerstvo hospodárstva.
Mňa zaujíma, samozrejme, nielen z tej stránky, z ktorej som predkladal novelu, ktorú, ktorá sa dostala v minulej sezóne do druhého čítania a ktorá pôjde do, do tretieho čítania na októbrovej schôdzi vlastne spolu aj s týmto zákonom. Nezaujíma ma len táto stránka, čo je stránka ochrany stromov. Samozrejme, musí nás zaujímať aj celkový dopad zákona, pretože ničenie stromov je takpovediac vedľajší produkt tohoto istého zákona, toho tlaku na to, aby sme mali alternatívne zdroje aj s využitím biomasy.
Nebudem ale obhajovať svoju novelizáciu, malú novelizáciu, ktorá upres..., má upresniť, čo biomasa je a čo biomasa nie je, a poviem len pár viet k energetickým, k energet..., k poňatiu tohoto energetického zákona.
Za prvé veľmi by som uvítal, pán minister hospodárstva, keby ste tu už boli so zákonom, ktorý naozaj ukončuje v nejakom reálnom čase udržiavanie energetiky postavenej na fosílnych zdrojoch, a to na takých nekvalitných, ako je hnedé uhlie, ktoré ničí krajinu, ničí ovzdušie, významným spôsobom ničí ovzdušie jedného krásneho regiónu Slovenska, a pritom je také málo výťažné, že si vyžaduje vysoké dotácie. Dotácie, ktoré platí celé Slovensko dohromady, sa tá banícka výroba týka naozaj veľmi obmedzeného okruhu občanov. Ak aj zarátame to, že oni živia, povedzme služby a iné veci, zamestnanosť v tom regióne, tak takisto by živili, ak by sme všetkých týchto baníkov poslali na predčasný dôchodok. Náklady pre štát by boli výrazne nižšie. Nehovoriac, aké by boli zisky pre prírodu a pre zdravie obyvateľov tohoto regiónu.
Takže bol by som býval veľmi rád, keby ste prišli s takou novelou, v ktorej by táto prax skončila a kde by hnedouhoľné bane išli do reálneho útlmu nie o desiatky rokov, ale v dohľadnej dobe, v dobe trvania vašej vlády. Samozrejme, bez ohľadu, že by som chcel rozširovať argumenty, ktoré vzniesol pán kolega Galek a pán Heger, nechcem ich opakovať, ale stručne sa dá povedať, že zákony prikrývané pláštikom ekológie od samého počiatku u nás majú akoby nezadržateľný trend vytvárať výhody pre zariadenia alebo pre ľudí, ktorí sú blízki politickej moci. Majú politický podtext a majú podtext protekcionizmu.
Boli vymenované tie spôsoby, ten škandál s fotovoltaikou, ale keby sme sa zahĺbili do vzťahov aj pri spaľovaní biomasy, aj tam by sme zistili, že zariadenia na biomasu boli pripravené a spustené veľmi rýchle, kým sa vydali licencie, kým sa rozhliadli a kým sa rozhliadli iní prípadní konkurenti, tak veci už boli veľmi ďaleko.
Svojím spôsobom teraz ministerstvo prináša zákon, ktorý celý ten stav petrifikuje. Kto mal „šťastie“, kto vedel cez víkend predložiť podklady, ktoré iní museli zháňať mesiace z tých istých úradov, kto mal dobrú známosť, tak ten sa rozvinul, dnes je silný a silnejší a bude mať, samozrejme, aj lepšie aj postavenie aj pri aukciách. Nemožno, samozrejme, skúšať vrátiť čas späť. Takáto je realita, vytvorili ju predošlé vlády. Táto vláda ju nezmenila a dnes prichádza s koncepciou jedného výkupcu, ktoré samé osebe je krok dobrým smerom, pretože máme nádej, že to bude predsa len o čosi transparentnejšie a kontrolovateľnejšie.
Takisto na pohľad vyzerá dobrý krok vytvárania aukcií, umožnenia aukcií, aj keď, znovu opakujem, po vyše 10 rokoch krivenia konkurenčného prostredia, krivenia všetkými možnými spôsobmi sa takto bude petrifikovať istý stav, kde budú silnejší tí, čo boli zvýhodňovaní. Ale ako som už povedal, minulosť sa veľmi ťažko vracia.
Mám výhradu, a tá, to je, by som povedal, opozičná povinnosť, ju zopakovať aj po mojich kolegoch, že celá podpora obnoviteľných zdrojov sa deje na úkor platby občanom. Priamo občania uhrádzajú v spotrebe energie bez ohľadu na ich sociálny stav, financujú ľudí, ktorí ťažia z tohoto biznisu.
Celkove treba povedať, že upratanie a vyčistenie v oblasti, ktorá mala priniesť na Slovensko viac čistoty a viac alternatívnych zdrojov (zaznievanie gongu), zrejme je ešte len úloha, ktorá je pred týmto, pred týmto parlamentom, to, že sa ekológiou zakrýva často bezohľadné a protekčné drancovanie peňaženiek občanov a z toho napríklad občas vyplývajúce aj drancovanie lesov, to je dôsledok zle nastavených zákonov, neochoty ich opraviť, dlhodobej neochoty ich opraviť. A dnes teda do istej miery aj petrifikovanie tohoto konkurenčne neférovo vytvoreného hospodárskeho stavu v Slovenskej republike. Napriek tomu teda krok, ktorý sa zdá byť jeden z hlavných dôvodov predkladania tohoto zákona, čiže vytvorenie, vytvorenie jednotného výkupcu a systému aukcií, by som rád podporil, keby v tom zákone nebolo toľko ďalších položiek a ďalších opatrení, ktoré napríklad nepozdvihujú postavenie menších výrobcov tak, aby tí ľudia, ktorí by si mohli vytvárať obnoviteľné zdroje v rodinných domoch alebo v malých zariadeniach, sa raz ocitli v rovnako výhodnej pozícii ako tí veľkí. Nepáči sa mi tiež, pán minister, že zákon pokračuje v takej u nás v starej tradícii, že sa ministerstvá snažia stále zväčšovať svoje právomoci na úkor povedzme aj iných nezávislých inštitúcií, ako je ÚRSO, udeľovať najrôznejšie povolenia a na kritériá toho udeľovania používať čo najgumovejšie pojmy: posúdi sa, zohľadní sa a tak ďalej. Zopár takýchto historicky známych jazykových skvostov by sa dalo nájsť aj v predloženej novele zákona. Stará tradícia, že dobrá zástavka ekológie slúži na biznis, stará tradícia, že jeden dobrý cieľ, napr. jednotný výkupca a aukcie, s ním sa zvezie zopár odrážok a zopár paragrafov, ktoré vôbec neslúžia tomu avizovanému cieľu. To sú, žiaľ, tradície, ktorých sa naša legislatíva za tejto vládnej moci nechce a nedokáže zbaviť. Posudzovanie hlasovania tohoto zákona bude, bude ešte iste vecou diskusie. Máme avizovaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to rozhodovanie, pokiaľ ide o mňa a iste aj iných poslancov v našom klube, bude súvisieť s podporou týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.

Naozaj, pán Budaj, vy ste spomenuli jeden veľmi dôležitý prvok, ktorý v tej doterajšej diskusii a v súvislosti s týmto zákonom tak trocha zanikal, a to je práve tá ekológia. Pretože naozaj obnoviteľné zdroje sú v prvom rade o ekológii, o tom napĺňaní tých našich záväzkov, ktoré máme do roku 2020, teraz aj do roku 2030, a teda naozaj skôr sa v prípade tohto zákona, keď ho niekto spomenie, hovorí o tom, ako sa drancujú tie peňaženky, ako ste aj vy povedali, a ako si na tom niekto neprimerane zarába. Ale tento zákon nie je iba o obnoviteľných zdrojoch, ale aj o kombinovanej výrobe elektriny a tepla, ktorá, bohužiaľ, častokrát s tou ekológiou nemá nič spoločné, pretože sa podporuje aj výroba elektriny z plynu, z vysokopecných plynov, z odpadov. Skrátka, spojili sa dve možno že trocha nesúvisiace kategórie, ktoré by sme mohli v budúcnosti oddeliť. A aj z tohto dôvodu by som uvítal namiesto novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov jeden komplexný, nový zákon, ktorý bude reflektovať, dobre, ešte stále nemáme tú novú smernicu z Európskej komisie, ale ktorý naozaj bude hovoriť čisto čiste o podpore obnoviteľných zdrojov a o trvalo udržateľnej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem vám. Pán poslanec, toto bola veľmi trefná poznámka. No ja si myslím, že každý ekológ, keď si prečíta tie odrážky navrhovaných zmien, sa ocitá v úplne inom priestore, v priestore biznisu, komplikovaných schém, ako zvýhodniť toho alebo onoho, alebo ten, alebo onen spôsob výroby energie. Preto som použil možno aj pre pána ministra príkro znejúcu formuláciu o pláštiku. Jednoducho toto mohol zákon o energetickej výrobe, ktorý by jasne a jednoducho riešil naozaj problematiku energetiky. Problematika trvalo udržateľného Slovenska, pokiaľ ide o výrobu energie, a ochrana prírody, ochrana lesov, ochrana, vieme, že aj pri vodných elektrárňach, ktoré na pohľad, tie malé vodné elektrárne nám pripadajú také šikovné aj obnoviteľné zdroje, prichádza k protestom, prichádza k narušenie vodného, najmä rybného hospodárenia, že je to celkom iná a rovnako zložitá problematika.
Skombinovanie týchto dvoch oblastí je módnou záležitosťou. Ja si pamätám na doby, keď sa prikrývala, prikrývali hospodárske záujmy inými tézami. Teraz aj pod tlakom Európskej únie sa ujalo mávanie zástavou ekológie, enviromentu. A je mi to ľúto, pretože môžu sa urobiť závažné omyly, závažné chyby, a to môže hroziť aj v prípade tohoto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ďakujem plénu za veľkorysosť. Ja len veľmi krátko, ja nezvyknem pri prvom čítaní vystupovať v rozprave a určite bude aj priestor na to, aby sme si v najbližších 3-4 týždňoch ešte aj sadli, prípadne prerokovali vaše pozmeňujúce návrhy, a pokiaľ by vznikli. A v druhom, v druhom čítaní určite bude priestor na to a vystúpim určite v rámci rozpravy, aby ste mali priestor reagovať aj na moje, na moje pripomienky a moje názory. Ja len k tomu, čo zaznelo v prvom čítaní, a poviem to takto.
Počuli sme tu tri príspevky, z ktorých jeden bol odborne na mieste a bol fundovaný, pán Galek, a dva príspevky boli o tom, že bola to znôška takých dohád, poloprávd, názorov bez akejkoľvek, bez akéhokoľvek fundusu, tak to nazvem, to znamená bez akéhokoľvek odborného zázemia.
Pán Heger, ja som vám hovoril, že vy môžte, samozrejme, prezentovať názory vašich voličov, ale keby ste sa aspoň minútu zaoberali tom, tým, čo ste hovorili, a naštudovali si základy, tak tým tvoj, vašim voličom to vysvetlíte v troch vetách, tak ako vám to teraz pred chvíľou pán Galek vysvetlil v troch vetách, čo ste tu hodinu sa pýtali ministra, ja s tým nemám žiadny problém, ja vám to zodpoviem kedykoľvek, ale trošku keby ste sa zaoberali témou do väčšej hĺbky, tak by ste možno aj tie otázky vedeli vašim voličom, ktorí sa vás pýtajú, aby ste kládli tie otázky mne, by ste ich vedeli veľmi jednoducho zodpovedať, lebo sú veľmi jednoduché tie odpovede. A vy ste sa sám priznali, že tej otázke alebo tej, tej téme veľmi nerozumiete, tak sa čudujem, že vôbec vystupujete v pléne s vecami, keď, keď tomu nerozumiete, a ste tieňový minister hospodárstva za OĽANO.
A pánovi Budajovi, čakal som, že pochválite tento zákon, pán Budaj, keďže ste tieňový minister životného prostredia, pretože ten zákon prvýkrát hovorí o tom, že tie doplatky na akýkoľvek typ obnoviteľného zdroja budú nižšie. My sme nastavili tie podmienky v roku 2009 na základe nejakého benchmarku a okolitých krajín, aby sa dali splatiť tie technológie, ktoré s tým súvisia.
Ale podľa tej vašej filozofie a podľa toho, že čo vlastne my budeme môcť podporovať, tak nevychádza, že my vlastne žiaden obnoviteľný zdroj nebudeme vedieť podporovať v najbližšom období, pretože keď budeme chcieť podporovať biomasu, pán Budaj povie, že biomasa by sa nemala podporovať, pretože sa klátia, rúbu lesy.
Keď budeme podporovať veterné elektrárne, tak pán Fecko ako ornitológ a popritom ešte nejakí krajinní architekti povedia, že veterná elektráreň nie je dobrá. Keď budeme chcieť podporovať vodné elektrárne, už pán Budaj vo svojom vystúpení povedal, to asi nebude dobré, lebo ochranári (zaznievanie gongu), iba ochrana ostatných vecí, no a potom už ani neviem, čo by tu sme mohli ešte iné, a podpora na fotovoltaiku, tak fotovoltaiku už ste zabili v prvej chvíli.
Takže myslím si, že bude dosť priestoru, ďakujem pekne, pán predsedajúci, za veľkorysosť aj vám, myslím, že bude dosť priestoru v rámci druhého čítania sa o tom rozprávať, a veľmi rád zodpoviem aj otázky, ktoré ste vzniesli dnes v rámci rozpravy v rámci druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúc. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam správu výboru k voľbe dvoch členov správnej rady Ústavu pamäti národa. Materiál k tomu je priložený ako tlač 1117.
Uplynutím 6-ročného funkčného obdobia 18. septembra 2018 zaniká členstvo dvom členom Správnej rady Ústavu pamäti národa voleným Národnou radou. V súlade s § 12 zákona č. 553 z roku 2002 Z.z. o pamäti národa po zániku členstva člena Správnej rady volí nového člena tento orgán, ktorý volil predchádzajúceho.
Do určenej lehoty, teda do 28. augusta 2018 boli gestorskému výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podané 4 návrhy na kandidátov. Ich zoznam je uvedený v tlači 1117, môžem ich aj uviesť v abecednom poradí: Mgr. Branislav Borovský, doc. Mgr. Juraj Buzalka, Ph.D., Ing. Peter Juščák a PhDr. Janka Šípošová, CSc. Gestorský výbor návrhy prerokoval na svojej 45. schôdzi 6. septembra 2018 a po verejnom vypočutí kandidátov svojím uznesením č. 104 konštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v zákone o pamäti národa. Gestorský výbor preto odporúča Národnej rade zvoliť dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov, ktorí boli navrhnutí a sú uvedení v správe výboru (tlač 1117).
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, nebudem vás dlho zdržovať a chcel by som hneď na úvod vyjadriť potešenie nad tým, že 4 kandidáti nielenže splnili podmienky, ktoré boli na nich kladené, ale že sú to súci kandidáti. Keďže ale stojíme pred rozhodnutím vybrať dvoch z nich, tak budem hovoriť o dôvodoch, pre ktorých sme s kolegom Dostálom navrhli a budeme hlasovať za kandidáta Petra Juščák, a tiež o dôvode, pre ktorý budem hlasovať za kandidátku Janku Šípošovú.
Chcem povedať, že obidvaja títo kandidáti, čím vonkoncom neznižujem kvality tých ďalších dvoch, sú mne osobne známi dlhší čas. Janka Šípošová bola naša parlamentná kolegyňa, poznám ich postoje a myslím si, že svojím zásadným a poctivým postojom, kategorickým odmietnutím oboch totalít, ktoré poznačili Slovensko v 20. storočí, spĺňajú veľmi dobre to, čo očakávam od mojich zástupcov v správnej rade. Sú to proste kandidáti, ktorí nemajú tendenciu ani zľahčovať, ani popierať, ani ospravedlňovať, ani hľadať krivé vysvetlenia, ale ktoré sa k hanebným častiam našich dejín a zodpovedným za tieto hanebné časti stavajú rovnako statočne a prísne ako to duch, ktorý, s ktorým Ján Langoš založil Ústav pamäti národa, vyžaduje. Budem rád, ak si čo najviac z vás, vážení kolegovia, osvojí tento návrh a k tomu predsa len dodávam, že tým vonkoncom neznižujem osobné danosti a kvalitu iných kandidátov.
Ďakujem.

Keďže som s Petrom Osuským spolupredkladal návrh, aby sa členom správnej rady stal Peter Jučšák, tak vidím to podobne.
Aj dôvody, pre ktoré sme prišli s kandidatúrou Petra Jučšáka, sú tie, že ho vidíme ako kandidáta, ktorý nie len že má skúsenosť aj odbornú s témou, ktorej sa venuje Ústav pamäti národa, aj, aj pracovnú, keďže tam pracoval ako hovorca Ústavu pamäti národa a ako šéfredaktor časopisu Pamäť národa, ktorý ÚPN vydáva, ale je to aj človek, ktorý má jasný postoj k obom totalitám. Bol, bol ako jeden z prvých ľudí na Slovensku, ktorý mapoval osudy ľudí, ktorí boli zavlečení do gulagov zo Slovenska po druhej svetovej, a dnes pracuje na, na projekte, ktorý mapuje obete slovenského štátu, alebo teda korešpondenciu ľudí s prezidentom fašistického slovenského štátu Jozefom Tisom. Mnohí z tých ľudí potom skončili v koncentračných táboroch práve.
Čiže toto je poslanie Ústavu pamäti národa skúmať oba totalitné režimy, fašistický aj komunistický, a preto ľudia, ktorí pracujú v Ústave pamäti národa, ale aj ľudia, ktorí ho vedú v rámci správnej rady, by mali mať rovnako kritický postoj k obom totalitám, k fašistickej aj komunistickej.
Žiaľ, nie vždy to tak je, ale Peter Jučšák je nesporne kandidátom, ktorý obe tieto kritéria spĺňa, pretože je kritický aj k fašistickej, aj ku komunistickej totalite, a to je veľmi dôležité.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa vyjadril k našej Janke Šípošovej, pretože ako si spomenul, bola naša kolegyňa a mnohí sme ju mohli zažiť priamo z očí do očí a môžme sa pozrieť aj na jej vystupovanie v rámci či už pléna Národnej rady, resp. na iných akciách. Zastupuje aj Dcéry politických väzňov, ktoré veľmi vehementne zastáva, a myslím si, že treba si to stále pripomínať, a ona a jej rodina to aj na vlastnej koži zažila. Takže myslím si, že nominácia pani Janky Šípošovej na tento post má svoje 1 000 % opodstatnenie.
Ďakujem veľmi pekne.