34. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní hodinou otázok, prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

návrhu na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa (tlač 1117).

Ďakujem vám, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľujem si informovať o voľbe členov správnej rady.
Overovatelia poverili mňa Annu Verešovú oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Takže dovoľte prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 20. septembra 2018 v opakovanej voľbe.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 123 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Branislava Borovského hlasovalo: za 13 poslancov, proti 68, zdržalo sa 42;
– za pána Juraja Buzalku hlasovalo: za 79 poslancov, proti 32, zdržalo sa 12;
– za pána Petra Juščáka hlasovalo: za 25 poslancov, 60 hlasovalo proti, zdržalo sa 38;
– za pani Janku Šípošovú hlasovalo: za 19 poslancov, proti 62, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov.
Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený pán Juraj Buzalka.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Takže konštatujem, že

Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe Juraja Buzalku za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa na šesťročné funkčné obdobie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 30 otázok na predsedu vlády a 23 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Peter Pellegrini sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil.
Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, minister spravodlivosti Gábor Gál, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, a pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. A pán minister hospodárstva Peter Žiga, naňho nie sú otázky. (Reakcie z pléna.) Ešte ja. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pekne.

Takže, prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Márie Janíkovej a znie: "Na rokovaní vlády vo Svidníku bola prerokovaná správa o integrácii Rómov. Pán premiér, viete nás informovať, aké konkrétne kroky sa plánujú?"

Vážená pani poslankyňa, ctené dámy a páni, dovoľte mi, aby som teda prečítal odpoveď pána predsedu vlády: Na úvod by som rád pripomenul, že v prípade integrácie Rómov ide o dlhodobý proces, ktorý nie je vôbec jednoduchý a bez komplikácií. Nezabúdajme, prosím, že integráciu Rómov riešime už niekoľko desaťročí. Áno, priznajme si, že tento problém sa riešil ešte do roku 1989 s menšími či väčšími úspechmi. Po tomto roku, kedy sa vyskytli nové príležitosti, ale aj nové nástrahy, sa stala integrácia Rómov omnoho komplikovanejšia, rozmanitejšia a náročnejšia. Boli vypracované viaceré strategické a koncepčné materiály. Som presvedčený, že všetky vlády po roku 1989 sa snažili integráciu Rómov riešiť, ako najlepšie vedeli, a pohnúť sa vpred.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerokovanie a schválenie monitorovacej správy plnenia stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 za rok 2017 na zasadnutí vlády vo Svidníku bolo teda iba ďalším krokom na dlhej ceste. Vychádzame z programového vyhlásenia vlády, kde sa zaväzujeme venovať osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie vyplývajúcich zo záverov Rady Rámca Európskej únie pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.
Rád by som pripomenul, že v rámci stratégie kladieme dôraz hlavne na integráciu marginalizovaných komunít. Hlavným zámerom je zastavenie ich segregácie a dosiahnutie pozitívneho obratu v ich sociálnom začleňovaní, nediskriminácia, v zmene postojov väčšinového obyvateľstva voči Rómom. Na druhej strane je nutné podotknúť, že pravidlá slušného správania a dodržiavanie zákonov platí pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Minulý rok vo februári vláda schválila dokument Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 až 2018 pre oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania a nový akčný plán pre oblasť finančného začlenenia. A následne v septembri vláda prijala akčné plány stratégie Slovenskej republiky na roky ´17 až ´20 pre oblasť nediskriminácie a oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie.
V rámci monitorovacej správy sme sa zamerali na každoročný odpočet aktuálnych hodnôt indikátorov globálnych a čiastkových cieľov stratégie a nastavenie ich východiskových hodnôt a súčinnosti príslušných rezortov a organizácií, ktoré týmito dátami disponujú. Taktiež sme sa zamerali na nastavenie plánovaných cieľových hodnôt merateľných ukazovateľov aktivít akčných plánov stratégie.
Ak sa pozrieme do spomínanej správy, vidíme, že v minulom roku celkový objem čerpaných finančných prostriedkov na plnení opatrení stratégie bol viac ako 82 mil. eur. Z tejto sumy sa najviac financií smerovalo do oblasti tvorby zamestnanosti, kde to bolo viac ako 62 mil. eur. Druhý najväčší objem financií, takmer 15 mil. eur, bol čerpaný v oblasti vzdelávania. Na zlepšenie bývania bolo použitých viac ako 4 mil. eur a na zníženie diskriminácie 1,2 mil. eur.
Uvedené sumy zahŕňajú peniaze z európskych štrukturálnych fondov aj zo štátneho rozpočtu. V rámci implementácie stratégie sa niektoré z opatrení realizujú aj v pôsobnosti samospráv a neziskových organizácií prostredníctvom viaczdrojového financovania. V rámci výdavkov zo štátneho rozpočtu sa okrem iného využili dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity.
Pani poslankyňa, v rámci tohto krátkeho vymedzeného času nemôžem spomenúť všetky ciele a kroky schválené a monitorované v rámci stratégie, ale rád by som konkrétne uviedol niektoré aktuálne opatrenia: Podporili sme stravovanie a vybavenie školskými pomôckami vyše 5-tisíc detí, financovanie 225 asistentov v základných školách, 53 asistentov v materských školách, začatie výstavby 79 materských škôl, fungovanie 128 školských klubov detí s vyše 13-tisíc žiakmi. Prostredníctvom programu Škola otvorená všetkým sa vylepšili študijné podmienky pre 19-tisíc žiakov. Vyše 46-tisíc ľuďom boli poskytnuté programy aktívnych opatrení trhu práce a 693 z nich prešlo aj rekvalifikačným kurzom. Terénna sociálna práca funguje v 223 lokalitách a podporená bola aj práca 55 komunitných centier. 5 600 klientom bola ponúknutá asistencia v oblasti spravovania dlhov vrátane osobného bankrotu. Vybudovalo sa 46 bytov nižšieho štandardu a do programu vysporiadania pozemkov sa zapojilo 135 obcí. Projekt miestnej občianskej poriadkovej služby vytvoril 832 pracovných miest, čím sa zásadne zlepšila bezpečnostná situácia v 148 obciach, v oblasti rómskej kultúry bolo podporených 165 projektov a 192 ďalších projektov interkultúrneho porozumenia.
Ďakujem, pani poslankyňa, za pozornosť. Aj teda aj vám ostatným.

Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Druhá otázka je od poslanca Róberta Puciho: "Vážený pán predseda vlády, v pondelok 17. 9. 2018 sa uskutočnilo spoločné rokovanie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky. Aké sú výsledky tohto rokovania?"

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teda dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána predsedu vlády: Úvodom odpovede na vašu otázku mi dovoľte skonštatovať, že vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou si udržujú výnimočný charakter a ťažko môžeme vidieť podobný príklad v celej Európskej únii. Ich rozvoj zostáva prioritou oboch vlád. Je to pochopiteľné, pretože história oboch štátov má spoločné paralely a prieniky vrátane desaťročí spoločnej existencie.
Tvoríme dva slovanské národy, ktoré po rozdelení československej federatívnej republiky na dve samostatné republiky nielenže nemajú medzi sebou žiadne konflikty, ale majú sa úprimne radi, čo nie je v dnešnom svete vôbec samozrejmé. Našimi výkonmi, úzkou spoluprácou i spojenectvom prispievame k stabilite strednej Európy, ale aj celej Európskej únie.
Symbolickým, ale i praktickým vyjadrením našej spolupráce sú aj pravidelné spoločné zasadnutia vlád. Historicky prvé sa uskutočnilo 29. októbra v Uherskom Hradišti, 2012, a v Trenčíne. Nasledovali rokovania v Skalici, Valticiach, bratislavskom Bôriku a na zámku Lednice.
Košice si za miesto terajších spoločných rokovaní nevybrala vláda Slovenskej republiky náhodou. Práve tam žije totiž početná česká komunita a už zajtra, 21. septembra, uplynie 97 rokov od chvíle, keď toto mesto navštívil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Spoločné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky v Košiciach sa nieslo v duchu pripomenutia si aj ďalších významných tohtoročných výročí: 100. výročia založenia Československej republiky, 50. výročia udalostí v roku 1968 v Československu a 25. výročia samostatnej slovenskej a českej štátnosti, upevňovania a kultivovania priateľských a v mnohom výnimočných vzťahov slovenského a českého národa.
Medzi hlavné témy stretnutia vlád Českej a Slovenskej republiky patrila naša spolupráca v sektorových oblastiach, ktorú charakterizujú dlhoročné nadštandardné vzťahy. Zhovárali sme sa napríklad o energetike. Obe krajiny podporujú realizáciu infraštruktúrneho smart grid projektu ACON medzi Slovenskou a Českou republikou, ktorý zavedie nové inteligentné riešenia do elektrizačnej sústavy oboch krajín. Dôležitosť tohto projektu podčiarkuje aj jeho zaradenie v novembri 2017 na zoznam projektov spoločného záujmu Európskej únie v oblasti energetickej infraštruktúry.
V oblasti dopravy sme sa zhodli, že obojstrannou prioritou cezhraničnej cestnej infraštruktúry je prepojenie Hulín – Púchov diaľnice medzi hlavnými diaľničnými ťahmi, ako aj prepojenie úsekov Frýdek Místek – Jablonkov – Žilina. Podporujeme tiež modernizáciu existujúceho železničného prepojenia Brno – Viedeň – Györ – Bratislava – Budapešť na platforme spolupráce V4 a dohodli sme sa, že vynaložíme maximálne úsilie a podporu rozvoja železničnej cesty v regióne strednej Európy.
Spomenul by som aj oblasť obrany, kde slovenská armáda plánuje historickú modernizáciu. Do roku 2030 chceme investovať 30 mld. eur na obnovu stíhačiek, radarov, obrnených vozidiel a ďalšej techniky. Bude účelné, ak tieto peniaze podporia slovenský alebo český obranný priemysel. Dohodli sme sa preto, že budeme informovať o každom tendri a obstarávaní o dozbrojení armády, kde by sme mohli intenzívnejšie spolupracovať, a podobný postup by sa mohol rozšíriť aj na celú V4.
Vlády Slovenskej a Českej republiky uvítali tiež prípravu novej zmluvy o policajnej spolupráci a podporili myšlienku realizácie projektu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne a Krajského riaditeľstva polície Zlínskeho kraja zameraného na posilnenie koordinácie a rozsahu spolupráce v boji proti cezhraničnej kriminalite a nelegálnej migrácii. V súčasnosti už prebieha podobný projekt Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a Juhomoravského kraja.
Za účelom boja proti podvodom v oblasti DPH, ktorý predstavuje jednu z priorít pre obe vlády, bol vypracovaný návrh dohody o automatickej výmene informácií v oblasti dane z pridanej hodnoty. Očakávame od nej efektívnejšie odhaľovanie daňových podvodov, čo sa premietne do zlepšeného výberu DPH. Okrem toho veríme, že bude mať aj preventívny účinok a prispeje k zlepšeniu daňovej disciplíny podnikateľov.
Chceme rozvíjať užšiu spoluprácu aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky pri hľadaní riešení vyplývajúcich z demografických zmien, štruktúry pracovných trhov alebo pri riešení nepriaznivých sociálnych situácií občanov oboch krajín. Podporujeme zámer vytvoriť také stratégie pracovnej mobility, ktoré budú reflektovať potreby pracovného trhu a zároveň chceme koordinovať spoločný postup pri predchádzaní a zamedzovaní nekalých praktík a nelegálneho zamestnávateľa.
Vlády Slovenskej a Českej republiky sa zhodli aj na potrebe intenzívnej spolupráce v oblasti politiky súdržnosti v súvislosti so súčasným a budúcim obdobím a na podpore konceptu inteligentných miest v oboch krajinách. Na konci rokovaní som podpísal s ministerkou pre miestny rozvoj a eurofondy; teda to som už bol ja a nie pán premiér; memorandum o spolupráci v oblasti smart cities a eurofondov a keď ma, pán poslanec, pozvete na kávu, dopoviem vám aj zvyšok aktivít.
Ďakujem pekne.