34. schôdza

Pán poslanec má záujem doplňujúcu otázku položiť ešte pred kávou? Má, nech sa páči.

Ďakujem pekne za odpoveď. Pán podpredseda, potom pri tej káve to platí.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Dúfam, že to neplatím ja ako obyčajne.

Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Šuca, ktorý však nie je v rokovacej sále.
Otázka č. 4, poslanec Michal Bagačka je tu: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte realizáciu akčných plánov v menej rozvinutých okresoch."

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teda prečítam vám odpoveď pána predsedu vlády: Vážený pán poslanec, vlády Slovenskej republiky vedené stranou SMER – sociálna demokracia uplatňujú už viac ako desať rokov prax tzv. výjazdových zasadaní v jednotlivých okresoch Slovenska, ktoré sa konajú v regiónoch, v ktorých sa dlhodobo prejavujú sociálne a ekonomické problémy. Do prípravy a priebehu daných rokovaní sú zapojení nielen predstavitelia príslušného okresu, ale ako ukazujú praktické odozvy, tieto sú predmetom záujmu aj širšej verejnosti v regióne. Výjazdové rokovania vlády Slovenskej republiky slúžia tiež na širšiu diskusiu s predstaviteľmi samospráv v regiónoch. Pozitívne je prijímaná skutočnosť, že účastníkmi týchto rokovaní sú pravidelne tiež predstavitelia krajských inštitúcií, prokuratúry, súdu a Policajného zboru, čo dáva rokovaniam vlády a súvisiacim diskusiám potrebný komplexnejší rozmer.
Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrenia finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy, motivácie pre spoločný postup miest a obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a centrálnej úrovni.
Na základe požiadaviek okresov a prekážok, ktoré sa vyskytli v prvých rokoch implementácie zákona, týkajúcich sa napríklad pomalého či zložitého čerpania verejných zdrojov komplikujúcich realizáciu akčných plánov a ich pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu, ako aj ďalších otázok, sa ukázala potreba jeho novelizácie.
Preto vám, páni poslanci, ďakujem, že ste v januári tohto roka príslušnú novelu schválili. Novela zákona účinná od 1. 4. 2018 rozšírila jeho pôsobnosť na ďalšie zaostávajúce okresy Slovenskej republiky.
V súčasnosti je do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zaradených 18 okresov z Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Na realizáciu akčných plánov bolo vyčlenených viac ako 67 mil. eur zo štátneho rozpočtu, ktoré môžu okresy v rámci svojich alokácií čerpať spravidla počas piatich rokov.
Ďalšími dostupnými zmenami sú rozšírenie skupiny oprávnených prijímateľov regionálneho príspevku o fyzické osoby podnikateľov, vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov ako poradného orgánu vlády vedeného podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Ďalej je to posunutie zodpovednosti za výber projektov a celkovú realizáciu akčných plánov na okresy vedené okresnými úradmi podporovanými výbormi zloženými zo zástupcov samospráv a sociálno-ekonomických partnerov so vzťahom k danému okresu a tiež zavedenie ročných priorít realizácie akčných plánov okresov vrátane prideľovania regionálneho príspevku schvaľovaných vládou Slovenskej republiky, ktoré majú zrýchliť a stransparentniť čerpanie regionálneho príspevku.
Predpokladáme, že čerpanie regionálneho príspevku výrazne urýchli aj schválený dodatok v schéme minimálnej pomoci na podporu lokálnej zamestnanosti, ktorý otvára možnosť podpory aj pre subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré vytvoria aspoň jedno pracovné miesto. Dodatkom bola zrušená povinnosť vytvorenia minimálne piatich pracovných miest.
Akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky sú záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy.
Ambíciou vlády je akčnými plánmi napomôcť k vyrovnávaniu rozdielov medzi východom a západom nášho štátu. Cieľom akčných plánov je podpora okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer a ktoré s podporou vlády budú okresy realizovať v nasledujúcich piatich rokoch. Akčný plán spája aktivity štátu s aktivitami samosprávy, ako aj s aktivitami podnikateľov, ktorí v tomto regióne pracujú, a ich zámerom je vytvorenie nových pracovných miest. Doteraz schválené akčné plány sa ukazujú ako rešpektovaný nástroj pomoci regiónom, ktoré majú problém s vysokou nezamestnanosťou a pomenuvávajú niekoľko spoločných príčin súčasného nepriaznivého stavu a taktiež ich riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Pán podpredseda vlády, ďakujeme pekne. Vyčerpali ste aj limit.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Ďakujem pekne. Čiže poprosím aj pána poslanca, keď ma teda pozve, dopoviem aj jemu. Ďakujem pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže si to vybavte v bufete.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položil poslanec Martin Klus ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Gáborovi Gálovi: "Vážený pán minister, v súvislosti s návštevou europoslancov na Slovensku mi dovoľte sa vás opýtať nasledovné: Europoslanci v správe uviedli, že na Slovensku prevláda vysoká nedôvera v štátne inštitúcie a vymožiteľnosť práva je najväčším problémom. Aké konkrétne kroky ste v tejto súvislosti už podnikli a aké konkrétne chystáte?"
Odpovedať bude zastupujúci minister dopravy pán Árpád Érsek, nech sa páči.

Pán poslanec, pán minister ďakuje za otázku. Dovoľte, aby som prečítal odpoveď: Vážený pán poslanec, o vymožiteľnosti práva možno hovoriť vtedy, ak spravodlivosť príde rýchlo a je nestranná. Načo nám je spravodlivosť, ktorá príde až o niekoľko rokov?
Na ministerstve spravodlivosti sa zaoberáme s vymožiteľnosťou práva a vykonávame niekoľko opatrení v záujme jej zvýšenia. Našou snahou je zabezpečiť čo najlepšiu predvídateľnosť práva a na základe správy k stavu justície, ktorú vypracovala Európska komisia pre efektívnu justíciu, podnikáme kroky k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania. Aktuálne pripravujeme právnu úpravu k inštitútu hosťujúceho sudcu, ktorý by mal napríklad pomôcť aj na súdoch, ktoré sú nadmerne zaťažené. Súdy postupne odbremeňujeme od administratívnej činnosti, napríklad od vypracovania rôznych výkazov, ale tiež od takej rozhodovacej činnosti, ktorá musí byť vykonávaná na súdoch, napríklad činnosti spojenej s vedením obchodného registra. Súdy tiež trápi enormné množstvo starých exekúcií, a preto v tejto súvislosti pripravujeme koncepčné zákonné riešenie.
Čo sa týka personálnej oblasti, v tomto období vyhodnocujeme pripomienky k návrhu zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva, ktorý prispieva k naplneniu zámeru vlády Slovenskej republiky vyjadrenú v programovom vyhlásení, ako stabilizovať personálne obsadenie súdov a jasne vymedziť kompetencie jednotlivých zložiek aparátu súdu.
Podľa štatistík by malo v najbližších rokoch odísť do dôchodku približne 150 sudcov, čo si zo strany ministerstva určite vyžaduje zvýšenú pozornosť a prijatie efektívnych opatrení, napríklad aj zvýšením počtu justičných čakateľov. Verím, že tieto aktivity ministerstva spravodlivosti pod mojím vedením prispejú k zvýšeniu vymožiteľnosti práva na Slovensku.
Skončil som.

Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku?

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister, za prečítanú odpoveď. My už máme takú tradíciu, že zakaždým, keď sa pýtam nejakého vášho kolegu, vy to schytáte a musíte mi odpovedať. Takže doplňujúcu otázku budem adresovať priamo pánovi ministrovi, pretože je tam viacero vecí, ktoré sa v tej hodnotiacej správe objavili, minimálne pokiaľ ide o tlačovú konferenciu, ktorú mali europoslanci. Ale to, čo ste prečítali vy, sa tomu veľmi nevenovalo. Takže budem to, budem to, samozrejme, komunikovať potom prípadne ďalej s ním.
Ďakujem pekne.

Poslankyňa Veronika Remišová sa pýta podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra: "Vážený pán minister, podľa medializovaných informácií Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) na Slovensku odhalil najviac podvodov nielen v clách, ale aj v oblasti eurofondov. Výročná správa ukázala, že Slovensko má dostať najvyšší finančný trest za colné podvody za obdobie rokov 2013 – 2017 a tiež má dostať druhý najvyšší trest za podvody v oblasti eurofondov. Týmto sme sa ocitli na absolútnom chvoste členských krajín Európskej únie. Aké kroky podnikne ministerstvo na to, aby začalo reálne bojovať proti podvodom, a aká politická a osobná zodpovednosť bude vyvodená voči zodpovedným osobám, ktoré dlhodobo riadia orgány povinné takéto podvody odhaľovať a stíhať?"

Ďakujem. Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku.
Nie je pravda, že Slovensko má zaplatiť Európskej komisii 300 mil. eur. S týmto výrokom musím začať. Európska komisia nevedie voči Slovensku žiadne konanie. Finančná správa komunikuje s OLAF-om o spôsobe, akým stanovil dodatočnú kalkuláciu hodnoty cla, o ktoré podľa OLAF-u prišla konaním slovenskej Finančnej správy Európska únia. S touto kalkuláciou má naša Finančná správa ale niekoľko problémov.
Ten prvý je, že OLAF stanovuje colnú hodnotu štatistickými metódami. Tento spôsob nereprezentuje reálnu colnú hodnotu tovaru, ktorý bol preclievaný v nejakom reálnom čase. OLAF teda vypočítal sumu na základe deviatich potvrdených podhodnotených faktúr, ktoré dostal z Číny. To znamená, že použil ich priemernú hodnotu na celý objem dovozov na Slovensku a ešte k tomu aj spätne za rok 2013 a rok 2014.
Dôležitý dôvod je aj to, že Slovensko sa dostalo k férovým cenám OLAF-u v systéme AREP až v roku 2015. Ide o ceny, ktoré stanovil OLAF po spoločnej európskej akcii SNAKE, ktorá prebehla od marca do mája roku 2014 a stanovila rizikové profily. Podľa OLAF-u by hodnoty, za ktoré je tovar preclievaný, nemali byť nižšie ako hodnoty v týchto rizikových profiloch. Argumentom Finančnej správy teda je, že nemožno niečo vykalkulovať na základe pravidiel, ktoré predtým nefungovali.
Upozorňujeme, že nejde iba o problém Slovenska. Tento problém mali a majú aj ďalšie krajiny Európskej únie. Je to Veľká Británia, Malta, Portugalsko, Česká republika či Francúzsko. Jediným systémovým riešením je tak riešenie na európskej úrovni, buď stanoviť rizikové profily ako povinné, nielen odporúčajúce, alebo dosiahnuť s Čínou dohodu o potvrdzovaní originality faktúr.
Nie je pravda, že Finančná správa v tomto smere nekonala. Má otvorených 19 otvorených trestných konaní v celkovej hodnote 130 mil. eur. Pokiaľ viem, všetky takéto a podobné otázky na túto tému zodpovedal prezident Finančnej správy František Imrecze na včerajšom výbore pre financie a rozpočet. Na tomto výbore zároveň oznámil, že rezignuje.
Ja som prijal túto informáciu, toto jeho rozhodnutie a prijal som ho s porozumením s tým, že chápem, čo ho viedlo k týmto, k tomuto záveru. Prezident Finančnej správy František Imrecze sa ešte stretne s vedením úradu európskych vyšetrovateľov, s takzvaným OLAF-om, 26. septembra 2018. Zároveň vám môžem oznámiť to, že som dneska oznámil na tlačovej konferencii, že som sa s ním dnes ráno stretol a sľúbil mi dnes doručiť svoju písomne zdôvodnenú, je to oznámenie o vzdaní sa funkcie. Toto oznámenie mi doručil dnes v popoludňajších hodinách do mojej kancelárie s tým, že bude pôsobiť v tejto pozícii ešte celý budúci týždeň s tým, že sa sústredí kľúčovo na služobnú cestu do orgánov, do centra Europolu v Haagu aj na stretnutie s predstaviteľmi OLAF-u.
Takže nateraz odmietam špekulovať o platení či neplatení 300 mil. eur do rozpočtu Európskej únie za colné úniky, suma, o ktorú sme údajne pripravili Úniu pri preclievaní čínskeho tovaru. Slovensku nikto doteraz účet na zaplatenie tejto sumy nepredložil.
Čo sa týka eurofondov, v prvom rade by som chcel poukázať na skutočnosť, že vaša interpretácia správy OLAF-u nie je správna. Správa nepoukazuje na neschopnosť vnútroštátnych orgánov odhaliť podvody či konanie, ktoré indikuje možný podvod. Práve naopak, nahlásené nezrovnalosti vychádzajú z kontrol vykonaných zo strany riadiacich orgánov na príslušných ministerstvách, sprostredkovateľských orgánoch, certifikačného orgánu ministerstva financií, orgánu auditu ministerstva a iných kontrolných orgánov Slovenskej republiky.
Po druhé to, že v rámci Slovenskej republiky je podiel finančných odporúčaní, čo je citácia z tejto správy, v pomere k platbám na druhej najvyššej úrovni, neznamená, že Slovenská republika má dostať druhý najvyšší trest za podvody. Ide iba o vyčíslenie finančných odporúčaní, ktoré sú podľa správy kvalifikované za obdobie rokov 2013 až ´17 a týkajú sa európskych štrukturálnych a investičných fondov a poľnohospodárskych fondov. Vyšetrovania OLAF-u, ktoré OLAF vykonáva v danom členskom štáte, sú v prípade zistenia porušení ukončované odporúčaniami a OLAF nie je orgánom, v ktorého kompetencii je určovať výšky finančných opráv. Suma odporúčaná na vrátenie nie je sumou reálne vrátenou, teda nie je sumou finančnej opravy. OLAF totiž nevydáva rozhodnutia, ale reálny finančný dopad negociuje príslušný riadiaci orgán a príslušné generálne riaditeľstvo Európskej komisie.
Po tretie, správa OLAF, z ktorej ste čerpali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, už ste prekročili.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
... pri formulovaní otázky obsahuje aj informáciu, že Slovenská republika nahlásila spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie najvyšší podiel finančných nezrovnalostí. Ide o číslo 11,4 % voči deklarovaným platbám. A nahlásené nezrovnalosti; a toto je podstatné, a preto vás prosím o trochulinku strpenia; nahlásené nezrovnalosti vychádzajú z kontrol vykonaných zo strany riadiacich orgánov na príslušných ministerstvách, sprostredkovateľských orgánov, certifikačného orgánu ministerstva financií a orgánu auditu ministerstva financií a ďalších kontrolných orgánov. Takže v rozpore s vašou interpretáciou správa OLAF-u práve dokazuje, že systém odhaľovania neoprávnených výdavkov a podvodov funguje a efektívne zachytáva neoprávnené a podozrivé výdavky. Zároveň upozorňujem, že vo veľkej miere ide o neukončené prípady v štádiu preskúmavania tretími subjektami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister, musím vás...

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem. Prepáčte. Môžem vám tú odpoveď dať aj písomne.