34. schôdza

Ďakujem pekne. Navrhovaná právna úprava mení platové pomery starostov obcí a primátorov miest a s tým spojené limity pre odmeny poslancov obecných zastupiteľstiev a členov komisií. Súčasní starostovia a primátori a poslanci obecných zastupiteľstiev zvolení vo voľbách do orgánov obecnej samosprávy v roku 2014 kandidovali a ujali sa svojich funkcií za podmienok a právneho stavu platného v roku 2014. K tomuto právnemu stavu patrí aktuálne znenie zákona č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.
Nie je vhodné, aby ku koncu výkonu týchto funkcií došlo ku zmene podmienok a ku zmenám právnej úpravy, ktoré na začiatku funkčného obdobia neboli známe a nebolo možné ich predvídať. Vzhľadom k tomu navrhujem, aby sa účinnosť tohto návrhu odsunula na dátum 1. januára 2019. Kandidáti kandidujúci v nasledujúcich voľbách do orgánov územnej samosprávy budú o tejto zmene vopred informovaní a budú tomu môcť prispôsobiť aj svoje rozhodovanie. A teraz, pán predsedajúci, by som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eleméra Jakaba, Andreja Hrnčiara a Petra Antala k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1019).
V čl. II sa slová "1. novembra 2018" nahradzujú slovami "1. januára 2019".
Veľmi pekne ďakujem. Veľmi pekne ďakujem za potlesk a teraz odovzdávam pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne. Pán kolega, asi súhlasíme s vaším návrhom, pretože je to korektnejšie aj voči obciam, aj tým, ktorí boli pripravení na to, že v nejakých pomeroch končia svoje volebné obdobie. A meniť tieto pomery mesiac pred skončením ich mandátov vyzerá, dokonca do desať dní pred skončením mandátu, vyzerá dosť divne a skôr to vyzerá naozaj účelovo. Chcem len podotknúť, takisto obce tieto ich zvýšené odstupné takisto nemajú zahrnuté v rozpočtoch. Takže čím menšia obec a dlhšie fungujúci starosta, ktorý teraz končí, tak o to väčší problém pre nich vzniká. Takže s vaším pozmeňujúcim návrhom môžeme len súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel vyjadriť tiež k tomuto pozmeňujúcemu návrhu kolegu Jakaba. Treba zobrať na vedomie aj tú vedomosť, že vlastne zákonom č. 154/2011, ktorým s účinnosťou od 1. júna 2011 sa znížili základné platy starostov obcí tiež v rozbehnutom volebnom období a tiež vlastne nikto s tým nerátal a bolo to tiež už vlastne v dvojročnom mandáte starostov. A taktiež predsa, aj čo kolega povedal, že nemajú to zahrnuté v rozpočte, ale veď predsa ten, kto nebude, ten, ktorý bude vo výkone funkcie starostu pokračovať ďalej, tak predsa ušetrí, čo, ušetrí finančné prostriedky. Vlastne týka sa to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Soboňa, k predrečníkovi. Ďakujem.

Soboňa, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže ja som sa vyjadril k pánovi Jakabovi, že vlastne treba mať jednaký meter, pretože aj v roku 2011 boli tieto platy bezdôvodne alebo teda tým zákonom 154 znížené.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, ešte skôr ku kolegovi, ktorý pred chvíľou predniesol svoju faktickú poznámku. Keď znížite odmenu niekomu počas roka, tak super, ostane vám to v rozpočte. A keď raz váš rozpočet nepočíta s tým, že budete mať zvýšené výdavky, tak je to oveľa väčší problém pre tú obec. A spomínali ste, že na to nebol dôvod. No, myslím si, že asi vaši kolegovia, ktorí také niečo predkladali tu v parlamente, tak asi by s tým nesúhlasili. Asi na to dôvod bol. A teraz konáme tam aj to, že ak sa majú zvýšiť platy, tak nerozumiem potom, prečo sme to presne opačným spôsobom pred pár mesiacmi riešili s odmeňovaním miestnych, obecných poslancov.
Ale teda k môjmu príspevku. Keďže sme v druhom čítaní a naše výhrady voči tomuto zákonu sme už povedali v júni, stručne len znovu vyjadrím dôvody, prečo návrh nepodporíme. V prvom rade napriek tomu, že spolu s priemernou mzdou rástli aj mzdy starostov zhruba o 21 % od toho roku 2011, kedy im údajne tie odmeny boli znížené, tak reálne narástli o 21 percent. Tento návrh pridáva extra ďalších 10 % každému jednému starostovi. Symbolicky sa síce znižuje možnosť odmien starostom o 10 %, ale vlastne rovno sa im to pridáva do platov.
V druhom rade odstupné pre končiacich starostov sa vraj približuje podmienkam Zákonníka práce. Nie je to pravda. Na dvojmesačné odstupné zamestnanec musí odrobiť aspoň dva roky. Starostovi stačí pol roka. A na päťmesačné odstupné musí zamestnanec odrobiť dlhých 20 rokov u svojho zamestnávateľa. Starostovi pritom stačí niečo vyše polovice, 12 rokov. Takže aké je to prispôsobenie Zákonníku práce? Nezabúdajme na to, že práca starostu je na dobu určitú. Vie, kedy začína, a rovnako vie, aj kedy končí. Zákonník práce odstupné pri práci na dobu určitú nepozná.
Argumentom na zvyšovanie platov sú dobré makroekonomické výsledky štátu. Nie som si istý, či je to ten pravý argument. Pár mesiacov dozadu sme, naopak, znižovali odmeny obecných poslancov. Takže opäť si Združenie miest a obcí Slovenska u navrhovateľov vylobovalo ďalšie výhody v prospech starostov na úkor obecných poslancov, tak ako sme to videli v niektorých posledných novelách zákonov v tomto období. Je to klasika súčasnej koalície. Jedným zoberieme a tým pádom to môžme pridať tu pánom starostom.
Teší ma aspoň pozmeňujúci návrh pána Jakaba, ktorý navrhuje platnosť zákona posunúť až na začiatok roka 2019, pretože aktuálne by odstupné skôr vyzeralo ako ďakovné pre všetkých starostov, ktorí v novembri budú končiť.
Dôležitá časť je tá, ktorú si málokto všíma, a to je položka dopad na rozpočet verejnej správy. Samospráva je súčasťou verejnej správy a keď berieme len minimálny, naozaj minimálny plat starostov, tak len rozdiel po tomto zvýšení je 179 eur s odvodmi. Pri všetkých obciach, ak ich napočítame len cez odhadovaný priemer platov, tak sa bavíme o tom, že je to cez 500-tisíc eur mesačne aj s odvodmi len za toto navýšenie. Takže rozpad; takže dopad na rozpočet obcí je 6,2 mil. eur, ktoré by obce mohli použiť na úplne niečo iné. A ako sa hovorí, 6,2 mil. eur mať alebo nemať je vlastne 12,4 mil.
Tento návrh nepodporíme už len kvôli tomu, že je nevyrovnaný a opäť smeruje len k tomu, že sa posilňujú starostovia prostredníctvom lobovania Združenia miest a obcí Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Pán poslanec Kubánek, nie, ďakuje. Končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, v krátkosti.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja musím naozaj povedať, že nie je, nie je to nejaké navýšenie platov, ale je to rozumnejšie a spravodlivejšie prerozdelenie. Lebo koeficient, ktorý je navrhnutý na navýšenie násobku, sa vlastne dáva do polohy, ako to bolo v roku 2011 s tým, že je oveľa náročnejšia práca starostu za tých sedem rokov. A keďže tento koeficient navyšujeme zhruba o 10 %, ale položka, ktorá ide ako druhá, kde sa môže starostom pridávať od 0 po 70 % navýšenie platu, upravujeme smerom nadol 10 %, čiže o 10 % dávame, dávame menšiu možnosť dostať odmeny.
A robíme to hlavne z dôvodu toho, aby, aby starostovia, ktorí nemusia mať v obecnom zastupiteľstve alebo mestskom nejakých podporovateľov a väčšinu, teda mnohí z nich majú základný plat. Čiže ten základný plat pri tom koeficiente, ktorý sa dáva na úroveň roku 2011, bude vyšší, čiže s tým, že oni ten, to navýšenie mnohí nemajú žiadne. Čiže v jednom berieme, v ďalšom pridávame alebo opačne. Čiže nie je to žiadne navýšenie a tunelovanie rozpočtov obce.
A v tých odmenách, ktoré kolega dával odstupné pri ukončení mandátu, tam si myslíme, že je potrebné pozerať na to podľa zásluhovosti. Lebo zásluhovosť starostu, ktorý je viac ako pol roka, nejakých sedem mesiacov v doplňovacích voľbách, aby dostal tri platy odstupné, tak ako ten starosta, ktorý robil 20 a viac rokov, nie je spravodlivé. Čiže my chceme len spravodlivejšie naozaj navrhnúť, aby toto odstupné bolo. A tým, že keď je niekto len viac ako sedem mesiacov, tak tomu navrhujeme znížiť odstupné, čiže len na dva platy. Ak je niekto jedno volebné obdobie, čiže štyri roky, tak tomu môžu ostať tie tri odstupné platy, ako je to v terajšom zákone, a ak niekto osem rokov, čiže dve volebné obdobia, tak aby mal štyri odstupné platy. A ak je starostom alebo primátor, ktorý má, ktorý má tri a viac volebných období za sebou, čiže 12 rokov, mnohí sú 20 rokov, mnohí v šesťdesiatke nedostanú dôveru a nie sú zvolení a sú starostovia viac ako 25 rokov, tak si predstavte, že taký človek sa má nejakým spôsobom zaradiť teraz do pracovného procesu. Tak je to veľmi náročné, lebo to vzdelanie a prácu, ktorú vykonával, tak už ťažko v šesťdesiatke nadobudne. To všetko je, pol života venoval samospráve a v podstate mu chceme navrhnúť, aby dostal päť odstupných platov. Ale pozrime sa na to, koľko ušetril obci alebo mestu. Veď za každé jedno volebné obdobie mohol dostať od obce alebo od mesta tri odstupné platy. Čiže každé tie štyri roky, vynásobme si to. Keď je niekto 20 – 30 rokov starostom, koľko ušetril tej danej obci alebo mestu? Čiže nezáviďme tým, ktorí si to naozaj zaslúžia. A toto, tento návrh rieši spravodlivejšie naozaj toto odstupné, aby bolo.
Ja sám sa priznám, že som v konflikte záujmov, ale nie je to pre mňa nejakým benefitom. Robím v samospráve 16 rokov a v podstate odstupné sa ma nedotýka, lebo som aj do budúcna, v podstate nemám protikandidáta, tak ak dožijem a prebehnú voľby v poriadku, tak dostávam dôveru naďalej, takže žiadne odstupné mi nehrozí a tým, že som poslancom Národnej rady, opäť žiadny benefit nebudem mať, lebo máme minimálnu mzdu. Takže tým len na ospravedlnenie, že teda som v konflikte záujmov, ale môj benefit nebude z toho, nebude z toho žiaden. Tak bol by som veľmi rád, keby tie slová, ktoré som teraz povedal, a ten návrh, podľa môjho názoru je to prerozdelenie rozumnejšie financií samosprávy, či sa to týka už návrhu platov, alebo aj odstupného.
Ďakujem pekne a bol by som veľmi rád, keby sme, keby tento návrh bol prijatý.

Pán predsedajúci, prosím, aby sme hlasovali na októbrovej schôdzi Národnej rady o tomto zákone.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento zákon je jeden z posledných, ktorý sa bude jednať daní na tejto schôdzi. Mali sme ich tu viacej. V rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim, vysvetlím viacej, o čo ide. Jedná sa teda o elektronické registračné pokladnice, ale ako som povedal, vysvetlím to v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je pomerne jednoduchý a pokúsim sa ho veľmi stručne vysvetliť, aby ste rozumeli teda, čo vlastne tento zákon prináša.
Predtým, ako tak urobím, by som chcel trošku vás dostať do obrazu takou, takým obhliadnutím sa do histórie, ako vlastne tento zákon vznikal a prečo vznikal. Tento zákon vznikol v roku 2008 a bola to odpoveď vlastne na situáciu na trhu, kde teda boli identifikované daňové úniky práve v maloobchode alebo vôbec teda pri kontakte s koncovým zákazníkom. A prišlo sa teda s nápadom, že sa zavedú tzv. elektronické registračné pokladnice, ktoré budú evidovať tržby a na základe tejto evidencie sa vlastne budú odvádzať potom aj príslušné dane, či už z DPH, alebo aj samotné príjmy do svojich daňových priznaní, a teda aj do rozpočtu, štátneho rozpočtu.
Tento zákon prešiel viacerými úpravami a tunovaním, ako by som povedal, vylepšovaním na to, aby sme, aby sme ten segment toho maloobchodu, reštaurácií a podobne boli schopní v tomto segmente zužovať ten priestor na daňové úniky a tým pádom, aby výber daní bol čo najvyšší. Čiže vidíme, že to je systém, ktorý tu už máme desať rokov. Tá pôvodná architektúra bola myslená tak, že tie registračné pokladnice jedného dňa zavŕšia tým, že sa bude do; a to za chvíľku vysvetlím to podrobnejšie; do tej registračnej pokladne ukladať všetko, aby sme naozaj vedeli eliminovať riziko akéhokoľvek daňového úniku.
Dnes sme v bode, kedy ešte nie sme u konca, ale, ale sme blízko od toho a vidíme, že momentálne Finančná správa po tomto riešení nesiaha, preto sme po tom riešení siahli my, pretože je to pôvodne plánovaný krok od začiatku. A podľa informácií z Finančnej správy sa dnes pohybuje únik na daniach v tomto segmente rádovo okolo 500 mil. eur. Len pre ilustráciu, dva sociálne balíčky minulého roka.
Poďme sa teda pozrieť, ako sa tento únik deje. Určite poznáte registračné pokladnice, je to, či už to poznáte z obchodov, alebo z reštaurácií, dostávate bločiky, teda mali by ste dostávať bločiky a na tom bločiku je uvedené, aj by som to rád ukázal, ale teda keďže nemáme možnosť ukazovať názorné ukážky, tak si, viem si predstaviť, že si to viete predstaviť. Takže na bločiku je väčšinou uvedené teda sídlo toho prevádzkovateľa, je tam uvedený dátum, možno aj pokladník a podobne, ale to najdôležitejšie je, že sú tam jednotlivé položky tovaru, ktorý si kupujete, a vlastne potom je tam samotné spolu a rozčlenené DPH a, samozrejme, mal by tam byť symbol ministerstva financií, ktorý teda by mal slúžiť ako nejaký ochranný prvok.
V praxi sa však deje jedna veľmi zaujímavá vec a to je tá, že sa vydávajú tzv. falošné bločky. Ako je to možné? Aby ste rozumeli, tá registračná pokladňa, ktorú má každý podnikateľ, musí byť certifikovaná. Od roku 2015 certifikuje tieto registračné pokladne, a teda výrobcov, Finančná správa. Dovtedy to boli ešte poverené osoby alebo delegované osoby, ktoré boli delegované Finančnou správou na to, aby túto certifikáciu vykonávali. Pokladní z tohto obdobia je rádovo okolo 5-tisíc na trhu, z toho obdobia pred 2015. Všetky ostatné už sú certifikované Finančnou správou. Táto informácia nie je pre vás až tak podstatná, ale teraz poprosím trošku viacej pozornosti. Registračná pokladňa; teda ak vás to zaujíma, samozrejme.
Registračná pokladňa má teda v sebe tzv. fiskálny modul alebo teda nejakú časť, ktorá je tam zaplombovaná úradníkom Finančnej správy alebo delegovaným servisným technikom, ktorý má autoritu na to, aby túto časť zaplomboval. Väčšinou, keď si kúpite pokladňu, tak si ju kúpite už s touto zaplombovanou časťou, alebo keď sa vám tam niečo udeje, tak príde servisný technik, je jediný oprávnený, alebo teda úradník Finančnej správy je oprávnený túto plombu prelomiť, opraviť danú časť, ak by nejaká porucha nastala, čo sa teda väčšinou nestáva, a preplombovať to. Čiže toto je zaplombovaný, zaplombovaná časť, ktorá je veľmi dôležitá, v ktorej sa ukladajú údaje. Je tam tzv. fiskálny modul, je to pamäť, do ktorej sa ukladá denná uzávierka.
Čo znamená denná uzávierka? Denná uzávierka znamená, že na konci dňa vám registračná pokladňa vypočíta, že ste vydali 200 blokov a vyrobili ste tržbu, vymyslím si, 2 000 eur. Toto sa ukladá v danom fiskálnom module.
V tejto zaplombovanej časti je ešte tzv. prevádzková pamäť. Tá prevádzková pamäť, môže to byť buď tiež nejaká zaliata časť, alebo môže to byť súčasťou toho fiskálneho modulu, alebo môže to byť samostatná SD karta, ku ktorej sám prevádzkovateľ nemá fyzický prístup, ale ukladajú sa tam kópie jednotlivých bločkov. Avšak k tomuto, k obidvom vlastne úložiskám má prístup ten prevádzkovateľ vďaka softvéru. Lebo vieme, že zariadenie, ten hardvér, tá registračná pokladnica je ovládaná vďaka softvéru. A ten softvér ponúkajú rôzne firmy, ktoré vám ho prídu nainštalovať. A tieto softvéry sú v závislosti od toho, akú máte prevádzku, kúpite si registračnú pokladnicu. Dokonca môžete mať počítač. Vidíte to napríklad tu v Parlamentke, máme tam, keď prídete platiť, tak vidíte monitor, má to tam nakreslené svoje stoly a podobne, čo je veľmi praktické a prehľadné pre akéhokoľvek prevádzkovateľa. Ale to dôležité je, že teda toto je softvér, ktorým vy obsluhujete tú registračnú pokladnicu, a to najdôležitejšie je práve tá tlačiareň a ten fiskálny modul, kam sa ukladá, ako som hovoril, denná uzávierka.
Vy keď prídete a objednáte si obed, viacerí, alebo ja neviem, nemusí to byť obed, môže to byť čokoľvek, vytlačí sa vám blok. Vy môžete predpokladať, že tento blok je pravý, pretože vidíte jeho vizáž, a dokonca zákon doteraz ustanovoval aj to, že vy si môžte ten blok porovnať s blokom, ktorý by mal byť niekde uvedený na viditeľnom mieste, aby ste si overili, že či ten blok je teda pravý. Pravosť overujete na základe identickej, identickej vizuálnej podoby daného bloku.
A teraz prichádza ten trik. Keďže táto pokladňa je ovládaná softvérom, tak ten softvér je schopný rozhodnúť o tom, čo sa vytlačí a ako sa to uloží. Pretože fiskálny modul zo zákona ukladá iba daňové, aj tá prevádzková pamäť ukladá iba daňový doklad. Čo je daňový doklad? Daňový doklad je ten daný bločik, ktorý je teda konečným dokladom o tom, že ste si kúpili a platíte za tovar, ktorý ste si objednali.
Ak však vytlačíte na tejto registračnej pokladni napríklad mincovku alebo objednávku, v takom prípade tá registračná pokladnica aj ten fiskálny modul si povie, na základe toho softvéru, ako je naprogramovaný, toto neukladám, to nie je daňový doklad, čiže toto ma nezaujíma. Z tlačiarne vyjde mincovka alebo objednávka, ku ktorej za chvíľku sa vrátim, ako vyzerá, a fiskálny modul to ponecháva tak. Tlačiť si môže, v úvodzovkách, ten prevádzkovateľ, čo len chce, ak je to však daňový doklad, ktorý on rozhodol o tom, že toto je tržba, ten sa ukladá do fiskálneho modulu alebo prevádzkovej pamäte.
A teraz poďme teda k tomu, čo iné sa môže vytlačiť a ako to môže vyzerať. A tu prichádza ten trik. Je niekoľko spôsobov, ako dnes vedia jednotliví prevádzkovatelia v spolupráci s tými softvérovými firmami vytlačiť na tejto tlačiarni bločik, ktorý nie je daňový doklad, ale vyzerá úplne identicky. A tu je ten kľúč k celému alebo tu je ten háčik ku všetkému. Vy môžete dostať z tlačiarne vytlačený, pretože vy v tom softvéri si viete navoliť, ako ten, tá mincovka alebo tá objednávka bude vyzerať. A keď vy si navolíte, že tam dáte všetky parametre, pretože to je vlastne len grafický úkon, ktorý tam dáte, hlavičku a pätu, tak v takom prípade vy si to môžte navoliť presne identicky, ako je tam ten samotný daňový doklad. Dokonca si tam viete navoliť, že vám to vytlačí aj ten symbol MF. Čiže vy ako zákazník, keď aj prídete s tým vytlačeným bločkom a máte pocit, že toto je, idete si to porovnať na to viditeľné miesto a vidíte úplne identicky, si to prechádzate, tak zistíte, že áno, to je daňový doklad, lebo to vyzerá úplne identicky. Avšak tá registračná pokladnica to nezaznamená ako daňový doklad, lebo to bolo vytlačené pod funkcionalitou mincovka alebo objednávka.
Toto je diera, ktorá sa nachádza v registračných pokladniciach, a toto je jeden zo spôsobov, ako dnes vedia prevádzkovatelia obísť vlastne ten fiskálny modul, ako vedia nepriznať tržbu a tváriť sa, že vytlačili platný doklad. Toto sa dá zistiť iba fyzickou kontrolou na mieste. Musíte prichytiť toho človeka pri čine, musíte mať vstup do jeho registračnej pokladne a musíte si overiť, že ten doklad, ktorý bol vytlačený, a to vy ako zákazník, samozrejme, nedokážete, lebo by ste museli byť pripojený k jeho registračnej pokladni, čiže toto môže urobiť len úradník Finančnej správy, ktorý by v danom momente vstúpil, pripojil sa, pozrel by do tej pamäte a zistil by, že tento blok, ktorý vyzerá identicky ako daňový doklad, je zaznamenaný ako mincovka. A je to vybavené. Alebo, respektíve nie je zaznamenaný v tom fiskálnom module, pretože nie je to daňový doklad.
Ako toto vyriešiť? Pretože takto sa nám práve dejú tie úniky a sú vo výške rádovo 500 mil. eur. Tá architektúra tohto nadefinovania registračných pokladníc bola nadefinovaná tak, že toto sa dá odstrániť tým, že vy zaznamenáte do toho fiskálneho modulu alebo do tej zaplombovanej časti všetko, všetko, čo sa vytlačí. A dokonca nielenže zaznamenáte informáciu o tom, že sa to vytlačilo, ale zaznamenáte aj informáciu, ako to presne vyzeralo. V takom prípade v časti, do ktorej nemá podnikateľ prístup, lebo je zaplombovaná a sám do nej nemôže vstúpiť, je, ten softvér musí byť naprogramovaný tak, že bude ukladať každý doklad, ktorý vychádza von z tlačiarne. Ak je to mincovka, okej. V takom prípade táto registračná pokladnica nebude v sebe držať iba dáta o dennej uzávierke a o daňových dokladoch, ale o všetkom, čo táto registračná pokladnica vygenerovala. Čiže má v sebe všetok dôkazový materiál a ak ten daný podnikateľ vytlačil v daný deň 100 objednávok v hodnote 2 000 euro a vy sa pozriete na vizualizáciu tých bločkov a zistíte, že vyzerajú identicky ako daňový doklad, tak viete a máte automaticky dôkazový materiál na to, že podvádzal, pretože vidíte jednotlivé doklady, vidíte číslovanie, vidíte tržbu, ktorá tam bola a je to v kategórii objednávka alebo mincovka.
Takže preto navrhujeme, aby týmto zákonom sa teda schválilo to, že sa bude ukladať úplne všetko, a znamená to, že v danej registračnej pokladni bude uchovávaný celý obsah. Keď potom sa pristúpi ku kroku, že tieto pokladne budú pripojené na internet a budú zasielať tieto dáta do Finančnej správy, ak sa rozhodne, že to bude raz za deň, večer alebo kedykoľvek, tak v takom prípade Finančná správa bude mať informáciu o všetkom, čo tá daná pokladňa vtedy, v ten deň vytlačila, a už analytici na Finančnej správe, ktorí by potrebovali, aby tam boli viacej, ale to teraz nechcem o tom hovoriť, si môžu pozrieť jednotlivé dáta, môžu sa softvérom, ktorý umožňuje hľadanie v databázach, veľmi ľahko dostať k údajom a k nájdeniu potenciálnych podvodov a potom môžu už konať. Daný podnikateľ sa nemá ako tomu ubrániť, pretože všetko je, všetok dôkazový materiál je zaznamenaný v danej registračnej pokladni.
Takže toto je v princípe to, čo navrhuje náš návrh zákona, aby sa všetko, čo sa vytlačí, uložilo v danom zaplombovanom module a aby vlastne takto bol dôkazový materiál a keď sa jedného dňa pristúpi k pripojeniu týchto pokladní cez internet na Finančnú správu, tak dôkazový materiál bude nielen ležať v danej pokladni, ale bude ležať aj v databáze finančného úradu, ktorý tam bude zasielaný prostredníctvom internetu.
Tento prvok je úplne kľúčový, pretože ten prvok je zaplombovaný, nemá k nemu prístup podnikateľ, a preto je jedinou zárukou toho, že viete dohľadať a máte istotu, že tá pokladňa to dané množstvo dokladov vytlačila. Čiže preto je úplne kľúčové, aby tá tlačiareň; a už len takú zmienku, aby ste si uvedomili; totižto ten fiskálny modul je, my to voláme že registračná pokladňa, a môžete si predstaviť možno nejakú veľkú pokladňu a že tam to je, ale ono je to, totižto sú pokladne, že máte počítač a k tomu si pripojíte tú registračnú pokladňu a to je vlastne tlačiareň, ktorá v sebe má zabudovaný ten fiskálny modul. Čiže všetky údaje, ktoré idú do tlačiarne, idú cez ten fiskálny modul. Len ide o to, že či sú tam zaznamenané, alebo či tam zaznamenané nie sú. My hovoríme, všetko, keď už tadiaľ prechádza, nech je to tam zaznamenané a uchované. Tým pádom máme istotu, že tesne pred tlačou sa zachytí každý doklad a je jasne rozhodnuté.
Toto je teda to úplné gro našej predkladanej novely a sú tam ešte pár takých návrhov, ktoré sú navrhnuté na to, aby sa odbúrala byrokratická záťaž, ktorá je doposiaľ spojená a aj prax ukázala, že je nadbytočná. Len kratučko ju vymenujem.
Prvé je vypustenie povinnosti mať na predajnom mieste umiestnený komunikačný kábel. Aby ste rozumeli, každý prevádzkovateľ dnes je povinný k tej danej pokladni mať aj komunikačný kábel, ktorý on vôbec nepotrebuje, ani ho nepoužíva, ale je to pre úradníka Finančnej správy, ktorý keď príde na kontrolu a prinesie si počítač, aby si nemusel doniesť kábel. Už dnes vieme, že tí úradníci sú schopní si doniesť ten kábel, lebo nie je to žiadna veľká záťaž. Pre podnikateľa je to veľká záťaž, lebo on ten kábel naozaj na nič nepotrebuje a musí nájsť miesto, kde ho bude mať uložený, aby náhodou, keď príde Finančná správa na kontrolu, aby nedostal za to pokutu, že ho nemá, hoci Finančná správa si ten kábel vie doniesť. Takže považujeme to za takú zbytočnú byrokratickú záťaž, možno by som to nazval aj šikanu, ale nemusíme ísť do takýchto výrazov. Proste je to zbytočné, treba to odbúrať, takže touto novelou vlastne ošetrujeme aj vypustenie tejto povinnosti.
Taktiež tým, že bude každý doklad uložený v tej danej registračnej pokladnici, a taktiež vďaka tomu, že vieme, že to, že vy máte vytlačený doklad, ktorý si viete porovnať s dokladom, ktorý je niekde vyzobrazený, ešte neznamená, že držíte v ruke daňový doklad. Je úplne zbytočné, aby takéto vyzobrazovanie bolo niekde a opäť, aby nebolo predmetom nejakého zbytočného pokutovania, keď to v konečnom dôsledku nespĺňa žiadny, žiadny účel. Takže je tam aj vypustenie povinnosti z prístupu na každom predajnom mieste vyobrazenie pokladničného dokladu.
Posledná, alebo teda sú tam ešte také drobnosti, ale posledná taká, čo stojí za zmienku, je zmena adresy prevádzkovateľa bez potreby zmeny pamäte a servisného zásahu. Myslíme si tým, že všetko bude uchovávané opäť v tomto zaplombovanom mieste. Chceme, aby mal prevádzkovateľ možnosť v prípade zmeny prevádzky, teda zmeny adresy prevádzky, aby si mohol sám jednoducho bez pozvania servisného technika zmeniť adresu danej prevádzky, ktorá sa vyobrazuje na tom bloku. Všetky predchádzajúce adresy, samozrejme, sú uchovávané, čiže tá história tam je, netreba sa toho obávať. Uchovávané sú aj všetky bločiky s predchádzajúcou adresou, takže je to opäť, myslíme si, veľmi pohodlná a v dnešnej dobe ľahko dostupná zmena, ktorá je na mieste, keď už sa teda táto novela zákona otvára.
V princípe všetko. Na základe faktických poznámok badám, že buď som to tak dobre vysvetlil, alebo (povedané so smiechom), alebo to je téma, ktorej sa až tak nevenujete. Takže ďakujem v každom prípade za pozornosť a prajem ešte pekné dokončenie tejto schôdze. Skončil som.