34. schôdza

Vážená pani podpredsedkyňa Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslancovia, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1846 z 23. septembra 2005 v znení neskorších aktualizácií vzala na vedomie návrh vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a podľa čl. 86 písmeno k) neskôr zaradeného ako písmeno l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.
V nadväznosti na organizačné zmeny v rámci agentúry NATO pre komunikáciu a informácie NCIA v Bruseli, Belgického kráľovstva sa týmto návrhom ruší zastúpenie v programovacom centre NATO v Glonse v Belgicku a nahrádza sa zastúpením v úrade programovania a služieb pri systéme velenia, riadenia vzdušných síl v Haagu v Holandsku. Predloženým návrhom sa nezvyšujú tzv. celkové mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v uvedenom vojenskom zastúpení, tak ako boli schválené, na 171. Z hľadiska reálnych počtov sa predpokladá ich zachovanie pre celkové reálne počty vyslaných príslušníkov ozbrojených síl, nepresiahnu, podčiarkujem, nepresiahnu vzhľadom na finančné možnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky súčasný počet 86 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súčasnosti máme vyslaných 81, aj na vedomie vaše, profesionálnych vojakov.
Z uvedeného dôvodu nemá predložený návrh žiadny finančný vplyv a výdavky súvisiace s vojenským zastúpením sú v plnej miere zabezpečené z rozpočtu kapitoly rezortu ministerstva obrany. Jedná sa iba o reorganizačné zmeny a bidovací proces, z ktorého sme riešili uvedený problém presunu profesionálneho vojaka.
Vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoj súhlas s predmetným návrhom svojím uznesením č. 316 z 11. júla 2018. Dňa 4. septembra tohto roku bol taktiež materiál predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás žiadam, dovoľujem požiadať o súhlas s predloženým návrhom.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne a teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jaroslava Bašku, aby podal informáciu k tomuto bodu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ďalší kolegovia z vlády, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať správu, spoločnú správu z výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, ktoré máte pod tlačou 1051a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1129 z 27. augusta 2018 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
a) zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky,
b) vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať teraz, aby sme vedeli, o akom návrhu uznesenia sa bude hlasovať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 1051. Národná rada Slovenskej republiky:
a) berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky,
b) vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Pani podpredsedníčka, chcem vás požiadať, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostala žiadnu prihlášku. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Týmto vyhlasujem rozpravu rovno za skončenú.
Predsa len sa opýtam pána ministra, či je niečo, čo chce dodať k predkladanému materiálu.

Ja len chcem poďakovať za podporu, prajem príjemné rokovania a pekný podvečer. Dovidenia.

Ďakujeme pekne. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 993, spoločná správa výborov má tlač 993a.
Poprosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra, aby predmetný návrh uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, tlač 993.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. V tomto kontexte predmetu návrhu novely zákona o stavebnom sporení je úprava podmienok poskytovania štátnej prémie na stavebné sporenie a úprava podmienok stavebného sporenia vrátane terminologického precizovania definície stavebného sporenia.
V rámci úpravy podmienok poskytovania štátnej prémie sa zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia navrhuje dosiahnuť prostredníctvom prijatia týchto nasledujúcich opatrení. V prvom rade o zrušenie inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Potom ide o zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Po tretie, ide o vylúčenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Po štvrté, ide o osobné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v neposlednom rade takisto sa znižuje minimálna percentuálna výška štátnej prémie.
Začnem pár vetami k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Zrušenie tohto inštitútu je opatrením, ktorým ministerstvo financií sleduje zvýšenie účelovosti štátnej podpory stavebného sporenia, ktoré je poskytované z verejných zdrojov. Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. priateľskí sporitelia, ktorí sporia viac ako 6 rokov a nebol im poskytnutý stavebný úver, nemusia nasporené prostriedky, vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v porovnaní s inými formami v celkovom spektre štátnej podpory bývania, ako sú nástroje a programy Štátneho fondu rozvoja bývania, bonifikácia úrokovej sadzby, hypotekárnych úverov pre mladých, mám na mysli takisto nový systém daňového bonusu za zaplatené úroky z úverov na bývanie pre mladých, pri ktorom nie je povinnosť dokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Ak štátna prémia nie je spojená s jej účelovým požitím, je využívaná len na zvýšenie úrokových výnosov priateľských sporiteľov, tak je tomu dnes.
Preto navrhujeme viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, aby sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použili výlučne na stavebné účely. Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona. A pri tomto opatrení sme dosiahli aj konsenzus - súhlas so samotným priemyslom alebo trhom, ktorý poskytuje tieto, tieto úvery.
V ďalšom by som sa pristavil pri zúžení okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Je to oparenie, ktorým sa navrhuje zvýšiť adresnosť štátnej podpory a stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania. Z pohľadu prijímateľov štátnej prémie absentuje v súčasnej právnej úprave stavebného sporenia v porovnaní s inými už spomínanými formami štátnej podpory akýkoľvek prvok priamej selekcie. Štátnu prémiu na stavebné sporenie môže získať dnes každý bez ohľadu na výšku svojho príjmu. Stačí v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporiteľa požadovanú sumu finančných prostriedkov a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu vypočítaným na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona.
Preto navrhujeme vyplácať štátnu prémiu stavebným sporiteľom plnoletým fyzickým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Toto opatrenie sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov, vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení. Neplnoleté osoby však budú mať nárok na štátnu prémiu automaticky bez ohľadu na výšku príjmov, tak ako tomu bolo doposiaľ.
V ďalšom, vylúčenie poberania štátnej prémie počas medziúveru. Vylúčenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru je prvým z troch ďalších opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti stavebného sporenia. Medziúvery tvoria až 90 % z celkového portfólia úverov stavebných sporiteľní, pričom objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne až 15-násobne prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie na úkor zvýhodnených stavebných úverov, pretože medziúvery sú naozaj aj na komerčné podmienky drahé. Medziúver je stavebný úver poskytovaný za komerčných podmienok tým stavebným sporiteľom, ktorí ešte len začali sporiť, alebo ktorí síce splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie podmienky na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru ešte nespĺňajú. Medziúver by mal byť poskytovaný len ako doplnok, ak má stavebná sporiteľňa prebytok voľných zdrojov. Súčasná právna úprava však umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo výrazne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie z jeho denného stavebného úveru.
Zámerom ministerstva financií je preto znížiť objem komerčných medziúverov, avšak nie ich zákazom alebo iným priamo obmedzením, ale demotiváciou. To znamená vylúčením nároku na štátnu prémiu, ak si sporiteľ vezme medziúver. Takáto systémová zmena by mal zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, ak to chcete tak počuť, na ktoré upozorňuje aj Národná banka Slovenska. Sporitelia budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy, obmedzí úver uzatvoreného od účinnosti zákona. Toto opatrenie sa nebude týkať stavebných sporiteľov spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorí používajú medziúvery na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržby, ako aj odstraňovanie systémových a iných porúch spoločných častí a spoločných zariadení bytových domov.
V ďalšom sa zastavím pri osobitnom limitovaní nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. To je ďalšie opatrenie, ktoré je uvedené v legislatívnom návrhu. Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa vôbec neoddelili (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad, napríklad aj 31. decembra daného roka. Štátna prémia za tento kalendárny rok je dnes v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že štátna prémia má charakter úrokovej prémie, súčasný systém potom nezohľadňuje potrebu adekvátnej platnosti zmluvy, ani časovej viazanosti vkladov v prvom roku sporenia s cieľom získania maximálnej štátnej prémie.
Preto navrhujeme osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka, a to tak, že ak stavebný sporiteľ uzavrie zmluvu až v druhom polroku kalendárneho roku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť polovicu maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom. Opatrenie sa, samozrejme, bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení.
No a na záver ide o zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie. Percentuálna výška štátnej prémie výrazne dnes prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Aj keď sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákonom sa však zároveň stanovuje, že nemôže byť dnes nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % vkladu. To znamená, ručenie nie je menšie ako 5 %, to vás prosím, aby ste zobrali do úvahy, ako sa úročia dnes vklady obyvateľstva v komerčných bankách. To znamená, že napríklad pre rok 2018 bola výška štátnej prémie podľa vzorca vypočítaná na pol percenta, 0,5 %, zo zákona sa ale musela určiť vo výške 5 % ročného vkladu, čo je 10-krát, 10-krát, opakujem, viac, ako, ako stanovuje vzorec vychádzajúci z nejakej, z nejakej reality a logiky a ceny peňazí na trhu.
Preto navrhujeme znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Toto opatrenie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, to znamená aj tých, ktorí majú uzavreté zmluvy pri, keby sme sa teleportovali na začiatok roku 2018, tak pri výpočte 0,5 by to bolo aj 2,5, čiže stále 5 krát-viac, ako stanovuje racionálny vzorec výpočtu podľa ceny peňazí na trhu.
V rámci posledného uvedeného opatrenia zároveň predloženým návrhom sa zvyšuje maximálna suma štátnej prémie na 70 eur v prospech všetkých stavebných sporiteľov. Ešte raz opakujem, že po dlhých, dlhých debatách s predstaviteľmi trhu s dohľadom so zástupcami tripartity toto je výsledok, ktorý dosiahol parametre konsenzu, to znamená bez zásadných pripomienok, o čom svedčí aj záznam z rokovania tripartity.
Ďakujem na úvod.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1262 z 20. júna 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory stanoviská nasledovne: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 304 zo dňa 10. septembra 2018. Ústavnoprávny výbor - uznesenie č. 413 zo dňa 4. septembra 2018. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 313 z 10. septembra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril, mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem vám, pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Eduard Heger za klub OĽANO.
Nech sa páči.