35. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som k tomuto bodu možno trošku neštandardne v krátkosti vystúpil vzhľadom na poznatky ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k procesným častiam zákona o sociálnom poistení a vychádzajúc z poznatkov, podnetov, ktoré sa nám na ústavnoprávny výbor od klientov Sociálnej poisťovne dostávajú.
V § 212 ods. 4 a ods. 5 sú uvedené ustanovenia, osobitné ustanovenia mimo rámca zákona o správnom konaní, keďže tu sa uplatňuje osobitný predpis, kde sa upravuje osobitné doručovanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne adresátom týchto rozhodnutí. Problém nastáva v tom, dámy a páni, že tak ako sme to mali donedávna vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kde tiež kolegovia, členovia ústavnoprávneho predpisu (pozn. red.: správne má byť – "výboru") v obdobnom duchu tento predpis sa snažili zmeniť, tak aj v tomto všeobecný predpis, zákon o správnom konaní, tak, správny poriadok, pardon, tak aj v tomto osobitnom predpise ustanovenia o doručovaní znejú tak, že v prípade, keď je doručované rozhodnutie Sociálnej poisťovne adresátovi tohto rozhodnutia, tak sa považuje rozhodnutie za doručené tretím dňom od uloženia zásielky na pošte, a to aj v prípade, ak sa adresát o tejto zásielke nedozvie. To je v poriadku, keď Sociálna poisťovňa doručuje či už do poštovej schránky, prípadne do osobitného poštového priečinka, teda do P. O. Boxu.
Problém však nastáva v tom, dámy a páni, že všeobecné poštové podmienky doručovania sú založené na tom, že adresátovi sa zásielka uloží na pošte a dá sa mu žltý lístok, poznáte ho určite všetci, s osemnásťdňovou lehotou na to, aby si rozhodnutie prevzal. Keď poštový doručovateľ doručuje rozhodnutie, tak v takom prípade sa považuje za doručené, aj keď si ho prevezme a aj keď si ho neprevezme na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Ale predstavte si, že pošta má 18 dní na to, aby uložila zásielku a adresát si ju môže aj na osemnásty deň prevziať. Predstavte si, že je niekto na dovolenke dvojtýždňovej. Sú to objektívne dôvody, pre ktoré si môžte až po dvoch týždňoch prevziať zásielku, ktorú vám dáva správny orgán, posiela. No a, čuduj sa svete, rozhodnutie sa považuje za doručené, aj keď si ho vy prevezmete v posledný deň poštovej lehoty, rozhodnutie sa podľa osobitného predpisu, v tomto prípade § 212 ods. 4 a 5, považuje za doručené na tretí deň.
Počítajme, dámy a páni, spolu. Ak na prvý deň je pošta, poštová zásielka doručovaná a súčasne v ten deň alebo nasledujúci uložená na pošte, tretím dňom od uloženia na pošte sa považuje za doručenú. Vy si ju prevezmete na osemnásty deň, ale už pred pätnástimi dňami sa považuje fikcia doručenia, a to aj v prípade, keď dôjde k fyzickému doručeniu. Ak na tretí deň sa považuje zásielka za doručenú, vy máte pätnásť dní na to, aby ste podali opravný prostriedok, a vyberiete si zásielku na osemnásty deň. V ten deň, ako si ju vyberiete, vám uplynie lehota na podanie opravného prostriedku. Inými slovami, vy si prečítate list a v ten deň musíte podať opravný prostriedok.
Ja pevne verím, že pozmeňovací návrh, ktorý týmto odôvodňujem a neskôr ho doslovne prečítam, je dostatočne priaznivý pre adresátov rozhodnutí Sociálnej poisťovne a postupne budeme s kolegami z ústavnoprávneho výboru ďalšie osobitné právne predpisy meniť priaznivo tak, aby mohol adresát rozhodnutia využiť plnú lehotu v prípade, samozrejme, že si zásielku fyzicky prevezme. Inými slovami, fikcia doručenia v prípade, keď si fyzicky prevezme zásielku, nie je dôvodná a týmto ju chceme vypustiť.
Rád by som ešte možno dal jeden podnet do budúcnosti, ktorý sa nám tiež z hľadiska podnetov spája. Od roku 2015 je Sociálna poisťovňa, parafrázujem, nehovorím úplne presne, povinná oznamovať vznik poistenia, preddavky určovať, výšku a akékoľvek tieto zmeny. Urobili sme dobre, pre adresátov zo strany Sociálnej poisťovne urobíme ľuďom servis, ktorý sa patrí, keďže ten štát na druhej strane požaduje od nich finančné prostriedky vo forme poistného. Problém máme, a ja absolútne akceptujem, že niekedy má problém aj Sociálna poisťovňa, Sociálna poisťovňa s tým, že údaje z osobitných registrov, a teraz hovorím za oblasť justície, dostane neskoro. Napríklad 2005, od 2015 funguje takéto povinné oznamovanie a Sociálna poisťovňa objektívne, neobjektívne dostane z ministerstva spravodlivosti až v roku 2017 zoznam osôb podnikajúcich podľa osobitného predpisu. Vymyslím si, znalci, tlmočníci, prekladatelia, mediátori. Je ich veľa, je ich rôzne. A predstavte si, že v takýchto prípadoch si Sociálna poisťovňa splní povinnosť oznámiť vznik poistenia s dvojročným oneskorením. Následne na to, keďže na druhej strane poistenie vzniká ex lege, zo zákona, nie z oznámenia Sociálnej poisťovne o tom, že vznikla, vzniká zo zákona, sa tí ľudia dozvedia s jeden a polročným omeškaním, že poistenie vzniklo a že sú dlžní. Vznikne už veľký dlh na sociálnom poistení, na odvodoch, ktorý by ináč asi možno ani nevznikol, keby o tom vedeli, že poistenie vzniklo. Ale na druhej strane neznalosť zákona neospravedlňuje. Sami majú vedieť, že poistenie vzniklo, keďže sú zapísaní v osobitnom registri, podnikajú podľa osobitného predpisu. Ale my im máme robiť ten servis, od 2015 oznamovať.
To znamená, nehnevajte sa na mňa, musím povedať, že som medzi dvoma mlynskými kolesami. Pretože oznamovacia povinnosť Sociálnej poisťovne je jedna vec, nemá konštitutívne účinky vzniku poistenia, ale je to nejaká zákonná povinnosť Sociálnej poisťovne. Na druhej strane keď toto nie je splnené, ex lege poistenie vzniká, tí ľudia sa to možno aj svojím nedopatrením dozvedia neskoro, ale zistia dosť neskoro, že sú dlžní. Nie je tam možnosť reparácie späť, to znamená, spätného odhlásenia. Napríklad v takých osobitných prípadoch, keď si Sociálna poisťovňa vďaka iným subjektom, vďaka iným subjektom, a teraz hovorím aj do rezortu justície, s oneskorením splní svoju povinnosť.
Je to možno ďalší podnet, ktorý nemám ambíciu riešiť týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý som dal len k doručovaniu. To považujem za veľmi problematické, pokiaľ ja dostanem rozhodnutie a dnes mi uplynie lehota, ja nestihnem napísať odvolanie. Ale chcem len veľmi pekne poprosiť, aby ste sa skúsili zaoberať tým konfliktom dvoch právnych úprav, kde vzniká na jednej strane povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať, na druhej strane tí ľudia sa to nedozvedia, hoci by, znalí zákona, mali vedieť, že im sociálne poistenie vzniklo. Potom načo im robíme servis? Určite, určite by potom aspoň právny predpis mohol dovoľovať, povoliť možnosť odhlásiť sa spätne, hoci ten benefit, že majú dlhšiu dobu poistenia, nespochybňujem. To znamená, že pracujú a šetria si na dôchodok. To je len tak na margo do budúcej legislatívnej činnosti aj ministerstva, Sociálnej poisťovne a v rámci vašej spolupráce. Toľko.
Dovoľte mi najprv prečítať odôvodnenie, následne oznámim prečítanie doslovné pozmeňovacieho návrhu. Navrhujeme teda zosúladiť právnu úpravu doručovania písomností Sociálnou poisťovňou s všeobecno-právnou úpravou doručovania v správnom konaní. Je nedôvodné, aby v prípade doručenia zásielky adresátovi po tom, ako bola zásielka uložená na pošte a prevzatá kedykoľvek v lehote 18 dní, platila namiesto skutočného termínu doručenia fikcia doručenia tretí deň po uložení zásielky. Uvedená prax spôsobuje nedôvodné skrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku adresátom rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa, aby v prípade doručenia zásielky adresátovi platil skutočný deň doručenia zásielky a nie zákonná fikcia.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol týmto pozmeňujúci návrh.
V čl. I sa za doterajší bod 67 vkladajú nové body 68 a 69, ktoré znejú: "68. V § 212 ods. 4 sa slová "do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty" nahrádzajú slovami "počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne".
69. V § 212 ods. 5 sa slová "do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty" nahrádzajú slovami "počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhované body 68 a 69 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. Navrhované zmeny sa teda premietnu aj v čl. IV o účinnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Chcel by som tento návrh pána poslanca Madeja podporiť. Je to síce zdanlivá drobnosť, ale je to vec, ktorá reálne spôsobuje komplikácie ľuďom, a teda mali by sme sa takto pozrieť aj na ďalšie zákony. Toto je jedna z iniciatív, s ktorými prišli pred časom poslanci SNS, a upravili sme doručovanie lehôt tak, aby, povedal by som, že zodpovedalo zdravému rozumu, ako sa lehoty počítajú pri doručovaní a aby tomu rozumel aj bežný človek, ktorý nemá detailne naštudovaný zákon, a keď niekde si prečíta, že má možnosť vyjadriť sa do 15 dní od doručenia, tak tým myslí, že má možnosť vyjadriť sa do 15 dní, odkedy mu to bolo doručené, nie od fikcie doručenia, keď si mal zásielku prevziať do 3 dní a on si ju prevzal do 18, lebo takú možnosť mu pošta dala. Takže áno, je to, je to drobnosť, ale je to určite krok správnym smerom a treba ju podporiť a treba podobne to ošetriť aj v iných zákonoch, ktoré majú osobitnú úpravu, a nevzťahuje sa na ňu tá všeobecná úprava v rámci správneho poriadku, kde už, už je to takto logicky poriešené.

Ďakujem. Reakcia? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za diskusiu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pardon. Pán minister, dovoľte, lebo pani Vaľová by to neprežila, dovoľte, aby som na balkóne privítal dôchodcov z Humenného. Vitajte! (Potlesk.)
Pardon, ešte raz, nech sa páči.

Ja sa pridávam, pekný večer. Ak dovolíte k samotnej novele, ktorú som, ktorú som ponúkol. Nedá mi začať s tým, že začnem od svojich kolegov. Na tomto zákone sa dva, dva a pol roka robilo intenzívne. Treba si uvedomiť rozsah tých zmien, ktorý je návrhom tohto riešenia, samozrejmá vec, aj istých rizík, ktoré z toho môžu vyplynúť. Stále tak trošku v podvedomí máme niečo, čo sa udialo na prelome alebo na konci vlády, keď končil pán Mikloš a zanechal tu spúšť na daňovom úrade. A toto je obdobný kolos otázok riešení, ktoré súvisia so zavedením ročného zúčtovania. Preto ideme, ideme do istej miery veľmi opatrne, ale treba povedať že so zámerom jednoznačne ročné zúčtovanie zaviesť k tejto problematike.
Môžem potvrdiť to, čo otvoril pán Heger minule, myslím, že v prvom čítaní aj pán Mihál. Možno preto tak neskôr, lebo sme čakali ako dopadne UNITAS. Lebo úplne inak by sa vstupovalo, keby sme vstupovali do UNITAS-u, vyjasnené veci, daňová správa, colná správa a, samozrejmá vec, my do toho vstúpiť, je niečo úplne iné, ako keď vstupujeme do teraz platnej legislatívy a máme ambíciu niečo nechať a niečo nové vytvoriť a, samozrejmá vec, objektívny záujem, aby to aj dobre fungovalo. Tieto riziká sú tu, a preto tá opatrnosť pri tom riešení týchto problémov tu jednoducho veľmi veľká je.
K samotným pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh pána Vážneho a vlastne posunutie tých vecí, ktoré súvisia s účinnosťou, bavili sme sa o tom aj pri prvom čítaní. Vzhľadom na to, že tie jednotlivé systémy – 42, Ľubo, ak si ich pamätám, je ich v rámci Sociálnej poisťovne? – a my viac jak polovicu ideme momentálne riešiť a meniť, majú možno jedna, dve firmy, ktoré realizovali veci okolo toho. To znamená, do istej miery je tu aj tak trošku monopol, cez ktorý budeme tieto otázky mať záujem riešiť. A sú to oni, ktorí hovorili o potrebe času na zavedenie týchto zmien, samozrejme vrátane dopadov.
K finančným dopadom chcem oceniť už túto chvíľu, keď ešte zákon ani nebol schválený, ale reálne predpokladáme, že bude, že Sociálna poisťovňa a pán generálny riaditeľ rieši otázku dopadov ich objektivizáciou cez tretí zdroj, ktorý by mal potvrdiť možné náklady, ktoré s tým súvisia. To znamená, že ani táto otázka nie je nám ľahostajná a minimálne sme sa aj my dvaja zamýšľali nad tým, či tých 14 a niečo nie je príliš veľká suma, ktorá by, celá tá úprava tých systémov mala stáť. Budeme to priebežne, samozrejmá vec, hodnotiť a kontrolovať aj na dozornej rade a pravidelne sa touto otázkou zaoberať. Ale v tejto chvíli mi nič neostáva, len povedať áno pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vážny.
K pánovi poslancovi Madejovi, no prax ukázala, možno je to technický problém, ale život si ho vyžiadal, a celkom prirodzene hovorím áno a možnože pri otvorení zákona a riešení problémov, ktoré život priniesol a prax ukázala, aj takéhoto drobného charakteru, vždy budem náklonný, aby sme túto otázku riešili.
K pánovi Mihálovi. Treba povedať jednu vec. Možno riešime, ja to tak nazvem, rovinu teórie, každopádne je veľmi málo prípadov, ktoré z hľadiska reťazenia až na to tretie dieťa môžu ísť, ale budem veľmi konkrétny a úprimný, ak to má pomôcť čo len jednej matke, tak jednoducho ideme do toho. A ja chcem poďakovať a podporím ten návrh pána Mihála, pretože si myslím, že rieši isté riziká, ktoré život ako taký môže priniesť. A ak môžeme tomu predísť, išli by sme sami proti sebe, nevidím v tom žiaden politický podtón, ale vidím racionálne riešenie vecí a možných rizík, ktoré z toho vyplývajú, a som pripravený aj tento pozmeňovací návrh podporiť.
Celkove k tomu zákonu ako takému, aj vzhľadom na to, že tá účinnosť je niekde, myslím teraz účinnosť, ktorá sa týka vôbec prvého zúčtovania možno v tej ďalšej vláde, tu treba vedieť jednu vec, že od schválenia zákona a konkrétnej účinnosti sa budú realizovať postupne ďalšie kroky. Tu nieže sa bude čakať, naopak, tam je veľmi veľa vecí. Už rok predtým sú tu konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú aj zamestnávateľov, identifikačné čísla a ďalšie veci. To znamená, že ja si myslím, že je potrebné ísť do toho aj napriek tomu, že isté veci sú trošku oddialené. Každopádne si myslím, že tá budúca vláda bude mať aj jednu veľkú výhodu po prijatí tohto ročného zúčtovania. Bude môcť objektívne posudzovať príjem na jednotlivca, na rodinu a potom ďaleko lepšie testovať, dajme tomu, aj niektoré sociálne dávky, lebo bude daný objektívny príjem, skutočný príjem aj v tých prípadoch, keď sa niečo riešilo odmenami, možno raz, dva razy, tri razy do roka, a podľa toho sa bude dať tá politika ďaleko, ďaleko efektívnejšie aj v tej sociálnej oblasti možno realizovať.
Takže podporím všetky tri pozmeňovacie návrhy, ktoré tu, ktoré tu zazneli, a uchádzam sa o podporu, o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1015. Spoločná správa výborov má tlač 1015a. Dávam slovo poslancovi Jánovi Podmanickému, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie parlamentu do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky a ktorým sa zavádza výslovne do ústavy takzvaný strop dôchodkového veku, teda vek 64 rokov, ponad ktorý nemôže rásť vek na odchod do dôchodku. Jednoducho zavádzame strop 64 rokov, ktorý bude garanciou pre dnešných hlavne mladých ľudí a dnešné deti, že nebudú odchádzať do dôchodku 70-roční.
V rámci druhého čítania bude predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pán poslanec Erik Tomáš, ktorý bude mať ambíciu priamo do ústavy zaviesť mechanizmus odpočtu alebo znižovania veku odchodu do dôchodku pre ženy podľa počtu detí, ktoré vychovali.
Ja chcem poďakovať, že po prvom čítaní sa našiel dostatočný počet poslancov Národnej rady, ktorí posunuli túto tému do druhého čítania, a verím, že nájdeme také riešenie, ktoré zavedie túto významnú sociálnu istotu do ústavného poriadku Slovenskej republiky. Chcem vám všetkým, ktorí ste hlasovali v prvom čítaní, ešte raz poďakovať a vysloviť prianie, aby táto ústavná zmena, tento významný sociálny princíp bol zakotvený v Ústave Slovenskej republiky.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, teda dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Jozefovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.