35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správe daní (daňový poriadok), predkladám spolu s pánom poslancom Petrom Osuským a navrhujeme stanoviť primerané lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností za predpokladu, že povinnosť bola daňovníkom dodatočne splnená.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Skrátenie lehoty pre ukladanie pokút a vyrubovanie úrokov z omeškania síce môže zabrániť tomu, aby boli niektoré porušenia zákonom stanovených povinností sankcionované. Zároveň však vytvorí tlak na to, aby daňové úrady postihovali porušovanie povinností daňovníkmi rýchlejšie a neodkladali sankcionovanie daňovníkov neprimerane dlho.
Návrh zákona neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem takisto, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s Petrom Osuským prichádzame s návrhom novely daňového poriadku, ktorá má, alebo podnet ku ktorej pochádza z reálneho života, pochádza zo situácie, keď som sa dozvedel, že jeden môj známy bol penalizovaný po štyroch rokoch od, od toho, čo mal platiť preddavky na daň. Nezaplatil, zaplatil tú daň až, až potom na konci roka a, a teraz mu, teraz mu prišlo, že má zaplatiť úroky z omeškania, teda za to obdobie medzi, medzi termínmi štvrťročnými, keď mal platiť preddavok na daň a tým, keď ju reálne zaplatil teda k 31. marcu.
Samozrejme, že, že aj on uznal, že porušil, porušil nejakú povinnosť stanovenú zákonom, a ak niekto poruší povinnosť stanovenú zákonom a zákon za to ukladá nejakú sankciu, či už pokutu, alebo úrok z omeškania, tak je normálne, že dostane, dostane tú sankciu a nemôže sa na to, nemôže sa na to sťažovať. Niekedy to môže byť sporné, či došlo k porušeniu, ale v tomto prípade bolo nesporné, že došlo k porušeniu zákona, aj on si to uznal. Len sa mu to zdalo neprimerané vzhľadom na to, že tá, tá pokuta prišla, alebo teda v tomto prípade to boli úroky z omeškania, prišla až po, až po štyroch rokoch.
Tak sme sa pozreli na, na daňový poriadok a situácia je taká, že, samozrejme, sú stanovené, stanovené povinnosti a za porušenie tých povinností je možné uložiť sankciu. A v prípade niektorých povinností je tam aj obmedzenie, kedy už pokutu alebo, alebo, á, alebo úrok z omeškania vyrubiť nemožno. A teda obvykle, alebo teda v rôznych variantoch je to, ale je to tam päťročné obdobie od, od momentu porušenia povinnosti alebo od konca roku, keď bola, keď bola tá povinnosť porušená.
Domnievame sa, že to obdobie je, je neprimerane dlhé, a teda navrhujeme to v prípade niektorých, domnievame sa, že menej vážnych porušení povinností, skrátiť na dva roky, resp. až na, až na jeden rok.
Hovorí sa, že oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť. To platí predovšetkým preto, že keď niekto spácha trestný čin, priestupok alebo sa dopustí iného porušenia zákona, tak je potrebné, aby, aby spravodlivosť nastúpila čo najskôr, aby bol čo najskôr potrestaný, ale aj keď sa niekto domáha nejakých práv povedzme na súdoch, to sa týka prieťahov v súdnom, v súdnom konaní, tak keď sa niekto súdi sedem alebo, alebo desať rokov a potom, áno, súd mu dá, súd mu dá za pravdu, tak už z toho nieže veľa nemá, ale, ale, ale ten účinok toho je, je oveľa, oveľa menší. Ale v istej forme to platí aj pre porušenie povinnosti, napríklad povinnosti typu, typu daňových povinností. Teraz nemyslím samotné zaplatenie dane, ale napríklad nezaplatenie dane v lehote alebo nepodanie daňového, daňového, daňového priznania, že keď, keď niekto zmešká lehotu pre podanie daňového priznania, dobre, je to porušenie zákona, je možné za to uložiť pokutu, tak tá pokuta má byť uložená krátko po tom, ako, ako k tomu oneskoreniu došlo. Lebo keď je uložená o štyri a pol roka, tak už si ten dotyčný vlastne ani nepamätá, že, že, že niečo, niečo spáchal. A účelom ukladania sankcií za porušovanie povinností predsa nie je, že aby mal štátny rozpočet nejaké, nejaké príjmy z toho, že, že nachytáme ľudí alebo podnikateľské subjekty na tom, že, že porušujú, porušujú zákon a teraz budeme mať z toho príjmy a tie príjmy na niečo použijeme. Hlavným účelom ukladania sankcií je, aby povinnosti stanovené zákonom boli dodržiavané. A na to často má väčší vplyv to, že tie, tie sankcie sú ukladané neodkladne, teda že sú ukladané, teda že sa páchateľ alebo ten, kto poruší povinnosti, nenádeja, že možno mi na to neprídu, alebo keď mi na to prídu, tak aj tak, aj tak mi tú pokutu neuložia. Ale, ale že je v tomto príslušný orgán dôsledný. porušil si povinnosť, zákon stanovuje pokutu, tak dostaneš povinnosť. To je, to je jeden spôsob.
A druhý spôsob je ten, že, že nepríde tá sankcia až, až po tých štyroch rokoch, keď si možno zabudol, že si vôbec niečo spáchal, ale vtedy, keď si to spáchal, lebo vtedy si to viac uvedomíš. A to je možno dôležitejšie ako to, že aká je, aká je, alebo prinajmenšom rovnako dôležité, aká je, ako to, aká je výška tej sankcie, výška, výška pokuty.
Navrhujeme preto stanoviť lehoty, kratšie lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností, samozrejme, že za predpokladu, že tieto povinnosti boli splnené dodatočne. A cieľom toho návrhu je, aby, aby nedochádzalo k penalizovaniu s veľkým časovým omeškaním.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré sú definované v § 154, určením sankcií vo forme pokút, to je § 155, a úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, teda porušenia povinnosti stanovenej zákonom, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty, nie všetky. Niektoré možno, možno, á, možno sankcionovať aj neskôr. A lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po ktorej, teda povinnosť spočívajúca v zaplatení dane alebo preddavku na daň, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.
Pre oba prípady navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinnosti aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá by sa však neodvíjala od, od termínu porušenia tej povinnosti, ale od termínu jej dodatočného splnenia. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania, v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti. Čiže nejde o to, že niekto vôbec nepodá daňové priznanie alebo nesplní si oznamovaciu povinnosť, ale naozaj často, často to môže byť, môže byť úplným nedopatrením, že niekto o jeden deň zmešká termín a už v zmysle zákona sa môže, môže ukladať, ukladať povinnosť. Tam to treba zvážiť, že či, že či pokuta, či, či daňový úrad musí, môže, či, či to porušenie je také závažné, že má byť, má byť sankcionovaný, ale teda v tomto prípade ide o zmeškanie lehoty v jednom aj, aj v druhom prípade, takže, takže tam sa nám zdá primeraná lehota jeden rok, odkedy to, odkedy to daňový úrad vie, ak, ak uloží pokutu, uloží a ak chce ukladať, tak, tak toto skrátenie lehoty bude aj daňové úrady, bude viesť k tomu, že, že budú ukladať pokuty za porušenia skôr.
A ďalšie, ďalšie dva body sa týkajú, týkajú úrokov z omeškania, kde, kde sa vo vzťahu k preddavku na daň a dodatočné splnenie, dodatočné splnenie daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane a dodatočného odvedenia vybraného preddavku na dane, vybranej dane a zrazenej dane, tam navrhujeme dva roky od dodatočného, dodatočného splnenia tejto daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, alebo, alebo teda inej platby, ktorá z tohoto vyplýva, a jeden rok v prípade zaplatenia preddavku na daň, čo je výnimočná situácia, ktorá nás v podstate aj inšpirovala k tomu, že sme, že sme s týmto návrhom, návrhom prišli. Lebo teda neviem, kto všetko máte skúsenosti ako živnostník, ale, samozrejme, že veľké firmy, ktoré platia také dane, že, že musia platiť preddavky v mesačných cykloch, s tým zrejme problém nemajú. Majú účtovné oddelenia, účtovníkov, právnikov, takže, takže tie si na to, na to dohliadnu. Ale normálne samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník alebo iní SZČO sú častokrát v situácii, že nemajú daňové povinnosti, ktoré by ich nútili alebo po prekročení výšky ktorých majú platiť nejaké preddavky na daň, a potom, potom zrazu majú vyšší príjem a presiahnutú hranicu, keď sú povinní platiť najprv štvrťročné a potom, potom aj mesačné, mesačné preddavky na daň. Čiže v prípade niektorých z nich sa to deje z nevedomosti, že nemajú tú vedomosť, že to majú platiť štvrťročne a nie tak ako desať rokov dopredu až, až 31. marca, keď podajú daňové priznanie. Alebo, alebo teda môže, môže nastať situácia, že sú, že sú v zlej finančnej situácii, lebo môžte mať v jeden rok príjmy, ktoré, ktoré, á, sú také, že, že ďalší rok musíte, musíte platiť preddavky na daniach a ten ďalší rok nemusíte mať vôbec žiadne príjmy alebo môžete mať úplne minimálne príjmy. To je bežná situácia mnohých živnostníkov, lebo teda živnostníci na rozdiel od zamestnancov, ktorí dostávajú, dostávajú svoju mzdu, tak živnostníci nevedia, že, že dnes mám takéto príjmy a budúci rok mám takéto príjmy. Čiže, áno, môže sa stať, že, že niektorí platia preddavky na daň, ktoré potom, keď podávajú daňové priznanie, tak, tak je im vrátené, lebo v ten kalendárny rok nemali reálne príjmy.
Čiže môže sa stať, že či už z nevedomosti, zábudlivosti alebo, alebo finančnej neschopnosti neplatia daň preddavkovo, ale potom príde, príde 31. marec, podajú daňové priznanie a zaplatia, zaplatia, čo majú zaplatiť za ten rok. A, samozrejme, ak zákon stanovuje povinnosť platiť v štvrťročných preddavkoch a ak porušenie tejto povinnosti sankcionuje tým, že, že má zaplatiť daňovník daň z omešk..., teda úrok z omeškania za to obdobie medzi tými štvrťročnými cyklami, teda 30. júlom a 30. septembrom, či nie? 30. júnom, 30. septembrom a 31. decembrom, tými štvrťrokmi, a tým 31. marcom, keď, keď to reálne zaplatí, tak tie úroky z omeškania majú byť vymáhané daňovým úradom, alebo teda stanovených zaplatenie navrhujeme v lehote jedného roka. Lebo ten daňový úrad vie, alebo mal vedieť, že daňovník má platiť preddavky na daň. A v spoločnosti alebo v štáte, v akom by som chcel žiť, by daňový úrad upozornil daňovníka, že, pozor, už tu bol 30. jún a ty si mal zaplatiť, lebo, lebo minulý rok si mal také príjmy, že teraz máš platiť preddavky na daň a nie až, až daň po skončení kalendárneho roka a ty si to nezaplatil, v takejto výške si to mal zaplatiť, tak ti to pripomíname, odveď, odveď nám to na účet.
Ale už keď to ten štát nerobí, tak nech aspoň, ak za to uloží sankciu, neupozorní na to, nechá daňovníka v tom, že, že porušuje zákon a chce mu uložiť sankciu, na čo, na čo má právo, čo je legitímne, porušil, porušil nejakú povinnosť, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, tak aspoň nech to spraví rýchlo, nech to spraví, spraví po skončení, á, po skončení kalendárneho roku, po podaní daňového priznania. Po tom 31. marci povedzme v priebehu, v priebehu jedného roka, lebo vtedy si tú daňovú povinnosť, povinnosť splní, a nech nečaká 4 roky alebo 5 rokov, lebo veď máme 5 rokov na to, že do 5 rokov môžme, môžme uložiť nejakú sankciu. A po tých 5 rokoch môže byť dotyčný, a teraz je to jedno, či tu ide o malú firmu alebo živnostníka, môže byť v úplne inej ekonomickej, ekonomickej, finančnej situácii. Toto už považujem za, za vyložene že neslušné voči daňovníkom.
Nespochybňujeme právo ukladať sankcie, ale myslíme si, že tie sankcie majú byť uložené v primeranej lehote, čo pre rôzne typy porušenia povinností dávame v našom návrhu buď na jeden, alebo na dva roky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať, že tak ako to Ondrej podčiarkol, ten daňový úrad, samozrejme, že je orgán, ktorému my sme ako platcovia dane povinní, lebo reprezentuje štát. Na druhej strane, tak ako sa hovorí, že polícia má pomáhať a chrániť, tak daňový úrad okrem toho, že vyberá, by celkom logicky tiež mohol upozorňovať.
Keď si pomyslím, že ľudia platia, ja neviem, poplatky za televízor, teda podľa zástrčkového zákona, alebo ľudia platia aj súkromným dodávateľom energií, internetového spojenia, tak v zásade si všetci pamätáme, že ak sme náhodou kedysi v časoch nielen cashu, ale bežne šekov nezaplatili mesačný poplatok, tak sme dostali na ďalší mesiac červený papier, ktorý ti zaúčtovala tá inštitúcia, ktorej si ostal dlžný, teda to jeho doručenie a vypracovanie, a bol si ním upozornený na svoj rest. A zdravý rozum káže, že v čase elektronického spojenia, ktorý je mnohým z tých platcov dane dostupný pre daňový úrad, by bolo celkom logické a normálne, aby programovo ten daňový úrad už deň po uplynutí lehoty na zaplatenie parciálnej dane štvrťročnej alebo dokonca mesačnej poslal svojmu platcovi upozornenie, že tak má urobiť. Prečo sa tak nedeje, je nám záhada a týmto aspoň napravujeme to, že sa tak môže stať po 5 rokoch. Predstavte si, že informácia o nezaplatení plynu alebo elektriky by vám prišla po 5 rokoch a vyrubili by vám príslušné úroky. Však je to choré.

Ja by som doplnil Petra Osuského, že daňovníci, väčšina daňovníkov, či už ide o živnostníkov, alebo o firmy, sú povinní komunikovať elektronicky s daňovými úradmi, alebo teda s Finančnou správou. Čiže v tomto problém nemôže byť.
Doplnil by som ďalej, ďalej informáciu, že na elektronizáciu verejnej správy bola v uplynulom období vynaložená zhruba miliarda eur. Tak azda možno očakávať, že, že tie služby, ktoré budú poskytované, nebudú len nejaké teoretické vnútorné procesy v rámci, v rámci inštitúcie, ale že sa to má premietnuť aj do, do komunikácie s klientami, s občanmi, s firmami a v tomto prípade je to vec, ktorá by, by mala byť samozrejmá, že sa štát, štátne orgány správajú k fyzickým a právnickým osobám, spôsobom, nie že je ich zámerom pokutovať a trestať, ale, ale vyžadovať plnenie povinností spôsobom, ktorý, ktorý je aj ústretový voči tým občanom, teda napríklad taká samozrejmosť ako, ako upozorňovanie, to, že mal si splniť nejakú povinnosť a nesplnil si a hrozí ti pokuta. Otázne je potom, že či, či automaticky má nastupovať pokuta.
Myslím si, že na minulej schôdzi sme tu mali návrh kolegu Beblavého, ktorý hovoril o tom, že pri prvom porušení zákona, samozrejme, nie akéhokoľvek, nemá byť automaticky ukladaná sankcia a potom, potom až pri nejakom opätovnom alebo, alebo tak, čiže...
Opakujem, účelom sankcií, hlavným zmyslom sankcií nie je trestať, ale zabezpečiť, aby povinnosti, ktoré sú stanovené, boli dodržiavané.

Ďakujem veľmi pekne. Tak tento zákon sa týka vlastne pomerne veľkej skupiny živnostníkov, alebo teda, áno, všetkých živnostníkov, ktorí platia preddavky na daň, ktorí majú nižší daňový základ a spadajú do vlastne preddavkov na daň nad 2,5-tisíc eura, čiže to je strop. Taktiež sa týka malých a stredných podnikateľov.
Viacej by som odôvodnil v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tu chcem dodať, že pokiaľ by štát mal obavu, že podnikateľ, keď má väčšie príjmy, tak na to zabudne a v budúcnosti mu budú chýbať peniaze na zaplatenie daní, ak má takúto obavu, nie je problém pre štát pripomenúť mu veľmi ľahko zadarmo cez e-mail, že zarobil minulý rok viac. Ale nemyslím si, že by boli podnikatelia, ktorí by tento problém mali. Čiže ten zákon sa mi zdá veľmi dobrý.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, konkrétne všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte mi, aby som teda ešte viacej, ďakujem v prvom rade pánovi spravodajcovi za veľmi podnetnú poznámku k tomuto návrhu zákona. Ja by som chcel tak v krátkosti vysvetliť vlastne, o čo sa tu jedná.
Ako som naznačil, v súčasnosti máme strop na platenie preddavkov 2,5-tisíc eura. Čo to znamená? Akonáhle máte daňovú povinnosť vyššiu ako 2,5-tisíc eura, tak na základe toho vám vlastne vypočíta Finančná správa preddavky, alebo si vypočítate aj vy preddavky na ďalší rok, ktoré platíte v štvrťročných intervaloch. Čiže dôležité je pochopenie tej úrovne, že akonáhle presiahnete túto 2,5-tisícovú úroveň, tak musíte potom každého štvrťroka odviesť preddavok na budúcoročnú daň.
My hovoríme, že tento strop by sa mal zvýšiť na 10-tisíc, to znamená, že všetci, ktorí budú mať tú daňovú povinnosť medzi 2,5- a 10-tisíc, budú spop..., bude na nich nazerané, ako keby mali pod 2,5-tisíc, to znamená, že nebudú musieť platiť preddavky. Čiže tí, čo sú nad 10-tisíc, tí tie preddavky, samozrejme, platiť budú, tí, čo sú pod 10-tisíc, preddavky platiť nebudú.
Prečo to hovorím? Alebo prečo si myslíme, že je potrebné túto hranicu zvýšiť? Ak si uvedomíme, na trhu toto sa týka hlavne teda mikropodnikateľov, živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí majú teda tú daňovú povinnosť do výšky 10-tisíc. Ide o to, že máme tu mnoho živnostníkov, ktorí majú buď nulovú povinnosť, alebo majú do tých 2,5, tých sa to nedotkne. Ak už niekto prekročí tú hranicu 2,5-tisíc, tak je to, sú to firmy, ktoré teda generujú nejaký zisk, a ak im dovolíme, aby nemuseli tieto - lebo tie preddavky čo robia? Viažu vaše finančné prostriedky počas roka na budúcu platbu dane. No ale musíme si uvedomiť, že firmy, ktoré dosahujú vyššie ako 2,5-tisíc a nižšie ako 10, sú firmy, ktoré sú ziskové, čiže produkujú, dá sa povedať, že rastú, alebo teda sú funkčné, sú funkčné, sú životaschopné, tak tieto firmy vlastne by mohli tieto peniaze, ktoré viažu na daňový úrad, by mohli investovať v priebehu roka do svojho ďalšieho rozvoja, a tým pádom by mohli vygenerovať ešte väčšie príjmy, čo tým pádom nehrozí, že by nemali dostatok na danú daň, nehrozí, že by boli nejakí nezodpovední. A tým pádom, že to investujú či už do zamestnania zamestnanca ďalšieho a zvýšia svoje podnikanie, alebo nakúpia nejakú technológiu, ktorá nie je pre ich typ podnikania, nie je zanedbateľná, ale z hľadiska finančného nie je náročná, už len to, že kúpi nejaké nové zariadenie, povedzme si, nejaký rezbár a podobne si kúpi novú pílu, ktorá môže byť rádovo 2-3-tisíc euro, tak mu to pomôže, lebo to sú práve tie preddavky, ktoré ináč viaže na Finančnú správu.
Ďalší rozmer tu je ten, že pozerali sme sa aj na to, koľko to koho stojí. Tak celkovo štát nezíska nejaké veľké peniaze z týchto preddavkov, pretože väčšina firiem, keď sme si pozerali tie štatistiky, tak daňová povinnosť pri eseročkách, teraz budem hovoriť, daňová povinnosť nad 2,5-tisíc eura, spadá 46-tisíc firiem, ale nad 10-tisíc spadá 16-tisíc firiem a to sú tie firmy, ktoré platia najväčšie, najväčšie dane, to si musíme uvedomiť. Čiže tuto naozaj ľudia, ktorí majú tie preddavky, hoci ich je veľa, tak z hľadiska príjmu tých preddavkov pre štát to nerobí žiadne nejaké zábavné číslo, a keď sme to aj počítali, tak resp. čerpali sme z údajov inštitútu INESS, ktorý to odpočítal, a vlastne oni vypočítali, že najväčšie možné náklady pre štát by to mohlo mať v tých scenároch, v rôznych scenároch, ktoré tam sú, by to mohlo mať dopad 800-tisíc eur; 800-tisíc eur nie je žiadna položka pre štátny rozpočet pri príjmoch, ktoré dostáva a toto je niečo, o čo by sa mohli podeliť s tými podnikateľmi. Ale to iba pri scenáre, keď hovoríme, že bude úroková miera na tieto peniaze 1 %. Vieme, že dnes úroková miera je nula pre štát, čiže viac-menej štát to nestojí nič. Avšak ak si podnikatelia chcú tieto peniaze požičať, tak sa rádovo dostávajú na trh okolo 5, 6, 7 %. Čiže vidíme, že štát sa môže jednoducho podeliť o tieto peniaze, lebo on si ich požičia za nula, podnikateľ si ich musí požičať za 6 %. Tým, že mu umožní, jednak sa jedná o podstatne menšiu časť, ktorú potrebuje štát na prefinancovanie, štát to, hovorím, v najhoršom variante bude stáť 800-tisíc, ale v súčasnosti by ho to nestálo nič. Čiže štát tým nijako neškoduje a podnikateľom tým veľmi pomôže, že môže tie peniaze investovať do rozvoja. Takže to je ďalší dôležitý rozmer tohto nášho návrhu, ktorý vlastne umožní podnikateľom, aby mohli teda investovať do svojej firmy.
Ešte tam bola jedna vec, ktorú by som chcel spomenúť. Tu by som ešte chcel ešte jednu vec, ktorú by som chcel spomenúť, že nám naozaj záleží na tom, aby aj dôvod, prečo to aj robíme, je to, že malí mikropodnikatelia tvoria naozaj nosnú časť našej ekonomiky. To sú takí, by som povedal, tí malí mravčekovia, ktorí, bez ktorých by sme to veľké mravenisko nepostavili, a preto je dôležité, aby sme im pomáhali, aby sme ich podporovali. Tento prvok, ako som už vysvetlil, nie je úplne akože bez vplyvu na štátny rozpočet v súčasnosti, a ak by sa nejaké úrokové miery zvýšili, tak by bol veľmi s minimálnym. A zároveň to spôsobuje to, že dávame dodatočné zdroje týmto podnikateľom, ktorí, opäť pripomeniem, že sú zodpovední, sú platiaci daň, to je dôležité, sú generujúci zisk, čiže sú životaschopní, a týmto dávame dodatočné zdroje, ktoré ináč viažu na štát, dávame im ich do rúk, aby mohli ich používať na ďalší rozvoj.
A tu si musíme uvedomiť, že naozaj táto skupina, keď si len zoberiem malých a stredných podnikateľov, tzv. MSP sektor, tak tých tvoria 99,9 % celého trhu a vieme, že tých najmenších je vždycky najviac a potom už tých väčších je menej, takže zamestnávajú 71,8 % trhu. Toto sú proste dôležité parametre pri tomto zákone. Takže týmto by sme mohli viac-menej akože ukázať taký aj dobrý signál tejto skupine ľudí, že štát je ochotný sa podeliť o benefity, ktoré má, je štát ochotný pomôcť práve tejto skupine vyjsť v ústrety, aby sa mohli rozvíjať.
Niečo som ešte chcel, ale zabudol som čo. (Reakcia spravodajcu.) A, určite áno, ďakujem veľmi pekne, ešte pán spravodajca ma doplnil. Jednoznačne to, toto je presne ten dôležitý aspekt. Ono to znižuje byrokraciu a okrem teda, pretože nemusíte tie preddavky platiť, máte o 3 úkony menej. A ďalšia vec je, že ak by ste zabudli, lebo pred chvíľkou aj Ondro Dostál hovoril vlastne o úrokoch z oneskorených platieb a podobne, a ak zabudnete zaplatiť, tak vám sa automaticky z toho generujú penále. Čiže máte ďalší úkon, ktorý musíte urobiť, ak náhodou zabudnete, a to sa môže ľahko stať. Po druhé generuje to ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené, takže je to naozaj len, by som povedal, taká oštara, ktorú, ktorú, oslobodíme podnikateľov od tejto oštary a naozaj sa môžu omnoho viacej sústrediť podnikaniu.
Takže ďakujem veľmi pekne za doplnenie pánovi spravodajcovi. Myslím, že je to pochopiteľné, tak budeme čakať na hlasovanie.
Ďakujem.

Chcel som povedať niečo podobné, lebo ten návrh zákona, ktorý sme predložili my s Petrom Osuským a o ktorom sme rokovali tesne pred týmto návrhom, rieši v podstate podobnú situáciu, ale z druhej strany teda, teda situáciu, keď, keď niekto zabudne alebo nezaplatí tie preddavky, a teda ako dlho mu možno potom ukladať úroky z omeškania.
Ak by, ak by bol schválený tento návrh, ktorý predniesol pán poslanec Heger, tak v zásade by, by sme možno ani my nemuseli riešiť náš návrh zákona, pretože, ako som už aj hovoril, platenie preddavkov naozaj nie je veľký problém pre veľké firmy, ktoré majú na to aj, aj dostatočné finančné prostriedky, tie výkyvy sú tam menšie, ale, ale majú aj na to potrebný personál, ktorý, ktorý to zabezpečí. Je to problém práve pre buď menšie firmy, ale najmä, najmä živnostníkov, a teda najmä pre tých živnostníkov, ktorí sú na tej hranici a ktorí nie sú, nie sú zvyknutí, že vždycky majú príjmy, ktoré znamenajú, že budúci rok musia platiť preddavky v štvrťročných intervaloch, tak tí sa najjednoduchšie pomýlia alebo, alebo zabudnú.
A druhá poznámka sa týka toho, že, že naozaj to nie je nejako, že štát by sa podelil s benefitmi s firmami, lebo, lebo v tejto chvíli živnostníci a firmy akoby úverovali, úverovali štát. My ešte nevieme, aké ony majú reálne príjmy v danom kalendárnom roku, ale už ich rovno, rovno zdaňujeme vopred. A tak, áno, obvykle to tak plus-mínus nejako, nejako vyjde, ale môže byť, že, že tie príjmy budú, budú ďaleko menšie a tie dane sú zaplatené, zaplatené vopred. Čiže nie je to nejaké zvýhodnenie, je to iba narovnanie.

Ďakujem. Chcel som pôvodne faktickou, ale teraz som si presne spomenul, ako si, Ondro, spomenul práve tú situáciu, pretože naozaj sa môže stať prípad, že ten živnostník alebo malý podnikateľ má jeden rok veľmi úspešný a druhý rok už taký úspešný nemusí mať, resp. nevie, či ho bude mať úspešný. A na základe tej úspešnosti, ktorý môže byť výkyvom stanovený, sa mu môžu, mu tie preddavky vyskočiť výrazne vyššie a on, prirodzene, zo svojho podnikania nemá taký bežný cash flow a automaticky ho to zaťaží omnoho viac.
Predstavte si, že doteraz neplatil preddavky a zrazu bude mať daňový základ na úspešnosti jedného roka a nejakú väčšiu zákazku získa, tak bude mať povedzme tú daň aj 9-tisíc, tú daň, teda, áno, daňovú povinnosť 9-tisíc. Automaticky mu vyskočia preddavky a viaže sa teda ten, Finančná správa ako keby automaticky očakáva, že ten ďalší už zase bude mať 9, no ale on nebude, lebo to bolo, sa mu pošťastilo a mal proste úspešný biznis. A z toho už priemerného, ktorý mal dokonca pod 2,5-tisíc, bude musieť odkladať a tie peniaze mu budú chýbať. Nielenže mu budú chýbať možno na potenciálny rozvoj, ale môžu mu chýbať aj na bežnú prevádzku. A toto je práve ten rozdiel v tom, jako aj pán Dostál poukázal, že chceme to priblížiť tým podnikateľom práve na úroveň, keby sa aj pošťastilo mať nejaký väčší biznis, aby ich to v ďalšom roku, keby náhodou v tom sa nepošťastí, aby ich to nejako nepostihlo.
A ešte len k tomu, čo si hovoril aj k tým úrokom. Ja som pozorne počúval veľmi dobre, veľmi dobrý návrh, ktorý ste aj vy prišli, a, áno, toto je vlastne, ide o to, aby sme odbremenili jednak aj od tej administratívnej záťaže tých podnikateľov a jednak od toho, aby nemuseli zbytočne vynakladať peniaze na to, že mali nejaké, mali nejaké oneskorené platby a z toho sa im počítajú úroky, pretože naozaj štát nepotrebuje takýmto spôsobom zarábať na tých ľuďoch a s tým úverovaním je to pravda. Takže úplne, úplne súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál.
Ďakujem pekne, to je všetko. Ešte, pán Dostál, nech sa páči.