35. schôdza

Ďakujem. Chcel som na pána poslanca Laurenčíka zareagovať iba faktickou, ale vidím, že som spravil dobre, alebo teda chcem zareagovať aj na to, čo hovoril pán poslanec Kvorka, ktorý už ale odchádza. Dobre.
Takže pán poslanec Laurenčík hovoril o tom, že sa z hodiny otázok stáva fraška, tak tam treba upresniť, že fraška sa stáva alebo stala už z tej prvej štvrťhodiny. Ministri sa takto chrániť nenechávajú poslancami SMER-u alebo teda iných vládnych strán a odpovedajú, odpovedajú na otázky. Čiže tam je to, je to úplne v poriadku a tam teda ani, ani nesmeruje naša legislatívna iniciatíva, lebo, lebo tam naozaj položia poslanci otázky, vyžrebujú sa a na niekoho sa dostane, na niekoho sa nedostane.
Problém je v tej prvej štvrťhodine, keď sa odpovedá na otázky premiéra, poslanci najsilnejšej vládnej strany SMER - sociálna demokracia masovo kladú otázky. Kladú otázky, ktoré sú v niektorých prípadoch úplne identické, v niektorých prípadoch ide iba o to, že vlastnými slovami trošku upravia to, čo, to, čo je nejaké zadanie. Mňa by teda naozaj veľmi zaujímalo, akým spôsobom sa tie otázky, otázky pripravujú, pretože neverím tomu, že nezávisle od seba päť poslancov SMER-u dospeje k tej istej otázke, kde tri sú úplne aj rovnakými slovami položené a, a ďalšie dve sú len proste vymenený, vymenený slovosled. Tajne dúfam, že sa teraz dozvieme, podobne ako tajne dúfam, že raz budem mať možnosť prečítať si rigoróznu prácu doktora Andreja Danka.
Nikto z nás nespochybňuje právo koaličných poslancov, ani poslancov vládnej strany, pýtať sa na hodine otázok. Je, je normálne, že aj, aj koaliční poslanci sa môžu chcieť niekedy niečo verejne spýtať premiéra. Samozrejme, že koaliční poslanci a špeciálne poslanci tej istej strany, z ktorej pochádza premiér, majú tých možností ďaleko viac. Majú možnosť neformálne komunikovať na nejakej straníckej pôde, na pôde poslaneckých klubov. Opoziční poslanci väčšinou tú možnosť nemajú a opoziční poslanci sa chcú, chcú pýtať aj verejne. A verejne sa pýtať, hodina otázok má predsa význam, ak poslanec chce poznať názor člena vlády, či už premiéra, alebo, alebo ministra, na nejakú otázku, ku ktorej má pocit, že sa dostatočne nevyjadril, alebo prípadne má pocit, že, že aj keď sa vyjadrí, tak má možnosť, možnosť zareagovať a položiť mu nejakú doplňujúcu otázku.
Nemá zmysel, aby sa poslanci pýtali členov vlády na veci, ku ktorým sa oni už x-krát vyjadrili, lebo čokoľvek chce premiér tejto krajiny povedať, tak zvolá tlačovú besedu, na ktorú mu prídu všetky televízie, väčšina médií, dostane sa to všade. Čokoľvek chce premiér povedať, povie to a dostane sa to k verejnosti.
Čiže je, je zbytočné a absurdné, keď sa na, keď sa na to, aby si premiér robil vlastné PR, zneužíva ešte aj hodina otázok, ktorá má byť diskusiou, ktorá má byť formou kontroly vlády a premiéra v tomto prípade zo strany parlamentu, ale aj zo strany opozície, lebo to je úloha parlamentu - kontrolovať vládu. Ak sa kladú podlízavé otázky, tak to nie je kontrola vlády. To je nahrávanie na smeč. To je, to je deformovanie zmyslu celého inštitútu hodiny otázok. A, žiaľ, keby sa to stávalo raz za čas, ale stáva sa to úplne pravidelne.
Včera sme mali úplne netypickú hodinu otázok, keď z tých prvých troch otázok, na ktoré sa obvykle premiér dopracuje k tomu, aby odpovedal, v tomto prípade zastúpený podpredsedom vlády a ministrom financií Kažimírom, boli až dve opozičné. To si ani nepamätám, kedy, kedy také bolo, že by z dvoch boli, boli, z troch otázok na premiéra boli dve opozičné. A jedna bola od poslanca SMER-u Blahu, ktorá bola netypická v tom, že to nebola tá zo zoznamu: "A, pán premiér, čo hovoríte na úspechy ministra Kažimíra?" alebo " Pán premiér, ako sa bude ďalej zlepšovať situácia?", ale bola tu vec, ktorá ho naozaj zaujímala a ktorú, som teda presvedčený, že nemal s nikým, s nikým dopredu dohodnutú. Odhliadnem od jej, od jej obsahu, ale, ale nebola to otázka, ktorú, ktorú by mu niekto pripravil. Evidentne si ju pripravil sám.
Pán poslanec Kvorka, ktorý, žiaľ, tu už nie je, hovoril, že takí sme my demokrati, že, že chceme im hovoriť, čo sa majú pýtať. Ale my im to nechceme hovoriť. My chceme len to, aby sa dostalo aj na opozičných poslancov, keď sa pýtajú premiéra. Keby sme mali trištvrte hodinu alebo hodinu, trištvrte hodinu, ako to majú v britskom parlamente, alebo trebárs hodinu vyhradenú iba na otázky, otázky premiérovi, tak by sme navrhli mechanizmus, že vyžrebujú sa otázky tak, že striedavo kladú otázky opozičný a koaličný, alebo teda vládny poslanec. Čiže by sa dostalo na jedného, na druhého, na jedného, na druhého a vôbec by sme vám nehovorili do toho, čo máte hovoriť. Ak by vám samým nebolo trápne, že, že kladiete, kladiete otázku typu, že čo hovoríte na to, aký ste dobrý, pán premiér, tak si ich kľudne klaďte.
Ale keďže je tam iba štvrťhodina, opýtaný má päť minút na odpoveď, dve minúty môže zareagovať poslanec doplňujúcou otázkou a potom, potom dve minúty opäť, opäť člen vlády, tak to môže byť pokojne deväť minút na jednu otázku, čiže, čiže keď premiér trochu natiahne odpovede, tak na viac ako na dve otázky sa, sa nedostane.
Preto navrhujeme, aby prvé dve otázky, už nie tie ďalšie, prvé dve otázky boli vyžrebované spomedzi otázok, ktoré položia opoziční poslanci. Premiér môže odpovedať aj rýchlejšie a môže, môže, môže sa dostať k odpovediam aj na ďalšie, ďalšie štyri, štyri otázky. Asi by sme neprichádzali s takouto iniciatívou, keby sme tu nemali tú neblahú prax, ktorá robí z prvej štvrťhodinu hodiny otázok frašku.
A asi tu nie je žiadny poslanec SMER-u okrem pána predsedajúceho, ktorý by mi na to odpovedal, ale ja úprimne nerozumiem, prečo to robíte, prečo ste chránili premiéra Fica a teraz chránite premiéra Pellegriniho pred, pred otázkami, ako keby boli oni nesvojprávni. Ale oni, odmyslím si teraz to, čo si o nich myslím, čo si myslím o ich politike, ale však oni sú schopní reagovať, oni, oni nie sú odkázaní na to, že ich stále bude, bude niekto kryť a že, že miesto toho, aby odpovedali na opozičné, opozičné otázky, tak budú odpovedať na otázky, ktoré im položia ich vlastní a ktoré sú mierne a ktoré ich šetria.
Posledná vec, to opäť pán poslanec Kvorka nepochopil, sa týka toho nahlasovania neúčasti. To nesúvisí nijako s neúčasťou poslancov na hodine otázok, ktorá má za následok, že, že nedostanú odpoveď, alebo teda na ich otázku sa neodpovedá. Ide len o to, aby poslanci mali vopred informáciu, či člen vlády na hodinu otázok príde alebo nepríde. Sú na to dva dôvody.
Ten prvý dôvod je, že chcem položiť otázku ministerke vnútra a teraz keď viem, že tam nebude, no tak môžem zvážiť, že, že napriek tomu, že nebude, tak dostane, dostane tú otázku, ministerstvo ju vypracuje a prečíta ju, ja neviem, pán minister dopravy. V poriadku. Alebo, alebo si poviem, že to potom nemá zmysel, lebo ja chcem od nej osobne počuť tú odpoveď a nechcem, aby pán minister Érsek čítal odpoveď pani ministerky Sakovej, a poviem, že tak radšej, radšej tú istú otázku položím, položím o týždeň. Poslanci majú mať tú informáciu.
Druhý dôvod je prevencia pred účelovou neúčasťou na hodine otázok. Pretože mám osobnú skúsenosť, že raz sa podarilo, že, že bola vyžrebovaná nejaká nepríjemná otázka na ešte vtedy pána premiéra, premiéra Fica, čiže som sa dostal do tej, do tej prvej trojky. A on zrazu išiel na nejaký, na nejaký výjazd na východné Slovensko. Čiže nebolo to dopredu plánované rokovanie na úrovni Európskej únie, čo je samozrejmé, že keď je niečo také, tak nebudeme žiadať, žiadať od premiéra, aby sa vykašlal na, na európskych partnerov, aby mohol odpovedať na jednu otázku opozičného poslanca. Samozrejme, nie všetko môže ovplyvniť. Ale to, kedy premiér pôjde na výjazd na východné Slovensko a stretne sa tam s nejakými starostami, to určite premiér môže ovplyvniť. Termíny rokovaní, a teda aj termíny hodín otázok v parlamente sú známe rok dopredu, čiže, čiže pán premiér si môže naplánovať svoje výjazdy tak, aby, aby, pokiaľ mu nebránia iné vážne povinnosti, tu vo štvrtok bol a rovnako, rovnako aj členovia vlády. A ak, ak je nejaký dôvod, vážny dôvod, tak potom nech, nech sa to dozvieme dopredu, nech vieme ešte pred tým, ako, ako kladieme otázky v stredu, povedzme v utorok, takto mi navrhujeme, nech vieme, ktorý člen vlády tu bude a ktorý člen vlády tu nebude. A, samozrejme, že aj potom sa môže stať, že niečo mu do toho príde, ale tak potom už, už podľa tohoto bude možné posudzovať, že, dobre, ochorel, nedá sa s tým nič robiť. Ale keď pôjde na, na stretnutie so starostami na východné Slovensko a v utorok o tom nevedel a zrazu v stredu si to naplánuje a v štvrtok, štvrtok ide, tak, tak to už o niečom bude, bude vypovedať.
No. Naozaj mi je ľúto, že tu nie sú nejakí poslanci SMER-u, ktorí by na toto reagovali, lebo naozaj by ma veľmi zaujímal ich názor a som vďačný aj za tú reakciu vo faktickej poznámke, ktorú mal včera pán poslanec Podmanický, aj za tú dnešnú, ktorú mal poslanec, pán poslanec Kvorka, aj keď teda z úplne odlišných dôvodov.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú, pardon. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už asi nie. Spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1178. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1231.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, odôvodnite návrh zákona.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1178.]

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správe daní (daňový poriadok), predkladám spolu s pánom poslancom Petrom Osuským a navrhujeme stanoviť primerané lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností za predpokladu, že povinnosť bola daňovníkom dodatočne splnená.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Skrátenie lehoty pre ukladanie pokút a vyrubovanie úrokov z omeškania síce môže zabrániť tomu, aby boli niektoré porušenia zákonom stanovených povinností sankcionované. Zároveň však vytvorí tlak na to, aby daňové úrady postihovali porušovanie povinností daňovníkmi rýchlejšie a neodkladali sankcionovanie daňovníkov neprimerane dlho.
Návrh zákona neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Uhríkovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem takisto, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Tak končím možnosť prihlásiť sa.
Ale jedine pán navrhovateľ, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s Petrom Osuským prichádzame s návrhom novely daňového poriadku, ktorá má, alebo podnet ku ktorej pochádza z reálneho života, pochádza zo situácie, keď som sa dozvedel, že jeden môj známy bol penalizovaný po štyroch rokoch od, od toho, čo mal platiť preddavky na daň. Nezaplatil, zaplatil tú daň až, až potom na konci roka a, a teraz mu, teraz mu prišlo, že má zaplatiť úroky z omeškania, teda za to obdobie medzi, medzi termínmi štvrťročnými, keď mal platiť preddavok na daň a tým, keď ju reálne zaplatil teda k 31. marcu.
Samozrejme, že, že aj on uznal, že porušil, porušil nejakú povinnosť stanovenú zákonom, a ak niekto poruší povinnosť stanovenú zákonom a zákon za to ukladá nejakú sankciu, či už pokutu, alebo úrok z omeškania, tak je normálne, že dostane, dostane tú sankciu a nemôže sa na to, nemôže sa na to sťažovať. Niekedy to môže byť sporné, či došlo k porušeniu, ale v tomto prípade bolo nesporné, že došlo k porušeniu zákona, aj on si to uznal. Len sa mu to zdalo neprimerané vzhľadom na to, že tá, tá pokuta prišla, alebo teda v tomto prípade to boli úroky z omeškania, prišla až po, až po štyroch rokoch.
Tak sme sa pozreli na, na daňový poriadok a situácia je taká, že, samozrejme, sú stanovené, stanovené povinnosti a za porušenie tých povinností je možné uložiť sankciu. A v prípade niektorých povinností je tam aj obmedzenie, kedy už pokutu alebo, alebo, á, alebo úrok z omeškania vyrubiť nemožno. A teda obvykle, alebo teda v rôznych variantoch je to, ale je to tam päťročné obdobie od, od momentu porušenia povinnosti alebo od konca roku, keď bola, keď bola tá povinnosť porušená.
Domnievame sa, že to obdobie je, je neprimerane dlhé, a teda navrhujeme to v prípade niektorých, domnievame sa, že menej vážnych porušení povinností, skrátiť na dva roky, resp. až na, až na jeden rok.
Hovorí sa, že oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť. To platí predovšetkým preto, že keď niekto spácha trestný čin, priestupok alebo sa dopustí iného porušenia zákona, tak je potrebné, aby, aby spravodlivosť nastúpila čo najskôr, aby bol čo najskôr potrestaný, ale aj keď sa niekto domáha nejakých práv povedzme na súdoch, to sa týka prieťahov v súdnom, v súdnom konaní, tak keď sa niekto súdi sedem alebo, alebo desať rokov a potom, áno, súd mu dá, súd mu dá za pravdu, tak už z toho nieže veľa nemá, ale, ale, ale ten účinok toho je, je oveľa, oveľa menší. Ale v istej forme to platí aj pre porušenie povinnosti, napríklad povinnosti typu, typu daňových povinností. Teraz nemyslím samotné zaplatenie dane, ale napríklad nezaplatenie dane v lehote alebo nepodanie daňového, daňového, daňového priznania, že keď, keď niekto zmešká lehotu pre podanie daňového priznania, dobre, je to porušenie zákona, je možné za to uložiť pokutu, tak tá pokuta má byť uložená krátko po tom, ako, ako k tomu oneskoreniu došlo. Lebo keď je uložená o štyri a pol roka, tak už si ten dotyčný vlastne ani nepamätá, že, že, že niečo, niečo spáchal. A účelom ukladania sankcií za porušovanie povinností predsa nie je, že aby mal štátny rozpočet nejaké, nejaké príjmy z toho, že, že nachytáme ľudí alebo podnikateľské subjekty na tom, že, že porušujú, porušujú zákon a teraz budeme mať z toho príjmy a tie príjmy na niečo použijeme. Hlavným účelom ukladania sankcií je, aby povinnosti stanovené zákonom boli dodržiavané. A na to často má väčší vplyv to, že tie, tie sankcie sú ukladané neodkladne, teda že sú ukladané, teda že sa páchateľ alebo ten, kto poruší povinnosti, nenádeja, že možno mi na to neprídu, alebo keď mi na to prídu, tak aj tak, aj tak mi tú pokutu neuložia. Ale, ale že je v tomto príslušný orgán dôsledný. porušil si povinnosť, zákon stanovuje pokutu, tak dostaneš povinnosť. To je, to je jeden spôsob.
A druhý spôsob je ten, že, že nepríde tá sankcia až, až po tých štyroch rokoch, keď si možno zabudol, že si vôbec niečo spáchal, ale vtedy, keď si to spáchal, lebo vtedy si to viac uvedomíš. A to je možno dôležitejšie ako to, že aká je, aká je, alebo prinajmenšom rovnako dôležité, aká je, ako to, aká je výška tej sankcie, výška, výška pokuty.
Navrhujeme preto stanoviť lehoty, kratšie lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností, samozrejme, že za predpokladu, že tieto povinnosti boli splnené dodatočne. A cieľom toho návrhu je, aby, aby nedochádzalo k penalizovaniu s veľkým časovým omeškaním.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré sú definované v § 154, určením sankcií vo forme pokút, to je § 155, a úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, teda porušenia povinnosti stanovenej zákonom, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty, nie všetky. Niektoré možno, možno, á, možno sankcionovať aj neskôr. A lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po ktorej, teda povinnosť spočívajúca v zaplatení dane alebo preddavku na daň, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.
Pre oba prípady navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinnosti aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá by sa však neodvíjala od, od termínu porušenia tej povinnosti, ale od termínu jej dodatočného splnenia. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania, v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti. Čiže nejde o to, že niekto vôbec nepodá daňové priznanie alebo nesplní si oznamovaciu povinnosť, ale naozaj často, často to môže byť, môže byť úplným nedopatrením, že niekto o jeden deň zmešká termín a už v zmysle zákona sa môže, môže ukladať, ukladať povinnosť. Tam to treba zvážiť, že či, že či pokuta, či, či daňový úrad musí, môže, či, či to porušenie je také závažné, že má byť, má byť sankcionovaný, ale teda v tomto prípade ide o zmeškanie lehoty v jednom aj, aj v druhom prípade, takže, takže tam sa nám zdá primeraná lehota jeden rok, odkedy to, odkedy to daňový úrad vie, ak, ak uloží pokutu, uloží a ak chce ukladať, tak, tak toto skrátenie lehoty bude aj daňové úrady, bude viesť k tomu, že, že budú ukladať pokuty za porušenia skôr.
A ďalšie, ďalšie dva body sa týkajú, týkajú úrokov z omeškania, kde, kde sa vo vzťahu k preddavku na daň a dodatočné splnenie, dodatočné splnenie daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane a dodatočného odvedenia vybraného preddavku na dane, vybranej dane a zrazenej dane, tam navrhujeme dva roky od dodatočného, dodatočného splnenia tejto daňovej povinnosti, teda zaplatenia dane, alebo, alebo teda inej platby, ktorá z tohoto vyplýva, a jeden rok v prípade zaplatenia preddavku na daň, čo je výnimočná situácia, ktorá nás v podstate aj inšpirovala k tomu, že sme, že sme s týmto návrhom, návrhom prišli. Lebo teda neviem, kto všetko máte skúsenosti ako živnostník, ale, samozrejme, že veľké firmy, ktoré platia také dane, že, že musia platiť preddavky v mesačných cykloch, s tým zrejme problém nemajú. Majú účtovné oddelenia, účtovníkov, právnikov, takže, takže tie si na to, na to dohliadnu. Ale normálne samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník alebo iní SZČO sú častokrát v situácii, že nemajú daňové povinnosti, ktoré by ich nútili alebo po prekročení výšky ktorých majú platiť nejaké preddavky na daň, a potom, potom zrazu majú vyšší príjem a presiahnutú hranicu, keď sú povinní platiť najprv štvrťročné a potom, potom aj mesačné, mesačné preddavky na daň. Čiže v prípade niektorých z nich sa to deje z nevedomosti, že nemajú tú vedomosť, že to majú platiť štvrťročne a nie tak ako desať rokov dopredu až, až 31. marca, keď podajú daňové priznanie. Alebo, alebo teda môže, môže nastať situácia, že sú, že sú v zlej finančnej situácii, lebo môžte mať v jeden rok príjmy, ktoré, ktoré, á, sú také, že, že ďalší rok musíte, musíte platiť preddavky na daniach a ten ďalší rok nemusíte mať vôbec žiadne príjmy alebo môžete mať úplne minimálne príjmy. To je bežná situácia mnohých živnostníkov, lebo teda živnostníci na rozdiel od zamestnancov, ktorí dostávajú, dostávajú svoju mzdu, tak živnostníci nevedia, že, že dnes mám takéto príjmy a budúci rok mám takéto príjmy. Čiže, áno, môže sa stať, že, že niektorí platia preddavky na daň, ktoré potom, keď podávajú daňové priznanie, tak, tak je im vrátené, lebo v ten kalendárny rok nemali reálne príjmy.
Čiže môže sa stať, že či už z nevedomosti, zábudlivosti alebo, alebo finančnej neschopnosti neplatia daň preddavkovo, ale potom príde, príde 31. marec, podajú daňové priznanie a zaplatia, zaplatia, čo majú zaplatiť za ten rok. A, samozrejme, ak zákon stanovuje povinnosť platiť v štvrťročných preddavkoch a ak porušenie tejto povinnosti sankcionuje tým, že, že má zaplatiť daňovník daň z omešk..., teda úrok z omeškania za to obdobie medzi tými štvrťročnými cyklami, teda 30. júlom a 30. septembrom, či nie? 30. júnom, 30. septembrom a 31. decembrom, tými štvrťrokmi, a tým 31. marcom, keď, keď to reálne zaplatí, tak tie úroky z omeškania majú byť vymáhané daňovým úradom, alebo teda stanovených zaplatenie navrhujeme v lehote jedného roka. Lebo ten daňový úrad vie, alebo mal vedieť, že daňovník má platiť preddavky na daň. A v spoločnosti alebo v štáte, v akom by som chcel žiť, by daňový úrad upozornil daňovníka, že, pozor, už tu bol 30. jún a ty si mal zaplatiť, lebo, lebo minulý rok si mal také príjmy, že teraz máš platiť preddavky na daň a nie až, až daň po skončení kalendárneho roka a ty si to nezaplatil, v takejto výške si to mal zaplatiť, tak ti to pripomíname, odveď, odveď nám to na účet.
Ale už keď to ten štát nerobí, tak nech aspoň, ak za to uloží sankciu, neupozorní na to, nechá daňovníka v tom, že, že porušuje zákon a chce mu uložiť sankciu, na čo, na čo má právo, čo je legitímne, porušil, porušil nejakú povinnosť, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, tak aspoň nech to spraví rýchlo, nech to spraví, spraví po skončení, á, po skončení kalendárneho roku, po podaní daňového priznania. Po tom 31. marci povedzme v priebehu, v priebehu jedného roka, lebo vtedy si tú daňovú povinnosť, povinnosť splní, a nech nečaká 4 roky alebo 5 rokov, lebo veď máme 5 rokov na to, že do 5 rokov môžme, môžme uložiť nejakú sankciu. A po tých 5 rokoch môže byť dotyčný, a teraz je to jedno, či tu ide o malú firmu alebo živnostníka, môže byť v úplne inej ekonomickej, ekonomickej, finančnej situácii. Toto už považujem za, za vyložene že neslušné voči daňovníkom.
Nespochybňujeme právo ukladať sankcie, ale myslíme si, že tie sankcie majú byť uložené v primeranej lehote, čo pre rôzne typy porušenia povinností dávame v našom návrhu buď na jeden, alebo na dva roky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať, že tak ako to Ondrej podčiarkol, ten daňový úrad, samozrejme, že je orgán, ktorému my sme ako platcovia dane povinní, lebo reprezentuje štát. Na druhej strane, tak ako sa hovorí, že polícia má pomáhať a chrániť, tak daňový úrad okrem toho, že vyberá, by celkom logicky tiež mohol upozorňovať.
Keď si pomyslím, že ľudia platia, ja neviem, poplatky za televízor, teda podľa zástrčkového zákona, alebo ľudia platia aj súkromným dodávateľom energií, internetového spojenia, tak v zásade si všetci pamätáme, že ak sme náhodou kedysi v časoch nielen cashu, ale bežne šekov nezaplatili mesačný poplatok, tak sme dostali na ďalší mesiac červený papier, ktorý ti zaúčtovala tá inštitúcia, ktorej si ostal dlžný, teda to jeho doručenie a vypracovanie, a bol si ním upozornený na svoj rest. A zdravý rozum káže, že v čase elektronického spojenia, ktorý je mnohým z tých platcov dane dostupný pre daňový úrad, by bolo celkom logické a normálne, aby programovo ten daňový úrad už deň po uplynutí lehoty na zaplatenie parciálnej dane štvrťročnej alebo dokonca mesačnej poslal svojmu platcovi upozornenie, že tak má urobiť. Prečo sa tak nedeje, je nám záhada a týmto aspoň napravujeme to, že sa tak môže stať po 5 rokoch. Predstavte si, že informácia o nezaplatení plynu alebo elektriky by vám prišla po 5 rokoch a vyrubili by vám príslušné úroky. Však je to choré.

S reakciou pán poslanec Dostál.