35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že životný príbeh i služba, ktorú už doteraz vykonal Peter Juščák pre Ústav pamäti národa, je dostatočným dôvodom na to, aby ho uvážliví, pravdu ctiaci ľudia zvolili. Peter Juščák má životný príbeh človeka, ktorý vždy stál na dôležitej pozícii človeka nemajúceho v láske ani hnedú ani červenú totalitu. Je tým, ktorý pracoval v Ústave pamäti národa, ktorý pozná Ústav pamäti národa, ktorý vie, čo je dobré pre Ústav pamäti národa. A to je kvalifikácia pre člena Správnej rady.
Jeho láska k demokracii, statočný osobný postoj je garanciou, že sa Ústav pamäti národa vráti na tú pozíciu, ktorú mu dal do vienka jeho zakladateľ Ján Langoš, do pozície kritického skúmateľa, zaznamenávateľa a vyhodnocovateľa našich temných dejín. Tie temné dejiny stoja za zaznamenanie, stoja za to, aby sme o nich vedeli, pretože, ako povedali múdrejší ako ja, ten, kto nepozná svoje dejiny, môže byť prinútený tie dejiny zopakovať. A ani dejiny hnedej ani červenej totality, ako iste uznáte, za opakovanie nestoja. A bude preto dobré, ak Ústav pamäti národa nebude hniezdom staro a novoboľševikov, ani staro a novoľudákov. Peter Juščák ani jedným z toho nie je a Peter Juščák je dobrá voľba.
Ďakujem.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete...? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A tak ako v prípade predchádzajúceho bodu, aj o tomto budeme hlasovať zajtra o 17.00 hodine.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Beluského, Drobného a Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 1144. Pán navrhovateľ, pán spravodajca už sú na svojich miestach.
Písomne ešte je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Grausová.
Nech sa páči, môžete vystúpiť.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Stanislava Drobného a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1144.)

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci, ja by som, všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu. V roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo tzv. vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minuli milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín, z ktorých sa napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1N1 nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka. Najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament.
Z množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900-tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur.
Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejme buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si, že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu. To odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení a riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov europoslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívni vo farmaceutickom priemysle naďalej, mali byť vylúčení z rozhodovacieho procesu.
Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresované WHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu, rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska europoslankyňa Michele Rivasi, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe, ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia, než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: "Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo." Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, z milióna, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900-tisíc. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur.
Z údajov úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk na úkor, bol na úkor štátnych pokladníc, daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon len farmaceutické firmy.
Takzvaná prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvom zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej, o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmov farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť ale každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie, mnohokrát sú vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania, ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania, či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy v písomnej forme. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Osuský? (Reakcia z pléna.) Pardon. Takže pán poslanec Osuský sa hlási s faktickou, som nezbadal.
Nech sa páči.

Ono je to vždy s tou slobodou rozhodnutia z podstaty veci dvojsečné. Pred časom v minulom volebnom období som tu diskutoval s poslancom Kuffom, ktorý tvrdil, že jeho deti nepotrebujú prilbu na svahu. Poznám ľudí, ktorí majú formálne zacvaknuté pásy, lebo nemajú radi bezpečnostné pásy. To všetko je sloboda rozhodnutia. Aj to dieťa bez prilby na ceste, na bicykli, alebo na zjazdovke. Aj to neočkované dieťa. Problém je len to, že potom keď ten dotyčný, slobodne sa rozhodnuvší ochrnie, tak sa na neho budeme skladať všetci. A tie peniaze, ktoré bude doživotne ako vozíčkár potrebovať, budú možno chýbať leukemikom, ktorí sa slobodne nerozhodli a dostali leukémiu. Takže ak to dieťa bude mať komplikované morbilli, tak je fajn, aby rodičia prevzali plnú úhradu a zodpovednosť za slobodu svojho rozhodnutia nedať ho zaočkovať, lebo je veľmi ľahko byť slobodný na konto iných. Na konto tých, ktorí to potom za teba tú slobodu zatiahnu. A to je vždy na zváženie, keď ponechávame slobodu.
Keby moje vnúča malo ísť do škôlky, do materskej školy, kde je neočkované dieťa, tak by som si prial, aby to neočkované dieťa bolo s inými slobodne sa rodičmi rozhodnutými neočkovanými v škôlke neočkovaných detí. Ale ja by som nechcel, aby dieťa, ktoré môže byť zdrojom šírenia nákazy, bolo s mojím dieťaťom či vnúčaťom v škôlke. Ja by som sa slobodne rozhodol takto.

Pani poslankyňa Grausová, môžete reagovať. Nech sa páči.

Pán poslanec Osuský, v prvom rade neviem si predstaviť, keď vaše dieťa bude očkované, ako môže byť ohrozené neočkovaným dieťaťom, pretože očkovanie je teda záchrana. Takže nie je možné, aby vaše dieťa ochorelo, hej, podľa tohto, čo vy hovoríte, vaše očkované dieťa.
A čo sa týka peňazí daňových poplatníkov, mnohé deti sú očkovaním postihnuté na celý život a aj na tieto deti, liečbu týchto detí a opatrovanie sa skladáme všetci spoločne.
Ďakujem.

Tak ešte raz sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja len v rýchlosti chcem zhrnúť rozpravu. V rozprave boli použité teda argumenty iba v prospech návrhu tohto zákona, teda až na faktickú pána Osuského, pričom argument, že nútiť očkovať seba alebo naše deti pod hrozbou pokuty je v rozpore so základnými ľudskými právami, je sám o sebe dostatočne silný na to, aby sa aj na Slovensku rovnako ako v ďalších 18 štátoch Európskej únie očkovalo dobrovoľne. To znamená iba tých, ktorí s tým vyjadrili súhlas. Každý, kto má z chorôb ako záškrt, čierny kašeľ, osýpky alebo besnota strach, nech sám seba a svoje deti zaočkuje, a každý, kto z akéhokoľvek dôvodu nechce sám seba alebo svoje deti zaočkovať, nech nie je tým nútený či už formou nátlaku alebo pod hrozbou pokuty. Ešte raz chcem požiadať o podporu nášho návrhu zákona ctené plénum. Ďakujem.

Nech sa páči. Nie, nie je záujem. Takže ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by sme mali pokračovať ďalším bodom prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 1145. Návrh by mala uviesť pani poslankyňa Grausová. Vraj už je na ceste teda pani poslankyňa Shahzad, ktorá by potom zastúpila pani poslankyňu Nehézovú ako spravodajkyňu.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa Grausová, zatiaľ uveďte tento návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1145.)