35. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? (Reakcia navrhovateľky.) Pri úvode ste? (Reakcia navrhovateľky.) Aha, ospravedlňujem sa, dobre. Takže ste prvá prihlásená do rozpravy, ale môžte to urobiť aj ako navrhovateľka pri záverečnom. Takže chcete v rámci rozpravy sa vyjadriť (Reakcia navrhovateľky: "Áno, áno.".)
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám bližšie predstavila tento návrh, ktorý predkladám spolu s kolegom Mirom Beblavým, ktorý zavádza sociálne poistenie pre doktorandov v dennom štúdiu. Inak povedané, doktorandi a najmä doktorandky budú mať podľa tohto návrhu zákona nárok na materské, ktorý v súčasnosti nemajú. Ako som už v úvode povedala, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov v dennej forme doktorandského štúdia, a to tým, že títo študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení. To znamená, že v prípade ak doktorandka otehotnie alebo otehotnie partnerka doktoranda, budí mať títo študenti nárok poberať materské. Okrem toho sa im bude doktorandské obdobie počítať aj do dôchodku a keď ochorejú, budú môcť ísť na PN-ku.
Tento návrh vychádza z reálnej praxe, mnohopočetných podnetov, ktoré sme dostali aj v písomnej forme, ale aj ústne od mnohých doktorantov. Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je totiž okrem štúdia aj vykonávanie pedagogickej alebo vedeckej, či inej odbornej činnosti, ktorá s ním súvisí, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. Mnohí doktorandi tak trávia v práci, na pracovisku denne šesť až osem hodín, mnohí sa vyslovene musia pípať do aj z práce, a táto ich činnosť sa žiadnym spôsobom neodrazí v starobe pri dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky v prípade, že otehotnejú, nárok na materské, ale len na rodičovský príspevok. Pokiaľ by doktorandi vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, s rovnakou náplňou práce, by ich pracovné miesto bolo na pomedzí štvrtého a piateho stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského, ako som už spomínala.
Máme za to, že formálne označenie doktorandov za študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Táto situácia sa reálne týka najmä mladých ľudí vo veku dvadsaťštyri až tridsať rokov, ktorí a ktoré aj kvôli nedostatku podpory zo strany štátu odkladajú materstvo alebo zakladanie rodiny na neskôr, alebo sa snažia potom vyžiť z rodičáku. Ide vyslovene o protirodinnú anomáliu, ktorú sa toto opatrenie snaží opraviť. Minister Richter sa chváli každým centom, ktorý pridá na rodičovskom príspevku, ale sociálnu situáciu týchto osemtisíc mladých nikto už desať rokov nerieši.
Možno len v krátkosti k finančným dopadom zákona. Samozrejme, toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ročne vo výške 4 milióny, zhruba 4 milióny 800-tisíc eur, keď odhadujeme, že máme osemtisíc študentov v dennej forme doktorandského štúdia a priemerné štipendium v hodnote 600 eur. Avšak v konečnom dôsledku bude pre štátny rozpočet toto opatrenie pozitívne. Je to skôr investícia ako výdavok, pretože doktorandi nebudú musieť odkladať rodinu na neskôr, vznikne tam priestor na to, aby mali potom ďalej viac detí. Slovensko, ja som to už spomínala aj v predchádzajúcom zákone, má najrýchlejšie starnúcu, alebo má byť najrýchlejšie starnúcou krajinou v Európe a tomuto trendu sa budeme musieť čím skôr postaviť čelom.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem. Jedna faktická.

Ďakujem kolegyni Petrík za predstavenie tohto zákona, ktorý zlepšuje situáciu doktorandov a doktorandiek. Ja som v piatok vystúpila tu v pléne s podobným návrhom zákona, ktorý sa týkal vysokoškolských študentov, teda študentiek a taktiež riešil práve toto, aby študentky, ktoré sa rozhodnú už počas štúdia zvládnuť aj materstvo a neodkladať toto materstvo, aby mali nárok na materské. Ja sa teším, že práve na tejto schôdzi prichádzajú obidva tieto návrhy. U doktorandov a doktorandiek zároveň kolegyňa riešiš aj dôchodkové poistenie, resp. teda aby tento, toto obdobie štúdia sa im započítavalo ako odpracované roky, veľmi správne. A ja sa teším, že toto je téma dňa. Verím, že to bude téma dňa. Je najvyšší čas a teším sa, že práve my opoziční politici prichádzame s takýmito návrhmi. Pretože už dávno, dávno sa mala riešiť situácia starnutia obyvateľstva, ktoré je nezvratné, a zároveň demokratický vývoj, ktorý je zlý. Je to uhol pohľadu. Samozrejme, že sú to finančné nároky, ale je to uhol pohľadu vlády. Je to o tom, čo si zacielia ako prioritné. A myslím si, že tak starnutie populácie, ktoré bude mať obrovské a už má nároky na zdravotnú starostlivosť aj dôchodkový systém, tak isto aj demografický vývoj je, už sa mal riešiť. Takže vyhlasujem toto za tému tejto schôdze a dúfam, že aj budúcich mesiacov. Ďakujem ti.

Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem tak isto veľmi podobne Anke Verešovej. Ja som tu sedela, keď si predkladala tento návrh zákona, ktorý, myslím si, že veľmi pekne spolu dopĺňa aj tento môj návrh. Takže ja sa z toho tak isto veľmi teším a musím s tebou nič iné, len maximálne súhlasiť. Pre nás, strany SPOLU - občianska demokracia, sú rodiny absolútnou prioritou. Vyčlenili sme tomu aj vyslovene odbornú skupinu len na tému rodinnej politiky a myslíme si, že rodinná politika by mala byť prioritou vlády práve kvôli či už starnutiu, rodeniu menej detí, skrátka je tam množstvo faktorov, na ktoré tieto vlády už musia, musia, už teraz je o 5 minút dvanásť. Takže naozaj rodinná politika by sa mala stať naozaj osobitnou kapitolou programového vyhlásenia vlády a tak isto by sa mala aj premietnuť primerane do štátneho rozpočtu a nebyť len pár vetami v programovom vyhlásení vlády v rámci sociálnej politiky.
Takže aj ja ďakujem OĽANO a verím, že aj do budúca budeme vedieť spolupracovať na takýchto dobrých témach a zákonoch.
Ďakujem.

Dúfam, že som nestratil niť, lebo som tu riešil, ale ospravedlňujem sa. Vyzýval som, kto sa prihlási ústne. Keďže nik, uzatváram, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Jozefa Mihála, Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1174, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1227.
Dávam slovo poslancovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol. A ste dohodnutí, hej?
Poslanec Beblavý, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1174.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Mihálom, aj keď, ak mám byť čestný, musím povedať, že tento návrh je najmä jeho obsahovým dielom. Ja som mu len v niektorých otázkach pomohol.
V podstate cieľom tohto návrhu, aby som ho stručne predstavil, je umožniť občanom, aby svoje dane platili, resp. aby daň z príjmu fyzických osôb, ktoré za ne štát platil obciam, mohli platiť aj v inej obci, než v tej, v ktorej majú trvalý pobyt, ak v tejto obci reálne nejakým spôsobom buď žijú alebo pracujú, alebo inak využívajú jej služby. Tento koncept daňovej rezidencie by pomohol napríklad obciam v okolí Bratislavy, ktoré dnes trpia tým, že mnoho obyvateľov, ktorí tam reálne bývajú, si ponechávajú trvalý pobyt napríklad v Bratislave a tým pádom tieto obce majú pomerne veľké výdavky, ale len obmedzené príjmy. Vzhľadom na legislatívnu komplikovanosť zmeny trvalého pobytu, ale aj vzhľadom na nie úplne vždy dobré motivácie sa nedá momentálne predpokladať, že by sa to dalo vyriešiť len dotiahnutím trvalého pobytu. Preto tento návrh o zavedení možnosti takzvanej daňovej rezidencie ako dobrovoľného inštitútu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani Macháčkovej. (Reakcia z pléna.) Skúste to nahlasovať. Sú poslanci, ktorí to nahlasujú, dobre?
Pán poslanec Žarnay. (Reakcia z pléna: "Bolo to oznámené.".) Hej? Nemám tu poznačené, nevadí.
Nech sa páči.