35. schôdza

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, tlač 1174.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som oceniť, že predkladatelia, kolegovia zo SPOLU - občianskej demokracie otvárajú tému, pretože je to dôležitá téma, je to legitímna téma, týka sa to financovania samospráv, ktoré sú nedofinancované, týka sa to aj delenia prostriedkov medzi samosprávy. Tie reálne náklady, ktoré samosprávy majú, nezodpovedajú častokrát tomu, ako obyvatelia využívajú ich služby a na druhej strane, akým spôsobom sú tie samosprávy financované. Zvlášť viditeľné je to, je to napríklad v Bratislave, kde žije kopu ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a teda Bratislava nedostáva na nich podielové dane. Na druhej strane dochádza aj k tomu, že ľudia z Bratislavy, ktorí si nechávajú trvalý pobyt v Bratislave, žijú v okolí, v okolí Bratislavy, v satelitoch, dedinkách. Reálne tam žijú, reálne tam využívajú služby, ale trvalý pobyt majú v Bratislave. Neviem, či je spočítané, že ktorých je, ktorých je viacej, ale samozrejme, že je to problém pre jedných a pre druhých.
Vidím však v tomto návrhu aj isté problémy. Poukázal by som na niektoré, na niektoré z nich. Ešte kedysi dávno, myslím, že v amerických kolóniách, sa hovorilo o princípe "no taxation without representation", teda že ak má niekto byť zdanený, tak má mať, má mať aj reprezentáciu. Spomenul som si na tento princíp, keď som si čítal váš návrh novely zákona, pretože ten návrh je naformulovaný tak, že na jednom mieste alebo v jednej obci si prihlásim daňovú rezidenciu, budem tam platiť dane, ale zároveň voliť budem v inej obci z dôvodu trvalého pobytu. Čiže napríklad, napríklad bude mať vplyv na to, ako je, ako je kreovaná samospráva vo Svidníku, kto sa stane primátorom Svidníka, kto bude v mestskom zastupiteľstve Svidníka a pritom moje dane alebo moje podielové dane nebudú plynúť do svidníckej samosprávy, ale zároveň, keďže sa prihlásim na, na, ako daňový rezident v Bratislave, tak Bratislava, Bratislava bude mať moje podielové, bude mať moje podielové dane, ale ja nebudem rozhodovať o tom, kto je, kto je bratislavský primátor, alebo kto, kto je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vidím v tom, vidím v tom istý rozpor.
Ďalší problém je, že aký asi bude, bude reálny efekt tohto opatrenia, či dobrovoľné prihlásenie sa k daňovej rezidencii naozaj bude masovo motivovať ľudí, aby sa hlásili ako daňoví rezidenti v tých obciach a v mestách, kde reálne žijú. Je teda možné, že v Bratislave sú ľudia, alebo žijú ľudia, ktorí tu nemajú trvalý pobyt z dôvodu, že aj by chceli, ale nemôžu, že teda bývajú niekde v prenájme a ten, kto im prenajíma byt, nesúhlasí s tým, alebo bývajú v nejakej ubytovni alebo v internáte a nemôže sa prihlásiť na trvalý pobyt. Určite je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a majú identitu svojej pôvodnej obce alebo svojho pôvodného mesta, kam sa vracajú na víkendy, na prázdniny, alebo tam žijú časť roka a Bratislavu berú, berú ako dochádzkovú. Ale napríklad už tu v spomínaných satelitoch bývajú ľudia z Bratislavy zväčša vo vlastných domoch. Čiže keby chceli, tak sa tam určite môžu prihlásiť na trvalý pobyt, ale z nejakého dôvodu si zachovávajú, uchovávajú trvalý pobyt, pobyt v Bratislave, čiže tam určite nie je problém, že by sa nemohli prihlásiť na trvalý pobyt.
Tretí problém, ktorý tam vidím, je, že, a to tam na viacerých miestach zdôrazňujete, sú tie benefity z prihlásenia sa k daňovej rezidencii, kde by sa mal zaviesť princíp, že daňový rezident nemôže byť znevýhodnený oproti obyvateľom s trvalým pobytom, čo je síce fajn, ako princíp, ale zase na druhej strane to by znamenalo, že jeden človek by mal benefity, ktoré plynú z trvalého pobytu na dvoch miestach. V jednom mieste ako obyvateľ s trvalým pobytom, lebo o to nepríde predsa, ak sa prihlási niekde inde ako daňový rezident, na druhom mieste ako, ako daňový rezident.
Čiže príklad, ak nejaký benefit poskytuje, napríklad bude platené parkovanie a mesto poskytne, poskytne nejaké zvýhodnené sadzby svojim obyvateľom, v tomto prípade by musel poskytnúť aj daňovým, daňovým rezidentom, tak človek, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach, bude mať tie benefity, benefity nejakého zvýhodneného parkovania v Košiciach a zároveň, zároveň ako daňový rezident, keď sa prihlási ako daňový rezident v Bratislave, tak bude mať zvýhodnené parkovanie aj v Bratislave. Čiže jeden človek môže mať, môže mať dvojitý daňový benefit, alebo teda nejaký benefit, benefit obyvateľa na dvoch, na dvoch rôznych miestach. Pričom to ale nie je tak, že by sa jeho podielové dane delili, že aj tam aj tam, ale jeho podielové dané budú nasmerované tam, kde sa prihlási ako daňový rezident.
No ale, ako som povedal, tá téma je dôležitá, samosprávy sú nedofinancované. Ja som sa opakovane pýtal členov vlády, kedy splnia uznesenie parlamentu a vykonajú komplexný audit verejnej správy, teda aj samosprávy aj štátnej správy, a predložia ho parlamentu, ako to schválil parlament v roku 2011 na podnet poslancov SMER-u pri schvaľovaní zákona o dlhovej brzde. Doteraz sa tak nestalo. Doteraz nevieme, či nemáme, či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah kompetencií. Problémom, problémom toho návrhu, ktorý predkladáte, je, že nerieši rozdelenie financií medzi štátnu správu a samosprávu, lebo toto porovnanie nám chýba, či je samospráva, keď sme na ňu preniesli množstvo kompetencií, dostatočne, dostatočne financovaná, je dostatočne finančne zabezpečené, tie zdroje. Ak by parlament schválil váš návrh, tak to bude znamenať iba prerozdelenie financií medzi samosprávami, čiže taká hra s nulovým súčtom. Jedny samosprávy dostanú viac, ale druhé menej. Ako Bratislavčan by som sa mohol možno, možno tešiť, že ak by to vyšlo, tak by, tak by Bratislava dostala, dostala viac, ale teda neviem, či by, či by to bolo spravodlivé, ak by dostala viac iba na úkor, na úkor iných samospráv.
Takže áno, samospráva potrebuje reformy, potrebuje reformu financovania, potrebovala by municipalizáciu alebo komunálnu reformu, teda spájanie obcí, ale to je niečo, na čo v súčasnej vládnej reprezentácii, žiaľ, ani v tých predchádzajúcich nie je politická, politická odvaha. Ale beriem toto ako otvorenie diskusie o dôležitej téme, v ktorej by sme mali aj v blízkej budúcnosti a určite potom, ako dôjde k zmene vlády, pokračovať, lebo je to dôležité pre fungovanie samospráv nielen v Bratislave a okolí, ale na celom Slovensku a je to dôležité hlavne pre ľudí, ktorí žijú v obciach a mestách.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Uzatváram všeobecnú rozpravu. Chce sa k rozprave, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, keďže bol len jeden vystupujúci a ten pomerne jasne prezentoval svoje argumenty.
Myslím si, že správne otvoril to, že tá téma je vždy zložitá a keďže vedie aj k prerozdeleniu príjmu, bude vždy citlivá. Ja by som možno len vecne uviedol, opravil to, že človek platí dane tam, kde má to, čo je zdaňované, to znamená, že fyzicky je to daň z nehnuteľností, ktoré musí platiť bez ohľadu na trvalý pobyt, aj poplatok za odpad. To sú hlavné zdroje. Toto prerozdeľovanie pri daňovej rezidencii sa týka len teda štátnej dane z príjmu, ktorá sa prerozdeľuje celo, celoslovensky. To znamená, nesúhlasím s tým, že bude zdaňovanie bez reprezentácie, resp. reprezentácia bez zdaňovania. Bude tam významné zdaňovanie naďalej v oboch tých lokalitách.
A k tomu, k bratislavskej otázke ja chcem poukázať, že naozaj ten zákon nevznikol ani tak kvôli Bratislave, lebo tá by sa dala riešiť aj zvýšením koeficientu, ale najmä kvôli tým pribratislavským obciam alebo iným obciam, ktoré sú dneska satelitné. To isté sa dneska deje v okolí Košíc, Žiliny a mnohých ďalších obcí, miest veľkých, kde vznikajú satelity, že tieto satelity tým najviac trpia a potom to napríklad ovplyvňuje kvalitu vzdelávacích služieb, dostupnosť škôlok a niektorých iných vecí, ktoré takto treba.
Ale ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a dovolím si požiadať poslancov o podporu.

Ďakujem. Chce vyjadriť, chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Beblavého, Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1173. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1226.
Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1173.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja budem stručný, pretože ide o návrh, ktorý nie je na pôde tejto snemovne prvýkrát, ale je to návrh mimoriadne dôležitý, ktorý predkladáme práve preto. Je to návrh o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. Ja myslím, že koncept hmotnej zodpovednosti je medzi aj všeobecnou verejnosťou a osobitne poslancami známy, takže detailne netreba vysvetľovať. Ide o znášanie hmotnej finančnej zodpovednosti za porušenie zákona verejných funkcionárov, ak spôsobia škodu nám všetkým.
Chcem zdôrazniť, že prijatie tohto zákona je v programovom vyhlásení vlády, aj teda v tom pôvodnom, aj v tom recyklovanom z jari tohto roku. Už minulý rok bol v legislatívnom pláne úloh vlády, ale napriek tomu sme doteraz tento zákon nevideli. My sme dali čas ministrovi vnútra, pardon, ministrovi spravodlivosti Gálovi, aby ho predložil aspoň do pripomienkového konania. On tak dodnes nespravil, a preto v tomto verejnom tlaku pokračujeme predložením nášho vlastného návrhu.
Chcem zdôrazniť teda, že je to návrh, ktorý je predmetom aj vládnej priority, ale vládna koalícia túto prioritu za dva a pol roka nebola schopná dostať ani len do pripomienkového konania, a preto tak konáme my.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Maroszovi, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
O 12.00 hodine by malo nasledovať prerokovanie, návrhy, body pani Nicholsonovej. Vzhľadom na to, že bude aj predsedať schôdzi, chcem vás poprosiť, či je všeobecný súhlas, aby sme vyšli v ústrety a aby jej bod bol prerokovaný o 15.00 hodine, tak aby mohla riadiť schôdzu. (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov, laznícky zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 1181, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1234. Dávam slovo poslancovi Feckovi. Tento návrh zákona prerokujeme na konci schôdzi, keďže tu pán poslanec nie je. A teraz tu už nachádzam, že je ospravedlnený na tejto schôdzi. Takže na záver schôdze, dobre?
Pokračujeme návrhom poslancov Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a pani Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1152, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1205.
Dávam slovo pani poslankyni Krištúfkovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a Zuzany Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 1152.)