35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám bližšie predstavila tento návrh, ktorý predkladám spolu s kolegom Mirom Beblavým, ktorý zavádza sociálne poistenie pre doktorandov v dennom štúdiu. Inak povedané, doktorandi a najmä doktorandky budú mať podľa tohto návrhu zákona nárok na materské, ktorý v súčasnosti nemajú. Ako som už v úvode povedala, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov v dennej forme doktorandského štúdia, a to tým, že títo študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení. To znamená, že v prípade ak doktorandka otehotnie alebo otehotnie partnerka doktoranda, budí mať títo študenti nárok poberať materské. Okrem toho sa im bude doktorandské obdobie počítať aj do dôchodku a keď ochorejú, budú môcť ísť na PN-ku.
Tento návrh vychádza z reálnej praxe, mnohopočetných podnetov, ktoré sme dostali aj v písomnej forme, ale aj ústne od mnohých doktorantov. Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je totiž okrem štúdia aj vykonávanie pedagogickej alebo vedeckej, či inej odbornej činnosti, ktorá s ním súvisí, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. Mnohí doktorandi tak trávia v práci, na pracovisku denne šesť až osem hodín, mnohí sa vyslovene musia pípať do aj z práce, a táto ich činnosť sa žiadnym spôsobom neodrazí v starobe pri dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky v prípade, že otehotnejú, nárok na materské, ale len na rodičovský príspevok. Pokiaľ by doktorandi vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, s rovnakou náplňou práce, by ich pracovné miesto bolo na pomedzí štvrtého a piateho stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského, ako som už spomínala.
Máme za to, že formálne označenie doktorandov za študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Táto situácia sa reálne týka najmä mladých ľudí vo veku dvadsaťštyri až tridsať rokov, ktorí a ktoré aj kvôli nedostatku podpory zo strany štátu odkladajú materstvo alebo zakladanie rodiny na neskôr, alebo sa snažia potom vyžiť z rodičáku. Ide vyslovene o protirodinnú anomáliu, ktorú sa toto opatrenie snaží opraviť. Minister Richter sa chváli každým centom, ktorý pridá na rodičovskom príspevku, ale sociálnu situáciu týchto osemtisíc mladých nikto už desať rokov nerieši.
Možno len v krátkosti k finančným dopadom zákona. Samozrejme, toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ročne vo výške 4 milióny, zhruba 4 milióny 800-tisíc eur, keď odhadujeme, že máme osemtisíc študentov v dennej forme doktorandského štúdia a priemerné štipendium v hodnote 600 eur. Avšak v konečnom dôsledku bude pre štátny rozpočet toto opatrenie pozitívne. Je to skôr investícia ako výdavok, pretože doktorandi nebudú musieť odkladať rodinu na neskôr, vznikne tam priestor na to, aby mali potom ďalej viac detí. Slovensko, ja som to už spomínala aj v predchádzajúcom zákone, má najrýchlejšie starnúcu, alebo má byť najrýchlejšie starnúcou krajinou v Európe a tomuto trendu sa budeme musieť čím skôr postaviť čelom.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem kolegyni Petrík za predstavenie tohto zákona, ktorý zlepšuje situáciu doktorandov a doktorandiek. Ja som v piatok vystúpila tu v pléne s podobným návrhom zákona, ktorý sa týkal vysokoškolských študentov, teda študentiek a taktiež riešil práve toto, aby študentky, ktoré sa rozhodnú už počas štúdia zvládnuť aj materstvo a neodkladať toto materstvo, aby mali nárok na materské. Ja sa teším, že práve na tejto schôdzi prichádzajú obidva tieto návrhy. U doktorandov a doktorandiek zároveň kolegyňa riešiš aj dôchodkové poistenie, resp. teda aby tento, toto obdobie štúdia sa im započítavalo ako odpracované roky, veľmi správne. A ja sa teším, že toto je téma dňa. Verím, že to bude téma dňa. Je najvyšší čas a teším sa, že práve my opoziční politici prichádzame s takýmito návrhmi. Pretože už dávno, dávno sa mala riešiť situácia starnutia obyvateľstva, ktoré je nezvratné, a zároveň demokratický vývoj, ktorý je zlý. Je to uhol pohľadu. Samozrejme, že sú to finančné nároky, ale je to uhol pohľadu vlády. Je to o tom, čo si zacielia ako prioritné. A myslím si, že tak starnutie populácie, ktoré bude mať obrovské a už má nároky na zdravotnú starostlivosť aj dôchodkový systém, tak isto aj demografický vývoj je, už sa mal riešiť. Takže vyhlasujem toto za tému tejto schôdze a dúfam, že aj budúcich mesiacov. Ďakujem ti.

Ďakujem tak isto veľmi podobne Anke Verešovej. Ja som tu sedela, keď si predkladala tento návrh zákona, ktorý, myslím si, že veľmi pekne spolu dopĺňa aj tento môj návrh. Takže ja sa z toho tak isto veľmi teším a musím s tebou nič iné, len maximálne súhlasiť. Pre nás, strany SPOLU - občianska demokracia, sú rodiny absolútnou prioritou. Vyčlenili sme tomu aj vyslovene odbornú skupinu len na tému rodinnej politiky a myslíme si, že rodinná politika by mala byť prioritou vlády práve kvôli či už starnutiu, rodeniu menej detí, skrátka je tam množstvo faktorov, na ktoré tieto vlády už musia, musia, už teraz je o 5 minút dvanásť. Takže naozaj rodinná politika by sa mala stať naozaj osobitnou kapitolou programového vyhlásenia vlády a tak isto by sa mala aj premietnuť primerane do štátneho rozpočtu a nebyť len pár vetami v programovom vyhlásení vlády v rámci sociálnej politiky.
Takže aj ja ďakujem OĽANO a verím, že aj do budúca budeme vedieť spolupracovať na takýchto dobrých témach a zákonoch.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Mihálom, aj keď, ak mám byť čestný, musím povedať, že tento návrh je najmä jeho obsahovým dielom. Ja som mu len v niektorých otázkach pomohol.
V podstate cieľom tohto návrhu, aby som ho stručne predstavil, je umožniť občanom, aby svoje dane platili, resp. aby daň z príjmu fyzických osôb, ktoré za ne štát platil obciam, mohli platiť aj v inej obci, než v tej, v ktorej majú trvalý pobyt, ak v tejto obci reálne nejakým spôsobom buď žijú alebo pracujú, alebo inak využívajú jej služby. Tento koncept daňovej rezidencie by pomohol napríklad obciam v okolí Bratislavy, ktoré dnes trpia tým, že mnoho obyvateľov, ktorí tam reálne bývajú, si ponechávajú trvalý pobyt napríklad v Bratislave a tým pádom tieto obce majú pomerne veľké výdavky, ale len obmedzené príjmy. Vzhľadom na legislatívnu komplikovanosť zmeny trvalého pobytu, ale aj vzhľadom na nie úplne vždy dobré motivácie sa nedá momentálne predpokladať, že by sa to dalo vyriešiť len dotiahnutím trvalého pobytu. Preto tento návrh o zavedení možnosti takzvanej daňovej rezidencie ako dobrovoľného inštitútu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, tlač 1174.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som oceniť, že predkladatelia, kolegovia zo SPOLU - občianskej demokracie otvárajú tému, pretože je to dôležitá téma, je to legitímna téma, týka sa to financovania samospráv, ktoré sú nedofinancované, týka sa to aj delenia prostriedkov medzi samosprávy. Tie reálne náklady, ktoré samosprávy majú, nezodpovedajú častokrát tomu, ako obyvatelia využívajú ich služby a na druhej strane, akým spôsobom sú tie samosprávy financované. Zvlášť viditeľné je to, je to napríklad v Bratislave, kde žije kopu ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a teda Bratislava nedostáva na nich podielové dane. Na druhej strane dochádza aj k tomu, že ľudia z Bratislavy, ktorí si nechávajú trvalý pobyt v Bratislave, žijú v okolí, v okolí Bratislavy, v satelitoch, dedinkách. Reálne tam žijú, reálne tam využívajú služby, ale trvalý pobyt majú v Bratislave. Neviem, či je spočítané, že ktorých je, ktorých je viacej, ale samozrejme, že je to problém pre jedných a pre druhých.
Vidím však v tomto návrhu aj isté problémy. Poukázal by som na niektoré, na niektoré z nich. Ešte kedysi dávno, myslím, že v amerických kolóniách, sa hovorilo o princípe "no taxation without representation", teda že ak má niekto byť zdanený, tak má mať, má mať aj reprezentáciu. Spomenul som si na tento princíp, keď som si čítal váš návrh novely zákona, pretože ten návrh je naformulovaný tak, že na jednom mieste alebo v jednej obci si prihlásim daňovú rezidenciu, budem tam platiť dane, ale zároveň voliť budem v inej obci z dôvodu trvalého pobytu. Čiže napríklad, napríklad bude mať vplyv na to, ako je, ako je kreovaná samospráva vo Svidníku, kto sa stane primátorom Svidníka, kto bude v mestskom zastupiteľstve Svidníka a pritom moje dane alebo moje podielové dane nebudú plynúť do svidníckej samosprávy, ale zároveň, keďže sa prihlásim na, na, ako daňový rezident v Bratislave, tak Bratislava, Bratislava bude mať moje podielové, bude mať moje podielové dane, ale ja nebudem rozhodovať o tom, kto je, kto je bratislavský primátor, alebo kto, kto je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vidím v tom, vidím v tom istý rozpor.
Ďalší problém je, že aký asi bude, bude reálny efekt tohto opatrenia, či dobrovoľné prihlásenie sa k daňovej rezidencii naozaj bude masovo motivovať ľudí, aby sa hlásili ako daňoví rezidenti v tých obciach a v mestách, kde reálne žijú. Je teda možné, že v Bratislave sú ľudia, alebo žijú ľudia, ktorí tu nemajú trvalý pobyt z dôvodu, že aj by chceli, ale nemôžu, že teda bývajú niekde v prenájme a ten, kto im prenajíma byt, nesúhlasí s tým, alebo bývajú v nejakej ubytovni alebo v internáte a nemôže sa prihlásiť na trvalý pobyt. Určite je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a majú identitu svojej pôvodnej obce alebo svojho pôvodného mesta, kam sa vracajú na víkendy, na prázdniny, alebo tam žijú časť roka a Bratislavu berú, berú ako dochádzkovú. Ale napríklad už tu v spomínaných satelitoch bývajú ľudia z Bratislavy zväčša vo vlastných domoch. Čiže keby chceli, tak sa tam určite môžu prihlásiť na trvalý pobyt, ale z nejakého dôvodu si zachovávajú, uchovávajú trvalý pobyt, pobyt v Bratislave, čiže tam určite nie je problém, že by sa nemohli prihlásiť na trvalý pobyt.
Tretí problém, ktorý tam vidím, je, že, a to tam na viacerých miestach zdôrazňujete, sú tie benefity z prihlásenia sa k daňovej rezidencii, kde by sa mal zaviesť princíp, že daňový rezident nemôže byť znevýhodnený oproti obyvateľom s trvalým pobytom, čo je síce fajn, ako princíp, ale zase na druhej strane to by znamenalo, že jeden človek by mal benefity, ktoré plynú z trvalého pobytu na dvoch miestach. V jednom mieste ako obyvateľ s trvalým pobytom, lebo o to nepríde predsa, ak sa prihlási niekde inde ako daňový rezident, na druhom mieste ako, ako daňový rezident.
Čiže príklad, ak nejaký benefit poskytuje, napríklad bude platené parkovanie a mesto poskytne, poskytne nejaké zvýhodnené sadzby svojim obyvateľom, v tomto prípade by musel poskytnúť aj daňovým, daňovým rezidentom, tak človek, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach, bude mať tie benefity, benefity nejakého zvýhodneného parkovania v Košiciach a zároveň, zároveň ako daňový rezident, keď sa prihlási ako daňový rezident v Bratislave, tak bude mať zvýhodnené parkovanie aj v Bratislave. Čiže jeden človek môže mať, môže mať dvojitý daňový benefit, alebo teda nejaký benefit, benefit obyvateľa na dvoch, na dvoch rôznych miestach. Pričom to ale nie je tak, že by sa jeho podielové dane delili, že aj tam aj tam, ale jeho podielové dané budú nasmerované tam, kde sa prihlási ako daňový rezident.
No ale, ako som povedal, tá téma je dôležitá, samosprávy sú nedofinancované. Ja som sa opakovane pýtal členov vlády, kedy splnia uznesenie parlamentu a vykonajú komplexný audit verejnej správy, teda aj samosprávy aj štátnej správy, a predložia ho parlamentu, ako to schválil parlament v roku 2011 na podnet poslancov SMER-u pri schvaľovaní zákona o dlhovej brzde. Doteraz sa tak nestalo. Doteraz nevieme, či nemáme, či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah kompetencií. Problémom, problémom toho návrhu, ktorý predkladáte, je, že nerieši rozdelenie financií medzi štátnu správu a samosprávu, lebo toto porovnanie nám chýba, či je samospráva, keď sme na ňu preniesli množstvo kompetencií, dostatočne, dostatočne financovaná, je dostatočne finančne zabezpečené, tie zdroje. Ak by parlament schválil váš návrh, tak to bude znamenať iba prerozdelenie financií medzi samosprávami, čiže taká hra s nulovým súčtom. Jedny samosprávy dostanú viac, ale druhé menej. Ako Bratislavčan by som sa mohol možno, možno tešiť, že ak by to vyšlo, tak by, tak by Bratislava dostala, dostala viac, ale teda neviem, či by, či by to bolo spravodlivé, ak by dostala viac iba na úkor, na úkor iných samospráv.
Takže áno, samospráva potrebuje reformy, potrebuje reformu financovania, potrebovala by municipalizáciu alebo komunálnu reformu, teda spájanie obcí, ale to je niečo, na čo v súčasnej vládnej reprezentácii, žiaľ, ani v tých predchádzajúcich nie je politická, politická odvaha. Ale beriem toto ako otvorenie diskusie o dôležitej téme, v ktorej by sme mali aj v blízkej budúcnosti a určite potom, ako dôjde k zmene vlády, pokračovať, lebo je to dôležité pre fungovanie samospráv nielen v Bratislave a okolí, ale na celom Slovensku a je to dôležité hlavne pre ľudí, ktorí žijú v obciach a mestách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, keďže bol len jeden vystupujúci a ten pomerne jasne prezentoval svoje argumenty.
Myslím si, že správne otvoril to, že tá téma je vždy zložitá a keďže vedie aj k prerozdeleniu príjmu, bude vždy citlivá. Ja by som možno len vecne uviedol, opravil to, že človek platí dane tam, kde má to, čo je zdaňované, to znamená, že fyzicky je to daň z nehnuteľností, ktoré musí platiť bez ohľadu na trvalý pobyt, aj poplatok za odpad. To sú hlavné zdroje. Toto prerozdeľovanie pri daňovej rezidencii sa týka len teda štátnej dane z príjmu, ktorá sa prerozdeľuje celo, celoslovensky. To znamená, nesúhlasím s tým, že bude zdaňovanie bez reprezentácie, resp. reprezentácia bez zdaňovania. Bude tam významné zdaňovanie naďalej v oboch tých lokalitách.
A k tomu, k bratislavskej otázke ja chcem poukázať, že naozaj ten zákon nevznikol ani tak kvôli Bratislave, lebo tá by sa dala riešiť aj zvýšením koeficientu, ale najmä kvôli tým pribratislavským obciam alebo iným obciam, ktoré sú dneska satelitné. To isté sa dneska deje v okolí Košíc, Žiliny a mnohých ďalších obcí, miest veľkých, kde vznikajú satelity, že tieto satelity tým najviac trpia a potom to napríklad ovplyvňuje kvalitu vzdelávacích služieb, dostupnosť škôlok a niektorých iných vecí, ktoré takto treba.
Ale ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a dovolím si požiadať poslancov o podporu.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja budem stručný, pretože ide o návrh, ktorý nie je na pôde tejto snemovne prvýkrát, ale je to návrh mimoriadne dôležitý, ktorý predkladáme práve preto. Je to návrh o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. Ja myslím, že koncept hmotnej zodpovednosti je medzi aj všeobecnou verejnosťou a osobitne poslancami známy, takže detailne netreba vysvetľovať. Ide o znášanie hmotnej finančnej zodpovednosti za porušenie zákona verejných funkcionárov, ak spôsobia škodu nám všetkým.
Chcem zdôrazniť, že prijatie tohto zákona je v programovom vyhlásení vlády, aj teda v tom pôvodnom, aj v tom recyklovanom z jari tohto roku. Už minulý rok bol v legislatívnom pláne úloh vlády, ale napriek tomu sme doteraz tento zákon nevideli. My sme dali čas ministrovi vnútra, pardon, ministrovi spravodlivosti Gálovi, aby ho predložil aspoň do pripomienkového konania. On tak dodnes nespravil, a preto v tomto verejnom tlaku pokračujeme predložením nášho vlastného návrhu.
Chcem zdôrazniť teda, že je to návrh, ktorý je predmetom aj vládnej priority, ale vládna koalícia túto prioritu za dva a pol roka nebola schopná dostať ani len do pripomienkového konania, a preto tak konáme my.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Preto je ale nevyhnutné vytvoriť také legislatívne podmienky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, vyživovacej povinnosti a keď je ohrozený ich zdravý vývin, musí byť a aj je prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude mať silný výchovný a preventívny účinok.
Navrhovaný zákon teda zabezpečí rýchly a dostatočný spôsob náhrady za poskytnuté výživné žiadateľom, ktorým sa z rôznych dôvodov výživné neplatí. Zníži sa stres oprávnených a vymáhaní výživného od neplatiacej povinnej osoby, odstránia sa príčiny ich vzájomných konfliktov a v konečnom dôsledku sa odbúra časové zaťaženie oprávnených osôb a ich detí.
Ďakujem, hlásim sa ako prvá do rozpravy.