35. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Preto je ale nevyhnutné vytvoriť také legislatívne podmienky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, vyživovacej povinnosti a keď je ohrozený ich zdravý vývin, musí byť a aj je prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude mať silný výchovný a preventívny účinok.
Navrhovaný zákon teda zabezpečí rýchly a dostatočný spôsob náhrady za poskytnuté výživné žiadateľom, ktorým sa z rôznych dôvodov výživné neplatí. Zníži sa stres oprávnených a vymáhaní výživného od neplatiacej povinnej osoby, odstránia sa príčiny ich vzájomných konfliktov a v konečnom dôsledku sa odbúra časové zaťaženie oprávnených osôb a ich detí.
Ďakujem, hlásim sa ako prvá do rozpravy.

Áno, registrujem pani navrhovateľka. Ja dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Shahzad, aby predniesla spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1152. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostala prihlášku a v súlade s rokovacím poriadkom požiadala o slovo pani navrhovateľka.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už druhýkrát hnutie SME RODINA predkladá návrh zákona o náhradnom výživnom a náš návrh rieši všetky jeho problémy komplexne. Bohužiaľ, zákon o náhradnom výživnom dnes funguje ako akási sociálna pôžička a nie ako náhradné výživné. Dôkazom toho je každoročne klesajúci počet žiadateľov, pretože zákon o náhradnom výživnom funguje zle, resp. nefunguje. Vysvetlím prečo.
Štát nezohľadňuje výšku riadneho výživného, ktoré bolo určené samotným súdom. A tu sa štát správa schizofrenicky. Na jednej strane štát, teda súd určil výšku výživného, ktorá je nutná na výchovu dieťaťa a na tej druhej strane ten istý štát pri poskytnutí náhradného výživného nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu. Zrazu má za to, že je postačujúca výška maximálne 108 eur. Tak to potom nenazývajme náhradným výživným, ale sociálnou pôžičkou, ktorú ešte treba mimochodom vrátiť.
Ďalšou podmienkou je príjem rodiča. Ten nesmie presahovať 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Naozaj si treba predstaviť situáciu osamelého rodiča, ktorého príjem je jediným v rodine. A štát určil, že výška 2,2-násobku životného minima je hranicou, kedy dieťa náhradné výživné už nepotrebuje. A nezabúdajme na to, že náhradné výživné potrebujú aj deti, ktoré sú študentami stredných a vysokých škôl, kde náklady sú už naozaj vysoké.
A teraz sa vrátim na samotný začiatok. Návrh na exekučné konanie môže osamelý rodič, najčastejšie matka, podať až po troch mesiacoch, čo sa jej nedostalo k rukám riadne výživné. Viete si vôbec predstaviť, čo spôsobuje takýto výpadok? Štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti z neúplných rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. Samotné exekučné konanie musí trvať najmenej tri mesiace a až potom môže rodič požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. A tu je problém. Je totižto nemysliteľné, že štát, ktorý poskytol náhradné výživné, hodí bremeno vymáhania na samotnú matku, respektíve osamelého rodiča. Štát vie vymáhať rôzne pohľadávky, tak je jeho povinnosť chrániť aj deti, zvlášť ak ide o ochranu práv detí, kde je štát viazaný aj medzinárodnými dohovormi. Čo navrhujeme?
1. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Som presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ako samotná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
2. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, oprávnená osoba dostala náhradné výživné v takej výške, akú určil súd.
3. Zrušenie hranice príjmu, ktorú musí rodič spĺňať, ak chce vôbec požiadať o náhradné výživné, a ňou je 2,2-násobok životného minima. Vychádzam z princípu, že suma výživného predsa už bola určená súdom aj s prihliadnutím na príjem rodičov.
Som presvedčená, že takto postavený zákon naozaj splní úlohu, ktorú má. Zároveň to štát donúti už skutočne prijať účinné opatrenia na vymáhanie tejto povinnosti od dlžníkov.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste tomuto návrhu dali šancu, aby prešiel do druhého čítania. Samozrejme sme pripravení na diskusiu. Pretavme naše slová o deťoch, slobodných matkách a osamelých rodičoch do reálnej pomoci. Skúsme spolu pohnúť s týmto zákonom, ktorý síce máme, ale reálne nepomáha tak, ako by mal. Však štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti, ktoré sú najviac ohrozené chudobou.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu, nie, ešte sa opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím túto možnosť. Neprihlásil sa nikto. Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pani spravodajkyňa, je niečo, čo by ste chceli dodať v rámci záverečného slova? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Zemanovej a Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tlač 1148. Poprosím pani poslankyňu Zemanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorého tu nemáme... (Reakcia z pléna.) Máme. Dobre. Takže nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Vy ste sa hlásili, pani navrhovateľka, dobre.
Takže v zmysle rokovacieho poriadku vystúpi pani poslankyňa Zemanová.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1148.)

Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon o ochrane spotrebiteľa, má dva ciele. Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody dodávanej pre ľudskú spotrebu. V druhej časti zákona sa vytvára priestor na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov a to tým, že sa umožňuje predaj do vlastných obalov kupujúcich, samozrejme za podmienok, že je to možné pri danej komodite tovaru.
O kvalite pitnej vody sa čiastkovo verejnosť dozvedá až v prípadoch, keď konal Úrad verejného zdravotníctva a ide tu o vodu, ktorá nám tečie z kohútikov. Čiže nie je to tentokrát tá voda, o ktorej zvyknem v parlamente hovoriť ako o podzemnej vode, ktorú čerpáme zo studní jednak pre vlastnú spotrebu, ale najmä zo studní, ktorú čerpá, čerpajú prevádzkovatelia alebo dodávatelia pitných vodov (pozn. red.: správne "pitných vôd") do verejných, verejného vodovodu.
Čo sa týka, čo sa volá verejný vodovod? Pre verejné zásobovanie je to odber vody nad 10 m³ alebo pre zásobovanie viac ako 50 ľudí. To znamená, každý takýto prevádzkovateľ vodovodu, ktorý dodáva už hromadné zásobovanie, tak má isté povinnosti, povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Avšak prax je taká a skúsenosti, žiaľ, z nedávnych, z nedávneho obdobia tu hneď pár mesiacov dozadu po vianočnom období, kedy sa zistil vo vodovodoch v domácnostiach prítomnosť atrazínu vo vode, ktorú dodávali Západoslovenské vodárne a kanalizácie. S tým, že vlastne my ako spotrebitelia vodu odoberáme, za vodu takzvané to vodné platíme a v domnienke, že tovar je nám dodávaný v bezchybnej kvalite, to znamená v kvalite pitnej vody, ktorú určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva.
Čiže tie najznámejšie prípady, ktoré sa stali len v nedávnych dobách, ktoré boli zverejnené, o mnohým ani možno nevieme, boli to znečistené verejné vodovody v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Ale taktiež výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. A alarmujúci fakt bol, že nedávno bolo zistenie znečistenia toxickým atrazínom aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia v dobrej mienke, v snahe alebo si preveriť kvalitu vody, ktorí používajú, ktorú pijú, dávajú svojim deťom, používajú ju na varenie, tak si aj v rámci takých kampaňových dní, keď je Deň vody, tak sa umožňujú robiť takzvané bezplatné analýzy vody. Avšak pozor, to sú také skrátené analýzy, ktoré nekontrolujú celé to spektrum látok, ktoré sa majú zisťovať, ale sú to len také skrátené analýzy, ktoré môžu vychádzať v skrátených analýzach v poriadku, avšak tie látky, o ktorých som hovorila, ktoré sa musia špeciálne zisťovať, tak o nich túto informáciu nedostanú. A tak ľudia vodu pijú bez akýchkoľvek informácií o tom, aké zloženie tej vody je.
Nemusí ísť len o vodu obsahujúcu toxické látky, ale môže ísť o vodu, ktorá môže mať zvýšený obsah sodíka, môže mať zvýšené obsahy nejakých minerálnych prvkov a pre zdravotné, zdravotný stav ľudí možno niektoré tie látky pri niektorých ochoreniach sú možno nevhodné a bolo by dobré, tak ako keď si kupujete minerálnu vodu, tak vám povie, tak toto si nekupujte, lebo tá má zvýšený obsah toho a toho a pre vaše zdravotné možnosti to nie je vhodné. A my takto odoberáme ako spotrebitelia vodu z vodovodu, o ktorej nemáme absolútne žiadnu informáciu a spoliehame sa na zodpovednosť prevádzkovateľa a na účinnú kontrolu Úradu verejného zdravotníctva o tom, že tá voda je dobrá. Slepo veríme. Slepo veríme a nekontrolujeme. A ako sa ukazuje, tak tá kontrola pitnej vody je úplne, úplne nedostatočná. Totižto aj keď sa zistia nejaké látky, neznamená to, že hneď sa o tom verejnosť, verejnosť dozvie.
Po prevalení sa škandálu s atrazínom ministerstvo životného prostredia podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva sa zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov v podzemných vodách. Výsledky vôbec nie sú známe, ani nevieme o tom, či prevádzkovatelia vodárenských zdrojov, to znamená vrtov, ktoré odoberajú vodu určenú pre ľudskú spotrebu, či naozaj majú upravené svoje plány manažmentu rizík a či naozaj rozšírili to spektrum merania na všetky látky, ktoré sú rizikom, že sa v tých vrtoch môžu nachádzať. Totižto v súčasnosti to funguje tak, že každý ten prevádzkovateľ musí mať spracovaný nejaký plán monitorovania, ktorý vychádza z možných ohrození, ohrození znečistenia. Lenže to sa v priebehu rokov, žiaľ, môže meniť, ako sme toho svedkom na Žitnom ostrove, kedy toxický kokteil z vrakuňskej skládky sa šíri do Žitného ostrova a ohrozuje zdroje pitnej vody. Avšak títo prevádzkovatelia si neupravujú tieto plány manažmentu, nie sú nikým tlačení, nie sú nikým kontrolovaní a tak pre nich v lacnom režime tieto kontroly nemajú rozšírené. Avšak dopláca na to kto? Spotrebiteľ. Ten, my ľudia, naše deti, naši, rodičia naši a my všetci, ktorí tú vodu pijeme.
Prosím pekne, toto nie je politická záležitosť. To sa týka či voličov SMER-u, MOST-u, Slobody a Solidarity, každého jedného občana, ktorí tuná žijú. Toto nie je politická téma. Vedieť a mať informáciu a žiadať, aby nám bola dodávaná voda z vodovodu v kvalite pitnej vody a aby sme tú informáciu mali.
Ministerstvo zdravotníctva sa vyviňovalo v prípade zistenia týchto atrazínov, že nie je v ich kompetencii, aby sledovali kvalitu podzemnej vody a aby niekomu nariaďovali alebo určovali alebo sledovali znečistenie pitnej vody v rizikových oblastiach. A tak vlastne nikto nič nekonal. Informácie o tom, že znečistenie sa v okolí vodárenských zdrojov nachádza, ale nikto nekontroloval, pretože to bolo nepohodlné, pretože to je rizikové, pretože to následne vyvoláva požiadavky na úpravu pitnej vody. Aj sa tak stalo.
V týchto lokalitách, o ktorých som vám povedala, že kde sa vyskytol atrazín, následne prevádzkovateľ musel veľmi finančne náročné zariadenia na báze aktívneho uhlia inštalovať do svojich tých objektov, aby mohli vodu prečisťovať a tento atrazín zachytiť. Samozrejme tieto zariadenia sa musia zakúpiť a premietnu sa v cene vody. Cena vody je určovaná, je regulovanou cenou a je určovaná úradom cez, proste rozhodnutím ÚRSO, avšak do budúcnosti, keď si necháme znečistiť podzemné vody, tak tie náklady, oprávnené náklady na čistenie budú enormné a tým pádom, samozrejme, niekto ich bude musieť zaplatiť a zaplatí ich spotrebiteľ. Respektíve na druhej stránke ľudia prestanú dôverovať vode z vodovodu a budú kupovať vodu balenú vo fľaškách, kde sa bude zvyšovať plastový obal a kde teda sa aspoň dočítajú o tom, že tá voda aké má zloženie.
Na tieto zistenia, ktoré sú tu a ktoré boli medializované, ktoré boli škandalizované, dokonca jedna pani, ktorá si nechala urobiť kompletný rozbor vody z vodovodu v Šamoríne a zistila prítomnosť toxických látok a túto informáciu zverejnila na internete, bola poťahovaná políciou, vyšetrovaná za šírenie poplašnej správy a to, prosím pekne, žalobu alebo to podanie na ňu dal prevádzkovateľ, prevádzkovateľ tejto vodárenskej siete, čo je absolútne absurdné. Namiesto toho, aby on urobil okamžite kontrolný odber, aby vyvrátil alebo potvrdil prítomnosť týchto látok a okamžite urobil opatrenia, tak dal trestné oznámenie. A my toto platíme všetko v cene vody v mienke, že máme vodu v poriadku.
Čiže návrh zákona má ambíciu daný stav napraviť.
Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení, o ktorých som hovorila, vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy, najmä v oblasti informovanosti spotrebiteľa. Možno aj očakávať, že takto tlak verejnej mienky do istej miery rozhýbe nečinnosť alebo aj slabú angažovanosť kompetentných orgánov. Čiže pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017. Je to nová vyhláška, ktorá nahradila dovtedy platné nariadenie vlády.
V tejto vyhláške sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, o kontrole kvality pitnej vode, o programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody. A v tejto prílohe sa robia tie dve analýzy, o ktorých som hovorila. Takzvaná skrátená a úplná analýza. Úplná analýza sa robí vtedy, ak je podozrenie, že by mohlo v pitnej vode sa nachádzať nejaké škodlivé látky. Spravidla sa títo prevádzkovatelia alebo tvorcovia tých analýz dozvedajú o týchto možnostiach znečistenia z informácií alebo z monitoringu, ktorý realizuje a zverejňuje Slovenský hydrometeorologický ústav a tieto zistenia oni zatiaľ len v podstate zverejňujú na stránke, na svojej webstránke, kde končia a kde s týmito informáciami sa ďalej nenakladá.
Novo prijatý zákon, ktorý navrhoval rezort životného prostredia v tejto oblasti, trošičku robí, robí istú, istý krok dopredu napriek tomu, že ten zákon ako taký je veľmi zlý a dávam, dnes list píšem pánovi prezidentovi, aby ho nepodpísal, avšak táto jedna vec, kde sa ukladá povinnosť túto informáciu, ak sa zistí znečistenie, odovzdať ďalej na Úrad verejného zdravotníctva, aby nezostala len teda visieť na stránke. Tento krok je dobrý, ale kľudne sa mohol urobiť aj len krátkou novelou existujúceho zákona.
Bola otázka na to, či to nebudú dodatočné finančné náklady pre dodávateľov vody. No nebudú. Pretože každý prevádzkovateľ vody už dnes musí spĺňať plán manažmentu rizík, musí monitorovať vodu, ktorú dodáva do verejnej, verejného vodovodu. Bude to zvýšený náklad len pre tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, zanedbávajú a mnohokrát - si dovolím tu z tohto miesta povedať - možno aj vedome, pretože ak by mali na papieri to, že voda nespĺňa kvality, musia robiť opatrenia, ktoré tú vodu budú prečisťovať tak, aby obyvateľ - spotrebiteľ dostal čistú pitnú vodu, za ktorú si platí.
Dlhodobé požívanie znečistenej pitnej vody spôsobuje vážne zdravotné, zdravotné ťažkosti. Keď hovorím len o tom atrazíne, atrazín spôsobuje neplodnosť u mužov. Kto robil prieskum na lokalite Žitného ostrova v týchto vodovodoch, kde dlhodobo je možné, že ľudia požívajú do dnešného dňa vodu, ktorá obsahuje atrazín v mienke, že tá voda zo Žitného ostrova je dobrá? Robil niekto naozaj ten zdravotný prieskum, že či muži, ktorí tam sa mladé rodiny, ktoré sa sťahujú do týchto miest a majú tieto ťažkosti, či to nie je práve spôsobené požívaním pitnej vody z kohútika, ktorá môže obsahovať tieto látky?
V druhej časti zákona reagujeme na otázku plastov. A to plastov z obalov, kde sme svedkami, že ideme do potravín, alebo ideme si kúpiť obed, ktorý nechceme zjesť v samotnej prevádzke, tak obrovské množstvá obalov vzniká z takýchto, z takýchto jedál a zákon hoci to nezakazuje, ale ani to nepovoľuje, aby ľudia si mohli požiadať o zabalenie tovaru, takéhoto tovaru do vlastných prinesených nádob. Je to požiadavka súčasnej doby, kedy veľká skupina obyvateľov má tendenciu si nosiť vlastné sáčky na pečivo, vlastné nejaké obaly na nárezy salámu a podobne. Mnohé prevádzky vychádzajú v ústrety týmto ľudom a vyhovujú tejto požiadavke. Niektorí sa bránia, že nie je to možné, lebo zákon im to neumožňuje. Takže v tejto podobe dávame, vychádzame v ústrety prevádzkam, ktorí majú záujem takýmto spôsobom vyhovieť svojim zákazníkom a dávame možnosť, možnosť, zákonnú možnosť, aby mohli, im zákon nezakazoval, ale aby mohli vyhovieť svojim zákazníkom a v prípade, že teda tá potravina alebo ten tovar, ktorý si chcú zakúpiť, môže byť takto daný do vlastných prinesených obalov, aby mohlo byť vyhovené.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na, vplyv na verejné financie, potvrdila to aj informácia z rezortu ministerstva financií. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a v neposlednom, resp. v prvom rade bude mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľstva, keď ľudia budú si môcť kontrolovať vodu, ktorú pijú.
Ešte by som chcela doplniť, lebo boli v rámci tejto témy otázky, že akým spôsobom tá informovanosť verejnosti, odberateľa, spotrebiteľa bude o pitnej vode. Toto zákon nemá ambíciu detailne riešiť. Bude to vecou toho samotného prevádzkovateľa tej vodovodnej siete. Či to bude súčasťou, súčasťou vyúčtovacej faktúry, alebo to bude zasielané e-mailom, alebo to bude dostupné na internetovej stránke prevádzkovateľa, kde si jednoduchým spôsobom bude môcť dohľadať kvalitu pitnej vody z vodovodu dodávanej do jeho siete, kde pije, to je na veci už toho prevádzkovateľa, ako si vec zariadi, avšak bude potrebné, aby tá informácia raz ročne obsahovala informáciu o kompletnej analýze vody z vodovodu dodávanej do vodovodnej siete z dvoch vzoriek ročne.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a skutočne prosím o podporu tohto zákona, pretože ide o ochranu zdravia každého jedného z nás, našich detí, aj celej spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz máte možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Formálne sa pýtam pani navrhovateľky, či je niečo, čo ešte chce dodať k tomuto bodu. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 1108. Spoločná správa výborov má tlač 1108a.
Dávam slovo poslancovi Radovanovi Balážovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o tento druh cestovného ruchu na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či dokonca neexistujúcim značením cyklotrás.
Predložený návrh zákona zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, tzv. príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne na Slovensku neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu.
O tomto návrhu už bolo veľa povedané. V krátkosti poviem, že maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške päťsto, teda maximálny príspevok na rekreáciu je vo výške 500 euro, pričom navrhuje sa pre zamestnanca (pozn. red.: správne "zamestnávateľa") povinnosť preplatiť zamestnancovi vo výške 55 %, zvyšok dopláca samotný zamestnanec. Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež súčasťou tohto návrhu je aj doplnenie návrhu zákona o sociálnom fonde, kde bude možné použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreáciu zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity tohto príspevku je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.
To je, teda to je všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Registrujem, pán navrhovateľ. Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.