35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1145. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1198 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak ešte raz. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom, ešte raz, cieľom návrhu zákona, nášho zákona o voľnej nedeli je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorý v tento deň si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý si rodičia, mamy, rodičia - mamy a otcovia sa budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im aj sebe navzájom svoju lásku, spolupatričnosť, svoju pozornosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré celý týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí.
V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen - spravidla matka - pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia.
Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine.
Žiaľ, po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu.
Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí: "Vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.".
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju osem, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý, citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou.".
Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele.".
Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti, okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽANO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ, pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽANO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec.
Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natália, spomínala si shoppingcentrá. Áno, bujnie, lepšie povedané už prebujnel konzumný spôsob života. Celé rodiny trávia čas v týchto centrách, rodiny sa bavia, zamestnanci makajú. Či tí zamestnanci nemajú vlastné rodiny? Zdá sa, že je to trend nezvratný, ale ja som optimista a tento trend sa dá zvrátiť a návrh tohto zákona je jeden obrovský krok, ktorý má aj veľký morálny prínos. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak povýšime nedeľu na deň pracovného voľna, znamená to hlavne, že v nedeľu budú zatvorené obchody. Čo to prinesie občanom? Pán Sulík opäť zažije osobnú traumu. Nebude si mať kde kúpiť teplé rožky. Bolo to dostatočne medializované, myslím, že každý vie, prečo spomínam práve pána Sulíka.
Tak sa pozrime na situáciu, keď pán Sulík kupuje v nedeľu rožky. Na jednej strane pultu spokojný pán Sulík s rožkami, na druhej strane pokladníčka, predavačka, ktorá je vo väčšine prípadov nespokojná s tým, že nedeľa nie je deň pracovného voľna. Voľná nedeľa by dala do jej života systém, v ktorom by jeden deň v týždni mohla venovať svojej rodine. Pán Sulík si rožky bude musieť kúpiť v sobotu, ale to snáď zvládne. Aj si tie rožky uskladniť tak, aby sa dali na druhý deň v nedeľu konzumovať.
Ak hovorím o tom, že predavačky by voľnú nedeľu privítali, mám to nielen z osobných stretnutí, ale deklaruje to aj odborový zväz. Máme tú skúsenosť so zákazom maloobchodného predaja vo sviatok a ohlas je kladný. Naposledy to bola nie predavačka maloobchodu, ale pracovníčka veľkoskladu, ktorá mi povedala, že konečne po toľkých rokoch môže rátať aspoň so sviatkami ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje, tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme, tak ako sme ju zvládli pred rokmi, rovnako ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku.
Nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa Slovenská republika vo svojej ústave hlási. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone.
Viem, že v tomto parlamente je časť poslancov, ktorých kresťanský charakter štátu neteší a práve z toho dôvodu budú hlasovať proti zákonu. Keby sme predložili návrh na povinnosť zamestnávateľa strpieť modlitebné prestávky vyžadované koránom, vtedy by nadšene súhlasili.
Záverom ešte jedna praktická vec. V súčasnosti je pre majiteľa predajne problematické zavrieť predajňu v nedeľu na základe vlastného rozhodnutia, keď konkurent nechal, ju nechá otvorenú. Ak sa zákonom ustanoví povinnosť mať zavreté v nedeľu pre každého, nakoniec bude drvivá väčšina občanov spokojná. Ani majitelia predajní o nič neprídu, občanov Slovenska pri kúpe vecí limitujú nízke príjmy a nie to, že sa dostanú do obchodu iba v nedeľu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem ti, pán kolega Drobný, za tvoj príspevok do rozpravy. Ja by som ešte chcela k tomu doložiť, že nielenže je tu veľa ľudí, ktorí nie sú kresťania, ale naopak, ja si myslím, že v tomto parlamente je veľmi, je veľa ľudí a väčšina možno, ktorí sú kresťanmi. Takže spokojne by mohli zahlasovať. A okrem toho ja ešte chcem doložiť jednu vec, že dnes, v dnešnej dobe každá rodina má chladničku, čiže vlastne naozaj si môže, je možné si kúpiť tie potraviny skôr. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zmiernenie tvrdosti zákona voči riaditeľom škôl a školských zariadení vo veci opomenutia splnenia povinnosti podľa osobitného predpisu. Riaditeľ školy či školského zariadenia má veľmi náročnú pozíciu, pretože okrem pedagogickej spôsobilosti, komunikačných a riadiacich schopností musí preukázať množstvo iných zručností, ktoré sú špecifické práve pre výkon tejto funkcie. V prípade, že zriaďovateľom nie je súkromná osoba či podnikateľský subjekt, riaditeľ školy vykonáva prácu vo verejnom záujme. Výkon práce vo verejnom záujme prináša pre zamestnancov určité povinnosti a obmedzenia, ktoré sa pri iných zamestnanecko-právnych vzťahoch bežne nevyskytujú. Povinnosťou vedúceho pracovníka je podať majetkové priznanie do 30 dní od nástupu do funkcie a následne každý ďalší rok v zákonnej lehote. Pokiaľ riaditeľ školy uvedenú povinnosť nesplní v stanovenej lehote, zákon uvádza, že ho zriaďovateľ odvolá. Toto ustanovenie považujeme za veľmi tvrdé, keďže pri množstve povinností, ktoré riaditeľ školy či školského zariadenia má a obzvlášť, ak nastupuje do funkcie po prvýkrát, môže nastať situácia, kedy túto povinnosť opomenie. Týmto opomenutím je zmarená nielen celá jeho snaha, ktorú doposiaľ vynaložil, aby mohol obsadiť miesto riaditeľa školy či školského zariadenia, ale sa tým komplikuje aj pozícia zriaďovateľa, ktorý bude musieť vypísať nové výberové konanie a znemožní sa tak riadny chod školy.
Navrhované zmiernenie tvrdosti zákona spočíva teda v tom, že po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie majetkového priznania má zriaďovateľ povinnosť písomne upozorniť riaditeľa školy na opomenutie daného úkonu. Riaditeľovi školy tak plynie ďalšia tridsaťdňová lehota od prevzatia písomného upozornenia na to, aby svoju povinnosť splnil. Až následne, ak po výzve nedôjde k splneniu povinností, ho zriaďovateľ odvolá. Odvolá ho však bez písomného vyzvania pri opakovanom nesplnení tejto povinnosti, keďže majetkové priznanie je povinný riaditeľ školy podávať každoročne. Zmiernenie tvrdosti zákona je potrebné aj v duchu určitého spravodlivého prístupu k riaditeľom, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, pretože riaditelia súkromných škôl a školských zariadení sú od tejto povinnosti odbremenení.
Toľko na úvod a potom sa hlásim prvý do rozpravy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1142. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, akiste sa zhodneme v tom, že výkon práce vo verejnom záujme nie je vôbec jednoduchá činnosť. Je vykonávaná pod drobnohľadom verejnosti a je pri nej nutné dodržiavať množstvo povinností, rešpektovať obmedzenia, ktoré pre výkon iných činností nie sú štandardné, obzvlášť v pozícii vedúceho pracovníka štatutára.
Osobitnou kapitolou je finančné podhodnotenie týchto pracovníkov vzhľadom na prácu, výkon povinností, obmedzení a záťaž, ktorú sú povinní strpieť v súvislosti so zvýšeným záujmom o ich osobu zo strany verejnosti a médií. Tej sa nebudem dnes bližšie venovať, ale nedá mi, aby som túto skutočnosť nepodotkol.
Špecifickosť školského prostredia, jeho vzťahov, organizácie, funkčnosti, zámerov, personálneho obsadenia i rozsahu a obsahu vykonávanej práce som už i ja sám niekoľkokrát preberal z rôznych uhlov pohľadu na pôde Národnej rady. Obzvlášť pozícia riaditeľa školy je nezávideniahodná. Okrem toho, že musí zvíťaziť vo výberovom konaní, kde má preukázať svoje vizionárske, komunikačné a manažérske zručnosti, musí spĺňať špecifické požiadavky pedagogickej spôsobilosti a odbornosti vrátane prvej atestácie a následne funkčného vzdelávania, musí mať ďalšie znalosti z práva, ekonomiky, sociológie, orientovať sa v technických a hygienických normách. Tieto skutočnosti ešte podčiarkuje fakt, že post riaditeľa školy nemôžeme z finančného hľadiska a s ohľadom na multiodbornosť považovať za lukratívny.
Výkon funkcie je komplikované ešte, výkon funkcie je komplikovaný ešte aj už uvedenými povinnosťami a obmedzeniami spojenými s prácou vo verejnom záujme, ako aj zvýšeným záujmom o ich osobu zo strany verejnosti a médií. Je na výberových komisiách, či do funkcie zvolia správne, morálne, charakterovo a odborne zdatného človeka. Osobné zlyhanie jednotlivca je možné na každom poste.
Čo však nemožno opomenúť, je, že sankciou za jednoduché opomenutie v školstve je strata pracovného miesta pre riaditeľa, možnosť na dohady a manipuláciu zo strany zriaďovateľa a následne ohrozenie fungovania školy, na čo doplácajú predovšetkým deti, pretože sa narúša sociálna a pracovná klíma školských zamestnancov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o práci vo verejnom záujme ukladá povinnosť vedúcemu pracovníkovi, teda aj riaditeľovi školy podať majetkové priznanie do 30 dní od ustanovenia do funkcie a následne do 31. marca každého kalendárneho roka, čo je vo funkcii. Tento zákon žiadne špecifické sankcie za včasné nesplnenie tejto povinnosti neuvádza.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý je špeciálnym zákonom určujúcim podmienky práce v školstve, uvádza v § 3 ods. 7, že zriaďovateľ riaditeľa školy odvolá, to znamená, že je povinný ho odvolať za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, konkrétne je uvedené majetkové priznanie a zákaz podnikať. A práve táto povinnosť odvolať riaditeľa pri opomenutí povinnosti podať včas majetkové priznanie je príliš tvrdým opatrením, ktoré zároveň vnáša aj pochybnosť o korektnosti záujmov zriaďovateľa a zároveň považujem toto opomenutie za neprimerané s ohľadom na závažnosť opomenúť, na závažnosť opomenutia.
Jedným z mnohých príkladov môže byť aj medializovaný prípad zo septembra tohto roku riaditeľky v Hontianskych Moravciach, ktorá po prvýkrát nastúpila do funkcie riaditeľky školy, prešla riadnym výberovým konaním a následným vymenovaním do funkcie, no zriaďovateľ ju odvolal, pretože majetkové priznania, majetkové priznanie podala 14 dní po uplynutí 30-dňovej lehoty. Pravdou je, že august a september, rovnako ako máj a jún, sú najexponovanejšie časti roka pre každého riaditeľa a riaditeľka bola menovaná v auguste. Taktiež sa objavili tvrdenia, že protikandidátom v nastávajúcich komunálnych voľbách je partner odvolanej pani riaditeľky a konanie starostu je tendenčné, čo však nebudeme hlbšie skúmať. Faktom zostáva, že zákon reálne túto povinnosť zriaďovateľovi prikazuje.
S ohľadom na už uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty mal zriaďovateľ povinnosť sa zaangažovať tak, že písomne upozorní riaditeľa školy, že opomenul povinnosť podať majetkové priznanie. Po prevzatí písomného upozornenia je riaditeľ školy povinný majetkové priznanie do 30 dní podať. Ak by to neurobil ani v tejto predĺženej lehote, zriaďovateľ ho odvolá. Bez písomného vyzvania ho však odvolá, ak si túto povinnosť nesplní opakovane, teda po výzve alebo pri každoročnom podávaní majetkového priznania do 31. marca nasledujúceho roku.
V záujme právnej istoty, kontinuity personálneho a organizačného zabezpečenia chodu školy, ako aj určitej spravodlivosti, pretože riaditelia súkromných škôl a školských zariadení sú od tejto povinnosti odbremenení, považujeme zmiernenie tvrdosti tohto ustanovenia zákona za veľmi dôležité.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, školský rok je už v plnom prúde. Riaditelia škôl podávajú čo najlepšie výkony, aby zabezpečili riadny chod školy organizačne, personálne i finančne, zabezpečili napĺňanie štátneho vzdelávacieho programu i ďalšie úlohy, ktoré sú na nich kladené. Samozrejme, nič nie je ideálne, ani oni. Nájdu sa rôzne postoje, pochybenia či úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, etikou a niekedy aj zákonom. Ale to sú individuálne zlyhania, ktoré je potrebné posudzovať ad hoc a nie až, a nie už z našej pozície.
Našou povinnosťou je vytvoriť také zákonné prostredie, ktoré by umožnilo pokojný, plnohodnotný a spravodlivý výkon funkcie riaditeľa školy. A týmto návrhom prispejeme ku kvalite zákonného prostredia, ako aj k výkonu práce riaditeľov škôl.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť ešte na jeden problém, o ktorom sa tu nehovorí. Na riaditeľa sú vyvíjané silné politické tlaky vládnucej ideológie. Je prísne sledovaná jeho politická korektnosť. Stal sa príklad, napríklad v roku, konkrétny jeden príklad poviem, v roku 2016 sa stalo na jednom košickom gymnáziu, že renomovaný historik Martin Lacko mal prednášku o tzv. malej vojne na Slovensku, riaditeľ tohoto gymnázia bol za to prepustený. Ďakujem.
Blížime sa, je to ako, pardon, ešte pokračujem, pripadá mi to ako päťdesiate roky. Ako keby to bol návrat päťdesiatych rokov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, myslím si, že riaditeľ školy by na takýto predpísaný, veľmi dôležitý predpísaný dokument, ako je majetkové priznanie, nemal zabudnúť, keď už to určuje zákon. Ale je veľká pravda, čo ste spomenuli, že je tu nespravodlivá disproporcia medzi bežným riaditeľom a riaditeľom v súkromnom zariadení či v škole, ktorý takúto povinnosť nemá. Toto je nespravodlivé a opäť sa len potvrdzuje, že u nás platí, že niektorí sú rovnejší od tých rovných. Ďakujem.