35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1152. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
12:01
Vystúpenie 12:01
Silvia ShahzadNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1152. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
12:02
Uvádzajúci uvádza bod 12:02
Petra KrištúfkováŠtát...
Štát nezohľadňuje výšku riadneho výživného, ktoré bolo určené samotným súdom. A tu sa štát správa schizofrenicky. Na jednej strane štát, teda súd určil výšku výživného, ktorá je nutná na výchovu dieťaťa a na tej druhej strane ten istý štát pri poskytnutí náhradného výživného nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu. Zrazu má za to, že je postačujúca výška maximálne 108 eur. Tak to potom nenazývajme náhradným výživným, ale sociálnou pôžičkou, ktorú ešte treba mimochodom vrátiť.
Ďalšou podmienkou je príjem rodiča. Ten nesmie presahovať 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Naozaj si treba predstaviť situáciu osamelého rodiča, ktorého príjem je jediným v rodine. A štát určil, že výška 2,2-násobku životného minima je hranicou, kedy dieťa náhradné výživné už nepotrebuje. A nezabúdajme na to, že náhradné výživné potrebujú aj deti, ktoré sú študentami stredných a vysokých škôl, kde náklady sú už naozaj vysoké.
A teraz sa vrátim na samotný začiatok. Návrh na exekučné konanie môže osamelý rodič, najčastejšie matka, podať až po troch mesiacoch, čo sa jej nedostalo k rukám riadne výživné. Viete si vôbec predstaviť, čo spôsobuje takýto výpadok? Štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti z neúplných rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. Samotné exekučné konanie musí trvať najmenej tri mesiace a až potom môže rodič požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. A tu je problém. Je totižto nemysliteľné, že štát, ktorý poskytol náhradné výživné, hodí bremeno vymáhania na samotnú matku, respektíve osamelého rodiča. Štát vie vymáhať rôzne pohľadávky, tak je jeho povinnosť chrániť aj deti, zvlášť ak ide o ochranu práv detí, kde je štát viazaný aj medzinárodnými dohovormi. Čo navrhujeme?
1. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Som presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ako samotná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
2. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, oprávnená osoba dostala náhradné výživné v takej výške, akú určil súd.
3. Zrušenie hranice príjmu, ktorú musí rodič spĺňať, ak chce vôbec požiadať o náhradné výživné, a ňou je 2,2-násobok životného minima. Vychádzam z princípu, že suma výživného predsa už bola určená súdom aj s prihliadnutím na príjem rodičov.
Som presvedčená, že takto postavený zákon naozaj splní úlohu, ktorú má. Zároveň to štát donúti už skutočne prijať účinné opatrenia na vymáhanie tejto povinnosti od dlžníkov.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste tomuto návrhu dali šancu, aby prešiel do druhého čítania. Samozrejme sme pripravení na diskusiu. Pretavme naše slová o deťoch, slobodných matkách a osamelých rodičoch do reálnej pomoci. Skúsme spolu pohnúť s týmto zákonom, ktorý síce máme, ale reálne nepomáha tak, ako by mal. Však štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti, ktoré sú najviac ohrozené chudobou.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.
Uvádzajúci uvádza bod
22.10.2018 o 12:02 hod.
Petra Krištúfková
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už druhýkrát hnutie SME RODINA predkladá návrh zákona o náhradnom výživnom a náš návrh rieši všetky jeho problémy komplexne. Bohužiaľ, zákon o náhradnom výživnom dnes funguje ako akási sociálna pôžička a nie ako náhradné výživné. Dôkazom toho je každoročne klesajúci počet žiadateľov, pretože zákon o náhradnom výživnom funguje zle, resp. nefunguje. Vysvetlím prečo.
Štát nezohľadňuje výšku riadneho výživného, ktoré bolo určené samotným súdom. A tu sa štát správa schizofrenicky. Na jednej strane štát, teda súd určil výšku výživného, ktorá je nutná na výchovu dieťaťa a na tej druhej strane ten istý štát pri poskytnutí náhradného výživného nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu. Zrazu má za to, že je postačujúca výška maximálne 108 eur. Tak to potom nenazývajme náhradným výživným, ale sociálnou pôžičkou, ktorú ešte treba mimochodom vrátiť.
Ďalšou podmienkou je príjem rodiča. Ten nesmie presahovať 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Naozaj si treba predstaviť situáciu osamelého rodiča, ktorého príjem je jediným v rodine. A štát určil, že výška 2,2-násobku životného minima je hranicou, kedy dieťa náhradné výživné už nepotrebuje. A nezabúdajme na to, že náhradné výživné potrebujú aj deti, ktoré sú študentami stredných a vysokých škôl, kde náklady sú už naozaj vysoké.
A teraz sa vrátim na samotný začiatok. Návrh na exekučné konanie môže osamelý rodič, najčastejšie matka, podať až po troch mesiacoch, čo sa jej nedostalo k rukám riadne výživné. Viete si vôbec predstaviť, čo spôsobuje takýto výpadok? Štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti z neúplných rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. Samotné exekučné konanie musí trvať najmenej tri mesiace a až potom môže rodič požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. A tu je problém. Je totižto nemysliteľné, že štát, ktorý poskytol náhradné výživné, hodí bremeno vymáhania na samotnú matku, respektíve osamelého rodiča. Štát vie vymáhať rôzne pohľadávky, tak je jeho povinnosť chrániť aj deti, zvlášť ak ide o ochranu práv detí, kde je štát viazaný aj medzinárodnými dohovormi. Čo navrhujeme?
1. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Som presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ako samotná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
2. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, oprávnená osoba dostala náhradné výživné v takej výške, akú určil súd.
3. Zrušenie hranice príjmu, ktorú musí rodič spĺňať, ak chce vôbec požiadať o náhradné výživné, a ňou je 2,2-násobok životného minima. Vychádzam z princípu, že suma výživného predsa už bola určená súdom aj s prihliadnutím na príjem rodičov.
Som presvedčená, že takto postavený zákon naozaj splní úlohu, ktorú má. Zároveň to štát donúti už skutočne prijať účinné opatrenia na vymáhanie tejto povinnosti od dlžníkov.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste tomuto návrhu dali šancu, aby prešiel do druhého čítania. Samozrejme sme pripravení na diskusiu. Pretavme naše slová o deťoch, slobodných matkách a osamelých rodičoch do reálnej pomoci. Skúsme spolu pohnúť s týmto zákonom, ktorý síce máme, ale reálne nepomáha tak, ako by mal. Však štatistiky jasne hovoria o tom, že sú to práve deti, ktoré sú najviac ohrozené chudobou.
Ďakujem za pozornosť a podporu tohto návrhu.
Rozpracované
12:09
Vystúpenie v rozprave 12:09
Anna ZemanováO kvalite pitnej vody sa čiastkovo verejnosť dozvedá až v prípadoch, keď konal Úrad verejného zdravotníctva a ide tu o vodu, ktorá nám tečie z kohútikov. Čiže nie je to tentokrát tá voda, o ktorej zvyknem v parlamente hovoriť ako o podzemnej vode, ktorú čerpáme zo studní jednak pre vlastnú spotrebu, ale najmä zo studní, ktorú čerpá, čerpajú prevádzkovatelia alebo dodávatelia pitných vodov (pozn. red.: správne "pitných vôd") do verejných, verejného vodovodu.
Čo sa týka, čo sa volá verejný vodovod? Pre verejné zásobovanie je to odber vody nad 10 m3 alebo pre zásobovanie viac ako 50 ľudí. To znamená, každý takýto prevádzkovateľ vodovodu, ktorý dodáva už hromadné zásobovanie, tak má isté povinnosti, povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Avšak prax je taká a skúsenosti, žiaľ, z nedávnych, z nedávneho obdobia tu hneď pár mesiacov dozadu po vianočnom období, kedy sa zistil vo vodovodoch v domácnostiach prítomnosť atrazínu vo vode, ktorú dodávali Západoslovenské vodárne a kanalizácie. S tým, že vlastne my ako spotrebitelia vodu odoberáme, za vodu takzvané to vodné platíme a v domnienke, že tovar je nám dodávaný v bezchybnej kvalite, to znamená v kvalite pitnej vody, ktorú určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva.
Čiže tie najznámejšie prípady, ktoré sa stali len v nedávnych dobách, ktoré boli zverejnené, o mnohým ani možno nevieme, boli to znečistené verejné vodovody v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Ale taktiež výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. A alarmujúci fakt bol, že nedávno bolo zistenie znečistenia toxickým atrazínom aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia v dobrej mienke, v snahe alebo si preveriť kvalitu vody, ktorí používajú, ktorú pijú, dávajú svojim deťom, používajú ju na varenie, tak si aj v rámci takých kampaňových dní, keď je Deň vody, tak sa umožňujú robiť takzvané bezplatné analýzy vody. Avšak pozor, to sú také skrátené analýzy, ktoré nekontrolujú celé to spektrum látok, ktoré sa majú zisťovať, ale sú to len také skrátené analýzy, ktoré môžu vychádzať v skrátených analýzach v poriadku, avšak tie látky, o ktorých som hovorila, ktoré sa musia špeciálne zisťovať, tak o nich túto informáciu nedostanú. A tak ľudia vodu pijú bez akýchkoľvek informácií o tom, aké zloženie tej vody je.
Nemusí ísť len o vodu obsahujúcu toxické látky, ale môže ísť o vodu, ktorá môže mať zvýšený obsah sodíka, môže mať zvýšené obsahy nejakých minerálnych prvkov a pre zdravotné, zdravotný stav ľudí možno niektoré tie látky pri niektorých ochoreniach sú možno nevhodné a bolo by dobré, tak ako keď si kupujete minerálnu vodu, tak vám povie, tak toto si nekupujte, lebo tá má zvýšený obsah toho a toho a pre vaše zdravotné možnosti to nie je vhodné. A my takto odoberáme ako spotrebitelia vodu z vodovodu, o ktorej nemáme absolútne žiadnu informáciu a spoliehame sa na zodpovednosť prevádzkovateľa a na účinnú kontrolu Úradu verejného zdravotníctva o tom, že tá voda je dobrá. Slepo veríme. Slepo veríme a nekontrolujeme. A ako sa ukazuje, tak tá kontrola pitnej vody je úplne, úplne nedostatočná. Totižto aj keď sa zistia nejaké látky, neznamená to, že hneď sa o tom verejnosť, verejnosť dozvie.
Po prevalení sa škandálu s atrazínom ministerstvo životného prostredia podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva sa zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov v podzemných vodách. Výsledky vôbec nie sú známe, ani nevieme o tom, či prevádzkovatelia vodárenských zdrojov, to znamená vrtov, ktoré odoberajú vodu určenú pre ľudskú spotrebu, či naozaj majú upravené svoje plány manažmentu rizík a či naozaj rozšírili to spektrum merania na všetky látky, ktoré sú rizikom, že sa v tých vrtoch môžu nachádzať. Totižto v súčasnosti to funguje tak, že každý ten prevádzkovateľ musí mať spracovaný nejaký plán monitorovania, ktorý vychádza z možných ohrození, ohrození znečistenia. Lenže to sa v priebehu rokov, žiaľ, môže meniť, ako sme toho svedkom na Žitnom ostrove, kedy toxický kokteil z vrakuňskej skládky sa šíri do Žitného ostrova a ohrozuje zdroje pitnej vody. Avšak títo prevádzkovatelia si neupravujú tieto plány manažmentu, nie sú nikým tlačení, nie sú nikým kontrolovaní a tak pre nich v lacnom režime tieto kontroly nemajú rozšírené. Avšak dopláca na to kto? Spotrebiteľ. Ten, my ľudia, naše deti, naši, rodičia naši a my všetci, ktorí tú vodu pijeme.
Prosím pekne, toto nie je politická záležitosť. To sa týka či voličov SMER-u, MOST-u, Slobody a Solidarity, každého jedného občana, ktorí tuná žijú. Toto nie je politická téma. Vedieť a mať informáciu a žiadať, aby nám bola dodávaná voda z vodovodu v kvalite pitnej vody a aby sme tú informáciu mali.
Ministerstvo zdravotníctva sa vyviňovalo v prípade zistenia týchto atrazínov, že nie je v ich kompetencii, aby sledovali kvalitu podzemnej vody a aby niekomu nariaďovali alebo určovali alebo sledovali znečistenie pitnej vody v rizikových oblastiach. A tak vlastne nikto nič nekonal. Informácie o tom, že znečistenie sa v okolí vodárenských zdrojov nachádza, ale nikto nekontroloval, pretože to bolo nepohodlné, pretože to je rizikové, pretože to následne vyvoláva požiadavky na úpravu pitnej vody. Aj sa tak stalo.
V týchto lokalitách, o ktorých som vám povedala, že kde sa vyskytol atrazín, následne prevádzkovateľ musel veľmi finančne náročné zariadenia na báze aktívneho uhlia inštalovať do svojich tých objektov, aby mohli vodu prečisťovať a tento atrazín zachytiť. Samozrejme tieto zariadenia sa musia zakúpiť a premietnu sa v cene vody. Cena vody je určovaná, je regulovanou cenou a je určovaná úradom cez, proste rozhodnutím ÚRSO, avšak do budúcnosti, keď si necháme znečistiť podzemné vody, tak tie náklady, oprávnené náklady na čistenie budú enormné a tým pádom, samozrejme, niekto ich bude musieť zaplatiť a zaplatí ich spotrebiteľ. Respektíve na druhej stránke ľudia prestanú dôverovať vode z vodovodu a budú kupovať vodu balenú vo fľaškách, kde sa bude zvyšovať plastový obal a kde teda sa aspoň dočítajú o tom, že tá voda aké má zloženie.
Na tieto zistenia, ktoré sú tu a ktoré boli medializované, ktoré boli škandalizované, dokonca jedna pani, ktorá si nechala urobiť kompletný rozbor vody z vodovodu v Šamoríne a zistila prítomnosť toxických látok a túto informáciu zverejnila na internete, bola poťahovaná políciou, vyšetrovaná za šírenie poplašnej správy a to, prosím pekne, žalobu alebo to podanie na ňu dal prevádzkovateľ, prevádzkovateľ tejto vodárenskej siete, čo je absolútne absurdné. Namiesto toho, aby on urobil okamžite kontrolný odber, aby vyvrátil alebo potvrdil prítomnosť týchto látok a okamžite urobil opatrenia, tak dal trestné oznámenie. A my toto platíme všetko v cene vody v mienke, že máme vodu v poriadku.
Čiže návrh zákona má ambíciu daný stav napraviť.
Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení, o ktorých som hovorila, vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy, najmä v oblasti informovanosti spotrebiteľa. Možno aj očakávať, že takto tlak verejnej mienky do istej miery rozhýbe nečinnosť alebo aj slabú angažovanosť kompetentných orgánov. Čiže pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017. Je to nová vyhláška, ktorá nahradila dovtedy platné nariadenie vlády.
V tejto vyhláške sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, o kontrole kvality pitnej vode, o programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody. A v tejto prílohe sa robia tie dve analýzy, o ktorých som hovorila. Takzvaná skrátená a úplná analýza. Úplná analýza sa robí vtedy, ak je podozrenie, že by mohlo v pitnej vode sa nachádzať nejaké škodlivé látky. Spravidla sa títo prevádzkovatelia alebo tvorcovia tých analýz dozvedajú o týchto možnostiach znečistenia z informácií alebo z monitoringu, ktorý realizuje a zverejňuje Slovenský hydrometeorologický ústav a tieto zistenia oni zatiaľ len v podstate zverejňujú na stránke, na svojej webstránke, kde končia a kde s týmito informáciami sa ďalej nenakladá.
Novo prijatý zákon, ktorý navrhoval rezort životného prostredia v tejto oblasti, trošičku robí, robí istú, istý krok dopredu napriek tomu, že ten zákon ako taký je veľmi zlý a dávam, dnes list píšem pánovi prezidentovi, aby ho nepodpísal, avšak táto jedna vec, kde sa ukladá povinnosť túto informáciu, ak sa zistí znečistenie, odovzdať ďalej na Úrad verejného zdravotníctva, aby nezostala len teda visieť na stránke. Tento krok je dobrý, ale kľudne sa mohol urobiť aj len krátkou novelou existujúceho zákona.
Bola otázka na to, či to nebudú dodatočné finančné náklady pre dodávateľov vody. No nebudú. Pretože každý prevádzkovateľ vody už dnes musí spĺňať plán manažmentu rizík, musí monitorovať vodu, ktorú dodáva do verejnej, verejného vodovodu. Bude to zvýšený náklad len pre tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, zanedbávajú a mnohokrát - si dovolím tu z tohto miesta povedať - možno aj vedome, pretože ak by mali na papieri to, že voda nespĺňa kvality, musia robiť opatrenia, ktoré tú vodu budú prečisťovať tak, aby obyvateľ - spotrebiteľ dostal čistú pitnú vodu, za ktorú si platí.
Dlhodobé požívanie znečistenej pitnej vody spôsobuje vážne zdravotné, zdravotné ťažkosti. Keď hovorím len o tom atrazíne, atrazín spôsobuje neplodnosť u mužov. Kto robil prieskum na lokalite Žitného ostrova v týchto vodovodoch, kde dlhodobo je možné, že ľudia požívajú do dnešného dňa vodu, ktorá obsahuje atrazín v mienke, že tá voda zo Žitného ostrova je dobrá? Robil niekto naozaj ten zdravotný prieskum, že či muži, ktorí tam sa mladé rodiny, ktoré sa sťahujú do týchto miest a majú tieto ťažkosti, či to nie je práve spôsobené požívaním pitnej vody z kohútika, ktorá môže obsahovať tieto látky?
V druhej časti zákona reagujeme na otázku plastov. A to plastov z obalov, kde sme svedkami, že ideme do potravín, alebo ideme si kúpiť obed, ktorý nechceme zjesť v samotnej prevádzke, tak obrovské množstvá obalov vzniká z takýchto, z takýchto jedál a zákon hoci to nezakazuje, ale ani to nepovoľuje, aby ľudia si mohli požiadať o zabalenie tovaru, takéhoto tovaru do vlastných prinesených nádob. Je to požiadavka súčasnej doby, kedy veľká skupina obyvateľov má tendenciu si nosiť vlastné sáčky na pečivo, vlastné nejaké obaly na nárezy salámu a podobne. Mnohé prevádzky vychádzajú v ústrety týmto ľudom a vyhovujú tejto požiadavke. Niektorí sa bránia, že nie je to možné, lebo zákon im to neumožňuje. Takže v tejto podobe dávame, vychádzame v ústrety prevádzkam, ktorí majú záujem takýmto spôsobom vyhovieť svojim zákazníkom a dávame možnosť, možnosť, zákonnú možnosť, aby mohli, im zákon nezakazoval, ale aby mohli vyhovieť svojim zákazníkom a v prípade, že teda tá potravina alebo ten tovar, ktorý si chcú zakúpiť, môže byť takto daný do vlastných prinesených obalov, aby mohlo byť vyhovené.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na, vplyv na verejné financie, potvrdila to aj informácia z rezortu ministerstva financií. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a v neposlednom, resp. v prvom rade bude mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľstva, keď ľudia budú si môcť kontrolovať vodu, ktorú pijú.
Ešte by som chcela doplniť, lebo boli v rámci tejto témy otázky, že akým spôsobom tá informovanosť verejnosti, odberateľa, spotrebiteľa bude o pitnej vode. Toto zákon nemá ambíciu detailne riešiť. Bude to vecou toho samotného prevádzkovateľa tej vodovodnej siete. Či to bude súčasťou, súčasťou vyúčtovacej faktúry, alebo to bude zasielané e-mailom, alebo to bude dostupné na internetovej stránke prevádzkovateľa, kde si jednoduchým spôsobom bude môcť dohľadať kvalitu pitnej vody z vodovodu dodávanej do jeho siete, kde pije, to je na veci už toho prevádzkovateľa, ako si vec zariadi, avšak bude potrebné, aby tá informácia raz ročne obsahovala informáciu o kompletnej analýze vody z vodovodu dodávanej do vodovodnej siete z dvoch vzoriek ročne.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a skutočne prosím o podporu tohto zákona, pretože ide o ochranu zdravia každého jedného z nás, našich detí, aj celej spoločnosti.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2018 o 12:09 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon o ochrane spotrebiteľa, má dva ciele. Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody dodávanej pre ľudskú spotrebu. V druhej časti zákona sa vytvára priestor na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov a to tým, že sa umožňuje predaj do vlastných obalov kupujúcich, samozrejme za podmienok, že je to možné pri danej komodite tovaru.
O kvalite pitnej vody sa čiastkovo verejnosť dozvedá až v prípadoch, keď konal Úrad verejného zdravotníctva a ide tu o vodu, ktorá nám tečie z kohútikov. Čiže nie je to tentokrát tá voda, o ktorej zvyknem v parlamente hovoriť ako o podzemnej vode, ktorú čerpáme zo studní jednak pre vlastnú spotrebu, ale najmä zo studní, ktorú čerpá, čerpajú prevádzkovatelia alebo dodávatelia pitných vodov (pozn. red.: správne "pitných vôd") do verejných, verejného vodovodu.
Čo sa týka, čo sa volá verejný vodovod? Pre verejné zásobovanie je to odber vody nad 10 m3 alebo pre zásobovanie viac ako 50 ľudí. To znamená, každý takýto prevádzkovateľ vodovodu, ktorý dodáva už hromadné zásobovanie, tak má isté povinnosti, povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Avšak prax je taká a skúsenosti, žiaľ, z nedávnych, z nedávneho obdobia tu hneď pár mesiacov dozadu po vianočnom období, kedy sa zistil vo vodovodoch v domácnostiach prítomnosť atrazínu vo vode, ktorú dodávali Západoslovenské vodárne a kanalizácie. S tým, že vlastne my ako spotrebitelia vodu odoberáme, za vodu takzvané to vodné platíme a v domnienke, že tovar je nám dodávaný v bezchybnej kvalite, to znamená v kvalite pitnej vody, ktorú určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva.
Čiže tie najznámejšie prípady, ktoré sa stali len v nedávnych dobách, ktoré boli zverejnené, o mnohým ani možno nevieme, boli to znečistené verejné vodovody v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Ale taktiež výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. A alarmujúci fakt bol, že nedávno bolo zistenie znečistenia toxickým atrazínom aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia v dobrej mienke, v snahe alebo si preveriť kvalitu vody, ktorí používajú, ktorú pijú, dávajú svojim deťom, používajú ju na varenie, tak si aj v rámci takých kampaňových dní, keď je Deň vody, tak sa umožňujú robiť takzvané bezplatné analýzy vody. Avšak pozor, to sú také skrátené analýzy, ktoré nekontrolujú celé to spektrum látok, ktoré sa majú zisťovať, ale sú to len také skrátené analýzy, ktoré môžu vychádzať v skrátených analýzach v poriadku, avšak tie látky, o ktorých som hovorila, ktoré sa musia špeciálne zisťovať, tak o nich túto informáciu nedostanú. A tak ľudia vodu pijú bez akýchkoľvek informácií o tom, aké zloženie tej vody je.
Nemusí ísť len o vodu obsahujúcu toxické látky, ale môže ísť o vodu, ktorá môže mať zvýšený obsah sodíka, môže mať zvýšené obsahy nejakých minerálnych prvkov a pre zdravotné, zdravotný stav ľudí možno niektoré tie látky pri niektorých ochoreniach sú možno nevhodné a bolo by dobré, tak ako keď si kupujete minerálnu vodu, tak vám povie, tak toto si nekupujte, lebo tá má zvýšený obsah toho a toho a pre vaše zdravotné možnosti to nie je vhodné. A my takto odoberáme ako spotrebitelia vodu z vodovodu, o ktorej nemáme absolútne žiadnu informáciu a spoliehame sa na zodpovednosť prevádzkovateľa a na účinnú kontrolu Úradu verejného zdravotníctva o tom, že tá voda je dobrá. Slepo veríme. Slepo veríme a nekontrolujeme. A ako sa ukazuje, tak tá kontrola pitnej vody je úplne, úplne nedostatočná. Totižto aj keď sa zistia nejaké látky, neznamená to, že hneď sa o tom verejnosť, verejnosť dozvie.
Po prevalení sa škandálu s atrazínom ministerstvo životného prostredia podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva sa zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov v podzemných vodách. Výsledky vôbec nie sú známe, ani nevieme o tom, či prevádzkovatelia vodárenských zdrojov, to znamená vrtov, ktoré odoberajú vodu určenú pre ľudskú spotrebu, či naozaj majú upravené svoje plány manažmentu rizík a či naozaj rozšírili to spektrum merania na všetky látky, ktoré sú rizikom, že sa v tých vrtoch môžu nachádzať. Totižto v súčasnosti to funguje tak, že každý ten prevádzkovateľ musí mať spracovaný nejaký plán monitorovania, ktorý vychádza z možných ohrození, ohrození znečistenia. Lenže to sa v priebehu rokov, žiaľ, môže meniť, ako sme toho svedkom na Žitnom ostrove, kedy toxický kokteil z vrakuňskej skládky sa šíri do Žitného ostrova a ohrozuje zdroje pitnej vody. Avšak títo prevádzkovatelia si neupravujú tieto plány manažmentu, nie sú nikým tlačení, nie sú nikým kontrolovaní a tak pre nich v lacnom režime tieto kontroly nemajú rozšírené. Avšak dopláca na to kto? Spotrebiteľ. Ten, my ľudia, naše deti, naši, rodičia naši a my všetci, ktorí tú vodu pijeme.
Prosím pekne, toto nie je politická záležitosť. To sa týka či voličov SMER-u, MOST-u, Slobody a Solidarity, každého jedného občana, ktorí tuná žijú. Toto nie je politická téma. Vedieť a mať informáciu a žiadať, aby nám bola dodávaná voda z vodovodu v kvalite pitnej vody a aby sme tú informáciu mali.
Ministerstvo zdravotníctva sa vyviňovalo v prípade zistenia týchto atrazínov, že nie je v ich kompetencii, aby sledovali kvalitu podzemnej vody a aby niekomu nariaďovali alebo určovali alebo sledovali znečistenie pitnej vody v rizikových oblastiach. A tak vlastne nikto nič nekonal. Informácie o tom, že znečistenie sa v okolí vodárenských zdrojov nachádza, ale nikto nekontroloval, pretože to bolo nepohodlné, pretože to je rizikové, pretože to následne vyvoláva požiadavky na úpravu pitnej vody. Aj sa tak stalo.
V týchto lokalitách, o ktorých som vám povedala, že kde sa vyskytol atrazín, následne prevádzkovateľ musel veľmi finančne náročné zariadenia na báze aktívneho uhlia inštalovať do svojich tých objektov, aby mohli vodu prečisťovať a tento atrazín zachytiť. Samozrejme tieto zariadenia sa musia zakúpiť a premietnu sa v cene vody. Cena vody je určovaná, je regulovanou cenou a je určovaná úradom cez, proste rozhodnutím ÚRSO, avšak do budúcnosti, keď si necháme znečistiť podzemné vody, tak tie náklady, oprávnené náklady na čistenie budú enormné a tým pádom, samozrejme, niekto ich bude musieť zaplatiť a zaplatí ich spotrebiteľ. Respektíve na druhej stránke ľudia prestanú dôverovať vode z vodovodu a budú kupovať vodu balenú vo fľaškách, kde sa bude zvyšovať plastový obal a kde teda sa aspoň dočítajú o tom, že tá voda aké má zloženie.
Na tieto zistenia, ktoré sú tu a ktoré boli medializované, ktoré boli škandalizované, dokonca jedna pani, ktorá si nechala urobiť kompletný rozbor vody z vodovodu v Šamoríne a zistila prítomnosť toxických látok a túto informáciu zverejnila na internete, bola poťahovaná políciou, vyšetrovaná za šírenie poplašnej správy a to, prosím pekne, žalobu alebo to podanie na ňu dal prevádzkovateľ, prevádzkovateľ tejto vodárenskej siete, čo je absolútne absurdné. Namiesto toho, aby on urobil okamžite kontrolný odber, aby vyvrátil alebo potvrdil prítomnosť týchto látok a okamžite urobil opatrenia, tak dal trestné oznámenie. A my toto platíme všetko v cene vody v mienke, že máme vodu v poriadku.
Čiže návrh zákona má ambíciu daný stav napraviť.
Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení, o ktorých som hovorila, vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy, najmä v oblasti informovanosti spotrebiteľa. Možno aj očakávať, že takto tlak verejnej mienky do istej miery rozhýbe nečinnosť alebo aj slabú angažovanosť kompetentných orgánov. Čiže pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017. Je to nová vyhláška, ktorá nahradila dovtedy platné nariadenie vlády.
V tejto vyhláške sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, o kontrole kvality pitnej vode, o programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody. A v tejto prílohe sa robia tie dve analýzy, o ktorých som hovorila. Takzvaná skrátená a úplná analýza. Úplná analýza sa robí vtedy, ak je podozrenie, že by mohlo v pitnej vode sa nachádzať nejaké škodlivé látky. Spravidla sa títo prevádzkovatelia alebo tvorcovia tých analýz dozvedajú o týchto možnostiach znečistenia z informácií alebo z monitoringu, ktorý realizuje a zverejňuje Slovenský hydrometeorologický ústav a tieto zistenia oni zatiaľ len v podstate zverejňujú na stránke, na svojej webstránke, kde končia a kde s týmito informáciami sa ďalej nenakladá.
Novo prijatý zákon, ktorý navrhoval rezort životného prostredia v tejto oblasti, trošičku robí, robí istú, istý krok dopredu napriek tomu, že ten zákon ako taký je veľmi zlý a dávam, dnes list píšem pánovi prezidentovi, aby ho nepodpísal, avšak táto jedna vec, kde sa ukladá povinnosť túto informáciu, ak sa zistí znečistenie, odovzdať ďalej na Úrad verejného zdravotníctva, aby nezostala len teda visieť na stránke. Tento krok je dobrý, ale kľudne sa mohol urobiť aj len krátkou novelou existujúceho zákona.
Bola otázka na to, či to nebudú dodatočné finančné náklady pre dodávateľov vody. No nebudú. Pretože každý prevádzkovateľ vody už dnes musí spĺňať plán manažmentu rizík, musí monitorovať vodu, ktorú dodáva do verejnej, verejného vodovodu. Bude to zvýšený náklad len pre tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, zanedbávajú a mnohokrát - si dovolím tu z tohto miesta povedať - možno aj vedome, pretože ak by mali na papieri to, že voda nespĺňa kvality, musia robiť opatrenia, ktoré tú vodu budú prečisťovať tak, aby obyvateľ - spotrebiteľ dostal čistú pitnú vodu, za ktorú si platí.
Dlhodobé požívanie znečistenej pitnej vody spôsobuje vážne zdravotné, zdravotné ťažkosti. Keď hovorím len o tom atrazíne, atrazín spôsobuje neplodnosť u mužov. Kto robil prieskum na lokalite Žitného ostrova v týchto vodovodoch, kde dlhodobo je možné, že ľudia požívajú do dnešného dňa vodu, ktorá obsahuje atrazín v mienke, že tá voda zo Žitného ostrova je dobrá? Robil niekto naozaj ten zdravotný prieskum, že či muži, ktorí tam sa mladé rodiny, ktoré sa sťahujú do týchto miest a majú tieto ťažkosti, či to nie je práve spôsobené požívaním pitnej vody z kohútika, ktorá môže obsahovať tieto látky?
V druhej časti zákona reagujeme na otázku plastov. A to plastov z obalov, kde sme svedkami, že ideme do potravín, alebo ideme si kúpiť obed, ktorý nechceme zjesť v samotnej prevádzke, tak obrovské množstvá obalov vzniká z takýchto, z takýchto jedál a zákon hoci to nezakazuje, ale ani to nepovoľuje, aby ľudia si mohli požiadať o zabalenie tovaru, takéhoto tovaru do vlastných prinesených nádob. Je to požiadavka súčasnej doby, kedy veľká skupina obyvateľov má tendenciu si nosiť vlastné sáčky na pečivo, vlastné nejaké obaly na nárezy salámu a podobne. Mnohé prevádzky vychádzajú v ústrety týmto ľudom a vyhovujú tejto požiadavke. Niektorí sa bránia, že nie je to možné, lebo zákon im to neumožňuje. Takže v tejto podobe dávame, vychádzame v ústrety prevádzkam, ktorí majú záujem takýmto spôsobom vyhovieť svojim zákazníkom a dávame možnosť, možnosť, zákonnú možnosť, aby mohli, im zákon nezakazoval, ale aby mohli vyhovieť svojim zákazníkom a v prípade, že teda tá potravina alebo ten tovar, ktorý si chcú zakúpiť, môže byť takto daný do vlastných prinesených obalov, aby mohlo byť vyhovené.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na, vplyv na verejné financie, potvrdila to aj informácia z rezortu ministerstva financií. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a v neposlednom, resp. v prvom rade bude mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľstva, keď ľudia budú si môcť kontrolovať vodu, ktorú pijú.
Ešte by som chcela doplniť, lebo boli v rámci tejto témy otázky, že akým spôsobom tá informovanosť verejnosti, odberateľa, spotrebiteľa bude o pitnej vode. Toto zákon nemá ambíciu detailne riešiť. Bude to vecou toho samotného prevádzkovateľa tej vodovodnej siete. Či to bude súčasťou, súčasťou vyúčtovacej faktúry, alebo to bude zasielané e-mailom, alebo to bude dostupné na internetovej stránke prevádzkovateľa, kde si jednoduchým spôsobom bude môcť dohľadať kvalitu pitnej vody z vodovodu dodávanej do jeho siete, kde pije, to je na veci už toho prevádzkovateľa, ako si vec zariadi, avšak bude potrebné, aby tá informácia raz ročne obsahovala informáciu o kompletnej analýze vody z vodovodu dodávanej do vodovodnej siete z dvoch vzoriek ročne.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a skutočne prosím o podporu tohto zákona, pretože ide o ochranu zdravia každého jedného z nás, našich detí, aj celej spoločnosti.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:28
Vystúpenie 12:28
Radovan BalážVážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie...
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o tento druh cestovného ruchu na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či dokonca neexistujúcim značením cyklotrás.
Predložený návrh zákona zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, tzv. príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne na Slovensku neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu.
O tomto návrhu už bolo veľa povedané. V krátkosti poviem, že maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške päťsto, teda maximálny príspevok na rekreáciu je vo výške 500 euro, pričom navrhuje sa pre zamestnanca (pozn. red.: správne "zamestnávateľa") povinnosť preplatiť zamestnancovi vo výške 55 %, zvyšok dopláca samotný zamestnanec. Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež súčasťou tohto návrhu je aj doplnenie návrhu zákona o sociálnom fonde, kde bude možné použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreáciu zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity tohto príspevku je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.
To je, teda to je všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o tento druh cestovného ruchu na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či dokonca neexistujúcim značením cyklotrás.
Predložený návrh zákona zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, tzv. príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne na Slovensku neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu.
O tomto návrhu už bolo veľa povedané. V krátkosti poviem, že maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške päťsto, teda maximálny príspevok na rekreáciu je vo výške 500 euro, pričom navrhuje sa pre zamestnanca (pozn. red.: správne "zamestnávateľa") povinnosť preplatiť zamestnancovi vo výške 55 %, zvyšok dopláca samotný zamestnanec. Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež súčasťou tohto návrhu je aj doplnenie návrhu zákona o sociálnom fonde, kde bude možné použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreáciu zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity tohto príspevku je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.
To je, teda to je všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Rozpracované
12:30
Vystúpenie 12:30
Irén SárközyVýbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Národná rada uznesením č. 1339 z 13. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre...
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Národná rada uznesením č. 1339 z 13. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci; odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené pod bodom IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 330 zo dňa 16. októbra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Národná rada uznesením č. 1339 z 13. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci; odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené pod bodom IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 330 zo dňa 16. októbra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
12:33
Uvádzajúci uvádza bod 12:33
Radovan BalážV prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50...
V prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50 zamestnancami bude poskytnutie tohto príspevku dobrovoľné. Taktiež zároveň pre získanie nároku na príspevok na rekreáciu na strane zamestnanca predlžujeme podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru z 12 na 24 mesiacov. V ďalšom bode navrhujeme na spresnenie tohto ustanovenia tak, aby z neho vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal. V ďalšom bode navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby súčasťou pobytového balíka mohol byť aj celý rad služieb, ale nie je nevyhnutné, aby súčasťou tohto balíka boli aj stravovacie služby alebo iné služby. V ďalšom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť okruh osôb, pri ktorých si zamestnanec môže uplatniť oprávnené výdavky.
A v nasledujúcich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu, tie sú v súvislosti s navrhovanými zmenami v čl. I, ktoré sa týkajú rekreačných poukazov v elektronickej forme, a navrhuje sa upraviť ustanovenie § 152a ods. 6 Zákonníka práce s cieľom zníženia administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o preukázanie oprávnených výdavkov na rekreáciu. Zároveň sa určuje, v akom termíne má zamestnávateľ uhradiť oprávnené výdavky zamestnanca a taktiež súčasne navrhujeme ustanoviť posudzovanie nároku, ak rekreácia začína v jednom kalendárnom roku a končí v inom kalendárnom roku, pričom je na zamestnancovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom sa bude postupovať.
Teraz mi dovoľte prečítať samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
Bod 1. V čl. II § 152a odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, pani spravodajkyňa, navrhujem vyňať bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 2. V čl. II § 152a ods. 3 sa slová „s porovnateľným“ nahrádzajú slovom "so".
Bod 3. V čl. II § 152a ods. 4 písmeno b) znie:
"b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.".
Bod 4. V čl. II § 152a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby."
Bod č. 5. V čl. II § 152a odsek 5 znie:
"(5) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vyňať bod č. 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 6. V čl. II § 152a odsek 6 znie:
"(6) Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod č. 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
22.10.2018 o 12:33 hod.
Ing.
Radovan Baláž
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka. V krátkosti odôvodnenie tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50 zamestnancami bude poskytnutie tohto príspevku dobrovoľné. Taktiež zároveň pre získanie nároku na príspevok na rekreáciu na strane zamestnanca predlžujeme podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru z 12 na 24 mesiacov. V ďalšom bode navrhujeme na spresnenie tohto ustanovenia tak, aby z neho vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal. V ďalšom bode navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby súčasťou pobytového balíka mohol byť aj celý rad služieb, ale nie je nevyhnutné, aby súčasťou tohto balíka boli aj stravovacie služby alebo iné služby. V ďalšom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť okruh osôb, pri ktorých si zamestnanec môže uplatniť oprávnené výdavky.
A v nasledujúcich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu, tie sú v súvislosti s navrhovanými zmenami v čl. I, ktoré sa týkajú rekreačných poukazov v elektronickej forme, a navrhuje sa upraviť ustanovenie § 152a ods. 6 Zákonníka práce s cieľom zníženia administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o preukázanie oprávnených výdavkov na rekreáciu. Zároveň sa určuje, v akom termíne má zamestnávateľ uhradiť oprávnené výdavky zamestnanca a taktiež súčasne navrhujeme ustanoviť posudzovanie nároku, ak rekreácia začína v jednom kalendárnom roku a končí v inom kalendárnom roku, pričom je na zamestnancovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom sa bude postupovať.
Teraz mi dovoľte prečítať samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
Bod 1. V čl. II § 152a odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, pani spravodajkyňa, navrhujem vyňať bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 2. V čl. II § 152a ods. 3 sa slová „s porovnateľným“ nahrádzajú slovom "so".
Bod 3. V čl. II § 152a ods. 4 písmeno b) znie:
"b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.".
Bod 4. V čl. II § 152a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby."
Bod č. 5. V čl. II § 152a odsek 5 znie:
"(5) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vyňať bod č. 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 6. V čl. II § 152a odsek 6 znie:
"(6) Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod č. 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne.
Rozpracované
12:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:39
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2018 o 12:39 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Baláž, no je to krok správnym smerom, že idete to zdobrovoľniť pre podniky do 50 zamestnancov. Škoda, že nemáte odvahu na ešte výraznejší krok správnym smerom, aby ste to spravili dobrovoľne úplne, lebo potom mi trochu uniká zmysel celého vášho návrhu zákona. Vytvárate tým v podstate nerovnaké postavenie pre zamestnancov podnikov do 50 a nad 49 zamestnancov, čiže ak chcete, chcete, že, chcete tým povedať, že zamestnanci v podnikoch do 50 zamestnancov majú menšiu potrebu rekreácie, ktorú im štát prostredníctvom tohto zákona chce zabezpečiť? Ja teda chápem, že je to spojené s nejakou administratívnou náročnosťou a treba odľahčiť, odľahčiť dobu navrhovanej záťaže, tie menšie podniky, ale to je nejaké veľmi zvláštne, lebo teda vy tvrdíte, že sú tu dve kategórie zamestnancov a jedni tú rekreáciu potrebujú a štát im na ňu bude prispievať a tí druhí tú rekreáciu nepotrebujú, štát im na ňu nebude prispievať prostredníctvom odpustenia daní a odvodov alebo zvýhodnenia, tak to by ma zaujímalo, ako sa s tým chcete vysporiadať. A potom aj ten bod vami nie celkom jasný, že zamestnávateľ nemôže zvýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok nedostane, to znamená, že nemôže dať napríklad odmenu tomu zamestnancovi, nemôže mu dať nejaký iný benefit? Tým hovoríte, že vlastne nemôže odmeňovať, alebo si musí dávať pozor pri odmeňovaní aj na to, kto žiadal alebo nežiadal o rekreačný, rekreačný poukaz, aby sa náhodou nedostal do problémov, že porušuje tento zákon?
Rozpracované
12:41
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:41
Irén SárközyTento náš pozmeňujúci návrh odôvodňujeme tým, že rodičia často, aj keby chceli, sa kvôli pracovným povinnostiam nemôžu venovať svojim deťom každý deň počas školských prázdnin. Mnohí navyše ani nemajú na blízku nikoho z rodiny, komu by dieťa mohli zveriť v čase, keď oni musia byť počas prázdnin v zamestnaní. Najväčším problémom je to...
Tento náš pozmeňujúci návrh odôvodňujeme tým, že rodičia často, aj keby chceli, sa kvôli pracovným povinnostiam nemôžu venovať svojim deťom každý deň počas školských prázdnin. Mnohí navyše ani nemajú na blízku nikoho z rodiny, komu by dieťa mohli zveriť v čase, keď oni musia byť počas prázdnin v zamestnaní. Najväčším problémom je to hlavne cez dvojmesačné letné prázdniny. S cieľom pomôcť rodinám preto navrhujeme, aby mohli byť príspevky zamestnávateľov na rekreáciu využité aj na úhradu výdavkov, ako na pobytové, tak aj na denné prázdninové tábory pre deti a ich zamestnancov. Už ustanovenia návrhu zákona, ktorý prešiel v prvom čítaní, umožňovali použitie príspevku aj na pobyty detí zamestnancov, muselo však ísť aspoň o dve prenocovania.
Do návrhu preto chceme doplniť aj možnosť ich použitia na denné prázdninové tábory, kde rodičia svoje deti ráno privezú a po práci si ich vyzdvihnú. Týkalo sa to detí, ktoré navštevujú počas školského roka základnú školu alebo 1. až 4. ročník osemročných gymnázií. Rovnako ako pri iných výdavkoch by boli oprávnenými len tie, ktoré sa použili na prázdninové tábory na území Slovenskej republiky. Rozšírenie možnosti využitia príspevkov na rekreáciu by okrem pomoci rodinám prinieslo aj rozšírenie a skvalitnenie ponuky prázdninových aktivít pre deti. Za dieťa zamestnanca sa v tomto prípade považuje nielen vlastné dieťa, ale aj dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa, ktoré preukázateľne žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Prečítam pozmeňujúci návrh:
V čl. 2 v § 152a sa ods. 4 dopĺňa písm. c), ktoré znie:
"c) Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.".
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.10.2018 o 12:41 hod.
Ing. JUDr.
Irén Sárközy
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Podávam v mojom vystúpení pozmeňujúci návrh spolu s pánom poslancom Bastrnákom.
Tento náš pozmeňujúci návrh odôvodňujeme tým, že rodičia často, aj keby chceli, sa kvôli pracovným povinnostiam nemôžu venovať svojim deťom každý deň počas školských prázdnin. Mnohí navyše ani nemajú na blízku nikoho z rodiny, komu by dieťa mohli zveriť v čase, keď oni musia byť počas prázdnin v zamestnaní. Najväčším problémom je to hlavne cez dvojmesačné letné prázdniny. S cieľom pomôcť rodinám preto navrhujeme, aby mohli byť príspevky zamestnávateľov na rekreáciu využité aj na úhradu výdavkov, ako na pobytové, tak aj na denné prázdninové tábory pre deti a ich zamestnancov. Už ustanovenia návrhu zákona, ktorý prešiel v prvom čítaní, umožňovali použitie príspevku aj na pobyty detí zamestnancov, muselo však ísť aspoň o dve prenocovania.
Do návrhu preto chceme doplniť aj možnosť ich použitia na denné prázdninové tábory, kde rodičia svoje deti ráno privezú a po práci si ich vyzdvihnú. Týkalo sa to detí, ktoré navštevujú počas školského roka základnú školu alebo 1. až 4. ročník osemročných gymnázií. Rovnako ako pri iných výdavkoch by boli oprávnenými len tie, ktoré sa použili na prázdninové tábory na území Slovenskej republiky. Rozšírenie možnosti využitia príspevkov na rekreáciu by okrem pomoci rodinám prinieslo aj rozšírenie a skvalitnenie ponuky prázdninových aktivít pre deti. Za dieťa zamestnanca sa v tomto prípade považuje nielen vlastné dieťa, ale aj dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa, ktoré preukázateľne žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Prečítam pozmeňujúci návrh:
V čl. 2 v § 152a sa ods. 4 dopĺňa písm. c), ktoré znie:
"c) Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.".
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:45
Vystúpenie v rozprave 12:45
Eduard HegerVážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je zákon, ktorý otvára tému cestovného ruchu a tomu sa ja veľmi teším. Povedal som to aj v prvom čítaní a ja som v prvom čítaní tak možno viacej vymenoval pár takých vecí alebo atrakcií, ktoré na Slovensku máme a ktorým sa nejakým spôsobom nevenujeme a nechcem ich teraz vymenovávať, ale chcem poukázať na to, že naozaj je dôležité sa baviť o cestovnom ruchu,...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je zákon, ktorý otvára tému cestovného ruchu a tomu sa ja veľmi teším. Povedal som to aj v prvom čítaní a ja som v prvom čítaní tak možno viacej vymenoval pár takých vecí alebo atrakcií, ktoré na Slovensku máme a ktorým sa nejakým spôsobom nevenujeme a nechcem ich teraz vymenovávať, ale chcem poukázať na to, že naozaj je dôležité sa baviť o cestovnom ruchu, lebo ten na Slovensku naozaj veľmi silno pokrivkáva. A preto vítam akúkoľvek diskusiu, ktorá na túto tému je, pretože vidíme, že teda cestovný ruch podporovať treba, pretože nevyužívame potenciál, ktorý máme.
Avšak ja keď sa pozerám na tento zákon, tak vidím to naozaj ako takú možno 8., 9., 10. prioritu z hľadiska vecí, ktoré by trebalo urobiť a teraz by som chcel povedať kratučko, čo vidím ako dôležitejšie kroky a prečo si myslím, že v takom prípade takýto zákon by mal prísť podstatne neskôr, keď už budú urobené tie opatrenia, o ktorých teraz poviem.
Myslím si, že v prvom rade, keď sa pozrieme naozaj na bohatstvo či už historické a by som povedal pamiatok, ktoré na Slovensku máme, tak, tak naozaj sú to veľmi, veľmi veľké bohatstvo, avšak nedostatočne sa oňho staráme. Mnohé z nich chátrajú alebo sa vyslovene len udržiavajú, konzervujú v nejakom uzavretom stave. Toto je podľa mňa veľká chyba a tuto by mala ísť prvoradá priorita.
Ďalšia prvoradá priorita by mala byť do rozvoja atrakcií, pretože ak chceme sa naozaj pozrieť na to, aby cestovný ruch na Slovensku rástol, tak my musíme vytvoriť ľuďom priestor na to, aby chceli na Slovensku ten čas tráviť a aby bol ten čas zaujímavý. Čiže jednak máme tu bohatstvo, historické, ktoré treba rozvíjať, zveľaďovať. Po druhé, treba vytvárať na tých miestach, kde možno toto bohatstvo nie je v takom, v takej intenzite atrakcií, ktoré tých ľudí zaujmú, prečo chcú, budú chcieť tam prísť, pretože ak máme zaujímavé miesta, ľudia radi za nimi prídu, to je úplne prirodzené. Lenže my tie zaujímavé miesta, tie, čo máme, sú schátrané a iné zaujímavé miesta nemáme.
Ďalšia vec je, že infraštruktúra, ktorá vedie k týmto pamiatkam a k týmto zaujímavým miestam na Slovensku, je v zlom stave. Čiže určite treba vytvárať a budovať túto infraštruktúru, jednak či už infraštruktúru celkovo, či už sú to cesty I. triedy, ktoré, lebo však nie je všetko pri diaľnici, keď si tak povieme, čiže je dôležité naozaj budovať a skvalitňovať tie cesty I. triedy a o tom by tu mohli rozprávať ľudia, ktorí sa venujú doprave, o tom, ako vlastne tieto cesty nám čím ďalej viacej dostávajú na frak, keď to tak poviem slušne. Ďalšia dôležitá vec je rozvoj aj dopravy k týmto našim či už pamiatkam alebo atrakciám.
Čiže toto sú, ďalšia dôležitá vec, ktorá tu chýba, alebo respektíve sa deje veľmi pomaly, je rozvoj cyklociest. Toto je tiež jedna, jeden z prvkov, ktorý cestovný ruch výrazne potrebuje na to, aby sa rozvíjal. No a nehovoriac o tom, teraz vôbec práca na, by som povedal, reklame Slovenska v zahraničí, pretože tam potrebujeme naozaj, aby Slovensko malo omnoho posilnené tie kapacity v zahraničí, aby prichádzalo omnoho viacej zahraničných turistov na Slovensko počas celého roka, čiže nie iba v sezóne, pretože to je jeden z problémov, ktoré na Slovensku máme, že sezónnosť je pomerne vyťažená, časy mimo sezóny nie sú až tak vyťažené a na to tu narážame.
A toto sú tak stručne povedané teda priority, ktoré by mali predchádzať takémuto kroku, ku ktorému sa vy púšťate, pretože tento krok, do ktorého sa vy púšťate, má ambíciu ako keby podporiť ešte viacej tú naplnenosť, ale nerieši samotný, by som povedal, to prostredie toho cestovného ruchu, tak ako som povedal, že tí turisti dostanú síce podporu, pôjdu na Slovensko, ale zase len uvidia to, čo tu je. Zase len uvidia tie pamiatky, ktoré sú v zlom stave a podobne. Ale my, keď chceme zatraktívniť aj ten zážitok turistom, ktorí už na Slovensku budú, tak musíme investovať práve do toho, čo tu máme a rozvinúť to.
Teraz sa poďme pozrieť na tie cestovné poukážky. Veľmi dobrá poznámka bola aj od Ondra Dostála, ktorý vlastne poukázal na to, že naozaj tým, že sa tu začínajú veci opravovať, tak na jednej strane môže to byť také akože kvázi logické, že tak dobre, ideme to dať len tým nad 50. Len práve tie firmy, naozaj tí zamestnanci, keď sa na to pozrieme z pohľadu toho zamestnanca, tak tí do 50 si povedia, no tak ja teraz prídem za mojím zamestnávateľom a on mi povie nie. Takže som diskvalifikovaný. Tí, ktorí sú u zamestnávateľa nad 50, ten zamestnávateľ mu musí povedať áno, lebo bude zákonom viazaný. Takže zase tí ľudia to môžu cez tú svoju optiku brať tak, že aha, tak čo my sme, my sme niečo menej, prečo ja nemôžem mať na to nárok? To len poukazujem na to, aby sa, aby bolo jasne vidieť, že takéto zásahy potom spôsobujú rôzne pohľady a nálady, nehovoriac o tom, že napríklad živnostníci hovoria, že ale ja si to musím zaplatiť celé, lebo ja som aj zamestnávateľ aj zamestnanec. No áno, áno, to je presne o tom. Čiže zase tu budú také tri kategórie. Jedni, čo si to musia uhradiť celé, druhí, čo by to aj chceli, ale zamestnávateľ im to môže zamietnuť a tretí, ktorí, zamestnávateľ im to síce dá, otázka je, či tí ľudia budú na to mať.
Ďalšie je to, že ľudia, ktorí naozaj majú nízky príjem, tak si rozmyslia, či chcú ísť na Slovensku alebo v zahraničí. A teraz my ich ideme týmto nástrojom ako keby nútiť do podpory turizmu na Slovensku, čo opäť si myslím, že nie je dobrý krok. Je lepší krok vábiť ľudí a motivovať ich k tomu, ale nie vyslovene ich nútiť. Lebo keď ja im dám benefit, ktorý môže využiť len na Slovensku, tak ako keby ho nútim tú časť, ktorú, lebo on si musí na to prispieť. Ten zamestnanec si na to musí prispieť tou čiastkou 225 eur a to nie je zase malá čiastka, lebo ľudia, ktorí proste zarábajú menej, tak si dobre rozmyslia, kam na tú dovolenku pôjdu a nejdú na 2 - 3 dovolenky v lete, ale idú na jednu dovolenku v lete a v takom prípade si dobre rozmyslia, kam ju dajú. A keď chcú ísť do zahraničia, tak buď do toho zahraničia nepôjdu, lebo tuto majú nejaký benefit, alebo potom ten benefit nebudú vedieť využiť, lebo proste ten ich príjem a tie ich úspory ich nepustia.
Nehovoriac o tom, že neviem, ako to máte preverené, čo sa týka európskej legislatívy, že či je možné takúto podporu robiť len pre domácich, pre podporu domáceho turizmu, či to nemôže Európska únia nejakým spôsobom napadnúť, že ak teda by takýto benefit sa dáva, tak by mal byť použitý, uplatniteľný všade, lebo toto podľa mňa je jedno z miest, ktoré môže byť rizikové, ale to kladiem ako otázku. Vyslovene hovorím k tým jednotlivým technikáliam.
Ďalej obávam sa, aby to nedopadlo jako s 13. a 14. platmi, lebo keď sa pozerám na daňovú prognózu k 13., k 14. platom, tak vlastne aj za tento rok, za rok 2018 bol pôvodný odhad práve vplyvov alebo teda dopadov 13. a 14. platu rádovo okolo 35 miliónov. Nakoniec sa to upravilo na 2,4 milióna. Čiže je jednoznačne vidieť, že ten nástroj tých 13., 14. platov je dosť komplikovaný, ťažko uplatniteľný a preto ten nábeh je podstatne pomalší, ako sa očakávalo. Toto isté môže nastať aj pri samotných rekreačných poukazoch, o to viac, že sa to zvyšuje teraz na 24 mesiacov zamestnania. Čo tiež podľa mňa je diskriminačný prvok, lebo keď si zoberieme ten samotný fakt, že niekto až dva roky, teraz príde do zamestnania a ten prvý rok vlastne si nemôže ten benefit uplatniť. Hoci rok pracoval, tak nemá na to nárok, že, takže opäť delíme kategórie ľudí na viaceré. Tak chceme to tým ľuďom dať, alebo nechceme to tým ľuďom? Alebo respektíve chcete to tým ľuďom dať, alebo nechcete im to dať? Lebo ak im to chcete dať, tak im to dajte. Ak im to nechcete dať, tak tu nerobte okolo toho takých, také tanečky, keď to tak nazvem. Ale hovorím, to je na vašom rozhodnutí. Ja len poukazujem na tie, na tie samotné parametre.
No a teraz poďme sa pozrieť na to, jak som, čo som už vlastne avizoval, a to je tá samotná vyťaženosť, pretože aj podľa informácií od hotelierov a v cestovnom ruchu, tak hoteliérstvo zažíva už tretí rok dobré časy a sú v sezóne plne vyťažení. Čiže nemáme v Slovenskej republike na to kapacity, aby rapídne teraz v tej sezóne mohlo ešte byť viacej ubytovaných ľudí, čiže sa budú biť medzi sebou. Čo to môže spôsobiť? Automaticky ako bude väčší dopyt, ako je ponuka, vieme, čo to spôsobuje. Je tam, zvyšuje to ceny, lebo teraz ten hotelier, tí alebo tí, čo poskytujú ubytovanie, zrazu zistia, že aha, uchádza sa mi viacej, zdvihnem cenu, vyselektujem si tých, ktorých potrebujem, alebo ktorých chcem dostať, lebo vždy tých ľudí dostanem.
Tento poukaz automaticky nespôsobí, že ľudia pôjdu na dovolenku mimo sezóny. To je podľa mňa ten dôležitý prvok, lebo opäť, ak chceme dostať ľudí mimo sezóny oddychovať, tak buď im musíme dať dostatok financií na to, alebo musia byť zaujímavé atrakcie, kde si niektorí ľudia povedia, že dobre, tak v tej naj špičke, tam sa nebudem tlačiť, pôjdem tam mimo. Ale to, že niekomu dám poukaz, neznamená automaticky, že tí ľudia budú môcť, alebo že pôjdu, pôjdu mimo, mimo sezóny na dovolenku. Taktiež ľudia, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, hovoria, že mali by sa skvalitniť, mala by, by sme sa mali zamerať na kvalitu služieb - a to je práve to, čo som aj hovoril -, teda služieb a jednotlivých atrakcií, ktoré na Slovensku máme, pretože tú máme nižšiu ako v Čechách alebo v okolitých krajinách.
Čiže to, že my teraz ideme podporiť práve týmito poukážkami ten cestovný ruch na Slovensku a ideme vlastne ako keby prikúriť do toho dopytu, ktorý už je v sezóne veľmi silný, tak to je podľa mňa práve to riziko, ktoré môže znamenať, že tie ceny nakoniec pôjdu v tej sezóne vyššie a v konečnom dôsledku na to doplatia ľudia, lebo budú mať drahšie pobyty. Po druhé doplatia na to aj zahraniční turisti, ktorí potom budú zvažovať, že či dajú prednosť Slovensku alebo zahraničiu a my dobre vieme, že na toto Slovensko doplatilo práve v prechode na euro, pretože pred prechodom na euro všetci tí malí poskytovatelia ubytovania v pohraničných oblastiach alebo aj v okolí Tatier a Spiša hovoria, že toto spôsobilo primárne úbytok, radikálny úbytok turistov a záujem turistov o tieto ubytovacie zariadenia alebo o toto ubytovanie a vôbec o návštevu Slovenska, pretože Slovensko sa výrazne stalo drahším, čiže tí zahraniční turisti, povedzme Poľsko, však keď si zoberieme Poľsko, tak za hranicami máme len 40 miliónový trh, ktorý je úžasný. Ak by sme z toho len čokoľvek si vedeli malé odkrojiť a dostať na Slovensko, tak nám to môže výrazne pomôcť v rozvoji tých ubytovacích zariadení, ktorých, teraz ako hovorím, v sezóne sú vyťažené, takže preto tá citlivosť na tú cenu je veľmi, veľmi dôležitá a ak toto spôsobí, že tá cena pôjde vyššie a tým pádom bude to, vlastne spôsobí ešte úbytok, tak je otázka, či to riešenie naozaj pomohlo tomu slovenskému turizmu.
Preto si myslím, že ak nejaké peniaze niekam smerovať, tak by sa mali smerovať do podpory práve toho predmetu cestovného ruchu, a to sú pamiatky, atrakcie. Pretože keď si zoberieme jednotlivé kalkulácie a teda obávam sa, že sa nenaplnia, ale ten dopad na štátny rozpočet bude rádovo okolo 60 miliónov ročne, čo neni malá čiastka, ktorú teraz ideme investovať do cestovného ruchu, ale keby sme ju nasmerovali naozaj do predmetu cestovného ruchu, tak si myslím, že by to generovalo väčšiu spokojnosť jednotlivých zákazníkov a zároveň by to mohlo naštartovať aj tú ekonomiku cestovného ruchu, ktorú tu tak nevyhnutne potrebujeme, pretože práve to je to odvetvie, ktoré tu ťahá za kratší koniec.
Tak preto si myslím, že toto riešenie malo prichádzať po tých krokoch ako možno nejaké šieste, siedme, ôsme v poradí, keby sme naštartovali tých prvých päť - šesť a potom by sme toto mohli dolaďovať. Ale prísť s tým ako prvým, nesplní ten efekt, ktorý má a preto si myslím, že je to nesprávne načasované v každom prípade. Nehovoriac o tom ešte... Koľko mám? Ešte mám dve minúty, tak asi to nechám na faktické. Tak to poviem vo faktických.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2018 o 12:45 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je zákon, ktorý otvára tému cestovného ruchu a tomu sa ja veľmi teším. Povedal som to aj v prvom čítaní a ja som v prvom čítaní tak možno viacej vymenoval pár takých vecí alebo atrakcií, ktoré na Slovensku máme a ktorým sa nejakým spôsobom nevenujeme a nechcem ich teraz vymenovávať, ale chcem poukázať na to, že naozaj je dôležité sa baviť o cestovnom ruchu, lebo ten na Slovensku naozaj veľmi silno pokrivkáva. A preto vítam akúkoľvek diskusiu, ktorá na túto tému je, pretože vidíme, že teda cestovný ruch podporovať treba, pretože nevyužívame potenciál, ktorý máme.
Avšak ja keď sa pozerám na tento zákon, tak vidím to naozaj ako takú možno 8., 9., 10. prioritu z hľadiska vecí, ktoré by trebalo urobiť a teraz by som chcel povedať kratučko, čo vidím ako dôležitejšie kroky a prečo si myslím, že v takom prípade takýto zákon by mal prísť podstatne neskôr, keď už budú urobené tie opatrenia, o ktorých teraz poviem.
Myslím si, že v prvom rade, keď sa pozrieme naozaj na bohatstvo či už historické a by som povedal pamiatok, ktoré na Slovensku máme, tak, tak naozaj sú to veľmi, veľmi veľké bohatstvo, avšak nedostatočne sa oňho staráme. Mnohé z nich chátrajú alebo sa vyslovene len udržiavajú, konzervujú v nejakom uzavretom stave. Toto je podľa mňa veľká chyba a tuto by mala ísť prvoradá priorita.
Ďalšia prvoradá priorita by mala byť do rozvoja atrakcií, pretože ak chceme sa naozaj pozrieť na to, aby cestovný ruch na Slovensku rástol, tak my musíme vytvoriť ľuďom priestor na to, aby chceli na Slovensku ten čas tráviť a aby bol ten čas zaujímavý. Čiže jednak máme tu bohatstvo, historické, ktoré treba rozvíjať, zveľaďovať. Po druhé, treba vytvárať na tých miestach, kde možno toto bohatstvo nie je v takom, v takej intenzite atrakcií, ktoré tých ľudí zaujmú, prečo chcú, budú chcieť tam prísť, pretože ak máme zaujímavé miesta, ľudia radi za nimi prídu, to je úplne prirodzené. Lenže my tie zaujímavé miesta, tie, čo máme, sú schátrané a iné zaujímavé miesta nemáme.
Ďalšia vec je, že infraštruktúra, ktorá vedie k týmto pamiatkam a k týmto zaujímavým miestam na Slovensku, je v zlom stave. Čiže určite treba vytvárať a budovať túto infraštruktúru, jednak či už infraštruktúru celkovo, či už sú to cesty I. triedy, ktoré, lebo však nie je všetko pri diaľnici, keď si tak povieme, čiže je dôležité naozaj budovať a skvalitňovať tie cesty I. triedy a o tom by tu mohli rozprávať ľudia, ktorí sa venujú doprave, o tom, ako vlastne tieto cesty nám čím ďalej viacej dostávajú na frak, keď to tak poviem slušne. Ďalšia dôležitá vec je rozvoj aj dopravy k týmto našim či už pamiatkam alebo atrakciám.
Čiže toto sú, ďalšia dôležitá vec, ktorá tu chýba, alebo respektíve sa deje veľmi pomaly, je rozvoj cyklociest. Toto je tiež jedna, jeden z prvkov, ktorý cestovný ruch výrazne potrebuje na to, aby sa rozvíjal. No a nehovoriac o tom, teraz vôbec práca na, by som povedal, reklame Slovenska v zahraničí, pretože tam potrebujeme naozaj, aby Slovensko malo omnoho posilnené tie kapacity v zahraničí, aby prichádzalo omnoho viacej zahraničných turistov na Slovensko počas celého roka, čiže nie iba v sezóne, pretože to je jeden z problémov, ktoré na Slovensku máme, že sezónnosť je pomerne vyťažená, časy mimo sezóny nie sú až tak vyťažené a na to tu narážame.
A toto sú tak stručne povedané teda priority, ktoré by mali predchádzať takémuto kroku, ku ktorému sa vy púšťate, pretože tento krok, do ktorého sa vy púšťate, má ambíciu ako keby podporiť ešte viacej tú naplnenosť, ale nerieši samotný, by som povedal, to prostredie toho cestovného ruchu, tak ako som povedal, že tí turisti dostanú síce podporu, pôjdu na Slovensko, ale zase len uvidia to, čo tu je. Zase len uvidia tie pamiatky, ktoré sú v zlom stave a podobne. Ale my, keď chceme zatraktívniť aj ten zážitok turistom, ktorí už na Slovensku budú, tak musíme investovať práve do toho, čo tu máme a rozvinúť to.
Teraz sa poďme pozrieť na tie cestovné poukážky. Veľmi dobrá poznámka bola aj od Ondra Dostála, ktorý vlastne poukázal na to, že naozaj tým, že sa tu začínajú veci opravovať, tak na jednej strane môže to byť také akože kvázi logické, že tak dobre, ideme to dať len tým nad 50. Len práve tie firmy, naozaj tí zamestnanci, keď sa na to pozrieme z pohľadu toho zamestnanca, tak tí do 50 si povedia, no tak ja teraz prídem za mojím zamestnávateľom a on mi povie nie. Takže som diskvalifikovaný. Tí, ktorí sú u zamestnávateľa nad 50, ten zamestnávateľ mu musí povedať áno, lebo bude zákonom viazaný. Takže zase tí ľudia to môžu cez tú svoju optiku brať tak, že aha, tak čo my sme, my sme niečo menej, prečo ja nemôžem mať na to nárok? To len poukazujem na to, aby sa, aby bolo jasne vidieť, že takéto zásahy potom spôsobujú rôzne pohľady a nálady, nehovoriac o tom, že napríklad živnostníci hovoria, že ale ja si to musím zaplatiť celé, lebo ja som aj zamestnávateľ aj zamestnanec. No áno, áno, to je presne o tom. Čiže zase tu budú také tri kategórie. Jedni, čo si to musia uhradiť celé, druhí, čo by to aj chceli, ale zamestnávateľ im to môže zamietnuť a tretí, ktorí, zamestnávateľ im to síce dá, otázka je, či tí ľudia budú na to mať.
Ďalšie je to, že ľudia, ktorí naozaj majú nízky príjem, tak si rozmyslia, či chcú ísť na Slovensku alebo v zahraničí. A teraz my ich ideme týmto nástrojom ako keby nútiť do podpory turizmu na Slovensku, čo opäť si myslím, že nie je dobrý krok. Je lepší krok vábiť ľudí a motivovať ich k tomu, ale nie vyslovene ich nútiť. Lebo keď ja im dám benefit, ktorý môže využiť len na Slovensku, tak ako keby ho nútim tú časť, ktorú, lebo on si musí na to prispieť. Ten zamestnanec si na to musí prispieť tou čiastkou 225 eur a to nie je zase malá čiastka, lebo ľudia, ktorí proste zarábajú menej, tak si dobre rozmyslia, kam na tú dovolenku pôjdu a nejdú na 2 - 3 dovolenky v lete, ale idú na jednu dovolenku v lete a v takom prípade si dobre rozmyslia, kam ju dajú. A keď chcú ísť do zahraničia, tak buď do toho zahraničia nepôjdu, lebo tuto majú nejaký benefit, alebo potom ten benefit nebudú vedieť využiť, lebo proste ten ich príjem a tie ich úspory ich nepustia.
Nehovoriac o tom, že neviem, ako to máte preverené, čo sa týka európskej legislatívy, že či je možné takúto podporu robiť len pre domácich, pre podporu domáceho turizmu, či to nemôže Európska únia nejakým spôsobom napadnúť, že ak teda by takýto benefit sa dáva, tak by mal byť použitý, uplatniteľný všade, lebo toto podľa mňa je jedno z miest, ktoré môže byť rizikové, ale to kladiem ako otázku. Vyslovene hovorím k tým jednotlivým technikáliam.
Ďalej obávam sa, aby to nedopadlo jako s 13. a 14. platmi, lebo keď sa pozerám na daňovú prognózu k 13., k 14. platom, tak vlastne aj za tento rok, za rok 2018 bol pôvodný odhad práve vplyvov alebo teda dopadov 13. a 14. platu rádovo okolo 35 miliónov. Nakoniec sa to upravilo na 2,4 milióna. Čiže je jednoznačne vidieť, že ten nástroj tých 13., 14. platov je dosť komplikovaný, ťažko uplatniteľný a preto ten nábeh je podstatne pomalší, ako sa očakávalo. Toto isté môže nastať aj pri samotných rekreačných poukazoch, o to viac, že sa to zvyšuje teraz na 24 mesiacov zamestnania. Čo tiež podľa mňa je diskriminačný prvok, lebo keď si zoberieme ten samotný fakt, že niekto až dva roky, teraz príde do zamestnania a ten prvý rok vlastne si nemôže ten benefit uplatniť. Hoci rok pracoval, tak nemá na to nárok, že, takže opäť delíme kategórie ľudí na viaceré. Tak chceme to tým ľuďom dať, alebo nechceme to tým ľuďom? Alebo respektíve chcete to tým ľuďom dať, alebo nechcete im to dať? Lebo ak im to chcete dať, tak im to dajte. Ak im to nechcete dať, tak tu nerobte okolo toho takých, také tanečky, keď to tak nazvem. Ale hovorím, to je na vašom rozhodnutí. Ja len poukazujem na tie, na tie samotné parametre.
No a teraz poďme sa pozrieť na to, jak som, čo som už vlastne avizoval, a to je tá samotná vyťaženosť, pretože aj podľa informácií od hotelierov a v cestovnom ruchu, tak hoteliérstvo zažíva už tretí rok dobré časy a sú v sezóne plne vyťažení. Čiže nemáme v Slovenskej republike na to kapacity, aby rapídne teraz v tej sezóne mohlo ešte byť viacej ubytovaných ľudí, čiže sa budú biť medzi sebou. Čo to môže spôsobiť? Automaticky ako bude väčší dopyt, ako je ponuka, vieme, čo to spôsobuje. Je tam, zvyšuje to ceny, lebo teraz ten hotelier, tí alebo tí, čo poskytujú ubytovanie, zrazu zistia, že aha, uchádza sa mi viacej, zdvihnem cenu, vyselektujem si tých, ktorých potrebujem, alebo ktorých chcem dostať, lebo vždy tých ľudí dostanem.
Tento poukaz automaticky nespôsobí, že ľudia pôjdu na dovolenku mimo sezóny. To je podľa mňa ten dôležitý prvok, lebo opäť, ak chceme dostať ľudí mimo sezóny oddychovať, tak buď im musíme dať dostatok financií na to, alebo musia byť zaujímavé atrakcie, kde si niektorí ľudia povedia, že dobre, tak v tej naj špičke, tam sa nebudem tlačiť, pôjdem tam mimo. Ale to, že niekomu dám poukaz, neznamená automaticky, že tí ľudia budú môcť, alebo že pôjdu, pôjdu mimo, mimo sezóny na dovolenku. Taktiež ľudia, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, hovoria, že mali by sa skvalitniť, mala by, by sme sa mali zamerať na kvalitu služieb - a to je práve to, čo som aj hovoril -, teda služieb a jednotlivých atrakcií, ktoré na Slovensku máme, pretože tú máme nižšiu ako v Čechách alebo v okolitých krajinách.
Čiže to, že my teraz ideme podporiť práve týmito poukážkami ten cestovný ruch na Slovensku a ideme vlastne ako keby prikúriť do toho dopytu, ktorý už je v sezóne veľmi silný, tak to je podľa mňa práve to riziko, ktoré môže znamenať, že tie ceny nakoniec pôjdu v tej sezóne vyššie a v konečnom dôsledku na to doplatia ľudia, lebo budú mať drahšie pobyty. Po druhé doplatia na to aj zahraniční turisti, ktorí potom budú zvažovať, že či dajú prednosť Slovensku alebo zahraničiu a my dobre vieme, že na toto Slovensko doplatilo práve v prechode na euro, pretože pred prechodom na euro všetci tí malí poskytovatelia ubytovania v pohraničných oblastiach alebo aj v okolí Tatier a Spiša hovoria, že toto spôsobilo primárne úbytok, radikálny úbytok turistov a záujem turistov o tieto ubytovacie zariadenia alebo o toto ubytovanie a vôbec o návštevu Slovenska, pretože Slovensko sa výrazne stalo drahším, čiže tí zahraniční turisti, povedzme Poľsko, však keď si zoberieme Poľsko, tak za hranicami máme len 40 miliónový trh, ktorý je úžasný. Ak by sme z toho len čokoľvek si vedeli malé odkrojiť a dostať na Slovensko, tak nám to môže výrazne pomôcť v rozvoji tých ubytovacích zariadení, ktorých, teraz ako hovorím, v sezóne sú vyťažené, takže preto tá citlivosť na tú cenu je veľmi, veľmi dôležitá a ak toto spôsobí, že tá cena pôjde vyššie a tým pádom bude to, vlastne spôsobí ešte úbytok, tak je otázka, či to riešenie naozaj pomohlo tomu slovenskému turizmu.
Preto si myslím, že ak nejaké peniaze niekam smerovať, tak by sa mali smerovať do podpory práve toho predmetu cestovného ruchu, a to sú pamiatky, atrakcie. Pretože keď si zoberieme jednotlivé kalkulácie a teda obávam sa, že sa nenaplnia, ale ten dopad na štátny rozpočet bude rádovo okolo 60 miliónov ročne, čo neni malá čiastka, ktorú teraz ideme investovať do cestovného ruchu, ale keby sme ju nasmerovali naozaj do predmetu cestovného ruchu, tak si myslím, že by to generovalo väčšiu spokojnosť jednotlivých zákazníkov a zároveň by to mohlo naštartovať aj tú ekonomiku cestovného ruchu, ktorú tu tak nevyhnutne potrebujeme, pretože práve to je to odvetvie, ktoré tu ťahá za kratší koniec.
Tak preto si myslím, že toto riešenie malo prichádzať po tých krokoch ako možno nejaké šieste, siedme, ôsme v poradí, keby sme naštartovali tých prvých päť - šesť a potom by sme toto mohli dolaďovať. Ale prísť s tým ako prvým, nesplní ten efekt, ktorý má a preto si myslím, že je to nesprávne načasované v každom prípade. Nehovoriac o tom ešte... Koľko mám? Ešte mám dve minúty, tak asi to nechám na faktické. Tak to poviem vo faktických.
Ďakujem.
Rozpracované
14:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:02
Anton HrnkoVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2018 o 14:02 hod.
PhDr. CSc.
Anton Hrnko
Videokanál poslanca
Prosím nový čas.
Rozpracované