35. schôdza

Pán poslanec Baránik.

Ja by som trochu pritvrdil slovník. Myslím si, že toto naozaj nie je ani žiadna neodbornosť, práve naopak, ale, alebo ani lajdáckosť. Naozaj si myslím, že, naopak, je to určitý druh odbornosti, tak ako nám ten návrh predložil kolega Madej, tak všetko v ňom nasvedčuje tomu, že práve nás mal zaviesť tam, aby sme si mysleli, že jeho podstatnou časťou je to, ako sa bude 90 hlasmi voliť v prvom kole, ale v skutočnosti teraz sme po analýze, ktoré, ktorú tu prvý ukončil náš kolega lekár MUDr. Osuský, vlastne tá podstatná časť je v tom, že sa budú podľa tohto návrhu voliť i dvojičky, to znamená, že to budú dvojičky neprijateľných kandidátov, ktorí sa pridajú k už neprijateľným, k neprijateľným sudcom, ktorí už na Ústavnom súde sú, ktorí zabezpečia spoločne to, že bude neprijateľný predseda a podpredseda súdu zvolený. O tomto to celé je, ovládnutie Ústavného súdu.
Čiže súhlasím s pani kolegyňou Žitňanskou, že takto sa to robiť nedá, ovšem zase je treba pripomenúť, že aj jej hlasmi sme sa dostali tam, kde sme, že sme, že tu máme koalíciu strán, ktoré nemali byť so SMER-om, ale sme sa, sme sa sem dostali. Čiže keby bola iná politická situácia, tak by tu bola aj teraz iná debata o Ústavnom súde.

S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem pekne. Nepochybne, keby bola iná politická situácia, bola by tu iná debata, ale to parlamentné rozloženie určili voliči a treba to rešpektovať. Ja ďakujem pekne za faktické pripomienky.
Ja zareagujem len na jedno, na pána poslanca Kresáka: „Mne to úplne ušlo.“ Aj z toho vidno, úplne mi ušlo, že ten návrh oproti tomu, o čom sme sa rozprávali, sa posunul v tom zmysle, že predsedu a podpredsedu Ústavného súdu má voliť plénum Ústavného súdu, čo vlastne nepovažujem vôbec za dobrý nápad, priznám sa, resp. lebo vždy si myslím, že je lepšie, keď to robí nejaká tretia osoba zvonku. Ale keď by ten systém mal vyzerať takto, tak potom naozaj by som myslela, že treba zvážiť rotačný systém, pretože toto je teda vážna zmena oproti tomu, v akých úvahách sme sa kedykoľvek v priebehu posledných rokov pohybovali, a nie som ňou veľmi nadšená.
V každom prípade ja chcem ešte raz zdôrazniť, že považujem za neprijateľné, aby sme o tomto návrhu hlasovali dnes.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či ako navrhovateľ chce predniesť záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem trošku osobný, lebo vy ste boli osobní. Začnem s tým, že svetská sláva, poľná tráva. (Reakcie z pléna.) Teraz vám úplne poviem, že som rád, že som prikývol na to, aby som išiel za ministra spravodlivosti, lebo odsedieť tu to, čo sa mi dostalo po tých všetkých mojich snahách, po tých večeroch, čo sme sedeli a rokovali so všetkými, o ktorých som vedel, opakovane, tak fakt sa to oplatilo - v úvodzovkách. Super je, že ešte pred pár mesiacmi v tej istej sále bol zatracovaný ešte pán minister Simon, aj keď bývalý minister Simon, aj keď bol v opozícii, tuto z tejto sály ešte v tomto roku pani vtedajšia ministerka Žitňanská, ako málo stačí, že zneužívate a využívate určitý status bez ohľadu na to, že kto čo predkladá. Hovorím to kvôli tomu, lebo okrem pani poslankyne Žitňanskej nikto nerozprával o tom, čo vlastne rokujeme, a to je vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava.
Ja som vystúpil v tej prvej časti debaty, rozpravy, lebo bolo k čomu. Potom keď sa to dostalo do sféry, v ktorej potom už išiel aj pán poslanec Matovič, tak som vystúpil znova, aby mohli na mňa reagovať poslanci. Ale tá prapodstata ušla.
Vládna koalícia, samozrejme, keďže je to vládny návrh zákona, deklarovala to, že vie sa postaviť za ten vládny návrh zákona, ktorý už, musím priznať, už niektorí z opozičných poslancov v tom prvom čítaní povedali, že no je to krok dopredu, nie je to najhoršie, ale mohlo by to byť lepšie.
V druhom čítaní to vôbec nezaznelo. Nebudem teraz obhajovať alebo vystupovať v prospech nejakej, nejakého pozmeňujúceho návrhu, lebo ja si myslím stále, že ten vládny návrh zákona, ústavného zákona, je v danom momente najlepší. SaS-ka dostala do vienka v tejto rozprave to, že ide na to pristúpiť, a potom to koalícia bude, koalícia bude zneužívať, že schválila vládny návrh zákona. Potom došli nejakí nerozhodní, že to má byť Madejov návrh, ale to je jedno. Čiže čo predložila vláda, to nie je dobré, čo predložil pán poslanec Madej, ešte horšie. Áno, tak dobre, 90 hlasov treba, tak, tak zostaňme tam, kde sme. A to bude veľmi dobré, že?
To, že tu zazneli nejaké veľmi odborné diskusie, fakt nie je, už teraz v tejto Národnej rade veľa právnikov nie je, ale predsa len, čo sa dá kritizovať, to je, samozrejme, to, že ten časový priestor, ktorý sme mali siahodlhý, neplatí, že tu nebol, nebol čas na to, aby sme rokovali, že to bolo v predložení o 5 minút dvanásť. Len proste každý trval na tom svojom. A na moje prekvapenie, aj teraz každý trvá na svojej pozícii, vláda na svojej, opozícia na svojej a časť vládnej koalície zas na svojej. A pritom každý hovorí, že aký je to vážny, vážna situácia, ideme voliť sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu na 12 rokov. Ale ten prístup ani od jednej z tých, ktorí mohli zmeniť tú celú diskusiu, nezaznel. Nemá vládna koalícia 90 hlasov na to, aby presadila vládny návrh zákona. Hľadajú sa iné riešenia. Ani jedna z opozičných strán nepristúpila na to, že aby sa schválil ten vládny návrh zákona.
Ja nechcem, aby tu bol stav, ktorý platí dnes. Nechcem, aby sme celú tú voľbu absolvovali, ako sme ju absolvovali roky predtým. Myslím si, že už by bol čas vkročiť vpred. To, že nevieme dať ambicióznejší návrh, to je nie vina alebo nevina niekoho z politických kruhov, ste, občania navolili tak, ako navolili v marci 2016. Takú zostavu máme v parlamente. A na takúto zostavu treba nájsť aj riešenie, na takú, v takej zostave treba nám hľadať tých 90 hlasov. Vy teraz rozhodujete, nie minister spravodlivosti. Moja úloha skončila tým, že som sa snažil predložiť čo najlepší návrh, ako som vedel, s tým, že som rokoval s každým. Ale ja neviem hlasovať za vás. Ja neviem stláčať gombíky, tých 90 gombíkov neviem stlačiť. Toto už je na vás a vaša zodpovednosť. Tak s tým narábajte zodpovedne.
Ďakujem pekne.

Pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1061 a správa výboru má tlač 1061a.
Znova poprosím pána ministra spravodlivosti Gábora Gála, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády ako iniciatívny materiál, pričom nadväzuje aj na súčasne predkladanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa koncepčne osvedčil. Na jeho základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí Ústavný súd. Upravuje organizáciu Ústavného súdu, konanie pred Ústavným súdom a postavenie sudcov Ústavného súdu. Tento zákon však bol a musel byť viackrát novelizovaný. Zmeny jeho znenia reagovali hlavne na novelizácie Ústavy a na skúsenosti z fungovania Ústavného súdu. Ich nevyhnutným dôsledkom je zníženie prehľadnosti toho normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy Ústavného súdu.
S ohľadom na vyššie uvedené je účelom navrhovanej právnej úpravy posilniť ochranu základných práv zefektívnením práce Ústavného súdu, pričom k tomu má prispieť väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti Ústavného súdu.
Návrh zákona reaguje aj na súčasne predkladanú novelizáciu ústavy. V nadväznosti na navrhované ústavné zmeny sa pristupuje tiež k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku s cieľom posilniť transparentnosť výberu kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu. A tiež je tam novelizácia o sudcoch a prísediacich, ktorá tiež reflektuje na ústavu, a o registri trestov.
Okrem uvedeného sa návrhom zákona pristúpi aj k novelizácii Trestného poriadku a prokuratúre, o sociálnom poistení a o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu bude treba upraviť ten pôvodne navrhnutý termín účinnosti na 1. marca, 1. novembra 2018 s tým, že je tam v spoločnej správe navrhnutý 15. november, s ktorým súhlasíme, a ostatná časť, to je jedna časť, čo sa týka voľby ústavných sudcov, a ostatná časť zákona má nadobudnúť účinnosť až 1. marca 2019.
Tento návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, bol na Legislatívnej rade vlády a 22. augusta bol schválený na vláde.
Ústavnoprávny výbor schválil v predmetnom návrhu zákona určite zmeny, s ktorými, ako som povedal, súhlasíme. Je to o bodoch 1 až 22.
To sú formálne náležitosti úvodného slova. Keď dovolíte, živou rečou vlastne vám ozrejmím, o čo sa jedná.
Keď som v marci tohto roku nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, tento zákon už bol pripravený s tým, že došlo ešte k určitým zmenám v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vlastne reflektuje na to, že ako fungoval Ústavný súd, vylepšuje ten zákon, tú č. 38/1993 Z. z., ktorá sa už stala trošku priťažkou po tých novelách. Na tomto zákone predovšetkým participovala, na prácach participovala Kancelária Ústavného súdu. Ďakujem im teraz z tohto miesta za skvele odvedenú prácu a s tým, že aj teraz sú k dispozícii. Tým, že tá spolupráca s Ústavným súdom aj s Kanceláriou Ústavného súdu bola veľmi dobrá, čo sa týka tých ďalších, ďalších vecí.
Reflektujeme ešte aj na zmenu alebo možnú zmenu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu, že sú tam nejaké záležitosti, čo sa týka samotnej Národnej rady v rokovacom poriadku, a to predovšetkým otvorenie procesu voľby, na stransparentnenie procesu voľby, aby sme zabezpečili tú, to, to správne vypočutie tých kandidátov jednak s predĺžením lehôt, jednak možnosti prezidenta pýtať sa na jednotlivé otázky, motivačný list, odôvodnenie návrhov a tak ďalej.
Jediné, čo bude vlastne potom otázne, ako prejde ústava. Čiže teraz, keď uzavrieme aj rozpravu a keď budú schválené v tom, tlači 1060, čiže pri zmene ústavy nejaké alebo nebude schválené dokonca, akože taká eventuálne, bohužiaľ, už teraz sa skôr rysuje, tak budeme musieť otvoriť ešte raz rozpravu a budem musieť reflektovať na to, že v ústave sa udiala taká alebo onaká zmena alebo vôbec sa neudiala, čiže ja vás poprosím potom o trpezlivosť, keď túto rozpravu uzavrieme a, nedajbože, by sme museli otvoriť ju znova.
Ďakujem pekne za slovo.

Teraz dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1333 z 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona o na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 458 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Môžete otvoriť rozpravu.