35. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ono zaujímavo ste rozprávali, len niekedy potom to tak vyzerá ako také plasnutie do vody, že zvlní sa voda, nič sa nestane. Hovoríte o nesystémových dotácií. Pýtam sa vás, vy ste odborníčka na ekológiu, aspoň vystupujete v ekologických otázkach najmä, takže predpokladám, že asi niečo o tom aj viete. Myslíte, že stavanie hrádzok v lesoch za obrovské peniaze, ktoré vláda pani Radičovej spustila, bolo systémové opatrenie? Malo to nejaký význam? Bolo to potrebné, alebo to bolo len na ideologickej báze, uvoľnenie peňazí pre niekoho, kto je nám blízky politicky, duševne a potom už hovoríme o klientelizme, ktorý sa tu stále opakuje. Takým najväčším prejavom klientelizmu bolo predsa rokovanie vášho predsedu s pánom Kočnerom, ktoré bolo také uvoľnenie, ale pravdepodobne nebolo to len také uvoľnenie a pochybenie, ako on povedal, ale bolo to klasické klientelistické konanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Paška.

Ďakujem. Zostanem vo vecnej rovine. Ja rozumiem, ja rozumiem tomu, že možno niektoré konštatovania sú vám nie celkom akože zrejmé a známe, ale dá sa z kontextu vydedukovať, o čo sa jedná. Rizikový fond, samozrejme, bude orientovaný na poistenie proti mimoriadnym udalostiam, ako sú suchá, povodne a podobne a krytie, povedal by som, opatrení štátu na pomoc pôdohospodárom a dôsledkov za takýchto udalostí. Takže dá sa z toho vygenerovať, o čo sa pani ministerke jednalo.
Rovnako opatrenia na zmenu klímy a je, sú tiež, povedal by som, už dosť známe, predovšetkým musíme riešiť zavlažovanie. Ako iste viete, s tými zrážkami bude problém, preto treba riešiť aj problematiku podpory opatrení na zmenu druhov jednotlivých typov produkcie pôdohospodárskej, pretože ak sa nám bude posúvať vegetačné pásmo, tak, samozrejme, na to budú musieť reagovať aj pôdohospodári svojou výrobou. Takže; a tieto všetky finančné prostriedky alebo náklady by musel znášať štát, keby nemal nejaké dodatočné príjmy.
Takže ak sa štát dnes a Slovenská národná strana zaoberá tým, že bude treba zafinancovať do najbližších období aj reakciu na zmenu klímy alebo na suchá a mimoriadne udalosti, tak sa zaoberá zodpovednosťou za túto krajinu. Toľko stručná odpoveď na tie vaše neznáme v tomto zákone.

S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem tiež zostať vo vecnej rovine, takže nebudem reagovať na poznámku pána Hrnka a cením si pána Pašku, že to takto tiež zhodnotil. No a práve, práve na tieto veci chcem poukázať. Prečo by štát mal platiť alebo hradiť poistenie farmárov? Predsa to je klasika, že v zime sneží, tak nás to zaskočí, že v lete prší alebo je sucho a nás to zaskočí. Predsa každý riadny farmár, ktorý dobre hospodári, s takýmito situáciami musí počítať. Prečo by, aká mimoriadna situácia? Mimoriadna situácia je jednoducho raz prší, potom je sucho, tejto situácii sa treba prispôsobiť aj opatreniami toho poľnohospodára. To znamená, aké druhy, plodiny pestuje, prečo by to mal platiť štát? Prečo by mal platiť štát poistenie? Veď ten farmár si má vytvárať svoj vlastný rizikový fond pre tieto situácie. Raz má veľa ovocia, možno budúci rok bude málo ovocia a budú pýtať, natŕčať poľnohospodári ruky, dajte nám, lebo nám krúpy rozbili úrodu. Veď toto je normálny hospodár, ktorý pamätá na to, že teda sú v rámci ročných období aj suchá, aj mokrá, aj proste takéto situácie, nie je dôvod na to, aby tieto veci financoval štát.
Opatrenia na prispôsobenie sa klímy. Vy hovoríte, treba riešiť zavlažovanie. Nuž, tak zavlažovanie je až to bé, to nie je systémové riešenie, pretože sa musíme pýtať, prečo je sucho, že treba robiť krajinárske opatrenia, nielen tým, že budeme zavlažovať, zavlažovať vysušenú pôdu. Pýtajme sa, prečo je to sucho a jako zadržať vodu v krajine. Áno, k tomu sú aj dobré, aj boli dobré tie hrádzky a mnohé sa osvedčili do dnešného dňa. Ale, samozrejme, nebolo to jediné záchranné riešenie zadržiavania vody v krajine. To musí byť komplex riešení vrátane územných plánov a krajinárskych riešení v lesoch aj v poľnohospodárstve. Ale nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave, pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, už bolo veľa povedané o tomto zákone aj na, v predchádzajúcich týždňoch, ale začal by som takto. Ono aj za volantom sa niekedy stane, že človek si zmýli brzdu s plynom, a väčšinou, keď, práve v situácii, keď potrebuje stlačiť brzdu alebo plyn a stlačí opačne, tak to spôsobí nejaký karambol. Takto by som hodnotil aj váš zákon, pretože vy ste prišli s ideou; a pán Paška už si píše, výborne.
Vy ste prišli s ideou, že ideme pomôcť slovenským farmárom. A to je dobrá idea. Ale neviem, či ste si všimli tú diskusiu, nielen tú v parlamente, ale vôbec tú mediálnu. Diskutujeme o niečom úplne inom. Preto hovorím, že to je jak brzda, plyn. Asi ste chceli stlačiť plyn a stlačili ste brzdu alebo opačne. Lebo my sme sa mali baviť o pomoci farmárom, lenže tento zákon to nespôsobuje. Tento zákon spôsobuje niečo iné, a preto sa tu o tom bavíme. Čiže to je prirodzený následok, že sa bavíme o cenách potravín, o cenách drogérie a podobne, lebo ste prišli so zákonom, ktorým ste chceli vyriešiť niečo iné, ale tie parametre jak ste nastavili, tak zrazu sa ukázalo.
Čiže, veľmi jednoducho povedané, ak naozaj máte ten dobrý úmysel, ktorý tu máme mnohí v tejto sále, tak treba prísť so zákonom, ktorý tomu naozaj pomôže, a potom sa budeme baviť o merite veci. Pretože povedzme si na rovinu, je načase, aby sme sa začali baviť o pomoci farmárom, veď každým rokom, nielen farmárom, pardon, aj potravinárom lebo však štatistiky vidíme a vidíme, ako to ubúda. A naozaj, ak nechceme, aby toto odvetvie úplne vymrelo, keď tak poviem, tak treba sa na tom veľmi vážne rozprávať, ale potom tu nastúpia iní hráči za tento, za tento, čo to je(?), rečnícky pult.
Dobre, ja teraz poviem krátko k tým jednotlivým parametrom, pretože zavádzate odvod z obratu, a teraz či chceme, alebo nechceme, kolegovia, či nechceme, alebo či chceme, alebo nechceme, ekonomika nepustí, proste história nepustí, dokonca štúdie ministerstva financií nepustia. To neni o pocitoch, že teraz ja mám dobrý nápad a myslím si, že á, oni to do tých cien neprenesú. No tak história ukazuje, že vždy to do tých cien prenesú a akékoľvek takéto odvody, akékoľvek takéto zvýšené nároky sa prenášajú 100 % do ceny. To je to najdôležitejšie, čo treba povedať. Čiže tie ceny hore pôjdu, a to nieže; ja by som bol veľmi rád, keby nešli, ale ako to chcete zabezpečiť? História ukázala, že sa to zabezpečiť nedá, a preto tie ceny pôjdu hore.
Nielenže pôjdu ceny hore potravín, ale pôjdu ceny aj iných tovarov, lebo aj na to bude spadať tento odvod, a tým pádom, tým pádom sa zdražia aj plienky, mydlá, zubné pasty, proste všetko. A naozaj, akože to neni, že teraz budeme sa biť, že á, ja si myslím, že nie, a ja si myslím, že áno. Tak zaveďte to a uvidíte a potom sa môžme tu baviť, ale už to bude zavedené a už to ľudia budú platiť proste viac. Čiže poučme sa zo štatistík, poučme sa z histórie, poučme sa z výpočtov ľudí, ktorí sa tomu venujú, že nám hovoria, že sa to prenesie, pretože história ukázala, že vždy sa to prenieslo, to je tzv. ten pass through ukazovateľ, ktorý hovorí, že sa to prenesie do tých cien. A choďte sa opýtať aj na ministerstvo financií alebo kdekoľvek, lebo aj oni to majú vo svojich predchádzajúcich štúdiách, ktoré robili dva-tri roky dozadu a ukázali, že sa to prenesie. Takže to je to prvé.
Po druhé, my sme robili nejaké také prepočty a odhadujeme, že toto bude mať aj reálny dopad na pokles HDP, na rast HDP a bude to mať aj pokles na spotrebu domácností, 0,1 % HDP. 0,1 %, si poviete, á, to je zanedbateľné. No nie je, lebo 0,1 % HDP, keď vidíte teraz, že hovoríme, že raz bude 3,5, 3,6, 4,1 a podobne, tam sa o každú desatinu hráme. A tuto uvidíte alebo skúste si to zanalyzovať a zistíte, že ten reálny pokles alebo teda ten nárast HDP, ak bude, tak bude o 0,1 % HDP menší, ak sa toto zavedie.
Druhá vec, slovenské reťazce verzus zahraničné reťazce. Hovoríte, že chcete bojovať proti zahraničným reťazcom. Ale opäť, tuto logika nepustí. Vieme, aké majú marže tie zahraničné reťazce, však to je zverejnené, to tu ani nemusím hovoriť a nebudem vymenovávať jednotlivé firmy. Vieme, aké majú tie slovenské, však počuli ste určite tú reláciu na TA3, veľmi dobrá relácia, oceňujem TA3, že spôsobila, teda v Téme dňa diskutovali jednotliví aktéri. Veľmi som si to rád vypočul a zaujímal som sa, veľmi ma zaujímalo, čo hovorili všetky strany, či už potravinári, či už reťazce také alebo onaké, ale pravda je taká, že tie slovenské naozaj ťahajú za kratší koniec. A opäť, pýtajte sa biznismenov, tak biznismeni vám povedia, že keď mám ja tú maržu menšiu a ten má väčšiu a vy priškripnete všetkých rovnako, tak udusíte mňa skôr ako jeho, lebo on ešte má viac miesta na dýchanie. Čiže opäť hovorím, buďme opatrní v tom, lebo udusíme tých slovenských prvých. Ideme bojovať proti zahraničným, ale tí padnú až ako poslední a dovtedy udusíme aj tých ostatných a tí ostatní majú ten podiel slovenských potravín omnoho viac. A ja viem, keď som sa aj rozprával tu s kolegom Balážom, mám to presvedčenie, že to myslí úprimne s tou pomocou farmárom, a preto hovorím aj takto otvorene a úprimne.
Spôsob prerozdeľovania peňazí. Kolegovia, nič v zlom, ale domáca úloha nebola dobre urobená. Naozaj, to, s čím ste prišli do Národnej rady, s tým návrhom zákona, no, keby ste nám tam napísali omnoho viac, keby ste to vysvetlili, tak si tu ušetríme veľa zbytočnej debaty, lebo vy už dneska dopĺňate informácie, ale v tom predloženom návrhu zákona to nie je, čo je veľká škoda, tak ste sa možno nemuseli ponáhľať, keď sa to nedá stihnúť niekedy ten termín, tak stihneme na ďalší alebo ja neviem, ale v každom prípade ten spôsob prerozdeľovania peňazí je tak vágne naformulovaný, až som mal pocit, že ak ste to ťukali, ťukali, už to nestihlo, tak rýchlo tam šupneme pár viet a už to len podajme. Trošku to odľahčujem, ale v každom prípade myslím si, že teda v tomto naozaj to bola chyba.
A jednu vec ešte, ktorú poviem, ja si myslím, že určite tento zákon treba stiahnuť a príďte so zákonom, ktorý bude riešiť tú podstatu, ktorú riešiť všetci chceme. Čiže, ešte nekončím, ale ak sa chceme baviť o tom, aby sme pomohli slovenským farmárom a potravinárom, určite sa bavme, veľmi to vítam, prineste zákon, ktorý sa toho týka, a môžme o tom rozprávať. Išli ste podľa mňa na to z opačného konca, že prvé ste hovorili o tom, ako teraz ideme tie peniaze vybrať, a málo ste hovorili o tom, ako tie peniaze ideme dať. A ja naozaj jediné konkrétne, čo tam vidím, je ten krízový fond, ale aj tam, ten ani neni, myslím si, že v tej dôvodovej správe som ho ani nenašiel. Je tam napísaný, áno?
Lebo ja som si to čítal pozorne viackrát, a teda dobre, pozriem si to asi štvrtýkrát, ak ho tam nájdem, tak sa ospravedlňujem. Ale ani neni parametre toho a tak ďalej prerozdeľovania. Čiže dobre, toľko k tomu.
Posledné, ja neviem ako vy, ale úprimne, ja teda nemám pocit, že by pani Matečná urobila dostatok na to, aby mala kredit toho, že teraz bude vedieť prerozdeliť nejaké ďalšie peniaze. Teraz ja si pamätám tie, tých farmárov a podobne. Ja som tomu nevenoval pozornosť ako mojej agende, lebo to nie je moja agenda. Ale ako nestranný pozorovateľ som si nezanechal tú emóciu, že áno, pani Matečná k tomu pristúpila veľmi zodpovedne a rokovala s nimi a vydala, vyslala ten signál voči slovenským farmárom a potravinárom, že chcem, alebo farmárom vtedy, že chcem vám pomôcť. A viete, s takouto povesťou je ťažko teraz veriť tomu, že idem vyzbierať viac peňazí a pôjde to naozaj transparentne, férovo všetkým, ktorí to potrebujú a podobne. To je už len posledné na margo tohto zákona.
Takže posledné dve minúty, ktoré využijem, obraciam sa na vás, pretože verím nejakým spôsobom, že ten úmysel tam bol dobrý. A ak to tak bolo, tak, prosím, prineste zákon, ktorý bude naozaj ten úmysel riešiť. Už nepridávajme teraz do niečoho, čo naozaj nevyšlo, tak ako to bolo podané, a teraz sa to lepí a bude sa to lepiť a bude sa to krútiť a podobne. Ak sa tak rozhodnete, samozrejme, pôjdete tou cestou, ale vidíme, že ceny to zvýši. A stále na Slovensku je veľmi veľa ľudí, veľmi veľa ľudí, ktorí žijú z výplaty do výplaty a pre nich aj tých 15, 20 euro mesačne, veď; teraz odbočím; ale obedy sa tu preberali, mnoho ľudí sa potešilo napríklad, to sú tí nízkopríjmoví, ktorí sa potešia, že tie obedy budú dobré. Prečo pán Fico vytiahol túto tému, lebo dobre to cítil, že? A to je veľká skupina ľudí. A práve tejto istej skupine ľudí ideme teraz zúčtovať tie peniaze, ktoré dostanú vďaka obedom zdarma, tak im ich zoberieme do reťazcov. Takže myslím si, že tudy cesta nevede. Tie ceny určite hore pôjdu, dotkne sa to najviac tých nízkopríjmových a bude to veľká škoda. Poďte z kratšej cesty späť a poďme sa baviť o reálnom probléme, ktorý tu máme. A to je len taká výzva, takže nie procedurálny návrh. Nechám to na zváženie vám, lebo verím tomu, že máte dobrý úmysel.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Simonovi, dovoľte, aby som privítal dôchodcov z Dobšinej na balkóne. Vitajte! (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán kolega, v plnej miere s vami súhlasím. Snáď by som vás ešte, také poznatky doplnil. SNS sa s týmto návrhom a táto vláda snaží kozmeticky akoby navodiť očný klam, že rieši a má snahu pomôcť slovenským poľnohospodárom. Ale je faktom, že pani Matečná ako bývalá nominantka SMER-u, minulej vlády, teraz hrdá členka SNS, odborne dosiahla to, že rast zahraničnoobchodnej bilancie, odkedy je na čele rezortu, narástla zhruba o 500 miliónov. Ja by som bol veľmi rád, keby som mohol povedať, že stagnuje, ale ono to narástlo. Chcem len povedať, že keď prvá Ficova vláda končila, tak to, zahraničnoobchodná bilancia, bolo mínus 950 mil. euro. Keď Radičovej vláda končila a takéto blbosti sme nerobili, tak bolo len mínus 370. Dnes už sa bavíme o miliarde 700, záporné saldo. To, čo by sme mohli doma vyrábať, nevyrábame a to preto, lebo sme zdecimovali náš spracovateľský priemysel. Rozdelili všetky peniaze z eurofondov tak, že sa to neprejavuje na spracovateľskom priemysle.
Takže, kolegyne, kolegovia, je to tak, ako kolega Heger povedal. Ak tu zavediete 2,5 %, to bude, pri potravinách bude znamenať niekde aj viac ako 5 percent. Lebo si zoberte, že také Tesco predáva nielen potraviny, ale aj televízor, aj chladničku, aj to zaťažujete. Oni keď chcú byť konkurencieschopní, vedľa majú elektro, tak tam ceny zvyšovať nebudú. Pôjdu na potraviny. A potom tá cena na DPH bude na Slovensku väčšia ako kdekoľvek inde v Európskej únii.

Pán poslanec Paška.