37. schôdza

Pán kolega Kollár, ja si myslím, že ste to dal celkom fajn, ale v konečnom dôsledku to bola tragédia, to vaše vystúpenie. A viete prečo? Lebo celý čas tu sedel predseda poslaneckého klubu SNS po vašej pravej ruke a ani nepípol na to, ani sa nepokúsil obhájiť svojho šéfa, lebo vedel, že to, čo sa hovorí, je jednoducho pravda, že tieto maniere, ktoré nemajú miesto ani na strednej škole, sa jednoducho dotiahli na najvyššie pozície Národnej rady. A toto je tá tragédia, že aj na oprávnenú kritiku, na to, keď tu niekto použije možno aj trošku emotívnejšie vyjadrenia, ale úplne namieste, tak sa nikto ani len nepokúsi povedať nejaký kontraargument.
Môžte hádzať rukou, pán kolega, ale veď o tom by mala byť parlamentná diskusia. Že keď vám niekto niečo povie, tak ak máte vôbec snahu to obhájiť, tak by ste sa mali o to pokúsiť. Ale vy viete, že vy ste tak hlboko v defenzíve, lebo jednoducho klamstvo sa obhájiť nedá, a to, čo tu bolo povedané, s tým nemôžte nič robiť.
Ďakujem, pán Kollár.

Reakcia na faktické - pán poslanec Kollár.

Chcel by som poďakovať všetkým mojim kolegom za ich faktické poznámky. Vďaka.

Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, situácia, v ktorej sa Slovensko nachádza, je poľutovaniahodná. Je to vďaka dlhoročnému a systematickému devastovaniu morálky zo strany najvyšších predstaviteľov tohto štátu. Výsledky sú desivé. Spravodlivosť je nielen slepá, ale aj hluchá a chromá. Nevymožiteľnosť práva pretvorila dnešné reálie na džungľu, kde väčší a silnejší berie. Neschopnosť a ľahostajnosť štátnych inštitúcií devastuje statky, ktoré náležali všetkým občanom. Preto sa ani po 30 rokoch od pádu komunistického režimu nepodarilo zo spoločnosti vykoreniť staré známe heslo: "Kto nekradne, okráda svoju rodinu." Súvisí to aj s tým, že o kradnutí zvyknú kázať aj politici, ktorí kradnú, tunelujú a defraudujú. A to platí aj pre duševné vlastníctvo a autorstvo.
Žijeme v dobe, kedy má vo svete idea, vynález, vedecký objav alebo vedecká štúdia hodnotu veľmi vysokú, niekedy až nevyčísliteľnú. Bohužiaľ, zjavne nie u nás na Slovensku. To, čoho sa dopúšťa na akademickej obci predseda parlamentu Andrej Danko, je toho živým dôkazom. Nevinná otázka od novinárov otvorila Pandorinu skrinku. Andrej Danko si nepamätal, na ktorej škole obhajoval rigoróznu prácu. Hovoril dokonca o doktorandskom štúdiu, nepoznajúc rozdiel. Potom, keď si spomenul, prikázal škole, aby ju utajila. Následne zmizla aj iná práca, ktorá mala identický názov aj počet strán.
Je to dostatok nepriamych dôkazov na to, aby človek prešiel od tušenia k závažným pochybnostiam o tom, či Andrej Danko vôbec nejakú prácu niekedy napísal a či vôbec svoj titul JUDr. niekedy obhajoval a či ho teda používa oprávnene.
Univerzita na tejto tragikomédii aktívne spolupracovala. Možno preto, že ju pod tlakom ministerstva školstva, ktoré patrí SNS, alebo preto, že rektor kandidoval v komunálnych voľbách pod vlajkou nominanta SNS, alebo má len strach a ním devastuje meno univerzity.
Nedávno vyšiel v tlači komentár Roberta Mistríka, vedca a občianskeho kandidáta na prezidenta, v ktorom sa zaoberá zničujúcim vplyvom nedôvery vo vzťahu k akademickej obci. Píše: "Pre akademickú obec nastal po škandáloch s eurofondmi opäť okamih pravdy. Zlomový, a to bez preháňania. Akú správu vyšlú vysoké školy k desaťtisícom absolventov, k terajším poslucháčom aj k budúcim záujemcom o vzdelanie, ak teraz zostanú potichu? Čo im tým odkážu? Že v našej krajine je akceptovateľné, ak sa ignorujú podozrenia z porušenia etických kódexov platných na celom svete, že záverečné práce nemôžu byť podrobené posúdeniu, že v akademickej sfére platia pravidlá pre všetkých, len nie pre vrcholových politikov? To by bol veľmi krutý odkaz, zahanbujúci, pre všetkých zúčastnených. Dúfam, že k nemu nedôjde. Krivil by mladých a vo všetkých, ktorí si ctia vzdelanie a vzdelávanie, tú najdôležitejšiu vlastnosť - zdravý vzťah k pravde.
Milan Rastislav Štefánik povedal: "Pravde veriť, pravde žiť a pravdu brániť." Nie pravdu tajiť, pravdu predstierať, ani sa pravde vyhýbať."
Toľko z úvahy Róberta Mistríka, reprezentujúceho vedeckú obec.
Základnou zásadou každej vedeckej práce je jej sprístupnenie verejnosti, pretože veda má slúžiť rozvoju ľudskej spoločnosti. Nie je to samoúčelná činnosť nasmerovaná k získaniu titulu. Zverejňovanie prác má tiež úlohu udržiavania transparentnosti vysokého školstva. Verejní činitelia majú voči svojej krajine a voči jej občanom obrovskú zodpovednosť. Žijeme v čase krízy dôvery a táto kríza má opodstatnenie v desaťročiach plných zlyhaní politikov. Pridal sa k nim aj predseda SNS Andrej Danko. Do toho bahna so sebou namočil aj svoju ministerku školstva, rektora univerzity a slovenské vysoké školstvo ako také. Hrdo, odborne a slušne zostalo len na zvetralých predvolebných plagátoch.
Je nemysliteľné, aby v kultúrnej krajine nevedel druhý najvyšší ústavný činiteľ preukázať takú samozrejmosť, akou je získanie akademického titulu. Keď Andrej Danko po verejnom tlaku prácu odtajnil, novinári okamžite odhalili, že jeho práca je plagiát zložený z piatich kníh bez uvedenia zdrojov. Dokonca bez uvedenia použitej literatúry. Takáto práca by za normálnych okolností nikdy nebola prijatá ani hodnotená. A hneď bolo zrejmé, prečo bolo pre predsedu Národnej rady také dôležité prácu pred verejnosťou utajovať. Lebo by sa stalo verejne známym, že je klamár. Všetky indície vedú k tomu, že rigoróznu prácu si kúpil a ešte pritom chcel aj ušetriť, pretože túto prácu úbohej kvality zjavne niekto predával záujemcom viackrát. Vtedy mu na tom nezáležalo. Postavil sa jednoducho do radu ostatných klobáskových inžinierov a doktorov, ktorí sa potrebovali do rodnej viesky vrátiť z veľkého mesta s titulom, a tým si dobudovať osobné renomé pred tetkami, báčikmi a spolužiakmi, ktorí si zarábali ako zvárači a sústružníci.
Malomeštiactvo nie je trestné. Je to len správanie sa, ktoré o človeku hovorí, že má nízke sebavedomie, a preto sa olepuje nálepkami iných societ, aby si nikto nevšimol, aká je jeho podstata a odkiaľ pochádza. Niekto si napríklad kúpi drahé auto, dom alebo norkový kožuch a desať rokov potom chrúme sucháre len preto, aby vyzeral bohatší. A niekto si takto kúpi titul, aby vyzeral múdrejší a úctyhodnejší, ale to už trestné je. Je to podvod, je to plagiátorstvo.
Danko odkopíroval päť kníh. Nezískal povolenie pôvodných autorov na rozsiahle kopírovanie textov. Neuviedol ani zoznam odbornej literatúry, čo je nonsens. Podpísal čestné vyhlásenie o tom, že prácu vypracoval sám, a jeho čestné vyhlásenie je teda tiež podvodom spáchaným na vedení univerzity. Druhý najvyšší ústavný činiteľ je teda exemplárny a usvedčený plagiátor. Nie doktor práv, ako sa celé roky hrdo tituloval. A čakanie na hodnotenie komisie len odďaľuje vysporiadanie sa s touto verejnou hanbou. Lebo komisia bude musieť povedať jediné: rigorózna práca Andreja Danka je plagiát a predseda Národnej rady je plagiátor.
Ak ho, vážení kolegovia a kolegyne, tejto dôležitej ústavnej funkcie teraz zbavíte, nebude padať jeho hanba na všetky vaše hlavy.
Pôsobenie Andreja Danka na poste predsedu parlamentu má aj medzinárodný presah. Vzťah k pravde a k slobode demonštruje príklonom k nedemokratickým silám. Svojím konaním na čele Národnej rady ohrozuje postavenie Slovenska pred našimi zahraničnými strategickými partnermi. Nerešpektuje oficiálnu zahraničnú politiku Slovenskej republiky, čím poškodzuje naše dobré meno v zahraničí a kaličí dlhoročnú prácu slovenských diplomatov. Nedávno sa dokonca vyznal z túžby po tvrdej centralizácii moci. Detinské zahrávanie sa s myšlienkami na totalitu robí z neho nebezpečného politika. Rovnako ako jeho nevypočítateľnosť, nezodpovednosť a egoizmus. Vo svojich snahách zabúda na to, že prvoradou úlohou každého politika je dbať na najlepšie záujmy jeho krajiny a všetkých jej občanov.
Andrej Danko, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ste zodpovedný za prehlbovanie nedôvery občanov k ústavným činiteľom, ste zodpovedný za dehonestovanie vzdelania a spochybňovanie akademickej obce. Ste nezodpovedný v prístupe k pravde, ste nezodpovedný v prístupe k nastupujúcej generácii a ste nielen nehodným držiteľom akademického titulu, ale aj nehodným držiteľom postu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Preto v záujme Slovenska a v záujme zachovania dôstojnosti Národnej rady je potrebné vás odvolať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa Blahová, ja plne kvitujem vaše slová o Andrejovi Dankovi, veď nerobme si ilúzie, nerobí si ilúzie ani Slovenská národná strana a jej poslanci. Vieme, že Andrej Danko či už po morálnej, vzdelanostnej alebo iných, akýchkoľvek iných kvalitatívnych ohľadoch nemá čo robiť na funkcii predsedu Národnej rady. A je to neuveriteľná hanba, že my tam takéhoto človeka máme, či už privatizéra, podvodníka, klamára a jednoducho človeka, na ktorom sa zabávajú úplne všade, kde sa len pozrú na jeho tlačovky. Nevyzerá to dobre, nerobí to dobré meno.
Čo ale mňa tak fascinuje, udivuje, keď počúvam vaše vystúpenie predovšetkým z poslaneckých klubov SaS a OĽANO, ako sa snažíte veľmi moralizovať. Moralizujete, hovoríte o vysokých hodnotách, o ušľachtilých cieľoch, o veciach, ktoré by mali slušní, zodpovední, inteligentní politici, ktorým záleží na budúcnosti nášho štátu, dodržiavať a ktoré by mali byť pre nich sväté, ale vy rovnako, tak ako aj Andrej Danko a podobní ľudia, trpíte selektívnou slepotou.
Jednoducho, ak ide o Andreja Danka, čo, opakujem, plne kvitujem a tento človek musí byť jednoducho odvolaný, ak si chceme zachovať ešte akú-takú tvár, ale ak ide o nejakých iných politikov, ktorí majú doslova a do písmena možno ešte viac špiny na svojej hlave ako Andrej Danko, napríklad Andrej Kiska, tak vtedy ste ticho. Vtedy ste ticho a dokonca ešte väčšie špinavosti v mnohých ohľadoch dokážete obhajovať.
Vy ste ľudia, ktorí na jednej strane kričia na Danka, že odpísal z piatich knižiek rigoróznu prácu, ktorú možno ani sám nepísal - veď prečo by to on robil, však hovorí sa o tom, že keď robil skúšku, tak vždy išla fúra dreva z Revúcej a takto robil tú vysokú školu -, ale keď niekto kúpi v dobrej viere za 1 800 eur pozemok v hodnote milióna a na kúpnej zmluve ani nemá uvedené číslo listu vlastníctva, tak to je v poriadku, tam nie je nič podozrivé, hej?
Čiže buďme féroví, buďme objektívni. Jak Danko, tak aj Kiska. A dúfam, že sa to aspoň raz v živote od vás nejakým spôsobom dočkám.

Pán poslanec Krajniak. Nechce vystúpiť.
Pán poslanec Osuský.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážený pán zástupca výboru, vážená snemovňa, ale nás zasa raz je, začal by som osobným názorom.
Ak som presvedčený o svojej pravde, tak za ňou stojím. Ak som presvedčený o tom, za čím stojím, tak to neutajujem, ani hodinu, ani minútu, ani sekundu. Ak som presvedčený, že moja diplomová práca alebo rigorózna práca, alebo dizertačná práca je v poriadku, tak nevidím dôvod, prečo by ma mohlo vôbec napadnúť utajovať.
Debata o predsedovi Národnej rady bola lemovaná výrokom Bélu Bugára, ktorým u časti verejnosti i médií narazil. Hovoril o osobnom rozhodnutí. Akokoľvek súhlasím s týmto postojom Bélu Bugára. Pre Andreja Danka je to osobné rozhodnutie a nebudem sa preto príliš v tomto vystúpení Andrejovi Dankovi venovať, lebo on sa má, mal sa a bude sa môcť osobne rozhodnúť. Ale budem hovoriť o tých, ktorí sa osobne rozhodli.
Na začiatku našej cesty k demokracii používal niekoľko mesiacov neodôvodnene, potom ho nadobudol, titul JUDr. známy český politik doktor Ján Kalvoda. Po tom, ako sa ukázalo, že ho používa neoprávnene, v politike skončil.
Môžme si spomenúť i na maďarského prezidenta Pála Schmitta, ktorý porušil akademické cnosti a stálo ho to prezidentský úrad. Aj keď bol nominantom Viktora Orbána, ktorý za ním stál.
Môžme si spomenúť na nemeckého ministra obrany s nóblovo znejúcim šľachtickým prídomkom zu Guttenberg. Tento mladý muž bol usvedčený z podobného a prišiel o funkciu ministra obrany Spolkovej republiky Nemecka. Na prídavok mu univerzita neférovo nadobudnutý titul odňala.
Samozrejme, drobnosťou sú podaktorí ministri novšej Babišovej vlády, ktorí skončili podobne. Bolo to ale zrejme ich osobné rozhodnutie. V žiadnom z týchto prípadov sa nečakalo na súdny rozsudok, ani sa po ňom nevolalo, lebo ide hádam tak trochu o akademickú česť toho, ktorý podvádzal.
V časoch, keď sa po štyridsiatich rokoch obnovil akademický senát Lekárskej fakulty univerzity Komenského, ktorému som mal v tom čase česť byť podpredsedom, sa na jednom z prvých zasadnutí odohrala nasledovná scéna. Vstal vysokovážený, dnes už nie je medzi nami, slávny profesor internej medicíny Ján Gvozdiak a povedal tam prítomnému významnému slovenskému lekárovi, profesorovi tej istej fakulty, zhruba toto: "Vykradli ste dielo svojho kolegu, ktorý opustil tábor mieru a socializmu obohnatý ostnatým drôtom, a bez akejkoľvek cti a uvedenia jeho osoby ako autora ste významnú časť jeho vkladu inkorporovali do svojej odbornej publikácie. Nezaslúžite si byť členom akademickej obce a ja vás vyzývam, aby ste odišli z tejto sály". Ku cti toho profesora treba povedať, že po slovách profesora Gvozdiaka sa zdvihol, odišiel a nikdy sa nevrátil. Nahliadol.
Preto ak hovorím teraz o tejto kauze, tak ponechávam stranou osobu Andreja Danka, ale zamýšľam sa nad inými hrozivými príznakmi. Apriórne sa môžme veľmi skľúčene zamyslieť nad tým, ako to chodí, chodilo, a nevylučujem, že aj bude chodiť, pri kúpe a predaji najrôznejších prác, ktoré sú potrebnými míľnikmi na ceste k získaniu titulu. Je príznačné, že neúprosná stránka "zomri" v súvislosti s touto kauzou ukázala pekný moment z jednej z produkcií Mr. Beana, ako opisuje na akejsi prijímacej skúške.
Tá spoločnosť na západ od nás rovnako istená aj v Genosische technische Hochschule v Zürichu alebo na Princetone nepodporuje opisovanie, nepodporuje plagiáty, nepodporuje neférové získanie akademických titulov. A ak ich niekto získa, ako ten spolkový minister, tak mu ho odnímu. To je spoločnosť, ktorá je vedecky výkonná, ktorej cestu lemujú Nobelove ceny.
Ja, samozrejme, neočakávam, že by mal niekto vidieť súvislosť medzi rigoróznou prácou a Nobelovou cenu. Ja len chcem podčiarknuť, že férová cesta je tá správna cesta, a ak pani ministerka Lubyová dokáže v tejto súvislosti vyprodukovať niečo typu "vtedy boli iné časy", tak samozrejme, že človeka napadne doba kešu a igelitky s peniazmi. Čas na zlodejiny nebol ani v dobe kešu, aj keď si to R. Kaliňák myslí. A takisto nikdy nebol čas plagiátov, zatajovania autorov svojich prác. Inými slovami, neviem, ako získala svoj titul pani ministerka. Verím, že čestne. Ale ak toto vyprodukuje, tak tým dáva dišpenz a sníma hriechy všetkých podvodníkov s tým, že tak to vtedy chodilo.
Čo si myslíme o našom školstve, čo si myslíme o akademickej cti, ak toto dokážeme vypustiť? Lebo tak to chodilo aj v časoch, keď sme zbavovali občanov občianstva, nakladali ich do dobytčích vagónov, tak to chodilo, také boli časy. Ale hádam to tým neospravedlníme.
Takže musím povedať, že pokiaľ ide o rok 2000, neviem si predstaviť, že platili poriadky, ktoré umožnili plagiáty, ktoré umožnili necitovanie. A nie je tu ten, ktorý nás umravnil a vďaka komu nechrúmete Horalky.
Takže využívam optické pomôcky, toto (rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu), samozrejme, nie je rigorózna, to je moja dizertačná práca, má 273 strán (rečník položil materiál na rečnícky pult) a v nej 254 citácií z dobovej svetovej literatúry na vtedy úplne novú problematiku HIV infekcie. Treba povedať, že keď ju oponoval ešte stále medzi nami po 29 rokoch prítomný zakladateľ slovenskej imunológie akademik Štefanovič, tak mi povedal: "Peter, toto by ste mali vydať ako monografiu." No, písal sa rok 1988,1989, ale keď tú knihu otvorím, tak na každej strane sú minimálne traja citovaní autori v tom súpise faktov dovtedy známych. Neexistovalo, že by tam neboli, dokonca sa prísne kontrolovalo, či sú citovaní podľa normy, citačná norma existovala, hovorila presne, kde má byť bodka, v akom poradí je časopis citovaný - ročník, číslo strany a tak ďalej atď. Neexituje, že neplatili normy.
Preto s dovolením používam, keď už na to príde, titul candidatus scientiarum (CSc.), lebo mám pocit, že vtedy sme tie tituly v zásade takmer všetci získavali hádam férovo. Moji oponenti prišli z rôznych inštitúcií, jeden bol z dnešnej Masarykovej univerzity v Brne, ďalší boli význační predstavitelia medicíny a neexituje, že niekde v hlbokom podzemí Aspermontského paláca Lekárskej fakulty pri starej Štátnej nemocnici nie je tá práca uložená. Ale keby náhodou nebola, tak jeden exemplár mám ja a je k nahliadnutiu a nikdy by ma nenapadlo nič na tom utajovať. Samozrejme, HIV infekcia, AIDS, ich liečba, výskyt prešli za 30 rokov dramatickým vývojom ako takmer žiadna iná choroba. A iste je to dnes vyslovene historický dokument, skoro ako záznam z pitvy, ktorú vykonal Ján Jesenius, prvý slovenský rektor Karlovej univerzity, pred stáročiami.
Ale jednoducho sa domnievam, že akademická česť mala platiť vždy, a myslím si, že aj keď nemôžme pochopiteľne akademické štruktúry danej vysokej školy obviniť zo zodpovednosti za niečo, čo sa stalo dávno pred tým, ako oni v tých pozíciách boli. Férový postoj je otvorenosť, férový postoj je okamžitá akcia, férový postoj v rámci zachovania cti vlastného mena Univerzity Mateja Bela predsa nie je to, čo sa odohrávalo, tie, povedzme si otvorene, trápne naťahovačky.
Takže i to trochu svedčí o tom, akú máme úctu k vzdelaniu, ako je titulománia za každú cenu bez ohľadu na to, na čo to bude, ako som k tomu prišiel, niečím veľmi škodlivým, ak to umožňuje takéto škodlivé výrastky.
Chcem povedať na záver, že hlasovanie, ktoré nás čaká, je ďaleko menej hlasovaním o Andrejovi Dankovi, ako je hlasovaním o nás, každý po tom, čo vie o veci, a hádam dačo vieme, si svojím hlasovaním kreslí svoj obraz, nie obraz Andreja Danka, kreslí svoj obraz úcty k akademickému prostrediu, k našim vysokoškolským inštitúciám, k tomu, ako by mali vyzerať a ako možno nezriedka nevyzerajú. Vydávame výpoveď o tom, ako chápeme obraz tohto parlamentu, čo si myslíme o tom, ako by sme mali vyzerať a aký by sme mali zanechať dojem, počínajúc medzi občanmi Slovenskej republiky a končiac medzi čitateľmi nepochybne mienkotvorného a populárneho týždenníka Der Spiegel, ktorý iste s rovnakou vervou zničil po zásluhe aj ministra zu Guttenberga.
Inými slovami, týmto hlasovaním vydávame obraz o parlamente, o slovenskom parlamentarizme a v konečnom dôsledku o Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Päť faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Grendel.