38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 9:59 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:34

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som na úvod poprosil o predĺženie času na 30 minút. Ak môžem poprosiť všeobecným súhlasom.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca, zapamätám si to.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod poviem, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym konaním k tomuto návrhu zákona, nesúhlasím ani so zákonom ako takým a môj názor je ten, že tento zákon by mal odísť preč z tohto parlamentu, mal by byť vrátený predkladateľovi. Nie na prepracovanie, to je zbytočné, vrátiť, hotovo, nebavme sa o tom. Skúsim odôvodniť, prečo som proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Čím ste to odôvodnili, pán minister, že treba urobiť skrátené legislatívne konanie? Keď sa pozrieme na dôvodovú správu, jednostranovú, jedna A4, prečo je skrátené legislatívne konanie, tak len ste povedali, len ste konštatovali to, čo vlastne vy, čo je vlastne požiadavka procesu skráteného konania, že hrozia značné hospodárske škody. Aké škody tu hrozia, komu tu hrozia škody? Ak tu niekomu hrozia škody z tohto zákona, tak to sú Slováci, slovenskí zamestnanci, ktorí pracujú v slovenských firmách, resp. pracujú v zahraničí a zvažujú, či by sa nevrátili na Slovensko. Ak tu hrozia škody, tak hrozia týmto ľuďom. Lenže tento zákon nie je na prospech týchto slovenských zamestnancov, ale práve naopak, je proti nim. Takže ten dôvod, ktorý ste uviedli, je úplne zvrátený.
Hrozia škody, áno. Komu? Zahraničným investorom, ktorí sú tu, lebo dostali obrovské dotácie. Poľnohospodárska pôda pri Nitre napríklad padla za obeť výstavby rozsiahleho priemyselného parku, zhoršilo sa životné prostredie v tom regióne, budú tam nejaké daňové úľavy. Ak tu hrozia nejaké škody, tak to hrozia nejakej britskej firme, ale nie nám. Ľuďom, ktorých ja zastupujem, tým hrozia škody, ak sa tento zákon prijme, preto ho odmietam. Ja tu zastupujem svojich voličov a nie záujmy nejakých lobistov alebo tých, ktorí stoja za agentúrami dočasného zamestnávania, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Tvrdím a budem to tvrdiť, a veľmi hlasno, tento zákon je škodlivý, škodí slovenským zamestnancom. Slovenská ekonomika, čo je to slovenská ekonomika? Slovenská ekonomika je obrovský kolos, stroj, na ktorého konci je živý človek, ktorý sa chce mať lepšie, ktorý chce lepšie pracovať, ktorý chce lepšie zarobiť. Ak chápeme slovenskú ekonomiku ako dva milióny slovenských zamestnancov a drobných podnikateľov, tak slovenskej ekonomike hrozia škody prijatím tohto zákona, preto ho treba odmietnuť. Tento zákon je na prospech zahraničných investorov, ale chcem zdôrazniť, je na prospech agentúr dočasného zamestnávania – či slovenských, či zahraničných – usídlených v iných štátoch Európskej únie, ktoré môžu na území Slovenska pôsobiť úplne rovnako ako naše agentúry.
Prečo je na prospech agentúr? Dnes agentúry majú ťažký život, až by som ich poľutoval. Ten vyčerpaný pracovný trh, na ktorom už nie sú voľní zamestnanci, je škrtom cez rozpočet hlavne tým, ktorí podnikajú v agentúrach dočasného zamestnávania. Vlastnia tie agentúry, pretože pokiaľ ich biznis je postavený na tom, že veľmi ľahko naberajú, rekrutujú voľných ľudí a tých potom posúvajú do firiem a majú veľmi vysokú províziu z tejto bohumilej činnosti, tak dnes, keď je pracovný trh vyčerpaný, kedy nie sú voľní zamestnanci, tie agentúry nemajú koho nasávať. Ale keď im otvoríte hranice a dovolíte, aby mohli čerpať, rekrutovať zamestnancov zo Srbska alebo z Ukrajiny, z Vietnamu, tak im biznis znova pokvitne.
Trochu matematiky. Dá sa očakávať, že do roka a do dňa po prijatí tohto zákona tu bude minimálne 10-tisíc – a to som veľmi skromný v odhade – Srbov, ktorí tu budú zamestnaní cez agentúry dočasného zamestnávania. Ich platy napríklad v Trnave a podobne sú okolo 700 eur, 600, 700, možno najviac 800 eur. Ale platba toho užívateľského zamestnávateľa v agentúre za toho 700-eurového zamestnanca je omnoho vyššia. Samozrejme, je tam potrebné pokryť náklady na odvody, nejakú tú réžiu, ale tvrdím, že najmenej 100 eur mesačne má majiteľ agentúry zisk na tom rozdiele, čo si vyúčtuje od užívateľského zamestnávateľa a čo zaplatí tomu Srbovi, réžia, náklady na odvody. Tvrdím, že je to najmenej 100 eur mesačne. Teraz trocha násobilky. 10-tisíc krát 100 je milión eur mesačne, milión eur mesačne! Za rok 12 miliónov. Nechcem byť zlý, ale tam je celkom pekný priestor na korupciu.
Skrátené konanie je podľa mojich informácií aj preto, pretože vaša koalícia si povedala, že ešte na tejto schôdzi platia pravidlá, platia dohody, podporujete sa navzájom, ale od nového roka je ring voľný. Čiže hrozí tu, že takéto citlivé zákony nezískajú koaličnú podporu, čiže treba rýchlo konať, čo sa neschváli teraz v decembri, sa možno neschváli vôbec. Tak mi to aspoň niektorí v kuloároch naznačujú.
No ale poďme k tomu kľúčovému. Vy týmto zákonom zásadne a umelo zasiahnete do trhu práce. Teraz budem hovoriť možno tak trošku škaredo, tak trošku trhovo, niekto by povedal, že necitlivo. Trh práce je trh ako každý iný a na tom trhu také to základné trhové pravidlo je, že pokiaľ na tom trhu je niečoho málo, tak cena toho, čoho je málo, rastie; to je logické, a presne o tom je ten trh. A dnes je situácia veľmi zaujímavá a ja sa z nej teším, pretože na tom trhu práce je nedostatok zamestnancov. No a ten trh funguje a funguje tak, že tým pádom cena práce tých zamestnancov rastie alebo – po slovensky povedané – rastú platy. Skutočne, keď sa pozriete na štatistiky, treba sa trošku pohrať s dátami zo Štatistického úradu, tak zistíte, že veľmi pekne rastú mzdy. Šesť percent, v niektorých odvetviach 10 % medziročne, to je paráda.
Ja si spomínam veľmi dobre na rok 2010, 2011, keď sme politicky súperili, ja som bol tu vtedy ako minister, vy ste boli v opozícii, a veľký boj tu bol napríklad o Zákonník práce. My sme ho liberalizovali, zjednodušovali. Vy ste stáli, tak ako to správna sociálnodemokratická strana má robiť, stáli ste na strane zamestnancov a bol to taký pekný súboj. Malo to, samozrejme, tú politickú logiku.
My sme vtedy hovorili toto: Naša politika, teda vraciam sa do času pred ôsmimi, siedmimi rokmi, kedy som bol členom SaS, a teraz, saskári, prosím vás, trošku počúvajte, spomeňte si všetci, čo sme vtedy hovorili. Eugen, ty nie, ty si bol v SDKÚ. Vtedy sme hovorili, že čo tam Zákonník práce, ten nie je dôležitý. Dôležité je to, aby sme liberálnejším Zákonníkom práce pomohli podnikateľom vytvoriť viac pracovných miest, aby tá situácia na trhu práce, ktorá vtedy bola taká, že bola 14-percentná nezamestnanosť, vtedy si ten zamestnávateľ mohol vyberať, koho si vezme. A zamestnanec nemal šancu prísť rokovať o tom, že chcem vyšší plat, pretože zamestnávateľ mu povedal, nepáči sa ti, môžeš ísť, vonku na úrade čaká desať ďalších, ktorými ťa viem nahradiť. A my sme hovorili a hovoríme to, dúfam, doteraz, že ak pomôžu liberálnejšie pracovné predpisy k tvorbe nových pracovných miest, tak sa pomôže vytvoriť situácia, kedy tých pracovných miest bude viac a dosiahneme stav, kedy to nebude tak, že si bude zamestnávateľ diktovať, ale budú si diktovať tí za-mes-tnan-ci. Čiže bez toho, či je Zákonník práce taký alebo onaký, zamestnanec, ktorý bude vedieť, že o jeho prácu je bitka, si bude diktovať podmienky aj bez toho, či mu Zákonník práce niečo garantuje, alebo negarantuje.
Prosím pekne, tá situácia je tu, nie teda vďaka vašej vláde, pretože vaše opatrenia teda príliš liberálne doteraz neboli, ale vďaka tomu, že je tu prudký rast svetovej, európskej, nemeckej aj našej ekonomiky. Ten stav je tu a ja sa z toho teším, obrazne povedané, došlo na naše slová, ten pracovný trh sa otočil a dnes je zamestnanec ten, kto si už môže diktovať podmienky. A prosím vás, vy to vlastne chcete touto novelou pokaziť, pretože vy tu chcete úplne otvoriť brány a dokonca cez agentúry umožniť, aby sem prúdili cudzinci, ktorí, žiaľ, z hľadiska ekonomickej situácie, aká je na Ukrajine, aká je v Srbsku, veľmi radi zoberú ponuku 700-eurového platu v nejakej montážnej dielni. Náš slovenský zamestnanec za 700 eur robiť do výroby v Citroëne nepôjde. Náš zamestnanec už má, našťastie, požiadavku na vyšší plat.
Čo chcem odkázať všetkým múdrym ekonómom, ktorí hovoria, veď v zahraničí cudzinci masívne pracujú, tvoria možno 10 % pracovnej sily a podobne. Áno, ale v tom zahraničí, či v Nemecku, či v Holandsku, či v Británii, sú najmä na pracovných miestach, o ktoré nemajú záujem domáci, lenže naši slovenskí zamestnanci majú záujem pracovať v automobilkách, akože by nemali, ale požadujú o tých povestných 200 eur vyšší plat. Ak sem tých Srbov, Ukrajincov nepustíme, tak o tých 200 eur vyšší plat aj dostanú, pretože ten priestor na rast miezd tu je veľmi veľký. Môj synovec, mladý chalan, pracuje ako skladník v Kii, v Kia v Tepličke. Od neho o tom niečo viem, ja sám chodím do Kia prednášať skoro každý rok, ikskrát som sa tam prechádzal po tých výrobných halách. Kia je supermoderná fabrika, roboty, stroje, automaty, informatizácia, všetko, čo si viete predstaviť. Absolútne porovnateľná – ak nie lepšia – s automobilkami, ktoré stoja povedzme vo Francúzsku alebo v Nemecku.
Aký je nástupný plat v Kii pre operátora? Okolo 800 eur, možno 900, ak má nejakú lepšiu kvalifikáciu. Aký je priemerný plat robotníka v Kii, môj synovec tam robí, čiže mám to z prvej ruky, robí tam skladníka, priemerný plat v Kia je 1 100 eur. A aká je produktivita práce, aká je kvalita výroby v Kia, no minimálne taká, ak nie lepšia ako vo Francúzsku. Tak, prosím vás, nech mi nikto nerozpráva, že tá Kia nemá priestor na 200-eurové zvýšenie miezd, keď vo Francúzsku, v Nemecku, v Británii porovnateľný zamestnanec v porovnateľnej fabrike na porovnateľnej pozícii zarába od 3-tisíc eur vyššie. Nech mi nikto nehovorí, že nevedia pridať 200 eur! Kolega Krajniak to včera podporil aj percentami, výpočtami, myslím si, že rozhodne nie sme v rozpore, ale hovoríme jedno a to isté. Ten priestor tu je.
Jaguar. Jaguar sem prišiel s tým, s veľkou reklamou pred dvoma-troma rokmi, my dáme zamestnancom 1 800-eurové platy. Urobili to preto, aby zakryli tú skepsu a to rozhorčenie z toho, že vláda im ide dať stámiliónové dotácie. Tak prišli s piár agendou, že ako oni perfektne zamestnajú Slovákov za krásne platy. Sú tu, fabrika stojí, pomaly začína vyrábať, permanentne naberajú zamestnancov, v Agroinštitúte majú permanentne otvorené náborové oddelenie, ľudia tam behajú hore-dole, a čo tí Slováci tam zisťujú? Dozvedia sa, že ich nástupný plat sa im ponúka vo výške 800 eur mesačne. 1 800? Zabudnite, to bolo len piár.
Tie pôvodné informácie boli také, že majú desaťnásobne viac záujemcov Slovákov, ako môžu prijať, to bolo pred dvoma rokmi, keď si robili to piár. Realita dneška je taká, že majú problém zohnať tam ľudí a presakujú informácie, že tí, ktorí tam povedzme prešli z Trnavy, sa sklamaní do tej Trnavy vracajú, pretože ešte v tom Citroëne majú vyšší, vyššiu mzdu, ako im dáva ten Jaguar. To je úplne úžasná vec!
Chcem ešte zdôrazniť, že v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov, z toho 100-tisíc je v Británii. 100-tisíc je v Británii v situácii, kedy nevedia, ako dopadne brexit. Ja neviem, ako dopadne brexit, ale možno dopadne tak, že tých 100-tisíc ľudí bude musieť voľky-nevoľky odísť, respektíve sa sťaží ich pôsobenie v Británii a budú sa chcieť vrátiť naspäť. A my tu teraz v stave, kedy vieme, že máme vonku 300-tisíc Slovákov, z ktorých by sa mnohí radi vrátili, z toho 100-tisíc je v Británii, kde reálne hrozí, že sa budú musieť vrátiť, my tu prijmeme novelu, lebo máme 80-tisíc voľných pracovných miest, pod takýmto argumentom. Ak sem zrazu zaplavia Slovensko lacní Srbi, Ukrajinci, tak skrátka my sťažíme návrat tým Slovákom, ktorí o tom návrate uvažujú.
Aby som bol trošku ešte konštruktívny, pretože mi uteká čas, nechcem len kritizovať, chcem aj konštruktívne prispieť k tomuto, čo tu máme, aj keď netvrdím, že sa tým situácia vyrieši, mám pripravený pozmeňovací návrh pre druhé čítanie, kde spolu s kolegami Simonou Petrík a Mirom Beblavým tvrdíme: Dobre, nech teda zamestnávateľ alebo agentúra zoberú cudzinca, ale podmienkou na jeho prijatie je, aby jeho mzda bola najmenej vo výške priemernej mzdy zistenej v danom odvetví. Čiže aby ani náhodou týmto otvorením brán nemohlo dochádzať k mzdovému dumpingu, ktorý tu inak reálne hrozí.
Pre vašu informáciu, priemerná mzda napríklad v odvetví priemyselnej výroby, to sú tie automobilky, je dnes okolo 1 100 eur, priemerná mzda napríklad v odvetví stavebníctva je okolo 700 eur. Čiže po tom relatívne krátkom zvažovaní, ktoré sme dostali k dispozícii, vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, nič lepšieho sme nevymysleli ako toto. Myslíme si, že takáto páka pomôže zamedziť hroziacemu mzdovému dumpingu.
A zároveň, aby si náhodou niekto nemyslel, že teraz bude mať Srb v Trnave 1 100 eur a Slovák 900 eur. To ani náhodou nehrozí, vážení, pretože podľa Zákonníka práce, ak porovnateľný zamestnanec, ja som Trnavčan, robím v Citroëne, mám 900 eur, vedľa mňa zamestnajú Srba, ktorý bude musieť dostať 1 100, robí tú istú prácu ako ja alebo možno ešte horšiu, zo zákazu diskriminácie vyplýva, že mne musí byť mzda automaticky zvýšená minimálne na jeho úroveň. Čiže týmto spôsobom dosiahneme zároveň aj tlak na rast miezd tých súčasných slovenských zamestnancov, ktorí v takýchto firmách pracujú.
Dalo by sa to urobiť aj lepšie. Máme tu systém Národná sústava povolaní, ktorý stojí veľké milióny, hráme sa s ním dlhé roky, vyvíjame to, neviem teda celkom, načo je to dobré, ale keď už sa s tým hráme a keď to už stojí toľké peniaze a venujú sa tomu celkom slušní odborníci, tak napríklad v tej excelovskej reči, v tej tabuľke, kde sú teda uvedené tie povolania, by mohol pribudnúť ešte jeden stĺpček a v tom stĺpčeku by bolo povedané, že aká je požadovaná mzda v prípade zamestnania cudzinca. A napríklad bolo by tam povolanie že kuchár, tak požiadavka na jeho mzdu by bola povedzme 650 eur, a bolo by tam povolanie že kuchár v indickej reštaurácii, kde je prirodzené, že tam ten zamestnávateľ ťahá Indov, ktorí to vedia robiť, tak tam by bola minimálna mzda 520 eur, pretože tam nepotrebujeme preferovať slovenského zamestnanca. Máme tu teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2018 o 9:34 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:55

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Jozef, ja do veľkej miery súhlasím takmer so všetkým, čo si povedal, a vyjadrím sa trošku k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja som presvedčená, že naň nie je žiadny dôvod, a to aj si pripomeňme, prečo som presvedčená, že na to nie je žiadny dôvod. Už v roku 2015, kedy súčasná vláda podpisovala zmluvu s Land Roverom, už vtedy sa zaviazala, že tejto fabrike pomôže a umožní získavať ľudí z tretích krajín jednoduchším spôsobom. Už vtedy vedeli, že si zarábajú na problém a doteraz to neriešili. Doteraz to neriešili.
Kde ste boli tri roky?! Prečo teraz, dnes musíme v zrýchlenom legislatívnom konaní, aby to rýchlo prehrmelo, bez kvalitnej diskusie, bez kvalitného zhodnotenia dopadov, aby to len rýchlo v tejto snemovni prehrmelo? Už v 2015. ste vedeli, že si zarábate na problém. Toto je vaša politika. Vy za peniaze našich daňových poplatníkov nakúpite pracovné miesta, o ktorých už pri ich kúpe viete, že ich nebude kým obsadiť, a potom umožníte ľuďom z tretích krajín, aby tieto miesta obsadzovali. A to, čo by mohlo prirodzene fungovať, to je to prirodzené zvyšovanie platov, o ktorých Jozef Mihál hovoril, tak to fungovať nebude, pretože vašimi neustálymi zásahmi, umelými zásahmi do toho, čo môže prirodzene na trhovom mechanizme fungovať, nefunguje. Nefunguje, lebo to stále politicky ovplyvňujete. A už dnes vieme, že ani ten Land Rover nespôsobí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily zvýšenie miezd, čo by prirodzene pri nedostatku pracovných, teda pracovníkov na tieto miesta mohlo nastať, tak nenastane, pretože sem nastúpi armáda pracovníkov z tretích krajín, ktorí, samozrejme, budú mať nižšie nároky na tieto platy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 9:55 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57

Jana Vaľová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Mihál, vy sa teraz tvárite, že sme teraz a tu, vy ste zabudli na minulosť? Alebo vy ste tu nežili alebo teraz normálne vy si myslíte, že všetci tu máme vymazanú pamäť? Veď vaša strana, keď ste bol v SaS a vy ste tvrdili, trh všetko vyrieši, zrušme minimálnu mzdu, lebo trh všetko vyrieši, podnikatelia si budú dávať sami výplaty a presadzovali ste agentúry zamestnávania, čo ste aj priznali na výbore. To znamená, že my sa snažíme zvyšovať minimálnu mzdu a vy tu teraz, a vy ste rozprávali, že keď zavedieme minimálnu mzdu, tak koľko ľudí budú musieť firmy prepustiť. Veď ste nám to tu dennodenne obíjali o hlavu, že ako a prečo zvyšujeme minimálnu mzdu. Aká bude obrovská nezamestnanosť. Veď ja som sa tu ešte s pánom Kaníkom stavila, lebo povedal, že keď zvýšime minimálnu mzdu, tak pôjdeme, tak bude obrovská nezamestnanosť 20 percent. A teraz tu rozprávate nejaké fantazmagóriá o priemernej mzde a vy ste zásadne proti tomu, aby sme zvyšovali minimálnu mzdu. To vy fakt sa môžte pozrieť ráno na seba do zrkadla, čo tu rozprávate?
A dnes si povedzme na rovinu. Ja som z Humenného. V Humennom chýba takisto v MECOM-e kopu, kopu, kopu pracovných miest, pretože ľudia, áno, chcú dneska mať vyššie mzdy. Tak poďme to robiť ináč. Poďme s nimi rokovať, poďme sa pozrieť na školstvo, pretože všetkým sme umožnili vysoké školy, dneska si nikto nechce ísť za pás, takže poďme sa pozrieť a urobme nejak systémovo. Nekývte palcom! A nabudúce, keď budeme zvyšovať mzdu zase minimálnu, tak zase protestujte, že trh všetko vyrieši a minimálnu mzdu netreba zvyšovať, lebo tu dôjde k prepúšťaniu. Teraz chcete, aby zamestnanci platili priemernú mzdu, čo je dvakrát vyššie, aby ju mali aj ľudia z tretích krajín, a predtým ste nechceli zvýšiť ani minimálnu mzdu. No tak mi na toto odpovedzte a hlavne na tú vašu vetu, že trh všetko vyrieši. No prečo ten trh všetko nerieši, prečo sa stále s tým zaoberáme v parlamente?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 9:57 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Ja ďakujem pani exprimátorke Humenného a verím, že ona sa každý deň ráno pozerá do zrkadla a keď náhodou nie, tak do toho zrkadla sa pomyslene pozerali občania Humenného pred dvoma týždňami pri komunálnych voľbách a zaslúženým spôsobom ocenili tú vašu, v úvodzovkách, prácu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 9:59 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:00

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som znova úctivo požiadal plénum, aby mi všeobecným súhlasom povolilo viac ako 10 minút. (Nesúhlasné reakcie z pléna.) Dobre. Takže budem pokračovať v tom, kde som bol prerušený uplynutím časového limitu.
Pozrite sa, nielenže tu máme skrátené legislatívne konanie o takto vážnom návrhu zákona, ktorý bude mať dopady na státisíce slovenských rodín, negatívne dopady, ale dokonca tu človek ako poslanec nemôže o tom ani diskutovať, pretože mu to zakazujete. Keby ste mali dobrú vôľu, tak mi dáte aj hodinový limit na to, aby som povedal svoj názor, ale jednoducho nie. Vy potrebujete, aby toto svinstvo čo najrýchlejšie prebehlo.
A pripomínam vám, pani poslankyňa, pripomínam vám, že vaša rétorika bola doteraz taká, že zlé, zlé, zlé agentúry. Teraz neriešme, čo som hovoril alebo konal ja, toto je váš zákon, nie môj. Toto je zákon vášho sociálnodemokratického ministra a vy ste poslankyňa za sociálnodemokratickú stranu, všetko pre ľudí, istoty. Toto je zákon, ktorý v prvom rade ide po ruke agentúram dočasného zamestnávania. Vy ste otočili o 180 stupňov. Môžte sa ísť hanbiť pred vašimi poslednými zbytkami nejakých sympatizantov, ak ich ešte v tom Humennom nejakých máte. Ten MECOM naozaj nebude vôbec nútený zvyšovať mzdy a robiť niečo pre zamestnancov, pretože síce cez agentúru, na čom ešte niekto kráľovsky zarobí, si zoberie Ukrajincov, 30 kilometrov spoza hranice prídu, žiadny problém, a sme skončili s nejakým tlakom na rast miezd na východe, vážená pani poslankyňa!
Ešte sa vrátim k tomu návrhu, ktorý tu bude predložený aj v mojom mene. Opakujem, že budeme navrhovať, aby podmienkou na zamestnanie cudzinca bola najmenej; bola mzda najmenej vo výške priemernej mzdy v danom odvetví. Lepšie by to bolo urobiť tak, že by to bolo naviazané na systém Národnej sústavy povolaní, ale na to jednoducho nie je v tomto chvate čas ani to vysvetliť, nieže to pripraviť.
Ale ja mám ešte jeden návrh, ktorý som nestihol dopracovať, pretože nie je na to čas, a ten návrh, ústne ho prednesiem, len tak veľmi voľne, samozrejme, nezáväzne, ten návrh by bol asi taký, že pokiaľ tu chce zamestnať cudzinca firma, ktorá dostala pri svojom príchode dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky alebo čerpá nejaké výhody typu daňové úľavy; spomeňte si, my sme sem lákali a lákame investorov dotáciami, viď ten Jaguar v Nitre. To sú dokonca stámilióny eur. V ich prospech padá poľnohospodárska pôda úrodná pri Nitre, ničí sa životné prostredie v okolí rieky Nitra. Oni toto všetko dostali s tým, že tu sľúbili vytvoriť tisíce pracovných miest.
Ja neviem, ja som to pred tými troma rokmi chápal tak, že ten Jaguar tu vytvorí tisíce pracovných miest pre slovenských zamestnancov. Tak hoci som teda nebol príliš spokojný s tými stámiliónovými dotáciami, ale povedal som si, no tak teda čert to ber, padnú nejaké stámilióny z daní slovenských občanov, ale vytvoria sa tu tisícky pracovných miest, kde tí slovenskí občania získajú zamestnanie, budú mať dobré pracovné podmienky, budú mať zaujímavú mzdu. No a tu ho máš. Teraz Jaguar príde s tým, že si zamestná tisíc Srbov. No to kde sme? Čiže nech sa páči, zamestnajte si tisíc Srbov, dobre, ale davaj naspäť dotácie. Poďme, 100 miliónov naspäť do rozpočtu. Končia daňové výhody, budete platiť dane. Takto by som to riešil. Robíte politiku pre ľudí alebo pre koho? Tak to by bol môj návrh, keby na to bolo viacej času, ale s tým sa treba naozaj pohrať, to sa nedá robiť v časovom strese.
Ja vás ešte poprosím, kolegovia, ktorí tu budete pri druhom alebo prvom čítaní, prosím vás, navrhnite, aby tento zákon šiel do čerta alebo teda, spisovnejšie povedané, aby bol vrátený predkladateľovi a už sa tu nikdy neobjavil, urobte to, prosím vás, niekto.
Pýtam sa aj odborov, čo urobili na zablokovanie tohto návrhu zákona. Odpovedám si sám: Neurobili nič! Študoval som si, ako prebiehalo pripomienkové konanie, a pripomienok KOZ tam bolo dosť, boli zásadné, boli to pripomienky, ktoré v podstate kopírovali moju, moje dnešné slová. Bola to pripomienka, že neexistuje, aby boli cudzinci zamestnávaní cez agentúry. Čuduj sa svete, na balkóne nevidím žiadneho pána Machynu. Pán Machyna, kde ste? Pri akejkoľvek inej hlúposti tu organizujete, chodíte tu s tlampačom pred Národnou radou, pred ministerstvom, organizujete štrajky, teraz riešite dôchodkový vek, super, a zásadná vec, ktorá pokazí pracovné podmienky aj vašich členov, ktorí vám platia členské príspevky, za ktorých ste mali bojovať, to vás nezaujíma? Kde ste sa schovali? Teraz vás má byť počuť! Čo sú toto za odbory?!
V skrátenom legislatívnom konaní, obrazne povedané, by sa mali postaviť diaľnice na východ a nie prijímať takýto zákon. Človek ide do Humenného alebo do Bardejova, ešte do toho Prešova ako-tak, pokiaľ je Branisko otvorené a pokiaľ vás nezastaví nejaká zápcha pri Ružomberku, ale ísť ďalej za Prešov, to je čisté zúfalstvo. Aký investor pôjde do tohto regiónu, keď tam nie je poriadne postavená cesta? Toto urobte v skrátenom konaní, to ste mali urobiť! Šesť rokov ste tu a ešte dva budete.
Vraciam sa ešte k tým cudzincom. Viete, čo je ešte jeden veľký problém, o ktorom sa tu tak málo hovorí, lebo tomu málokto rozumie? Keď firma alebo agentúra zamestná Srba, tak on dostáva z cudzineckej polície prechodný pobyt s tým, že na tú dobu, na ktorú má ten prechodný pobyt udelený, či je to rok, či sú to dva roky, je zaviazaný pracovať u toho konkrétneho zamestnávateľa. Čiže keď ho zoberú do PSA Citroën Peugeot v Trnave a dajú mu 700-eurovú hrubú mzdu a on je teda rád, že tu vôbec je, že dostal ten prechodný pobyt, tak on musí držať hubu a krok. Pretože on, keby sa ozval, že sa mu niečo nepáči, že chce lepší plat, tak zamestnávateľ mu povie: Môžeš ísť! Keby to bol slovenský zamestnanec a zamestnávateľ mu povie, že môžeš ísť, tak ten slovenský zamestnanec si odpľuje, zahreší, mávne rukou a ide o ulicu ďalej k inému zamestnávateľovi, ktorý mu dá lepšie podmienky. Ale tento Srb tiež odpľuje, tiež zahreší, ale musí ísť domov do Srbska, pretože to povolenie na pobyt má viazané na toho konkrétneho zamestnávateľa.
Srb je otrok toho systému. Keď raz dostane to povolenie na pobyt, tak je otrokom toho, že musí byť skrátka v tom Citroëne a nemôže vymýšľať. Ak začne riešiť nejakú svoju mzdu alebo nejaké pracovné podmienky, tak má na výber. Buď pekne-krásne poslúcha, alebo domov.
A to, že sa toto bude diať cez agentúry, to je čisté svinstvo. Agentúrni zamestnanci, veď to všetci vieme, agentúrni zamestnanci to mali vždy horšie a v prípade týchto Srbov to už bude čistá katastrofa. Užívateľský zamestnávateľ takto luskne prstom, potrebujem 100 Srbov, na druhý deň mu ich agentúra donesie. Žiadny problém. O mesiac užívateľský zamestnávateľ povie, 50 Srbov nepotrebujem, žiadny problém, agentúra si ich stiahne. Takto fungujú agentúry. Z hľadiska nejakých istôt toho zamestnanca, no veškeré žiadne tam nie sú, z hľadiska komfortu toho užívateľského zamestnávateľa ten komfort je úplne báječný, ale o čom to vo výsledku je? No je to jednoducho o tom, že ten Citroën prečo by sa mal trápiť a riešiť nejakých slovenských zamestnancov, ktorí sú komplikovaní, chcú vyššie platy, protestujú, štrajkujú, dokonca niektorí sú odborovo organizovaní, riešia nejaké kolektívne zmluvy. Srb, ten musí poslúchať. Bohužiaľ.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2018 o 10:00 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Jana Vaľová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ešte raz, pán Mihál. Dve otázky mi odpovedzte. Nie, či ma zvolili ľudia v Humennom, alebo nezvolili, to každý vie. A každý vie, čo robil Denník N a čo robili vaši blízki, ako vyschránkovali celé mesto, ako tam bol pán Bán, ako tam bol pán Kern a kto to všetko platil. 18 článkov Aktuality.sk, 18 článkov Denník N. Vy mi odpovedzte na otázku. Na inú otázku mi odpovedzte. Prečo ste boli proti zvyšovaniu minimálnej mzdy? A teraz tu rozprávate o priemernej mzde. Prečo ste to nikdy nepodporovali, prečo keď ste bol v strane a bol ste minister, hovorili ste, že trh všetko vyrieši, a nechceli ste zvyšovať minimálnu mzdu, jedine SMER tu stále vyjednával o minimálnej mzde.
Druhá vec, každá firma má kolektívne zmluvy. Sú tam predsa odbory a tie môžu rovnako zasiahnuť v týchto firmách. Ja určite som tá posledná, ktorá by obhajovala agentúry, a myslím si, že možno ešte aj o tom aj budeme rozprávať, o tom agentúrnom zamestnávaní, v tomto zákone, ale jednoducho tu nerozprávajte takéto nezmysly, že majú firmy vrátiť dotácie a podobne. Za vás ktorá firma vrátila dotácie? A vy ste bol hlavný, ktorý ste tuná obhajoval agentúry, ja si to pamätám. Ktorej firme ste vtedy povedali, aby vrátila dotácie, keď ste agentúrne zamestnali zamestnancov a vaši blízki kamaráti mali agentúry a zamestnávali tam? To vy sa fakt nehanbíte? A rozprávate tu o nejakých mzdách a vy ste boli prví proti tejto, aby takáto mzda nastala, aby sme zvyšovali. Čo chcete, aby tuná padli firmy? Veď väčšinou ľudia tuná majú vysokoškolské vzdelanie, pretože školy tu máme zadarmo, takže každý chce robiť v svojom obore a je vážny problém dostať ľudí do niektorých oborov, tak sa netvárme, že to tak nie je. A ekonomika vlastne rastie a nezamestnanosť sa znižuje.
Takže, pán Mihál, nerozprávajte tu teraz rozprávky a nerozhorčujte sa tu, pretože vy ste zástancom, aby sa minimálna mzda nezvyšovala, aby tu boli agentúry, agentúrne sa zamestnávali. Žiadna firma nevrátila dotácie. A my určite vyjednávame aj s odbormi a každá firma má odbory.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 10:10 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:12

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, s radosťou vám oznamujem, že v stredu vo volebnom týždni, posledný deň pred moratóriom, som osobne bol v Humennom robiť kampaň proti vám v prospech pána Merička. Mal som na akcii 50 mladých ľudí, je mi jasné, že nie mojou zásluhou vaša hlava v Humennom padla, ale mimoriadne ma teší, že sa tak stalo a že som k tomu osobne malým dielom prispel.
A pokiaľ chcete vedieť, kto mňa platí, tak priznám sa, áno, tuto mám, tuto pozerám bankový výpis, Soros mi práve poslal 50-tisíc eur a ešte aj z ESET-u mi teraz najnovšie posielajú, bohužiaľ, iba 10-tisíc mesačne, ale tak na kávu to vydá.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 10:12 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:14

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja vás chcem upozorniť, že rokujeme o bode skrátené legislatívne konanie. Zatiaľ tie vystúpenia, ktoré prebehli, tak boli venované samotnému zákonu. Ja vás chcem preto poprosiť, aby ste sa držali prerokovávaného bodu. Vidím, že niektorí idete druhýkrát vystupovať, aj prvé vystúpenia boli venované samotnému zákonu, nie skrátenému legislatívnemu konaniu, tak vás chcem ako spravodajca poprosiť, aby sme sa držali bodu, ktorý prerokuvávame.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2018 o 10:14 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. To je presne vec, ku ktorej sa, ku ktorej sa chcem vyjadriť. Podľa mňa opäť sme v situácii, že nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, preto by tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu nemal prísť. Nejde o žiadne zásadné porušenie ľudských práv a dôvodová správa k zákonu nehovorí nič o tom, že by malo dochádzať k nejakým obrovským a nečakaným hospodárskym škodám. Neviem, akým spôsobom toto bolo prepašované cez legislatívnu radu vlády, ale som presvedčený o tom, že toto skrátené legislatívne konanie je nezákonné, nemalo by tu byť a tým pádom by celé plénum malo skrátené legislatívne konanie odmietnuť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 10:14 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:15

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je veľmi ťažké sa vyjadrovať ku skrátenému konaniu, keď neodôvodníme to aj s tým materiálom, ktorý má byť v skrátenom konaní prerokovaný.
Takže v prvom rade to, čo mne osobne najviac na tomto návrhu prekáža, je spôsob, akým vládna koalícia celú túto tému komunikuje. Preto, lebo považujem komunikáciu v tejto otázke za falošnú a zavádzajúcu. Včera a predvčerom a niekoľko dní dozadu táto krajina žije tým, že chce odmietnuť globálny pakt o migrácii. O čom je tento návrh, podstata tohto návrhu, ktorý máme v skrátenom konaní prerokovávať? Stratégie pracovnej; čítam z dôvodovej správy samotného materiálu, aby ste to pochopili. Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením 10. októbra 2018 a ktorých cieľom je najmä zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky.
Ergo, návrh tohto zákona a komunikácia za tohto návrhu zákona – aj skráteného konania, aj samotného materiálu – by malo znieť: Vládny návrh o podpore vstupu ekonomických migrantov na trh práce Slovenskej republiky. Tak nazvite to tak, ako to nazývate. Raz hovoríte o ekonomických migrantoch a druhýkrát hovoríte o mobilite cudzincov, teda príslušníkov tretích krajín, ktorí majú urýchlene sa dostať na trh práce Slovenskej republiky. O ich ekonomickom dosahu, o čom hovoril Jozef Mihál, tu nechcem do šírky a do hĺbky hovoriť.
Pán minister, ale z vašej strany a zo strany celej vlády je toto úplne pokrytecké, keď tu hovoríte o cudzincoch na podporu pracovného trhu a na druhej strane odmietate ekonomických migrantov. Chcem vám len pripomenúť, že ten istý klub, z ktorého ste aj vy, SMER, z dielne pána Kéryho predložil pozmeňujúci návrh k deklarácii o globálnom pakte, o ktorom máme hlasovať dneska o jedenástej, ktorý znie "ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká". Aká je nelegálna? Vy tu idete zlegálniť všetku ekonomickú migráciu. Tak buď ekonomická migrácia pomáha, alebo ekonomická migrácia nepomáha.
Doteraz som sa toho napočúval dosť, keď ste hovorili o tom, že vo svete sú agentúry, ktoré organizujú dovoz migrantov na územie Európskej únie. Čo ide vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí urobiť? Organizovať dovoz ekonomických migrantov na územie Slovenskej republiky. Ako pomenujme to tak, ako to je. Vy ich idete organizovať. Pán minister, v tejto krajine, ja som z Rimavskej Soboty, keby ste prišli na Ratkovskú dolinu, okolo Sirku, keby ste sa pozreli, aké sú tam hladové doliny, že tam je pracovná sila nemobilná, neodíde, pre nich, keď nevytvoríte adekvátnu pracovnú príležitosť v danom regióne, tak sú odsúdení stále na to, že my všetci daňoví poplatníci, tí, ktorí robia, ich budú musieť živiť, lebo nič iné sa nezmení. Oni, jednoducho ich do Trnavy, do Nitry ich nedostanete. Ich neriešite, ale dovoz zo zahraničia, tak ako tu kolega Mihál hovoril, to zas riešite.
A to, že nie je dôvod, žiadny ekonomický dôvod nie je, aby sme toto vyriešili v skrátenom konaní, potvrduje aj, potvrdzujú to aj ekonomické pohľady. Tak keď sa pozriem na to, že potrebujete riešiť Jaguar? Pán minister, ale dali ste im 125 miliónov. Aj vy ste hlasovali za to. Dostali 125 mil., daňové úľavy, podpory, všetko a teraz ešte ani občanom Slovenskej republiky nechcú zaplatiť? Ten trh práce naozaj tlačí na vyššie mzdy.
A bol by som rád, keď tu budete vystupovať a budete hovoriť k tomuto zákonu, tak aby ste, pán minister, a každý z vládnej koalície hovorili tak, ako hovoríte aj v tejto otázke, čo sa týka migrácie. Je to ekonomický migrant. Každý Srb, každý Ukrajinec, každý, kto príde na územie Slovenskej republiky za účelom, aby sa tu zamestnal, dostal plat, je ekonomickým migrantom. Tak používajme jeden a ten istý slovník v každom prípade. Aj v tomto prípade. Takže keď budete vystupovať, poprosím vás, ekonomický migrant je ekonomický migrant a nie občan, štátny príslušník z tretích krajín, tak ako to uvádzate v materiáli. Lebo aj jeden hovorí o tom istom človeku, aj druhý hovorí o tom istom človeku. Len o jednom ste tu začali strašiť občanov tejto krajiny počas minulej vládnej koa; teda minulej vlády, teda ešte pred rokom 2016, zasiali ste vietor a dneska žnete búrku.
To je fakt, že my tých ľudí tu potrebujeme, lebo nemáme dostatok pracovných síl. Nikomu nepa; nikto nenamieta, že ho lieči nejaký lekár, ktorý je z Ukrajiny alebo z inej krajiny. Neviem a nepamätám si, že by tu spôsobili nejaký ten problém. Ja posudzujem ľudí podľa toho, akí sú, a nemám predsudky. Ale vy ste tu zaviedli predsudky. O tom svedčí aj ten materiál, tá deklarácia, o ktorom bude hlasovať Národná rada dneska o jedenástej, a o tom svedčí aj tento materiál. A máte nazývať tých ľudí tak, ako to je. To je ekonomický migrant, ktorý chce, ktorému chcete uľahčiť prístup na pracovný trh Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2018 o 10:15 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video