Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať.
Tento zákon nepovažujem za dobrý práve z toho dôvodu, že sledujem jeho vývoji, a musím povedať, že tak ako bol pôvodne plánovaný, celá genéza zavádzania vlastne elektronickej registračnej pokladnice, tento posledný krok do nej vôbec nezapadá a prišiel vlastne pod vplyvom skúseností z Českej republiky, kde musím povedať jednu dôležitú vec, že Česká republika zavádzala tzv. EET, elektronické evidenciu tržieb, a nastupovala na to podstatne neskôr ako my. My máme omnoho dlhšiu tradíciu. Máme od..., koncom 90. rokov sme zaviedli tradíciu registračných pokladníc, ktorú sme tu budovali dlhé roky. Tento zákon, o ktorom rokujeme, je z roku 2008. Čiže vidíme, že tu je naozaj dlhoročná tradícia s tým, ako vlastne riešiť tržby a ich evidenciu.
V Českej republike teda pristúpili ku kroku tým, že oni ešte fungovali donedávna, iste si to pamätáte, na účtenkách, ktoré vypisovali ručne čašníci, a teda žiadna evidencia tržieb tam nebola, prišli k tomuto modelu. Ale učíme sa naozaj od zlej krajiny, pretože po prvé nemajú skúsenosti, nemajú skúsenosti v tomto obore, po druhé zaviedli systém, ktorý sami pozastavili, pretože samotný Ústavný súd, malo to mať štyri fázy, samotný Ústavný súd pozastavil vlastne nábeh na tento, na tento koncept v druhej fáze a povedal, že v tretej a v štvrtej fáze sa pokračovať nemôže. Zašlo to tak ďaleko, že pre tých malých dokonca urobili krok, že dali daňovým úradom certifikované účtenky, na ktoré dnes oni opäť vypisujú vlastne tieto bločky.
Takže vidíme, že, že tento koncept je veľmi zlý. O to viac, že český súd vyjadril, ústavný súd vyjadril, časť ústavného súdu českého vyjadrila, že prichádza tu vlastne k sledovaniu správania zákazníkov, čo je protiústavné, a teda preto to aj skúmal. A takéto riziko hrozí aj na Slovensku, pretože sa zbierajú údaje o, poviem to presne, v ktorom paragrafe sa to hovorí. Momentíček. Je to § 8a, kde sa definuje rozsah zasielaných údajov, medzi ktorými je aj identifikátor kupujúceho, unikátny identifikátor kupujúceho. Čiže na základe tohto vlastne Finančná správa zbiera na svojom softvéri správanie kupujúceho, čo sme tu mali pri kauze z..., ktoré, z dielne ministerstva financií, kedy chcelo vlastne evidovať výpisy z účtov, a tiež nakoniec od toho ustúpili, pretože tento krok vlastne predikoval to, že by bol protiústavný.
Takže aj tuto vidíme takúto, takýto krok a podľa mňa je to naozaj také prekročenie rubikonu, že štát ide kontrolovať všetkých napriek tomu, že tu máme prezumpciu neviny, a nezaujíma sa len o tých, ktorí sú previnilci, tak zhŕňa údaje o všetkých. Toto je, samozrejme, nebezpečné. Ak sa raz tento rubikon prekročí, tak už môže nasledovať naozaj čokoľvek.
Preto nepovažujeme tento koncept, preto som povedal, že tento koncept elektronickej evidencie tržieb, ktorý nastal v Čechách, museli sami to pozastaviť. Vidíme, že tento koncept je zlý. Teraz sa snaží natlačiť sem na Slovensko a hľadá svoju cestu v legislatíve, a preto si myslím, že tento krok nie je dobrý a nemal by tento zákon v takejto podobe nadobudnúť platnosti.
Musíme si uvedomiť, áno, tento zákon hovorí o boji proti, boji proti daňovým podvodom, avšak už v súčasnom stave, ako sme mali, a ja som aj navrhoval návrh zákona, myslím, že na septembrovej schôdzi, ktorá by dolaďovala boj proti daňovým únikom v súčasnom systéme bez toho, aby sme narážali na Ústavný súd, aby sme narážali na ústavnosť tohto opatrenia, bez toho, aby sme museli zbierať údaje, konkrétne údaje o podnikateľoch, a bez toho, aby sme zavádzali ďalšie externé náklady alebo extra náklady pre jednotlivých prevádzkovateľov. Pretože keď si zoberieme samotné, model e-kasy na báze EET funguje na tom, že musíte byť pripojený. To znamená, že každý podnikateľ si bude musieť zabezpečiť internetové pripojenie. Áno, keď sa bavíme o veľkých prevádzkach, môžme si povedať, vôbec to nie je problém, však tie internet aj majú a podobne.
Ale ja tu hovorím hlavne o malých podnikateľoch, mnohokrát živnostníkoch, ktorí práve aj pod ťarchou byrokratického bremena, ktoré na Slovensku je veľmi vysoké a každým rokom sa zvyšuje, vidíme to aj na byrokratickom indexe a vôbec v rebríčkoch Slovenska, ktoré vyhodnocuje podnikateľské prostredie, tak pod touto ťarchou naozaj hľadá maximálnu efektivitu vo svojich výdavkoch, a keď mu pridáme ešte ďalší náklad, ktorý, rádovo najlacnejší internet, a ak sa tu jedná o malé prevádzky, tak mnohokrát aj mobilný, tak povedzme si, 10 euro mesačne je len samotný náklad na internet, ktorý musí mať, čiže rádovo zvyšujeme, tento zásah do podnikania je 120 euro, čo je opäť zase len nerovnosť pred zákonom, lebo je tá neúmernosť nákladov. Pre veľkú firmu je to, samozrejme, zanedbateľné, pre malého živnostníka tento pomer nákladov je omnoho vyšší. Takže vidíme, že tento zákon opäť vyvoláva túto neúmernosť nákladov a tým pádom nerovnosť týchto podnikateľov pred samotným zákonom. Cena pokladne sa bude hýbať rádovo od 280 eur na prevádzku. A musíme si uvedomiť, že naozaj sú tu prevádzky, ktoré majú ešte registračné pokladnice s ihličkovou tlačiarňou, lenže tento zákon opäť definuje novú požiadavku a to, že bude musieť tlačiť QR kód na to, aby zákazník si vedel nasnímať a zistiť, či ten blok je teda zaevidovaný v evidencii. Avšak toto by sa dalo opäť riešiť iným spôsobom. A toto samotné spôsobí, že tú tlačiareň musí tým pádom vyhodiť a musí si kúpiť novú, a tým pádom sú to nové náklady na, pre jednotlivých podnikateľov. Opäť sa to dotkne hlavne tých najmenších, ktorých je pomerne veľký počet, a nespôsobí to, resp. spôsobí to novú, novú záťaž pre nich. Takže vidíme, že tento zákon, ďalším prvkom je, že teda zvyšuje jednak aj nákladovú náročnosť pre podnikateľov.
Ďalšia vec je samotná cena obstarania softvéru, ktorý má obsluhovať túto eKasu, ktorý je kalkulovaný na 13 mil. eur a následne 2 mil. eur ročne údržba. Na toto sa ešte budeme musieť pozreť podrobnejšie a toto je niečo, o čo sa teda určite budem zaujímať, pretože na základe spôsobilostí, ktoré by tento softvér mal požadovať, je cena výrazne premrštená. Nevidím najmenší dôvod, aby, aby takáto suma bola účtovaná. Ja som to na výbore povedal aj v porovnaní s softvérom, ktorý sa má vyobstarať pre Sociálnu poisťovňu, ktorý bude úplne nanovo účtovať sociálne zúčtovanie a podobne, má byť vo výške 15 mil. eur, tuto hovoríme o iba o nejakom zbere dát a zasielanie unikátneho identifikátora na účtenku, alebo teda na blok, daňový doklad, tak vlastne toto má celé stáť 13 mil. Neviem, čo by tam toľko mohlo toľko stáť. Čiže toto považujem tiež za veľký problém samotného návrhu, táto premrštená, premrštená cena.
Taktiež by ma zaujímalo, že... A totižto tento zákon podlieha schvaľovaniu Európskej únie, je to legislatíva, tzv. technický predpis, ktorý podlieha kontrole Európskej únie, a keďže sa táto verzia viackrát menila aj na jeseň pod tlakom či už opozície, alebo odbornosť, odbornej verejnosti, tak by ma zaujímalo, že akú verziu vlastne Európska únia schvaľovala v súvislosti s týmto zákonom, pretože ten technický predpis mal byť odobrený, a teda by ma zaujímalo, že či má a či Európska únia sa, alebo Komisia sa vyjadrovala teda k najnovšej poslednej verzii, ktorú tu dnes, o ktorej rokujeme priamo v Národnej rade.
Takže aby som to kratučko zhrnul. Samotný boj proti daňovým podvodom je dôležitý. Mal by sa aj tento zákon, pôvodne tá koncepcia bola nastavená inak, mala sa doťahovať, naozaj ešte len skrutky na to, aby, aby sa tieto podvody eliminovali. To riešenie tu odznelo už na jesennej septembrovej schôdzi.
Ak prichádzame s nápadom, že chceme liberalizovať, alebo keď vláda chce liberalizovať, dobre, tak si ale musí vybrať, pretože liberalizácia automaticky ide v rozpore s daňovými podvodmi, pretože otvára automaticky priestor na to, na daňové úniky, ktoré sa tu dlhé roky vylaďovali, aby ich bolo čo najmenej, a ešte stále ich je veľa, ako vidíme, aj podľa údajov z Finančnej správy ešte stále ten gap na týchto daňových únikoch je vysoký. A keď tu prichádza liberalizácia, osobne si myslím, že tá liberalizácia prichádza preto, lebo práve tí operátori, ktorí neboli prvkom v tomto odvetví, po skúsenosti vlastne Českej republiky sa im podarilo vlastne dostať do legislatívy na Slovensku a vytvára sa im tento segment, aby tu mohli pôsobiť, a toto spôsobuje, že jednak zavádzame riešenie, ktoré môže byť protiústavné, zavádzame riešenie, ktoré spôsobuje dodatočné náklady pre samotných podnikateľov. Taktiež zavádzame riešenie, ktoré bude veľmi drahé a v konečnom dôsledku nebude zodpovedať svojim nákladom a dokonca ani nebude v skutočnosti zabezpečovať boj proti daňovým únikom.
Keby som mohol hovoriť chvíľočku o technikáliách, ale nechcem to zbytočne naťahovať, tak práve tak, ako som hovoril ešte na začiatku svojho vystúpenia vo štvrtok, tak tí, tí, segmenty, čiže sú tu noví, nový segment sú tí operátori, potom sú tu výrobcovia, servisné organizácie, samotní zákazníci, čiže užívatelia týchto pokladníc a potom zákazníci ako občania. Tak aj servisné organizácie vlastne v tomto zákone sú postavené do nevýhodného postavenia, pretože tá certifikácia pod tlakom operátorov musela byť nastavená tak, ako je nastavená v tomto zákone, a tým pádom niektoré veci tam ostávajú, sú zadefinované nedostatočne presne. A celé mi to príde naozaj neprofesionálny prístup, pretože ak má byť dobrá myšlienka, tak je jednak dôležité si sadnúť so všetkými aktérmi a vyladiť ten zákon tak, aby bojoval proti daňovým únikom, ale zároveň nezvýhodňoval nikoho z týchto aktérov na úkor druhej skupiny, a aby bol dopracovaný tak, aby tá naozaj kvalita tu bola.
Tento zákon, túto kvalitu momentálne neodráža, a preto chcem dať aj procedurálny návrh pani spravodajkyni, aby sa, žiadam o vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na prepracovanie na základe § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, čiže aby bol stiahnutý na dopracovanie. Aby boli tam vlastne vyladené chyby, na ktoré som poukazoval či už, či už pri tom mojom návrhu zákona, ktorý som predkladal v septembri, a tam chcem povedať, že to nebol môj výmysel, že naozaj je to, sú to skúsenosti z odvetvia, sú to skúsenosti z praxe, ktoré boli nadefinované v tomto zákone, a bolo to vlastne, naozaj to riešenie prinášalo skutočné, skutočné riešenie pre limitovanie dane v podvodov, pretože dnes naozaj vidíme, že tie daňové podvody sa dejú vynaliezavosťou prevádzkovateľov, teda užívateľov týchto pokladníc, ktorí tým, že ten zákon nie je dostatočný, sú schopní vydávať daňové doklady, ktoré, resp. doklady, ktoré vyzerajú ako daňový doklad, ale daňové doklady nie sú, neevidujú sa a tým pádom sa z nich neodvádza daň. Toto nám ani systém eKasy nebude zabezpečovať, pretože aj tam sú možnosti toho obchádzania, jednak to, že je tam offline režim, ktorý stále nie je dostatočne dobre doladený v tomto zákone, jednak to, že naozaj dneska je vynaliezavosť programátorov vysoká, a ešte raz chcem prízvukovať posledné, že začínajú sa zbierať údaje o správaní zákazníkov, ktorí tam majú možnosť unikátneho identifikátora zákazníka, čiže tým pádom budú naozaj tieto údaje zbierané na Finančnej správe, čo je prekročenie rubikonu z hľadiska prezumpcie neviny a vôbec informácií zbieraných štátom o obyvateľstve. Videli sme to, ešte raz zopakujem, pri zbieraní výpisov účtu podnikateľských subjektov, ktoré ministerstvo financií samo stiahlo, pretože videlo, že toto je naozaj prekročenie toho rubikonu.
Takže toľko za mňa k tomuto zákonu, procedurálny návrh som dal, prosím o podporu tohto procedurálneho návrhu, aby tento zákon naozaj bol kvalitný, aby sme tu mali skutočný boj proti daňovým podvodom a zároveň aby sme mali zákon, ktorý nebude preferovať jedných aktérov na trhu pred inými a nebude ponechávať veľký priestor na daňové úniky, pretože tam v správe potom štát prichádza o peniaze.
Ďakujem, skončil som.
