38. schôdza

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh určite budeme podporovať, aj keď možno by stačilo aspoň tri mesiace naviac. Ja pevne verím, že sa nájde viacero poslancov, ktorí zaň budú hlasovať.

Pani poslankyňa Kiššová s faktickou.

Určite áno, toto je dobrá poznámka. Ja som to možno nepovedala v tom svojom vystúpení. Toho 1. januára dávame z toho dôvodu, že si myslíme, že prispejeme k takej tej právnej stabilite, k takej tej právnej istote, to znamená, aby sa pre podnikateľov čo možno najviac zmien a povinností vždy dávalo s účinnosťou k 1. januáru, aby jednoducho každý kalendárny rok každý podnikateľ vedel, aké povinnosti nové ho čakajú, a aby sa nestávalo to, čo je dnes už takým bežným štandardom, že v priebehu roku sa vám pod rukami mení strašne veľké množstvo zákonov.
Čiže boli by sme radi, keby tie povinnosti pribúdali vždy k 1. januáru. Čiže z tohto dôvodu posun až, až k 1. januáru.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, pán poslanec Baránik, pán poslanec Štarchoň.
Pán poslanec Baránik, máte slovo.

Ďakujem pekne. Kolega Heger povedal veľa z tých vecí, ktoré som ja povedal, tak sa trochu sústredím len na niektoré zo základných tém k tomuto návrhu.
Nebudem za tento návrh hlasovať, pretože si myslím, že je v princípe protiústavný. V Českej republike existujú aj panovali pri prijatí podobného zákona veľké obavy o to, a pochybnosti o to, že či sa jedná o úpravu, ktorá je v súlade s ústavou.
Sudcovia českého ústavného súdu vyjadrili niekoľko zásadných myšlienok, ktoré ak platia v Čechách, tak platia o to viac na Slovensku, pretože Slovensko na rozdiel od Českej republiky nie je právny štát, neexistuje u nás súdna ochrana práv podnikateľov na takej úrovni, ktorá by korešpondovala s takto sofistikovanou úpravou toho, ako majú podnikatelia postupovať pri plnení si svojich daňových povinností. Uvediem teda niekoľko len základných myšlienok, ktoré sú príznačné pre obavy z toho, čo by táto právna úprava priniesla, teda z pohľadu základných práv a slobôd. Ako už bolo povedané, najviac budú dotknutí malí podnikatelia, pretože veľkí podnikatelia, samozrejme, majú možnosti technické aj finančné na to, aby prostredníctvom dedikovaného napríklad zamestnanca vyriešili všetky problémy, ktoré sú s tými novými povinnosťami uloženými týmto zákonom stanovené. Je treba si uvedomiť, že malý podnikateľ sa fakticky veľmi významne približuje k zamestnancovi. Tie rozdiely sa stierajú, a ak k tomu pristúpime takto, tak si uvedomíme, že vlastne tá úprava spochybňuje právo na prácu alebo právo na, na obživu prostredníctvom práce, pretože tí podnikatelia, ak im bude naložená takáto povinnosť napríklad v situácii, kedy majú nie jednu, ale povedzme dve malinké prevádzky, nedá sa to utiahnuť ani finančne, ani technicky pre nich, a vlastne sa dostávajú do situácie, kedy strácajú prácu, stanú sa nezamestnanými.
Ďalším obrovským problémom, o ktorom sa tu už hovorilo, je to, že táto úprava bude zabezpečovať to, že sa bude prenášať obrovské množstvo dát o podnikaní veľkého počtu ľudí do výlučnej sféry štátu. To znamená štát bude v konečnom dôsledku rozhodovať o tom, že aká transakcia ako kedy prebehla. Nebude existovať žiadna spätná kontrola ani, ani možnosť sa dožadovať nejakej nápravy. Toto opäť v situácii, kedy na Slovensku prakticky nemáme ochranu súdov, je niečo, čo vystavuje malého podnikateľa do úplnej bezmocnosti.
Pripomínam tiež, že ak táto úprava je, má za cieľ odstrániť nejaké nešváry v súvislosti s povinnosťou platiť dane, tak potom štát má z ústavy povinnosť použiť menej invazívne prostriedky na to, aby dosiahol deklarovaný účel. Tu sa, naopak, používa taký účel, ktorý, taký spôsob, ktorý je obrovské kladivo na jednu muchu. Chcem tiež pripomenúť, že navzdory tomu, čo sa tu deklaruje, týmto opatrením sa dotýka alebo toto opatrenie sa dotýka len príjmov štátu, ktoré sú v rozsahu približne jedného promile celkových príjmov štátu, čiže je ťažko si myslieť, ťažko je uveriť tým, ktorí tvrdia, a predkladateľovi, vláde, že je toto nutné opatrenie na zabezpečenie potrieb fisku, teda príjmov štátu. Je to nonsens, keď si uvedomíme, že toto opatrenie postihne len približne jedno promile príjmov štátu, ale čoho sa dotkne, je, je to, že bude mať v podstate všetky informácie o každom, o každej transakcii, ktorá sa v podnikateľskom prostredí odohrá. V tom spočíva neprimeranosť tejto úpravy a tá neprimeraná invazívnosť do súkromia aj malých podnikateľov.
Toto všetko, čo bolo povedané, platí o to viac, že vieme, že Finančná správa je v rukách ľudí, o ktorých panujú veľké pochybnosti, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Je len, podľa nášho názoru len otázkou času, kedy sa zistí, že tam funguje v podstate zločinecká skupina, ktorá si sprivatizovala Finančnú správu. Aj to je ďalší dôvod popri, popri skutočnosti, že na Slovensku neexistuje súdna ochrana práv jedinca, aj to je dôvodom preto, aby sme takto široko poňatú úpravu toho, ktoré dáta sa dávajú do výlučnej kontroly štátu, aby sme ju odmietli.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení poslanci, v prvom rade by som začal veľmi jednoducho, každú snahu, ktorá je zameraná na zvyšovanie bezpečnostných štandardov, treba podporovať a tento predkladaný návrh zákona patrí medzi ne. Jednak je aj v kontexte digitálnej ekonomiky a všeobecne procesov digitalizácie, ktorú máme okolo seba, viac než vítaný a naozaj nejdem spochybňovať jeho význam. A rovnako nejdem ani spochybňovať zas naopak pripomienky a výhrady, ktoré tu už odzneli, a možno s jednou by som akurát nadviazal na predchádzajúci príspevok, tá pripomienka sa týka predovšetkým účinnosti zákona.
Každopádne, toto moje vystúpenie je orientované niekde úplne inde, pretože sa venuje problematike samotného definovania online registračnej pokladnice ako takej. Ako som spomínal, keď niečo je dobré a funguje, a pokiaľ sú tu už nastavené nejaké štandardy a parametre, netreba automaticky negovať väčšinu z nich, ale práve naopak, je ešte lepšie ich dopĺňať a vylepšovať. Z definícií online registračnej pokladnice alebo z definície, ktorá je tu predkladaná, nie je celkom zrejmé, či chránené dátové úložisko je jeden funkčný celok, a vlastne to bude aj predmetom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý onedlho predložím, alebo teda začnem o ňom hovoriť.
Z môjho pohľadu je teda dôležité, aby chránené dátové úložisko bolo s online registračnou pokladnicou a zákazníckym displejom považované za jeden funkčný celok, a to predovšetkým z funkčného, z funkčnej, z funkčného dôvodu v zmysle fyzickej ochrany prístupu k nosiču údajov chráneného dátového úložiska a zároveň toto úložisko by mohlo byť aj chránené plombou, tak ako to bolo doteraz. Je totižto do istej miery nevyhnutné, aby tie údaje boli zhodné aj s údajmi, teda údaje v chránenom úložisku aby boli zhodné aj s údajmi tlačenými na účtenke a rovnako aj s údajmi zobrazovanými na displeji pre zákazníka. Keď tam bude plomba, minimalizuje sa akékoľvek možné porušenie alebo vstup neoprávnených osôb, pretože zapečatené pokladnica, zapečatené dátové úložisko s jednoznačným indetifikátorom úložiska dát zamedzia práve nezákonnej manipulácii so zariadením alebo časťami tak, ako je tomu aj doteraz. Každopádne existuje množstvo podvodov, ktoré zneužívajú nezabezpečené zariadenia a taktiež mnohé vychádzajú práve z toho, že zobrazujú iné údaje na účtenke, iné na zákazníckom displeji a mohli by teoreticky odosielať aj iné údaje na server Finančnej správy. Takto predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh by to teoreticky mohol riešiť, resp. nadviazať na to, čo funguje doteraz.
Pre lepšiu predstavu, všetci poznáme plynomery, elektromery, vodomery, tiež majú nejakým spôsobom meracie zariadenie zabezpečené a je chránené pred manipuláciou aj predpísanou plombou. Všeobecne takéto zabezpečenie je považované za, za štandardné, základné a zároveň aj nevyhnutné. Chránené dátové úložisko je zároveň zabezpečené aj nerozoberateľným krytom, no a bez práve plombovania by ktokoľvek mohol vstupovať do neho.
Z definície, čo je prekvapujúce, online registračnej pokladnice vypadol aj zákaznícky displej a ten zákaznícky displej má viacero funkčných dôvodov a z môjho pohľadu je nevyhnutnosťou ho zachovať aj ako preventívny nástroj na elimináciu potenciálnych daňových únikov, jednak súvisí aj s ďalšími zákonmi orientovanými na ochranu spotrebiteľa. Takto by do istej miery mohla vzniknúť právna neistota, pokiaľ by ten zákaznícky displej nebol priamo súčasťou aj predkladaného vládneho návrhu. No a v prípade vydania elektronickej účtenky je taktiež zákaznícky displej jediná možnosť kontroly spotrebiteľa na mieste, aby mohol naozaj sledovať, čo mu reálne bolo zaúčtované.
Toto sú približne hlavné dôvody, prečo predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajšom bode 1 v § 2 písm. c) znie:
c) online registračnou pokladnicou súbor pokladničného programu chráneného dátového úložiska, tlačiarne účteniek, displeja zákazníka, hardvérových prostriedkov, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom e-kasa prostredníctvom integračného rozhrania, ktoré zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zátvorke (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona, bodkočiarka, chránené dátové úložisko, tlačová jednotka a displej zákazníka sú umiestnené v spoločnom ochrannom obale zabezpečenom predpísanou plombou a tvoria jeden funkčný celok.
Toľko k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Ďakujem za nielen podporu, nielen zo strany opozičných, ale možno aj koaličných poslancov.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa, či v rámci záverečného slova sa chce k rozprave vyjadriť pán minister ako predkladateľ. Máte možnosť vystúpiť v záverečnom slove.

Dámy a páni, dovoľte ešte, prepáčte, tento zákon je taká prerušená pieseň, takže asi nie je úplne jednoduché sa vrátiť a cestovať v čase (povedané so smiechom), navrátiť sa do minulého týždňa, keď sme v podstate začali s rozpravou.
Takže oceňujem aj vystúpenie pána poslanca Štarchoňa aj, aj pána Hegera (povedané so smiechom), resp. súcitím s nimi, že, že v podstate nie možno všetci boli sústredení a vnímali (povedané so smiechom), o čom, o čom hovoríme. A ak tomu dobre rozumiem, pozmeňovací návrh pána poslanca Štarchoňa smeruje proti liberalizácii koncových zariadení na trhu, môže to znieť príkro, ale, ale z pohľadu definovania nejakého konkrétneho technologického riešenia a je tu proste jasný odklon od toho (reakcia z pléna), toho nášho, nášho vnímania, je to proste jeden druh riešenia, a aby, chcel by som zostať zdvorilý, vieme, kto je za ním, je to, za ním je rešpektovaný výrobca takejto technológie na Slovensku, ktorý je naozaj aj, aj rešpektovaný na zahraničných trhoch, to znamená, ja nehovorím, že ide o nejaké, nejaké pokútne (povedané so smiechom), pokútny deal s nejakým konkrétnym malým výrobcom, ale je, a je nám asi úplne jasné, že je, bolo by veľmi príjemné pre nejakého výrobcu konkrétneho riešenia mať v legislatíve (povedané so smiechom) jasne, jasne definované riešenie, ktoré by potom vytváralo podobne ako iným, napr. súkromným zdravotným poisťovniam, ak sa vrátim v čase opäť a k úplne inej téme, proste vytváralo veľmi, veľmi príjemný proste ďalší podnikateľský projekt a to..., tohto by sme sa neradi zúčastnili.
Registračné pokladnice sú tu naozaj druhú dekádu, ja si veľmi vážim, že v podstate aj rozprava k tomuto zákonu, ktorý znamená naozaj technologický upgrade, proste smerujeme technologicky tam, kde máme v onlinezácii, a vážim si, že tá debata nebola poznamenaná, že žiadnou, naozaj žiadnou mierou populizmu, tak ako to bolo napríklad v Českej republike, kde sa musel prekonať ten úplne zásadný nejaký kultúrny protitlak.
Asi všetci uznávame, že registračné pokladnice sú dobrou vecou, je to dobrý, dobrý, dobrý nástroj voči, voči svetu hotovostnému, svetu krátenia dane z pridanej hodnoty, ale aj iných daní, pretože obchody mimo účtovníctva, samozrejme, znamenajú aj krátenie dane z príjmov.
Chcem povedať, že na tomto zákone sa podieľali odborníci, toto nie je nejaká proste politická novela, myslím si, že ňou nejak nesnažíme sa presadzovať nejaké politické videnie sveta. Sú tu ľudia, ktorí, ktorí na príprave tohto zákona mesiace a mesiace pracovali v domnienke a s dobrým vedomím a svedomím, že sa chceme proste posunúť na tú najvyššiu technologickú priečku, ktorá je možná.
Navrhované riešenie vlastne umožňuje naozaj znižovať náklady pre samotných podnikateľov, pretože rozširujeme možnosť používania virtuálnej pokladnice, virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá je spravovaná samotnou Finančnou správou pre, aj pre tieto potreby, takže ako koncové zariadenie z tohto pohľadu budeme môcť naozaj fungovať aj mobilný telefón, teda smartfón, tablet, takže chcel by som, chcel by som požiadať o trpezlivosť, a ak začneme s tým proste projektom od 1. júla budúceho roku a objavia sa nejaké detské choroby, samozrejme, budeme na to, na to reagovať, ale musím odmietnuť proste nejaké podozrenia, že by to bolo proste nejaký dopredu vedome, proste nejaké, nejaké diery v zákone, ktoré by mal niekto proste využívať. Myslím si, že toto, takáto argumentácia bola a je účelová práve z pohľadu toho, aby sa presadilo jedno technologické riešenie.
Ešte zazneli v príspevkoch aj obavy z hľadiska zneužívania osobných údajov, musím poznamenať, že návrh novely bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého sa Európska komisia osobitne dopytovala aj na úpravy týkajúce sa naozaj spracovania osobných údajov, a po našej odpovedi nepredložila žiadnu pripomienku. V rámci medzirezortného pripomienkového konania Úrad na ochranu osobných údajov takisto nepredložil žiadnu pripomienku, takže identifikácia kupujúceho na pokladničnom doklade je nepovinný údaj, ktorý sa uvádza len po vzájomnej dohode kupujúceho a predávajúceho.
Toľkoto, zvyšok je, samozrejme, na vás. Predpokladám, že k hlasovaniu dôjde v bezprostredných najbližších hodinách, tak vám prajem šťastnú ruku.
Ďakujem.