38. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, v mnohom s vami súhlasím, ale vy naozaj ste reálne očakávali od vlády Roberta Fica, akúkoľvek reformu? Lebo ja si žiadnu skutočnú reformu, teda niečo, čo vyžaduje nejakú systémovú, hĺbkovú zmenu, ktorá aj chvíľu bolí, ale potom prinesie výsledky, ja si žiadnu nepamätám a priznám sa, ani som žiadnu neočakával. To je niečo, čo musia robiť iné vlády ako vlády Roberta Fica v tejto krajine.
A k pani kolegyni Cigánikovej, ja si druhýkrát dnes dovolím nesúhlasiť, lebo ty si povedala, že na čo sú nám takí analytici, keď sa nepoužíva ich práca. Ja by som sa spýtal, na čo sú nám takí ministri, ktorí nepoužívajú prácu tých analytikov, a odpoveď je, že na nič. Sú to ministri, ktorí nás stoja 50 mil. eur len na tom, že nevedia prísť s vlastným návrhom, keď odmietajú návrhy iných, ako dať peniaze od farmafiriem späť k pacientom. Sú to ministri, ktorí nerealizujú základné analytické odporúčania napriek tomu, že ich nedokážu nijak vecne protiargumentovať.
Moja otázka je, a to skončím, načo sú nám takí ministri, a myslím si, že takto by sme sa mali na to pozerať.
Ďakujem.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, rada by som dokončila svoj príspevok a venovala sa trošičku aj samotným kapitolám, ministerstvu životného prostredia, ministerstvu pôdohospodárstva ako dvom, ktoré máme v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ale ešte v úvode poznámka tu padla o nulovom deficite v štátnom rozpočte. No, je to otázne, či ozaj nulový, alebo je len tak akože nulový, keďže tie veci, ktoré som, tie záväzky, ktoré krajina má voči rôznym aj medzinárodným inštitúciám, ale hlavne voči svojej krajine, voči ľuďom a kvalite ich života, tak tie tam zapracované mnohé nie sú. Napríklad aj v prípade skládky CHZJD vo Vrakuni, kde ministerstvo životného prostredia ukončilo verejné obstarávanie, malo by sa začať pravdepodobne v budúcom roku, odhadované výdavky sú na 35 mil. eur, ale vzhľadom na to, že ide o Žitný ostrov a šírenie sa veľkého znečistenia, ktoré nie je definované, aké veľké je a ako sa bude odstraňovať, tak stanovisko NKÚ hovorí o tom, nie ja, to takto tvrdím stále, ale aj stanovisko NKÚ, že rozsah znečistenia nie je definitívne určený, a reálne hrozí, že rozpočtová suma na realizáciu projektu nebude postačovať.
Chcem poukázať na to, že tieto dva rezorty, životné prostredie a pôdohospodárstvo, sú dve kapitoly, ktoré majú najvyššie rozpočty celého štátneho rozpočtu, a je to v súvislosti s tým, že sú tam alokované obrovské sumy z eurofondov. A tu chcem poukázať na zistenia, ktoré malo NKÚ v súvislosti s čerpaniami týchto eurofondov, že je vlastne reálna hrozba, že tým, že neexistuje prioritizácia projektov, že tieto prostriedky nebudú efektívne, efektívne vyčerpané, i keď čerpanie sa ako také, samozrejme, zlepšilo, len ide aj o tú efektivitu, kde sa identifikovali problémy s veľmi navýšenými cenami vybraných položiek, napr. pri Operačnom programe Životné prostredie pri investíciách do odkanalizovania. Taktiež sú tam nedostatočné opatrenia vo vzťahu k ochrane ovzdušia, zlepšenia, zlepšenia ovzdušia, kde síce medzi investičnými akciami v zozname som našla zámer budovania meracích staníc, avšak kde a jako, aké priority budú, a, samozrejme, tie tam nie sú uvedené. Ale samotná meracia stanica zlepší životné prostredie? Ako ovzdušie nezlepší.
To, čo mi tuná chýba, je vlastne novinka z rezortu životného prostredia ohľadom zálohovania plastových fliaš. Bolo tu opakovane spomínané analytické inštitúty, kde sa odhaduje na základe týchto analýz, že zavedenie takéhoto opatrenia bude stáť 80 mil. eur, avšak dopady na to, že aký efekt táto investícia bude mať, tak nie sú známe a napriek tomu teda pán minister mi v hodine otázok povedal, že do konca roka by mal byť tento legislatívny návrh na stole, ale v rozpočte, v rozpočte tieto peniaze nie sú. Zrejme tú analýzu, sa ani jej veľmi nedočkáme, pretože aj NKÚ sa, informuje v svojej správe, že sa nesprávne vykazujú údaje o komunálnom odpade, čo je vlastne problematika, problematika výkazníctva vo vzťahu aj k Európskej únii a vlastne ku vzťahu aj kontroly a zavádzania takýchto predražených opatrení. Vytýkam tomu to, že iné návrhy a iné opatrenia na zlepšenie kvality vyseparovaného odpadu neboli predložené, ale jednoducho pán minister, zdá sa, že už sa rozhodol.
V kapitole ministerstva životného prostredia ohľadom ochrany prírody sa rozpočtujú prostriedky, ktoré sú nižšie ako boli v rozpočte na rok dvetisíc..., 2018. Stále nemáme urobenú zonáciu TANAP-u. Stále Štátna ochrana prírody taktiež uzatvára pofidérne zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou, kde dôvodov je podľa vlastných slov obidvoch riaditeľov, bývalého aj súčasného, že tieto zmluvy musia vykryť, podpisovať z titulu, že nemajú dostatok kapacít, ľudských kapacít pre vykrytie bežných úloh štátnej ochrany prírody. Je to podobné, ako som už spomínala pri Slovenskom vodohospodárskom podniku.
Málo prostriedkov je aj na kompenzácie, kompenzácie pre, v bezzásahových územiach, v chránených územiach.
V rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú obrovské prostriedky, ktoré sú určené v prvom rade na spoločnú poľnohospodársku plat..., agentúru, na plnenie záväzkov pre poľnohospodárov, avšak práve aj NKÚ spomína o tom, že nie sú, nie sú tieto prostriedky, dlhodobo sú tam identifikované problémy, a čo sa vlastne prejavuje aj na výsledkoch hospodárenia v oblasti poľnohospodárstva, potravinárskom priemysle, ale aj v lesnom hospodárstve. Súčasťou plánovaných príjmov tohto, tejto kapitoly sú príjmy zo zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Už tam naplánovaných 118 mil. eur, hoci tento návrh zákona ešte nemáme, nemáme schválený, sme ho neprerokovali v druhom čítaní, ale už vlastne, už aj celá, ale už vlastne porcie, už je rozporcovaná v návrhu rozpočtu s tým, že v stanovisku NKÚ sa uvádza, že tento, tento návrh zákona nemá ana..., dostatočnú analýzu, tie sa..., či sa, ako sa prenesú tieto zvýšenia na reťazce, na koneč..., na konečné, na konečných spotrebiteľov, a v konečnom dôsledku návrh zákona predpokladá, že sa budú tieto, týchto 118 mil. rozdeľovať formou dotácií, ktoré nemajú jasné kritériá a jasný výber poberateľov tejto štátnej podpory.
V júli 2018, tohto roku bola zriadená, bol schválený zákon o dreve, kde bola zriadená Slovenská lesnícka a drevárska inšpekcia, ktorá, pri schvaľovaní zákona požadoval rezort navýšenie počtu 20 zamestnancov, z ministerstva financií bolo odsúhlasených len 12 a je tu aj v zákone, v štátnom rozpočte v tejto kapitole, tieto financie sú, sú nejasné. Čiže ma veľmi zaujíma, aká bude implementácia tohto zákona o dreve, kde tých povinností vyplývajúcich z tohto zákona je veľmi veľa a akosi sa o tom, o tom mlčí, lebo zákon už je účinný od 1. septembra, čo znamená okrem inšpekcie, ktorá by ako, prvý výdavok by nemala byť lesnícka uniforma, pretože táto vyhláška už existuje, ale vyhláška o tom, ako má ten, kto uvádza drevo na trh, to znamená ten, kto drevo vyrúbal, alebo ten, kto ten uvádza výrobok z dreva, ako majú vyzerať doklady, ktoré má mať prepravca, takéhoto dreva a výrobkov z dreva, tak táto vyhláška ešte zatiaľ na svete nie je.
Čiže chcem len poukázať na to, že v tomto rezorte chýba prio..., chýbajú priority a pani ministerka s veľmi vysokým populizmom pracuje a riadi tento rezort tak, ako sa jej páči, a kde cíti potlesk a popularitu medzi ľuďmi, a, žiaľ, segment, kapitola, ktorá má najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte a je takto riadená, tak je to veľmi smutné.
Preto vyzývam aj pána premiéra a vás ako ministra financií, ako podpredsedu vlády, aby ste konečne zobrali tú dirigentskú paličku do rúk a riadili zdravým rozumom, a nie populizmom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Ďalší v roz... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Budaj? Poprosím, poslednýkrát, nech sa páči, pán poslanec Budaj, poslednýkrát, podľa rokovacieho poriadku počas príspevku diskusného, teda v rozprave, poprosím, sa prihlasovať, lebo tak sa, tak vyžaduje rokovací poriadok.
Takže pán poslanec Budaj má slovo, poslednýkrát, keď sa prihlásil takto...
Nech sa páči.

Pán predsedajúci, verím, že nie poslednýkrát. Fakt je ten, že ja nevidím tam, že som prihlásený. Naozaj som to stlačil zopárkrát, nedá sa dopátrať, čiže tá, je plná tá tabuľa. Neviem, či vám nevedia technici nejak umožniť, aby tam neustále neboli iba títo prihlásení.
No ale pár slov k predrečníčke. Je fakt, že recyklácia je doslova v tragickom stave. Samozrejme, že tento rozpočet z roka na rok na tom nič nezmení. Ale obávam sa, podobne ako to vyjadrila aj pani poslankyňa, že ani zákony, ktoré boli prijaté tento rok na zvýšenie ceny ukladaného odpadu do skládok, nezaúčinkujú a že stále bude ostávať.
Sme druhí, dámy a páni, druhí najhorší v Európe, pokiaľ ide o recykláciu, zo všetkých štátov Európskej únie. A naozaj ten rebríček, keby ste, keby som mohol ukázať grafiku, tak je dramatický. V ukladaní odpadov sme síce až šiesti, sú teda ešte aj horší previnilci na ukladanie do, do skládok, ale aj tak toho máme nad 50 %.
Čiže Slovenská republika je smetisko, patrí k smetisku Európy a nevieme si s tým neustále poradiť.

S reakciou nikto. Ďalší v rozprave pán poslanec Marosz. Kým príde, pán poslanec Budaj, je zaujímavé, že keď ste to potom stlačili, sa tam tá faktická objavila.
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, špeciálne ku kapitole ministerstva dopravy.
Zahmlievanie, všeobecné a ničnehovoriace popisy dát v tabuľkách, nevidno ani náznak toho, že by sa ministerstvo pokúšalo vysvetliť veľké medziročné zmeny v konkrétnych výdavkových tituloch, to sú základné charakteristiky rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najzásadnejšie posolstvo, ktoré rozpočet dopravy vysiela je, že rezort nie je schopný v dostatočnej miere čerpať zdroje na výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Dlhodobým problémom je katastrofálny stav ciest. To, ako súčasná vláda nastavila rozpočet na budúci rok, znamená, že tento stav sa bude iba zhoršovať. Ľudia tak budú naďalej jazdiť po rozbitých cestách. Cesty I. triedy ostávajú stále v tieni diaľnic a rýchlociest. Už dlhé roky sa podiel ciest I. triedy v zlom až havarijnom stave pohybuje od 40 do 50 %. Dnes máme na Slovensku 3 300 km ciest I. triedy, z nich je približne 1 300 km v nevyhovujúcom stave.
Veľmi zlá situácia je v prípade mostov na cestách I. triedy. Takmer jedna tretina je v zlom až havarijnom stave.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že na to, aby sa tento stav nezhoršoval, je potrebné mať aspoň 80 mil. eur ročne, v rozpočte ale ráta len so sumou 40,5 mil. eur. A pritom očakávané výdavky na opravy a údržbu ciest I. triedy za rok 2019 budú vo výške vyše 54 mil. eur. Ukážte nám, pán minister, súkromnú firmu, ktorej výdavky skáču každý rok o tretinu hore-dole. Keď vám na niečom záleží, dokážete naliať do rozpočtu aj 100 mil. eur, napríklad pri Jaguari. Ale ináč sa o cesty nestaráte.
Keď sme pri tom Jaguari, verili by ste, že Slovenská správa ciest minula v roku ’17 na investície 168 mil. eur? Nie v eurofondoch, tých čerpala oveľa menej. Uvedenú sumu minula zo štátneho rozpočtu na iné projekty. Prečo je táto suma zaujímavá? Lebo v štátnom rozpočte mala Slovenská správa ciest naplánovaných iba 38 mil. eur, teda o 130 mil. menej. A rozpočet na roky ’18 i na ďalšie tri roky dáva slovenská, dáva Slovenská správa ciest na investície ledva 3 mil. eur. Kde sa teda vlani vzala 56-násobne vyššia suma? A hlavne, kde sú tie nové cesty, čo za ne postavili?
Vznik ďalšej fabriky na trhu je nepochybne dobrá vec. Jej umiestnenie v regióne s nízkou nezamestnanosťou a najmä obrovské výdavky štátu na prípravu parku v Nitre vysoko nad rámec oficiálnej štátne pomoci však vzbudzujú oprávnené otázky. Nešlo o to, prihrať štátne zákazky vopred vybraným firmám? Som presvedčený, že toto sú poskrývané položky, ktoré tvoria nedovolenú štátnu pomoc pri výstavbe závodu Jaguar Land Rover.
Analytici z Hodnoty za peniaze uvádzajú, že na opravy a údržbu ciest I. triedy dávame iba 1,1 mil. na km², čo je iba 41 % z úrovne v Česku. Dlhodobé podfinancovanie vedie k deštrukcii ciest a potrebe nákladných rekonštrukcií. Tým, že sa jednotky riadne neupravujú, predraží sa ich údržba a obnova v budúcnosti. Skrytý dlh, teda suma potrebná na obnovu zdegradovaných ciest I. triedy k dnešnému dňu, podľa Hodnoty za peniaza, dosahuje astronomické 2 mld. eur.
Aby sa tento dlh neprehlboval, je potrebné urýchlene začať odstraňovať najvypuklejšie bodové závady na cestách I. triedy, ide najmä rekonštrukcie kapacitne nevyhovujúcich križovatiek či úpravy menších odbočení, alebo budovanie preložiek miest a obcí. Už druhý rok po sebe vás Implementačná jednotka úradu vlády priamo v rozpočte kritizuje, že nemáte nielen plán priorít, ako a čo stavať, ale ani kritériá, ako takýto plán zostavovať. A pritom, ako hovorí ako jedna z príloh rozpočtu, staňovenie, stanovenie investičných priorít na základe analyticky podložených potrieb rezortu dopravy je kľúčovým opatrením.
Premiér Pellegrini sľúbil, že dá špeciálnu injekciu do ciest I. triedy, 200 mil. eur na štyri roky. 50 mil. eur pre rok ’19 ale v rozpočte nevidno. Ide teda o ďalší z prázdnych sľubov strany SMER, ktorý presahuje hranicu volebného obdobia.
Keby sme boli my vo vláde, tak by sme určite vyčlenili viac prostriedkov na opravy ciest I. triedy, lebo skrytý dlh, ktorý vzniká zhoršovaním ich stavu, je potrebné bezodkladne zastaviť. Preto dáme aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o dofinancovanie opráv a rekonštrukcie ciest I. triedy do tej úrovne, aby sa nám aspoň ten skrytý dlh nenavyšoval.
Na diaľnice a rýchlostné cesty je v rozpočte plánovaných iba 94 mil. eur, teda 8-krát menej ako v roku 2015, keď končila predchádzajúce programového obdobie pre eurofondy. Na nasledujúce dva roky plánuje ministerstvo dopravy minúť po 243 a potom 311 mil. eur ročne, čo je hlboko pod potrebami krajiny, a vôbec to nekopíruje sľuby politikov v oblasti výstavby diaľnic.
Ešte pár slov k rozpočtu železníc. Železničná spoločnosť Slovensko stále neposkytuje údaje na vyhodnotenie efektivity realizovaných projektov. Citujem implementačnú správu úradu vlády za I. polrok 2018: „Ani v jednom z potenciálnych merateľných ukazovateľov nedosahuje ZSSK požadovaný vývoj alebo žiadúce zlepšenie, pričom navyše časť z nich považuje za obchodné tajomstvo.“ Je neprípustné, aby vláda nemala prehľad, ako hospodárne nakladajú železničné firmy s peniazmi občanov. Potom sa nemôžeme, nemožno čudovať, že ľudia s omeškaním cestujú v špinavých, preplnených vlakoch a stav železničnej infraštruktúry sa zhoršuje každým dňom. Naopak, manažéri v centrálach železničných firiem sa žijú nad pomery. Som presvedčený, že železničné firmy si nezaslúžia ani cent navyše, pokiaľ ministerstvo dopravy nepríde s jednoznačným konkrétnym plánom konsolidácie železničnej dopravy na Slovensku.
Vážené dámy a páni, aj toto sú dôvody prečo nemôžeme podporiť návrh rozpočtu verejnej správy na rok ’18 až ’20. Kapitola rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá je jeho súčasťou, by sa totiž dala označiť ako hanba a blamáž.
Na záver dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Marosza k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090).
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
„1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 40 mil. eur a o túto sumu 40 mil. eur sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o 40 mil. eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 29 Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov v eurách na program 053 Cestná infraštruktúra zvyšuje o 40 mil. eur. Zároveň sa o túto sumu zvyšuje suma výdavkov v eurách na podprogram Údržba a oprava ciest I. triedy.
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly znižuje o 40 mil. eur, a to z rezervy vo výške 150 mil. eur, ktorá môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty.“
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení prítomní, chcem sa krátko venovať rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2019, a to špeciálne so zameraním na rozpočet pre zdravotníctvo. Školstvo a zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády. To, že či je prioritou, sa veľmi jednoducho dá zistiť, keď sa človek pozrie na štátny rozpočet. Ešte pred prerokovaním štátneho rozpočtu na rok 2019 tu v parlamente bolo potrebné predradiť pred, pred štátny rozpočet zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, pretože bolo potrebné zmeniť platbu za poistenca štátu, ktorá bola v tom zákone stanovená na 4 %, aby sa dalo so štátnym rozpočtom pracovať pre ministerstvo financií jednoduchšie. Do roku 2004 podľa zákona č. 273/94 Z. z. Sociálna poisťovňa platila odvody vo výške, ktorú jej určoval zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok. Od roku 2004 Zajacovou reformou bol zavedený pevný vzorec na výpočet výšky odvodu štátu a ako vymeriavací základ sa za poistencov štátu, a teda za deti, študentov, nezamestnaných, rodičov starajúcich sa o deti a dôchodcov, použila priemerná mzda z dvoch rokov predtým a z tejto sa uplatnila sadzba 4 %. To sa potom vynásobilo počtom štátnych poistencov a z toho vyšla suma, ktorú platil štát za svojich poistencov. Tento zákon sa ovšem dodržiaval len dva roky, v roku 2005-2006, a v ďalších rokov sa už týmto percentom veľmi kreatívne pracovalo. Keď bolo treba hasiť požiar v zdravotníctve, tak sa pridalo niečo na zdravotníctvo cez toto percento, keď zase bolo treba hasiť štátny rozpočet, tak sa uberalo.
Útvar Hodnoty za peniaze, a teda aj ministerstvo financií zdôvodnilo zmenu, že sa tam, že sa nebude, že štát už nebude platiť za týchto svojich poistencov 4 % s tým, že tento starý systém bol veľmi volatilný a že prechodnými ustanoveniami sa veľmi často menilo, v podstate každý rok podľa potreby toto percento. V tom má ministerstvo financií pravdu, že stále sa to menilo, ale aspoň bolo stále s čím porovnávať.
Keď sa toto zruší, tak tá volatilita pre ministerstvo financií a štátny rozpočet bude ešte voľnejšia. A štát si tým úplne uvoľňuje ruky, pretože to percento bolo určitým pevným bodom a každý rok sa vždycky dalo porovnávať a bola tu určitá istota, že štát bude platiť za svojich poistencov sumu, ktorá mala nejakú logiku.
Poisťovne v dnešnom systéme nefungujú, alebo teda fungujú v podstate ako daňové úrady a zdravotné odvody sú v podstate daňou. Poisťovne dnes nemôžu ponúkať a súťažiť v ponuke poisťovacích produktov, kým sa nezadefinuje rozsah zdravotnej starostlivosti, kým sa nezadefinujú diagnostické a terapeutické štandardy a kým sa nepovie, čo do tohoto patrí. Toto percento za poistencov štátu malo byť úplne zrušené a štát mal, mal deklarovať, koľko na, na konkrétny rok do štátneho rozpočtu dá peňazí za, na zdravotníctvo.
Na základe toho, že na zdravotníckom výbore tento návrh neprešiel, nebol odsúhlasený a vďaka členom zdravotníckeho výboru a hlavne jeho predsedovi došlo k zmene, ale len na prechodný čas, na jeden rok a v roku 2019 dá štát navyše o 55 mil. viacej, 50 mil. rezervu, 50 mil., 5 mil. ďalších a týchto 55 mil. znamenalo, že pán poslanec Podmanický mohol prísť s pozmeňovákom, že v roku 2019 bude sadzba poistenca štátu len 3,2 %, bude teda 3,2 %. Je to teda rekordne nízko, ale je tam aspoň nejaké percento. Ovšem už od roku 2020 to nemá pla..., to nebude platiť.
Ako som na začiatku povedal, zdravotníctvo a vzdelávanie malo byť prioritami. Keď porovnáme zdravotníctvo, kvalitu zdravotníctva v Českej republike a v Slovenskej republike, tak vo všetkých parametroch české zdravotníctvo vychádza ďaleko lepšie. České zdravotníctvo dáva na počet obyvateľov, ako má Slovensko, o viac ako 1 mld. euro, euro viac na zdravotnú starostlivosť. My keď by sme chceli začať znižovať rozdiely medzi zdravotníctvom Českej republiky a Slovenskej republiky, tak musíme dať určite viacej na zdravotníctvo, ako dáva Česká republika, ale my dávame menej. Čiže tento rozdiel sa nielenže nebude znižovať, ale on sa bude prehlbovať. Ten rozdiel sa bude zväčšovať.
A takú paralelu. Ak by sme v štátnom rozpočte na zdravotníctvo na rok 2019 boli dali za poistencov štátu len toľko, koľko sa dávalo v priemere medzi rokmi 2009 až 2018, tak zdravotníctvo prišlo o 396 mil. eur. To znamená, že slovenskému zdravotníctvu bolo ubratých okolo 400 mil. Keď sa pozrieme na rezort obrany, tak zistíme, že majú okolo 500 mil. eur viac.
A teraz krátke porovnanie. V Českej republike majú 14 bojových lietadiel. Majú Gripeny, ktoré sú výrazne lacnejšie ako bojové lietadlá F16, ktoré si objednáva česká..., Slovenská republika. A teraz sa spýtam, čo je pre slovenského občana a slovenského pacienta dôležitejšie. Aby sme mali v porovnaní s Českou republikou hoci výkonnejšie, ale výrazne drahšie lietadlá, alebo je pre nášho občana a pacienta ďaleko dôležitejšie, aby sme začali znižovať rozdiel medzi slovenským a českým zdravotníctvom? A práve preto tento zákon alebo tento štátny rozpočet nemôžme, nemôžme absolútne podporiť, pretože uberá zdravotníctvu a uberá našim občanom.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Červeňáková.