38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

4.12.2018 o 19:27 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

19:20

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je programu je

návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2019.

Návrh je uverejnený ako tlač 1184 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 1184a.
Nech sa páči, pán podpredseda vláde, máte opäť slovo, aby ste návrh zákona...
Skryt prepis

4.12.2018 o 19:20 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:23

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Návrh rozpočtu Eximbanky Slovenskej republiky na rok 2019 je založený na predpoklade postupného zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na sektor malých a stredných podnikov a zlepšenie vlastného hospodárenia. Predpokladá sa, že nárast aktivít v oblasti financovania a poisťovania bude mať pozitívny vplyv na projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností, čo pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov bude znamenať zlepšenie výsledku hospodárenia v roku 2019.
Ťažiskom bankových činností Eximbanky Slovenskej republiky v roku 2019 bude naďalej priame financovanie úverov a tiež poskytovanie širokej škály záručných produktov.
Eximbanka, tak ako v predchádzajúcich rokoch, ani v roku 2019 neuvažuje s refinancovaním úverov prostredníctvom komerčných bánk. Zároveň sa predpokladá zvýšený dopyt po dlhodobom priamom financovaní vývozných a dovozných úverov klientov a priamych úverov na podporu vývozu so splatnosťou do dvoch rokov. Ide o tzv. predexportné financovanie.
Návrh rozpočtu predpokladá, že ku koncu roku 2019 dosiahne celková majetková angažovanosť financovania úverov a poskytovania záruk výšku vyše 380 mil. eur. Eximbanka sa v oblasti poisťovania v roku 2019 zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá. Taktiež je možná pozícia Eximbanky ako aktívneho zaisťovateľa u strednodobých a dlhodobých projektov na základe zmlúv uzavretých so zahraničnými exportnými agentúrami.
V oblasti poistenia obchodovateľných rizík prevláda záujem exportérov o poistenie proti krátkodobým komerčným rizikám, čo súvizí, súvisí so smerovaním prevažnej časti slovenského exportu do krajín Európskej únie. V oblasti poistenia neobchodovateľných a obchodovateľných rizík Eximbanka predpokladá v roku 2019 upísať riziká v brutto výške 715 mil. eur. Eximbanka ponúka svojim klientom portfólio produktov, ktoré vyhovujú ich teritoriálnym a produktovým exportným záujmom.
V teritoriálnej oblasti sa Eximbanka bude orientovať okrem Európskej únie hlavne na trhy, na krajiny SNŠ, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Balkánu. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti Eximbanky s najväčším podielom strojárenského, energetického, celulózovo-papierenského a chemického priemyslu.
Prioritou Eximbanky v ekonomickej oblasti bude v budúcom roku dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia odrážajúceho projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností a optimalizáciu prevádzkových nákladov. Rozpočet na budúci rok teda predpokladá prevádzkový zisk pred opravnými položkami a rezervami v sume vyše 6 mil. eur. Uvedený objem prevádzkového zisku v roku 2019 je výsledkom plánovaného nárastu výnosov z obchodných aktivít a hlavne z financovania priamych úverov klientom.
Eximbanka predpokladá na budúci rok dosiahnuť zisk po zdanení vo výške vyše 500-tisíc eur. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke Slovenskej republiky aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250-tisíc eur.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:23 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

19:23

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Radovana Baláža, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Skryt prepis

4.12.2018 o 19:23 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:27

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2019 (tlač 1184).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1239 z 12. októbra 2018 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2019 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 339 z 20. novembra 2018 súhlasil s návrhom rozpočtu a zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 369 z 26. novembra 2018 správu výboru a zároveň týmto, týmto uznesením ma poveril za spoločného spravodajcu. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:27 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:27

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy som... Teda do rozpravy sa neprihlásil nikto, čiže prerušujem, končím teda rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pokročilá hodina.
Pristúpime k rokovaniu o návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Návrh má tlač 1242 a správa výboru má tlač 1242a. Návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pre ministra financií Slovenskej republiky pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, tlač 1242.)
Skryt prepis

4.12.2018 o 19:27 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:29

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predstaviť na dnešnom rokovaní návrh na udelenie súhlasu národnej republiky...., Národnej rady Slovenskej republiky pred hlasovaním v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, poznáte ho pod skratkou, skratkou ESM alebo na Slovensku ho voláme pracovne trvalý euroval.
ESM je medzinárodná finančná inštitúcia založená členskými štátmi eurozóny. Imanie ESM bolo rozdelené medzi členské štáty podľa distribučného kľúča Európskej centrálnej banky. V decembri tohto roka prebehne v Rade guvernérov schvaľovanie rezolúcie, ktorou sa aktualizuje distribučný kľúč určujúci podiel na imaní ESM. Zmena sa netýka kľúča Slovenskej republiky, ktorý zostáva ale zachovaný. Podľa zákona o ESM sa však pred každým hlasovaním, ktoré sa týka aktualizácie distribučného kľúča, vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Distribučný kľúč sa aktualizuje preto, že k 1. januáru 2019 uplynie obdobie, na ktoré bola udelená dočasná korekcia kľúča pre Slovinsko. Výnimka bola udelená na 12 rokov od vstupu do eurozóny. Slovinsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2007. Dočasná výnimka bola udelená tým členským štátom, ktorých HDP na obyvateľa v čase vzniku ESM nedosahoval 75 %, mieru 75 % priemeru Európskej únie. Ich podiel na imaní bol mierne znížený, zatiaľ čo ostatným členským štátom sa pomerne navýšil.
Slovenskej republike bola udelená rovnaká dočasná výnimka, ktorá uplynie 1. januára v roku 2021.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:29 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

19:29

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Radovana Baláža, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Skryt prepis

4.12.2018 o 19:29 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:31

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu na udeleniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 1242. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 1296 z 23. novembra 2018 pridelil tento návrh výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 27. novembra 2018.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval uvedený návrh na udelenie súhlasu a prijal k nemu uznesenie č. 356 z 26. novembra 2018, v ktorom
a) súhlasí s návrhom na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu,
b) odporúča Národnej rade podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov s navrhovanou rezolúciou Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorou sa aktualizuje kľúč na určenie príspevkov, vysloviť súhlas.
Zároveň ma týmto uznesením výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:31 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:31

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2017.

Návrh je uverejnený ako tlač 1203 a spoločná správa výborov má tlač 1203a.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, váš posledný bod. Znova. (Povedané so smiechom.)
Skryt prepis

4.12.2018 o 19:31 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:33

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Môj úplne posledný bod. (Smiech v sále.) Ďakujem.
Takže ide v podstate o novú podobu štátneho záverečného účtu. Asi, ak si pamätáte, že posledné roky na základe zákona o rozpočtových pravidlách máme rozdelené v podstate štátny záverečný účet na dve časti. Pod to, čo sme poznali pod vyjadrením štátneho záverečného účtu na dve časti, a po jarnej a jesennej notifikácii. Jesenná notifikácia bola zverejnená 22. októbra. Bola zverejnená Eurostatom.
No a som veľmi rád, že môžem konštatovať, že v roku 2017 Slovenská republika z hľadiska hospodárenia verejnej správy dosiahla naozaj viaceré historické výsledky. Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa hospodárila v uplynulom roku s historicky najnižším schodkom na úrovni 0,78 % hrubého domáceho produktu. Schodok bol medziročne nižší o 1,4 percentuálneho bodu, čo v absolútnom vyjadrení znamená o vyše 1,1 mld. eur menej ako v roku 2016.
V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017 sme dosiahli lepší výsledok o 0,5 %, teda o 424 mil. eur menej, ako sa rozpočtovalo.
Dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu klesol štvrtý rok za sebou v rade a dosiahol úroveň 50,9 % hrubého domáceho produktu a zároveň poklesol aj čistý zisk, ktorý dosiahol úroveň 45,3 hrubého domáceho produktu.
Kým vlani sme boli svedkami nepríjemnej úpravy údajov zo strany Eurostatu, pán, pán Jurzyca, áno, takže minulý rok to je, to je to, s čím ma konfrontujete, sme boli svedkami nepríjemnej úpravy údajov zo strany Eurostatu zase na základe metodologických zmien, ktorý predbežný jarný výsledok za rok ’16 úpravou počas jesene z hodnoty 1,7 na 2,2, a pre to ma môžte šticovať. Len preto. Tento rok mala aktualizácia údajov opačný efekt. A oproti jarným predbežným výsledkom deficit z úrovne 1,04 až 1,4 HDP, ktoré sme prezentovali v máji v rámci štátneho záverečného účtu, došlo pri jesennej notifikácii k zlepšeniu salda o 0,26 percentuálneho bodu hlavne z dôvodu lepšieho výnosu daní a odvodov.
My tomu rozumieme a tí, ktorí tomu nerozumejú, tak skúsime vysvetliť prečo, pretože akruálny daní z právni..., dane z príjmov právnických osôb patria do minulého roku. To znamená dane, ktoré platia naše firmy, právnické osoby, a platia ich skoro v troch termínoch, to znamená k 30. marcu, k 1. júnu alebo ešte, keďže sme demokrati, ešte aj k septembru 1., tak ako nám proste dochádzajú tieto dane, tak tieto na základe údajov, ktoré nemáme šancu vedieť, samozrejme, rok dopredu ani počas daného roku, a ako vidíte, dozvedáme sa ich až 9 mesiacov po ukončení účtovného obdobia, tak tieto príjmy patria na základe akruálnych princípov do roku predchádzajúceho, to znamená v danom prípade do roku 2017. A preto táto realita zlepšila výsledky hospodárenia o 0,26 % hrubého domáceho produktu, čo je dosť veľa, veľa peňazí. A to je skoro vlastne štvrť miliardy, niečo okolo 0,25 mld. eur. Celkové príjmy verejnej správy dosiahli výšku 33,4 mld. eur, v percentuálnom vyjadrení 39,4 % HDP a medziročne boli vyššie o 5 percentuálnych bodov.
Spomedzi daňových príjmov najvýraznejší medziročný rast dosiahla daň z pridanej hodnoty, o 9,5 %. Dôvodom bolo pokračujúce zlepšovanie efektívnosti výberu tejto dane a razantnejšia spotreba domácností. To je zase, myslím si, že return alebo proste vrátenie kritiky kolegovi, ktorý tu pred chvíľou proste vzdychal nad efektívnosťou fungovania finančnej správy. Môžme mať milión výhrad, ale toto je reálna, reálny obraz o fungovaní finančnej správy za posledné roky. Zvyšovanie, dokázateľne lepšie, efektívnejší výber daní v stovkách mil. eur v kombinácii, samozrejme, aj s lepším makrom, ale naši a naši spoloční nezávislí analytici vedia oddeliť lepší výber daní na báze efektívnejšieho výberu a lepšieho makra.
Celkové výdavky verejnej správy dosiahli úroveň 34,1 mld. eur, čo je v percentuálnom vyjadrení 40,2 % HDP. A opäť došlo k medziročnému zvýšeniu o 1,3 percentuálneho bodu.
Štrukturálny deficit, teda výsledok hospodárenia upravený o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu klesol na historicky najnižšiu hodnotu 0,8 hrubého domáceho produktu. Druhé najvyššie konsolidačné úsilie za posledných päť rokov na úrovni 1,3 % hrubého domáceho produktu zďaleko ne..., prevýšilo požiadavky kladené európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré od roku..., vyžadovali od Slovenska konsolidačné úsilie na úrovni 0,5 %. Čiže 0,5 % požadované pravidlami verzus 1,3 % realita. V roku 2017 zároveň neboli identifikované žiadne jednorazové opatrenia z vplyvov na hospodárenie verejnej správy, to by som tiež chcel podotknúť, lebo tiež nekonečná kritika od odborníkov, ale aj pseudoodborníkov. V roku 2017 neboli zaznamenané Eurostatom, nezávislou inštitúciou, žiadne jednorazové opatrenia z vplyvov na hospodárenie verejnej správy. Samozrejme, tento výsledok, aby sme boli voči sebe spravodliví, spôsobil potom problémy v hodnotení zase výsledkov hospodárenia v roku 2018 verzus ’17 a ’19 verzus ’18, keďže hovoríme o dvojročnom hodnotení pravidiel, takže to je, takto niekedy sme obeťou vlastného úspechu, hlavne pri nedokonalých pravidlách.
S potešením vám môžem oznámiť aj výšku štrukturálneho primárneho salda, ktoré predstavovalo za rok 2017 historicky, prvýkrát v histórii našej krajiny sme mali primárny prebytok na úrovni 0,6 hrubého domáceho produktu. A pre laikov, primárny prebytok je saldo, rozdiel po odpočítaní jednorazových vplyvov cyklickej zložky, ale aj úrokových nákladov na štátny dlh. To znamená, hospodárenie s akýmsi, ak si, ak si odmyslíme náklady na správu nášho dlhu a všetky ďalšie cyklické časti a jednorazové vplyvy, tak sme vlastne prvýkrát v histórii našej krajiny fungovali s prebytkom, čo je vlastne nevyhnutná časť na to, aby sme mohli smerovať aj k vyrovnanému hospodáreniu ako takému.
Pri porovnávaní krajín v rámci Európskej únie z 28 vykázalo 9 z nich vyšší schodok a 16 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Čiže 9 mali horšieho, 9 z 28 malo horší výsledok a 16 krajín malo zase horší dlh. Predpokladaná alebo predkladaná správa obsahuje okrem údajov, ktoré som v krátkosti spomenul, aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napr. čistý dlh, odhad čistého bohatstva a súhrnnú účtovnú závierku s údajmi - a teraz sa podržte - viac ako 8-tisíc organizácií, 8-tisíc, výsledky hospodárenia, 8-tisíc subjektov vstupuje do toho, čo poznáme pod výsledkom verejného, hospodárenia verejného sektora, a často je to koncentrované teda do jedného čísla.
V danom prípade, ak cestujeme v čase pár hodín, napr. do rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky, to číslo nula, 0 % hrubého domáceho produktu alebo vyrovnané hospodárenie predpokladá odhad vyrovnaného hospodárenia všetkých 8-tisíc organizácií verejného sektora spolu.
To je všetko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:33 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom