38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:29 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 19:23

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Návrh rozpočtu Eximbanky Slovenskej republiky na rok 2019 je založený na predpoklade postupného zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na sektor malých a stredných podnikov a zlepšenie vlastného hospodárenia. Predpokladá sa, že nárast aktivít v oblasti financovania a poisťovania bude mať pozitívny vplyv na projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností, čo pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov bude znamenať zlepšenie výsledku hospodárenia v roku 2019.
Ťažiskom bankových činností Eximbanky Slovenskej republiky v roku 2019 bude naďalej priame financovanie úverov a tiež poskytovanie širokej škály záručných produktov.
Eximbanka, tak ako v predchádzajúcich rokoch, ani v roku 2019 neuvažuje s refinancovaním úverov prostredníctvom komerčných bánk. Zároveň sa predpokladá zvýšený dopyt po dlhodobom priamom financovaní vývozných a dovozných úverov klientov a priamych úverov na podporu vývozu so splatnosťou do dvoch rokov. Ide o tzv. predexportné financovanie.
Návrh rozpočtu predpokladá, že ku koncu roku 2019 dosiahne celková majetková angažovanosť financovania úverov a poskytovania záruk výšku vyše 380 mil. eur. Eximbanka sa v oblasti poisťovania v roku 2019 zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá. Taktiež je možná pozícia Eximbanky ako aktívneho zaisťovateľa u strednodobých a dlhodobých projektov na základe zmlúv uzavretých so zahraničnými exportnými agentúrami.
V oblasti poistenia obchodovateľných rizík prevláda záujem exportérov o poistenie proti krátkodobým komerčným rizikám, čo súvizí, súvisí so smerovaním prevažnej časti slovenského exportu do krajín Európskej únie. V oblasti poistenia neobchodovateľných a obchodovateľných rizík Eximbanka predpokladá v roku 2019 upísať riziká v brutto výške 715 mil. eur. Eximbanka ponúka svojim klientom portfólio produktov, ktoré vyhovujú ich teritoriálnym a produktovým exportným záujmom.
V teritoriálnej oblasti sa Eximbanka bude orientovať okrem Európskej únie hlavne na trhy, na krajiny SNŠ, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Balkánu. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti Eximbanky s najväčším podielom strojárenského, energetického, celulózovo-papierenského a chemického priemyslu.
Prioritou Eximbanky v ekonomickej oblasti bude v budúcom roku dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia odrážajúceho projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností a optimalizáciu prevádzkových nákladov. Rozpočet na budúci rok teda predpokladá prevádzkový zisk pred opravnými položkami a rezervami v sume vyše 6 mil. eur. Uvedený objem prevádzkového zisku v roku 2019 je výsledkom plánovaného nárastu výnosov z obchodných aktivít a hlavne z financovania priamych úverov klientom.
Eximbanka predpokladá na budúci rok dosiahnuť zisk po zdanení vo výške vyše 500-tisíc eur. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke Slovenskej republiky aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250-tisíc eur.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:23 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:27

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2019 (tlač 1184).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1239 z 12. októbra 2018 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2019 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 339 z 20. novembra 2018 súhlasil s návrhom rozpočtu a zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 369 z 26. novembra 2018 správu výboru a zároveň týmto, týmto uznesením ma poveril za spoločného spravodajcu. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:27 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 19:29

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predstaviť na dnešnom rokovaní návrh na udelenie súhlasu národnej republiky...., Národnej rady Slovenskej republiky pred hlasovaním v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, poznáte ho pod skratkou, skratkou ESM alebo na Slovensku ho voláme pracovne trvalý euroval.
ESM je medzinárodná finančná inštitúcia založená členskými štátmi eurozóny. Imanie ESM bolo rozdelené medzi členské štáty podľa distribučného kľúča Európskej centrálnej banky. V decembri tohto roka prebehne v Rade guvernérov schvaľovanie rezolúcie, ktorou sa aktualizuje distribučný kľúč určujúci podiel na imaní ESM. Zmena sa netýka kľúča Slovenskej republiky, ktorý zostáva ale zachovaný. Podľa zákona o ESM sa však pred každým hlasovaním, ktoré sa týka aktualizácie distribučného kľúča, vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Distribučný kľúč sa aktualizuje preto, že k 1. januáru 2019 uplynie obdobie, na ktoré bola udelená dočasná korekcia kľúča pre Slovinsko. Výnimka bola udelená na 12 rokov od vstupu do eurozóny. Slovinsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2007. Dočasná výnimka bola udelená tým členským štátom, ktorých HDP na obyvateľa v čase vzniku ESM nedosahoval 75 %, mieru 75 % priemeru Európskej únie. Ich podiel na imaní bol mierne znížený, zatiaľ čo ostatným členským štátom sa pomerne navýšil.
Slovenskej republike bola udelená rovnaká dočasná výnimka, ktorá uplynie 1. januára v roku 2021.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:29 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:31

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu na udeleniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 1242. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 1296 z 23. novembra 2018 pridelil tento návrh výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 27. novembra 2018.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval uvedený návrh na udelenie súhlasu a prijal k nemu uznesenie č. 356 z 26. novembra 2018, v ktorom
a) súhlasí s návrhom na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu,
b) odporúča Národnej rade podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov s navrhovanou rezolúciou Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorou sa aktualizuje kľúč na určenie príspevkov, vysloviť súhlas.
Zároveň ma týmto uznesením výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:31 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 19:33

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Môj úplne posledný bod. (Smiech v sále.) Ďakujem.
Takže ide v podstate o novú podobu štátneho záverečného účtu. Asi, ak si pamätáte, že posledné roky na základe zákona o rozpočtových pravidlách máme rozdelené v podstate štátny záverečný účet na dve časti. Pod to, čo sme poznali pod vyjadrením štátneho záverečného účtu na dve časti, a po jarnej a jesennej notifikácii. Jesenná notifikácia bola zverejnená 22. októbra. Bola zverejnená Eurostatom.
No a som veľmi rád, že môžem konštatovať, že v roku 2017 Slovenská republika z hľadiska hospodárenia verejnej správy dosiahla naozaj viaceré historické výsledky. Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa hospodárila v uplynulom roku s historicky najnižším schodkom na úrovni 0,78 % hrubého domáceho produktu. Schodok bol medziročne nižší o 1,4 percentuálneho bodu, čo v absolútnom vyjadrení znamená o vyše 1,1 mld. eur menej ako v roku 2016.
V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017 sme dosiahli lepší výsledok o 0,5 %, teda o 424 mil. eur menej, ako sa rozpočtovalo.
Dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu klesol štvrtý rok za sebou v rade a dosiahol úroveň 50,9 % hrubého domáceho produktu a zároveň poklesol aj čistý zisk, ktorý dosiahol úroveň 45,3 hrubého domáceho produktu.
Kým vlani sme boli svedkami nepríjemnej úpravy údajov zo strany Eurostatu, pán, pán Jurzyca, áno, takže minulý rok to je, to je to, s čím ma konfrontujete, sme boli svedkami nepríjemnej úpravy údajov zo strany Eurostatu zase na základe metodologických zmien, ktorý predbežný jarný výsledok za rok ’16 úpravou počas jesene z hodnoty 1,7 na 2,2, a pre to ma môžte šticovať. Len preto. Tento rok mala aktualizácia údajov opačný efekt. A oproti jarným predbežným výsledkom deficit z úrovne 1,04 až 1,4 HDP, ktoré sme prezentovali v máji v rámci štátneho záverečného účtu, došlo pri jesennej notifikácii k zlepšeniu salda o 0,26 percentuálneho bodu hlavne z dôvodu lepšieho výnosu daní a odvodov.
My tomu rozumieme a tí, ktorí tomu nerozumejú, tak skúsime vysvetliť prečo, pretože akruálny daní z právni..., dane z príjmov právnických osôb patria do minulého roku. To znamená dane, ktoré platia naše firmy, právnické osoby, a platia ich skoro v troch termínoch, to znamená k 30. marcu, k 1. júnu alebo ešte, keďže sme demokrati, ešte aj k septembru 1., tak ako nám proste dochádzajú tieto dane, tak tieto na základe údajov, ktoré nemáme šancu vedieť, samozrejme, rok dopredu ani počas daného roku, a ako vidíte, dozvedáme sa ich až 9 mesiacov po ukončení účtovného obdobia, tak tieto príjmy patria na základe akruálnych princípov do roku predchádzajúceho, to znamená v danom prípade do roku 2017. A preto táto realita zlepšila výsledky hospodárenia o 0,26 % hrubého domáceho produktu, čo je dosť veľa, veľa peňazí. A to je skoro vlastne štvrť miliardy, niečo okolo 0,25 mld. eur. Celkové príjmy verejnej správy dosiahli výšku 33,4 mld. eur, v percentuálnom vyjadrení 39,4 % HDP a medziročne boli vyššie o 5 percentuálnych bodov.
Spomedzi daňových príjmov najvýraznejší medziročný rast dosiahla daň z pridanej hodnoty, o 9,5 %. Dôvodom bolo pokračujúce zlepšovanie efektívnosti výberu tejto dane a razantnejšia spotreba domácností. To je zase, myslím si, že return alebo proste vrátenie kritiky kolegovi, ktorý tu pred chvíľou proste vzdychal nad efektívnosťou fungovania finančnej správy. Môžme mať milión výhrad, ale toto je reálna, reálny obraz o fungovaní finančnej správy za posledné roky. Zvyšovanie, dokázateľne lepšie, efektívnejší výber daní v stovkách mil. eur v kombinácii, samozrejme, aj s lepším makrom, ale naši a naši spoloční nezávislí analytici vedia oddeliť lepší výber daní na báze efektívnejšieho výberu a lepšieho makra.
Celkové výdavky verejnej správy dosiahli úroveň 34,1 mld. eur, čo je v percentuálnom vyjadrení 40,2 % HDP. A opäť došlo k medziročnému zvýšeniu o 1,3 percentuálneho bodu.
Štrukturálny deficit, teda výsledok hospodárenia upravený o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu klesol na historicky najnižšiu hodnotu 0,8 hrubého domáceho produktu. Druhé najvyššie konsolidačné úsilie za posledných päť rokov na úrovni 1,3 % hrubého domáceho produktu zďaleko ne..., prevýšilo požiadavky kladené európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré od roku..., vyžadovali od Slovenska konsolidačné úsilie na úrovni 0,5 %. Čiže 0,5 % požadované pravidlami verzus 1,3 % realita. V roku 2017 zároveň neboli identifikované žiadne jednorazové opatrenia z vplyvov na hospodárenie verejnej správy, to by som tiež chcel podotknúť, lebo tiež nekonečná kritika od odborníkov, ale aj pseudoodborníkov. V roku 2017 neboli zaznamenané Eurostatom, nezávislou inštitúciou, žiadne jednorazové opatrenia z vplyvov na hospodárenie verejnej správy. Samozrejme, tento výsledok, aby sme boli voči sebe spravodliví, spôsobil potom problémy v hodnotení zase výsledkov hospodárenia v roku 2018 verzus ’17 a ’19 verzus ’18, keďže hovoríme o dvojročnom hodnotení pravidiel, takže to je, takto niekedy sme obeťou vlastného úspechu, hlavne pri nedokonalých pravidlách.
S potešením vám môžem oznámiť aj výšku štrukturálneho primárneho salda, ktoré predstavovalo za rok 2017 historicky, prvýkrát v histórii našej krajiny sme mali primárny prebytok na úrovni 0,6 hrubého domáceho produktu. A pre laikov, primárny prebytok je saldo, rozdiel po odpočítaní jednorazových vplyvov cyklickej zložky, ale aj úrokových nákladov na štátny dlh. To znamená, hospodárenie s akýmsi, ak si, ak si odmyslíme náklady na správu nášho dlhu a všetky ďalšie cyklické časti a jednorazové vplyvy, tak sme vlastne prvýkrát v histórii našej krajiny fungovali s prebytkom, čo je vlastne nevyhnutná časť na to, aby sme mohli smerovať aj k vyrovnanému hospodáreniu ako takému.
Pri porovnávaní krajín v rámci Európskej únie z 28 vykázalo 9 z nich vyšší schodok a 16 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Čiže 9 mali horšieho, 9 z 28 malo horší výsledok a 16 krajín malo zase horší dlh. Predpokladaná alebo predkladaná správa obsahuje okrem údajov, ktoré som v krátkosti spomenul, aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napr. čistý dlh, odhad čistého bohatstva a súhrnnú účtovnú závierku s údajmi - a teraz sa podržte - viac ako 8-tisíc organizácií, 8-tisíc, výsledky hospodárenia, 8-tisíc subjektov vstupuje do toho, čo poznáme pod výsledkom verejného, hospodárenia verejného sektora, a často je to koncentrované teda do jedného čísla.
V danom prípade, ak cestujeme v čase pár hodín, napr. do rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky, to číslo nula, 0 % hrubého domáceho produktu alebo vyrovnané hospodárenie predpokladá odhad vyrovnaného hospodárenia všetkých 8-tisíc organizácií verejného sektora spolu.
To je všetko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:33 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:42

Emil Ďurovčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určenému spravodajcovi výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh Súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1291 zo dňa 16. novembra 2018 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a to prerokovať do 26. novembra 2018. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1291 zo dňa 16. novembra určené výbory prerokovali návrh Súhrnnej výročnej správy, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojím uznesením ju zobrali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade návrh Súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 370 zo dňa 26. novembra 2018. Zároveň určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:42 hod.

Ing.

Emil Ďurovčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 19:45

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte mi teda ešte na, na záver povedať k tomuto bodu toľkoto, že, ak si dobre pamätám, minulý rok bola dvojhodinová rozprava k výsledku hospodárenia za rok 2016 kvôli spomínanému rozdielu 1,8 verzus 2,2. Som naozaj rád, že, že dnes môžem pred vás predstúpiť naozaj s výbornými výsledkami za rok 2017, a ktoré sme naozaj čestne dosiahli proste vo fér súboji (povedané so smiechom) s podmienkami, ktoré sú teda sú naozaj pre nás priaznivé. Možno je škoda, že takýto výsledok nie je potom konfrontovaný alebo doložený všetkými tými trúchlivými rečami pri návrhu rozpočtu napríklad na rok 2017, to znamená z rozpravy roku 2016 z decembra, z prvého novembra-decembra. Tam bolo vidieť, aké, aký, aké pesimistické pohľady majú niektoré aj vážené a relevantné medzinárodné inštitúcie, domáce inštitúcie obsadené váženými ľuďmi alebo, alebo aj vážená opozícia versus realita. Niekedy to vyjde tak, niekedy onak. V tomto je život fér.
Keďže je to posledný môj bod k tomuto roku, tak mi dovoľte sa v podstate poďakovať za možnosť s vami spolupracovať v tomto kalendárnom roku. Bolo mi cťou. Prajem vám šťastné a krásne a biele Vianoce a veľa peňazí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:45 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 19:47

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, náš návrh zákona nebude až taký možno zaujímavý, ako sme riešili pred pár chvíľami, teda rozpočet a výročnú správu, ale o to viac sa možno týka verejnosti a služieb, ktoré slúžia verejnosti. (Ruch v sále.)
Predkladáme s kolegami Milanom Laurenčíkom, Renátou Kaščákovou, Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom zmenu zákona o doprave na dráhach. Poprosím kolegov z opozície, aby tak nahlas nerozprávali. (Povedané so smiechom.) Úplne chápem... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán tieňový minister dopravy by vás mohol ako váš kolega počúvať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Áno, áno, možno sa niečo podučí. (Povedané so smiechom.) Dobre. Teraz sa vrátim k obsahu. Skôr než začnem hovoriť o tom, presne čo v našom zákone riešime, možno pár čísel a to, ako to funguje s objednávaním dopravy vo verejnom záujme na základe dopravnej obslužnosti.
Dopravnú obslužnosť zabezpečujú regióny, vyššie územné celky a to tak, že objednávajú autobusy na premávku medzi mestami, obcami v rámci svojho kraja. Podobnú službu robí aj štát. Ten objednáva vlaky, vlakové linky, vlakové spoje v rámci celého územia Slovenska. Štát za tieto vlakové spoje posiela dotáciu na fungovanie tejto dopravnej obslužnosti v objeme približne 250 mil. ročne. A čo sa týka vyšších územných celkov, každý vyšší územný celok vynakladá približne 15 až 18 mil. eur ročne na dotáciu autobusovej dopravy. Čo sa však stáva, je, že niekedy nefunguje dobre vzájomné prepojenie vlakov, ktoré objednáva štát, a autobusov, ktoré objednávajú vyššie územné celky. Častokrát sme teda svedkami, že paralelne, tak ako ide autobusová linka, vidíme vlak regionálny alebo osobný vlak, ktorý ale objednal štát, a povedzme, keď je tma, vidíme to dobre, vidíme dnu do vagónov, ako sú prázdne, nikto v nich necestuje. Naopak, v autobusoch je možno o to menej ľudí, o čo trošku viac je v tých vlakoch. Tak sa nám stáva, že dotujeme cez štátny rozpočet vlaky a cez rozpočty vyšších územných celkov autobusy.
Dnes je zákon o dráhach upravený tak, že vyššie územné celky si môžu, môžu objednať vlakovú linku, ale len ak táto linka je v rámci územia vyššieho územného celku. To, samozrejme, bráni týmto krajom, aby mohli niekedy, keby to bolo výhodné, z bodu A do bodu B objednať si vlak, ale objednávajú si autobus, pretože ten objednať môžu, to v ich kompetencii je. A dnes v ich kompetencii je aj objednať si autobus, ktorý začína v jednom vyššom územnom celku a končí v druhom. Bohužiaľ, ako som povedal, vlakové spojenie takéhoto druhu si objednať nemôžu. Zákon im to nedovoľuje. A dôsledkom toho je to, čo som povedal, že mávame častokrát súbežné spoje, na ktoré úplne zbytočne vynakladá peniaze štát, a potom úplne zbytočne vynakladá veľké dotácie vyšší územný celok.
Cieľom nášho zákona je napraviť tento zákon tak, aby sme umožnili vyšším územným celkom objednávať si vlakové spoje aj mimo svojho územného celku. Tvrdíme, že ak sa vedia susediace vyššie územné celky dohodnúť na tom, ako budú financovať dotovanie autobusových liniek, ktoré prechádzajú z jedného územného celku do druhého, tak sa budú vedieť dohodnúť aj na prefinancovaní vlakových spojov, ktoré prechádzajú viacerými územnými celkami. Nič zákonom nepredpisujeme, nikomu nič neprikazujeme, ale dávame možnosť, preto predpokladám, že tento zákon bude mať všeobecnú podporu.
Zároveň by som ešte podotkol jednu vec, ktorú, ktorá, alebo ako tento náš návrh môže pomôcť. Počúvame o tom z ministerstva dopravy, že má a chystá sa nejaká dopravná autorita, vytvorenie nejakej dopravnej autority, teda nejakého orgánu štátneho alebo nejakej organizácie, ktorá prevezme objednávania verejnej dopravy všetkej, teda vlaky, ale aj autobusy, ktoré dnes objednávajú vyššie územné celky. Tieto, samozrejme, prejavili už nesúhlas, že takúto kompetenciu si vziať nechcú. A my márne čakáme na odpoveď z ministerstva dopravy, ako ďalej chce tento problém riešiť. Zákon, ktorý tu predkladáme, môže ministerstvu pomôcť, pretože vytvárame akýsi rámec na urobenie prvého kroku. Tento prvý krok môže byť, že v prípade, že náš zákon vstúpi do platnosti, tak ministerstvo dopravy môže vstúpiť do existujúcej zmluvy o výkone verejnej dopravy so spoločnosťou ZSSK a môže delimitovať linky regionálneho charakteru na vyššie územné celky. Samozrejme, aj s presunom financií, ktoré dnes na to vynakladá.
Stane sa to, že vyšší územný celok bude sa sám môcť rozhodnúť, čo je pre nich lepšie a ekonomicky výhodnejšie. A dokonca nielenže ktorý druh dopravy zvolí medzi mestami A a B, ale aj môže si nastaviť povedzme v ranných špičkách, že uprednostní linky vlakové a zníži a zredukuje autobusové, cez deň ponechá autobusové, zase v inej špičke dňa nasadí vlaky. A nielen to, bude mať vo vlastných rukách koordináciu týchto spojov, teda regionálne vlaky a regionálne autobusy si môže zladiť najlepšie, ako vie. Štátu by tak zostali objednávanie, ostalo by objednávanie rýchlikov a medzinárodných vlakov, ako aj IC vlakov.
Myslíme si, že toto je najmenší, najmenší zásah do existujúceho stavu, v ktorom nie je potrebné okrem tejto malej zmeny urobiť vlastne žiadnu inú legislatívnu zmenu. Všetko ostatné potom ostane na ministerstve dopravy a dohode medzi ministerstvom a veľkým dodávateľom, to je spoloč..., Železničná spoločnosť Slovensko. Takže budeme vidieť, či bude podpora v pléne tohto nášho návrhu, a ak nie, budem veľmi zvedavý, ako chce ministerstvo dopravy ďalej pokračovať v tom, do čoho sa zaviazal, to znamená vo svojom vládnom programe, že zriadi dopravnú autoritu. Budeme veľmi pozorne sledovať každý krok, ako chce dosiahnuť vlastný cieľ, o ktorom vieme, že je, ak vôbec, tak veľmi ťažko naplniteľný, a som presvedčený, že tak, ako si to ministerstvo naplánovalo v úvode tohto vládneho obdobia, to nedokáže. Náš zákon by dal legislatívny rámec k tomu, aby sa v tom začalo konať, takže uvidíme.
Pevne verím, že presadíme takýto dobrý návrh, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2018 o 19:47 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:57

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 1211). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Mám tu aj priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu, kde by iba chcel povedať, že som stotožnený s týmto návrhom zákona (povedané so smiechom a reakcie z pléna), a chcel by som prítomných požiadať o jeho podporu aj tých, ktorí nesúhlasne krútia hlavou. (Povedané so smiechom.)
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2018 o 19:57 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:59

Ján Marosz
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Neviem, či to stihneme. (Reakcia z pléna.) Keby sme zajtra začli? No dobre, tak začnime aspoň tým, že to, čo chcem povedať, súvisí z ročnej, z vyše ročnej skúsenosti, ktorú máme s tímom odborníkov, ekonómov, dopravákov, právnikov a tak ďalej na Žilinskej župe, ktorí medzičasom externe vypomáhajú Banskobystrickej župe, a napríklad dnes mali tieto odborné tímy stretnutie aj na Bratislavskej župe. Je to odborný tím, ktorý sa zaoberá práve synchronizáciou, integráciou vlakovej a autobusovej dopravy. Takže to, čo chcem povedať, budú skúsenosti z praxe, ktoré som napočúval ako koordinátor týchto, týchto odborných tímov, takže nebudem tu nejak akože loviť, loviť z brucha.
Zásadnú vec poviem a viac sa asi nedostaneme, že Slovensko nemôžme deliť podľa toho, ako sú nakreslené župy, v oblasti dopravy, ale môžme pomenovať nejaké že funkčné celky. Napríklad funkčný celok pre integrovanú dopravu je Bratislava - Trnava. Druhý celok je Trenčín - Žilina, ďalší celok je Prešov - Košice. Jediný samostatný kraj, ktorý môže byť funkčný z oblasti dopravy, je Banskobystrický kraj. Čiže ak má zmysel nejaká koordinácia, integrácia, tak nemôžme to že rozprckať, rozdrobiť na tieto, na tieto župy. Prvý taký, áno, prvý argument, ktorý dáva za pravdu tomuto návrhu, je možno Česká republika. Tam to funguje, tam naozaj župy si objednávajú vlakovú aj autobusovú dopravu. Na Slovensku s takýmto niečím nemáme skúsenosť a prvý argument, ktorý je, že nie sú vybudované odborné kapacity na jednotlivých župách, ktoré by dokázali sa venovať železničnej, vlakovej doprave, a treba si uvedomiť, že doprava je systém, ktorý, ktorému treba do hĺbky rozumieť, a treba mať aj kvalifikovaných ľudí, ktorí by, ktorí by sa na tejto, na tomto aj participovali, podieľali. V momentálnom štádiu nemáme vybudované tieto odborné kapacity. To je prvý argument, ktorý hovorí, že, že nie.
A druhý, druhý argument, kde my to vidíme trochu ináč, je ten (reakcia z pléna), že Slovensko je na úrovni... Nie, ja by som rád pokračoval možno zajtra ráno, lebo ja chcem využiť ten čas. Ale ako... (Reakcia z pléna.) A nemôžme pokračovať ráno?

(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takto je otvorený bod 59, čiže ráno sa bude, ja som chcel, vidíte, ja som chcel vyjsť vašim kolegom, pán kolega Baránik, v ústrety a vy kritizujete mňa za to, že som vyšiel v ústrety pánovi kolegovi Galekovi, tak sa ospravedlňujem.
Takže končím dnešný rokovací deň. Zajtra ráno sa bude pokračovať bodom 59, tam má vystúpiť v rozprave pán poslanec Rajtár, potom, potom v bode budeme prerokovať, budeme prerokovať váš bod.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre, potom budem pokračovať...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
A budeme potom pokračovať poslaneckými návrhmi tak, ako sú v poradí.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.02 hodine.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

4.12.2018 o 19:59 hod.

Mgr.

Ján Marosz

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video