38. schôdza

Takže len veľmi stručne. Ďakujem pekne, páni. Skutočne ste trafili klinec po hlavičke. Aj s tými regionálnymi politikmi, to sa plne stotožňujem, asi nie je úplne v poriadku, že viac ako polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky má trvalý pobyt alebo trvale žije v Bratislave, to rozhodne nie je reprezentatívne, ale to je téma sama osebe. A aj o tom, že tento volebný zákon, ktorý na Slovensku máme, možno potrebuje ešte trošičku viac úprav ako len túto, ktorú tu dnes predstavujeme. Táto maličkosť, ktorú sme dnes predstavili, môže do istej miery zmeniť tieto pomery a ja tvrdím, že určite k lepšiemu.
A tu sa prihováram osobitne ku kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, vaša politická budúcnosť je vo veľkej miere závislá od toho, či dnes tento návrh zákona prejde, pretože ak by sa tak stalo, tak aj vaše šance prekrúžkovať sa v budúcnosti práve na kandidátke strany SMER-u – sociálna demokracia sú výrazne vyššie, ako sú v súčasnosti. Takže verím tomu, že aj pre vás tento návrh zákona môže byť zaujímavý.
No a ešte, Martin, reakcia na teba, no ono je to tak, že keby sme mali absolútny krúžok tam potom – najmä pri menších stranách – prechádzame do rizika, že sa opäť dostanú do parlamentu len tie najznámejšie osobnosti. Častokrát sú to, nechcem tým nič devalvovať alebo spochybňovať, rôzni športovci alebo herci a tak ďalej, máme aj takúto skúsenosť z Národnej rady Slovenskej republiky, a potom obsaditeľnosť, ako už bolo spomínané, niektorých výborov by bola trošičku problematickejšia. Preto sme tam prišli s týmto kompromisným návrhom, aby teda tu bola zachovaná aspoň tá 0,2-percentná hranica. Ale je to otázka na diskusiu. Dnes sme ju otvorili a verím tomu, že v nej môžme do budúcnosti pokračovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec, záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie.
Teraz pristúpime k zlúčenej rozprave, a to k dvom zákonom. Najprv k prvému čítaniu o návrhu poslancov Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie zákona, ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., tlač 1213, a následne hneď tlač 1214, návrh poslancov Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

(Zlúčená rozprava o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1213, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 1214.)

Takže ďakujem veľmi pekne. Opäť sa vám dovoľujem prihovoriť, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ale tentoraz trošku z iného súdka. My sme už predstavili tento náš návrh v minulosti, konkrétne jeho nositeľom bol môj kolega Peter Osuský, a dnes sme ho otvorili z viacerých dôvodov. Hovoríme o možnosti vypustiť oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky a tým pádom by sme ponechali prezidentovi oprávnenie udeľovať len individuálnu milosť, ktoré zostáva naším návrhom zachované.
Čo nás k tomuto viedlo? Inštitút amnestie má pôvod v monarchistickom usporiadaní európskych štátov v minulých storočiach a bolo to výsadné právo panovníka v demokratických podmienkach, už ale takúto možnosť skôr sprevádzajú kritické hlasy. No a máme aj v histórii Československa alebo napríklad susednej Českej republiky hneď viacero príkladov, kedy sa práve plošná amnestia zneužila, prípadne spreneverila účelu, pre ktorý bola zrealizovaná. Potvrdzuje práve túto kritiku aj to, alebo tá skutočnosť, že miera a rozsah, v akom hlavy štátov v našom geopolitickom priestore využívali možnosť udeľovať amnestiu, boli priamo úmerne a rozsiahle celospoločensky kritizované a, pochopiteľne, na to bolo hneď niekoľko zásadných dôvodov.
Amnestia je dlhodobo a všeobecne vnímaná – a to by som rád zdôraznil – ako zneuctenie obetí trestnej činnosti a vystavovanie slušných občanov možnej recidíve amnestovaných osôb. Amnestia ako plošný zásah exekutívy do rozhodnutí nezávislých súdov – a to je takisto veľmi dôležité – devalvuje prácu orgánov činných v trestnom konaní a význam práce samotných súdov.
Na nezastupiteľnej úlohe štátu na úseku zabezpečovania verejného poriadku sa v zásade zhodujú všetky štátnopolitické koncepcie, a to od tých najliberálnejších, ktoré chápu úlohu štátu v minimálnej možnej rovine, hovoria o tzv. minimálnom štáte, až po tie najsocialistickejšie, dokonca komunistické, ktoré zase chápu štát ako veľmi široký a veľmi veľký subjekt, ktorý má rozhodovať o mnohých častiach spoločnosti alebo mnohých oblastiach spoločnosti, čiže tam tá zhoda existuje naprieč pravo-ľavé politické spektrum a to vrátane, ja by som ešte spomenul, aj konzervatívnych prúdov. Ale odôvodňovanie akejkoľvek amnestie nedostatkom priestorových kapacít, ktoré sa často, bohužiaľ, deje, je neospravedlniteľné a takúto situáciu možno vnímať podľa nášho názoru aj ako zlyhanie základných povinností štátu, lebo aj s takouto argumentáciou sme sa, bohužiaľ, v minulosti stretli, ale aj v súčasnosti takúto argumentáciu niektorí využívajú na zdôvodnenie podľa nášho názoru nezdôvodniteľného.
Tak isto je veľmi dôležité si uvedomiť ďalšiu dôležitú vec, a teda že súčasná konštrukcia amnestie, ako ju máme nastavenú v Ústave Slovenskej republiky, vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých konkrétnych osôb, samozrejme, pod pláštikom hromadnej amnestie. Toto považujeme za pomerne vysoké riziko, ktoré je nevyhnutné touto novelou odstrániť.
Je potrebné v tejto súvislosti tiež poukázať na to, že súčasná úprava, tak ako je nastavená, nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov odsúdených za tie najťažšie zločiny, čo je ďalším vážnym problémom, o ktorom je dôležité tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť. Skutočnosť, že počas existencie Slovenskej republiky nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo zvýšenie ohrozenia bezpečnosti občanov, neznamená, že takáto situácia nemôže nastať. My sa domnievame, že môže nastať v podstate kedykoľvek, nielen pri zvolení novej hlavy štátu, ako to bývalo zvykom, alebo pri odchode starej hlavy štátu, ale napríklad aj pri rôznych výročiach, ako to býva zvykom najmä v našom geopolitickom priestore strednej Európy. Napríklad budúci rok máme 30. výročie boja za slobodu a demokraciu, 17. novembra, máme 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie a možno niekto nájde zdôvodnenie aj pri desiatom výročí vstupu Slovenska do európskej menovej únie. Čiže tých výročí aj tento rok, aj budúci rok bolo dostatok a môžu byť takýmto spôsobom využité alebo dokonca zneužité, obzvlášť pokiaľ ide o nejakú budúcu hlavu štátu, ktorú dnes ťažko, ťažko predpokladať.
Predložený návrh rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona, to by som rád zdôraznil, kedy formálne uplatňovanie právnych predpisov nedokáže v ľudskej rovine zohľadniť konkrétne špecifiká jednotlivých prípadov a z uvedeného dôvodu sa týmto predloženým poslaneckým návrhom naďalej ponecháva v ústave inštitút individuálnej milosti. Tá má v rámci oprávnení hlavy štátu, a to aj napriek určitým rizikám, podľa nášho názoru legitímne miesto.
Samozrejme, návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak bude potrebné, viac potom poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Baránikovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 28. januára 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Ešte pred otvorením všeobecnej rozpravy pristúpime k ďalšiemu návrhu, nakoľko sme zlúčili rozpravu, a to je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1214).
Pán poslanec Klus, nech sa páči, máte slovo.