38. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
V súčasnosti je na prevádzkovanie taxislužby potrebná koncesia a zároveň je potrebné plniť podmienky na prevádzkovanie taxislužby, ustanovené v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a v znení neskorších predpisov. Rámec podmienok, ktoré je potrebné splniť na prevádzkovanie taxislužby, bol stanovený v roku 2012. Aplikačná prax od roku 2012 však ukázala, že niektoré podmienky je vhodné revidovať aj v súvislosti s úpravou moderných foriem podnikania v oblasti kolaboratívnej ekonomiky a zároveň je potrebné zefektívniť a inovovať kontrolný mechanizmus pri nelegálnom prevádzkovaní taxislužby.
Cieľom predloženého návrhu zákona je revidovať a zjednodušiť podmienky podnikania v taxislužbe, podporiť nové trendy v oblasti kolaboratívnej ekonomiky s využitím digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb, zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré budú smerovať k zvýšeniu efektivity kontrol, aby sa v čo najmenšej (pozn. red.: správne "najväčšej") miere zamedzilo nelegálnemu podnikaniu v taxislužbe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, na informáciu spoločnosti a sociálne prostredie a životné prostredie sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem, skončil som.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 1137) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1400 zo 16. októbra 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 472 z 20. novembra 2018, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 335 z 20. novembra 2018, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 295 z 22. novembra 2018 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 180 z 22. novembra 2018.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9 a 11 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 10 a 22 spoločne s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1137), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 316 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma poveril výbor predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SaS.
Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, v strane SaS vítame zjednodušenie podmienok v oblasti podnikania v taxislužbe a tiež to, že vláda síce dosť neskoro, ale predsa reaguje na nové trendy v oblasti kolaboratívnej ekonomiky a podporuje využívanie digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb, ktoré sú v súčasnosti medzi spotrebiteľmi veľmi obľúbené.
Ako sa hovorí, vývoju a trendom sa nedá uniknúť, dá sa im len prispôsobiť a vhodne na ne reagovať a čím skôr to urobíme, tým viac z toho dokážeme profitovať. Aj preto sme už v minulosti s mojimi kolegami Mirom Ivanom a Karolom Galekom v tejto oblasti podnikli množstvo rôznych krokov, či už to boli verejné diskusie, spoločné zasadnutia komisií pre dopravu a podnikateľské prostredie, alebo to bolo dokonca spoločné zasadnutie troch komisií, to bola doprava, podnikateľské prostredie a inovácie, alebo to boli nespočetné stretnutia so zástupcami či už taxikárov, alebo alternatívnych dopravcov.
V každom prípade z týchto stretnutí vzišli mnohé podnety a návrhy, ktoré vyústili do návrhu na zmenu zákona o cestnej doprave a ten sme v tomto pléne opätovne predkladali, bohužiaľ, vždy neúspešne.
No, za úspech považujeme, že sa ním vláda aspoň inšpirovala a prináša do pléna veľmi podobný svoj vlastný návrh. Aj keď mohol byť trošku ambicióznejší, no v každom prípade aj za daných okolností ho považujeme za významný krok vpred.
Keď som si prechádzala vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona, našla som veľa relevantných návrhov, ktoré napriek tomu, že by boli užitočné a boli rozumné, tak neboli zo strany ministerstva dopravy z nejakého dôvodu akceptované.
Spomeniem v tejto súvislosti aspoň niektoré, ktoré boli predložené či už Republikou úniou zamestnávateľov, Americkou obchodnou komorou, Inštitútom INESS, alebo predstaviteľmi platforiem či už Taxify, Uber, ktorých sa, samozrejme, táto téma bezprostredne a veľmi významne dotýka.
Asi najviac pripomienok bolo spojených s navrhovanou účinnosťou tohto zákona, ktorý je stanovený na 1. apríla 2019. A nedá mi nespomenúť, že vždy, keď sa v tejto snemovni prijíma nejaká nová povinnosť pre niekoho alebo zavedenie nejakej novej dane, alebo nového poplatku, alebo niečoho, čo teda naozaj spôsobuje povinnosť, tak tam sme veľmi rýchli, ale keď ideme niečo uľahčiť, zjednodušiť, zrýchliť, tak vtedy si naozaj dávame načas a vtedy sa účinnosť odkladá. A ja si myslím, že toto je návrh, ktorý mohol mať rýchlejšiu účinnosť, ako je 1. 4.
Tento návrh sa pripravoval dva roky, čo je, ak berieme do úvahy, akou rýchlosťou sa vyvíjajú moderné technológie a kolaboratívna ekonomika, je to veľmi dlhá doba. Vláda napriek nespravodlivým podmienkam na podnikanie v oblasti osobnej dopravy so zmenami veľmi dlho otáľala.
Ako nám je všetkým jasné, táto situácia vyvolávala mnohé konflikty, pretože dve skupiny podnikateľov si nemôžu pri tak rozdielnych podmienkach konkurovať. Jedni sa cítili voči druhým znevýhodnení a tí zvýhodnení, tí bez tých licencií, tí len krčili ramenami. Tieto problémy sa eskalovali, pamätáme si tu mnohé veľmi dusné atmosféry situácie, dokonca niečo, čo už javilo známky nejakého štrajku, a toto všetko malo bezprostredne negatívny dopad nielen na stovky aktívnych vodičov, ale, samozrejme, sa to prenášalo aj na desaťtisíce aktívnych cestujúcich. A toto je situácia, pred ktorou nemôže štát strkať hlavu do piesku. Je to situácia, ktorú bolo potrebné riešiť oveľa, oveľa skôr.
Na toto poukazujem aj v kontexte napríklad toho, že pred pár dňami vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie ohľadom novely zákona o službách zamestnanosti, kde chceme uľahčiť dovážanie zamestnancov z tretích krajín, a tu sme si vedeli veľmi, veľmi urýchliť tú cestu, ako dostať zákon do života. Ale keď majú problémy naši slovenskí prepravcovia a taxikári, tak sme museli čakať dva roky a ešte aj tá účinnosť teda nechá na seba chvíľku počkať.
Toto sa tu stáva snáď pravidlom. Napríklad aj zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov navrhujete prijať s účinnosťou od 1. 1. 2019, a pritom je aktuálne tiež v druhom čítaní, na tejto schôdzi dokonca bude rokovaný ešte aj po tomto zákone.
Tým chcem povedať, že keď vláda naozaj chce, tak vie konať oveľa rýchlejšie a ja si veľmi želám, aby chcela aj v prípadoch, keď vie svojím návrhom niekomu pomôcť.
Ďalším veľmi dôležitým návrhom z medzirezortného pripomienkového konania, ktorý tiež neuspel, a toto sme tiež my navrhovali, aby platnosť koncesie bola časovo neobmedzená. Sme presvedčení, že ak raz žiadateľ splnil všetky zákonné podmienky pri prvej žiadosti o koncesiu, opakované preukazovanie spĺňania týchto podmienok vedie k ďalšej byrokracii, vedie k zdĺhavému procesu a v neposlednom rade aj k práci navyše pre štátne orgány. Veď tu máme kontrolné mechanizmy, ktoré predsa dohliadnu na splnenie podmienok zo strany jednotlivých subjektov. Pokiaľ ministerstvo v tomto prípade argumentuje, že aj ostatné doklady v oblasti cestnej dopravy majú obmedzenú platnosť, tak ja si myslím, že toto je veľmi nedostatočný argument. Dostatočný argument by bol, keby naozaj bolo opodstatnené to skončenie tej platnosti, alebo teda expirácia tohto, tohto dokladu, a to, že však, však aj inde to tak platí, to, to je veľmi, veľmi teda slabé, až, až to teda javí známky, že na to skutočne nie sú žiadne rozumné dôvody.
A spomínam to v kontexte toho, že vláda sa na jednej strane tvári, že bojuje proti byrokracii, máme tu už niekoľký balíček ohlasovaný, protibyrokratický, a máme tu vyhlásenú vojnu byrokracii. A tú, ktorú máme priamo pod nosom, tak tú nevidíme, alebo asi aj vidíme, ale asi ju nechceme riešiť.
A tiež by ma zaujímalo, z akého dôvodu je v zákone povinnosť označiť každé prevádzkované vozidlo na predných ľavých a predných pravých dverách obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby. Veď ten, kto si chce tú reklamu robiť, tak si môže kľudne oblepiť aj celé auto. A iný, možno nejaký študent alebo možno niekto, kto má túto činnosť len popri nejakej inej práci a to auto využíva aj na iné účely a nemá zapotreby si auto oblepovať a robiť si takúto reklamu, tak to jednoducho neurobí. Možno je to nejaký študent, ktorý dve-tri hodiny denne, možno päť hodín týždenne si takto privyrába a stačí mu mobilný telefón, stačí mu aplikácia. Chúďa, trochu voľného času a nepotrebuje si oblepiť celé auto.
V kontexte toho strana SaS predkladala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o cestnej doprave, v zmysle ktorej by sa zakotvilo výhradné používanie označenia vozidiel s označením taxi len pre vozidlá taxislužby a zároveň zákaz používať toto označenie inými vozidlami ako vozidlami taxislužby. Ako akási menšia výhoda pre klasických taxikárov. Aj tu ste si mohli, pán minister, zobrať príklad, tak ako pri niektorých iných návrhoch, ja si myslím, že aj toto by, tak ak nie uľahčilo, ale aj uľahčilo, aj trošku zlacnilo, ale, ale minimálne, minimálne tak skomfortnilo tým prevádzkovateľom, takým tým, tým, čo to nemajú ako full time job.
Podľa tohto návrhu je prevádzkovateľ taxislužby povinný zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom vodičov vozidiel taxislužby, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi taxislužby. Tak tu tiež nerozumiem, z akého dôvodu nemôžu byť zamestnávaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Toto by niektorým takisto uľahčilo podnikanie. A možno to má nejaký dôvod, ale ja ho naozaj nevidím, ani, ani doteraz si myslím, že nebola táto otázka zodpovedaná.
Ako poslednú výhradu, ktoré chcem spomenúť a ktorou sme mohli prispieť ku kvalitnejšiemu návrhu, spomeniem povinné psychotesty. Ozaj ani tu neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý majú byť povinné. Každý, kto získa vodičské oprávnenie, nimi musel prejsť, a teda táto povinnosť je duplicitná a zbytočná. A navyše neexistuje žiadna analýza, ktorá by potvrdzovala význam alebo aspoň zvýšenú bezpečnosť pre zákazníkov, ak má vodič, ktorý ich vezie, absolvované tieto testy dvakrát.
A tu spomeniem ešte jednu vec. Často sa pri mnohých návrhoch, kde nie sú relevantné argumenty, spomína bezpečnosť. No aj opatrenie, ktoré má zvýšiť bezpečnosť, aj, aj toto tvrdenie by malo byť niečom podložené, aký presne má vplyv takého opatrenie na bezpečnosť. Pretože ak pri každej príležitosti chceme povedať, že lebo bezpečnosť, tak to je veľmi, veľmi nebezpečné. Pretože takto naozaj môžeme skončiť, že všetci budeme sedieť s helmami na hlavách ešte aj v autách a s chráničmi na nohách a na rukách a neviem kde všade. Možno sa budeme musieť pohybovať v autách dvadsaťkilometrovou rýchlosťou, lebo bezpečnosť, lebo však ide nám teda o tú bezpečnosť.
Ale, dámy a páni, aj toto musí mať niekde nejaké reálne rámce. Teda ak neexistuje argument iný ako, lebo bezpečnosť, tak som toho názoru, že tam by sa takého podmienky nemali dávať, lebo naozaj skončíme veľmi zle. A som presvedčená, že psychotesty takéto rozumné, relevantné, racionálne argumenty nemajú. Nie sú ničím iným, len ťahaním peňazí z vreciek taxikárom. O čom svedčí aj to, ako sú kvalitne vykonávané a častokrát sú robené naozaj len, len úplne, úplne formálne.
Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedla, my vítame túto, túto snahu a vítame v podstate akúkoľvek snahu, ktorá smeruje k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A táto novela takým krokom je. A ako som už povedala, napriek tomu, že máme mnohé výhrady, považujeme ju za pozitívnu, za pozitívny krok vpred. Ale pri každej príležitosti poviem, mohla byť ambicióznejšia. Skutočne mohla byť ambicióznejšia a tie dôvody som pomenovala.
V zákone ostalo stále mnoho zbytočných podmienok, ktoré vôbec nemusia byť povinné. Mohli by pre prepravcu byť takými tými jeho konkurenčnými výhodami, ktoré - ak má pocit, že ich tí zákazníci ocenia - mohol ich on absolvovať, mohol si ich on zaviesť a mohol sa nimi pýšiť ako svojou vlastnou konkurenčnou výhodou. Nemuseli tieto veci ostať ako povinnou povinnosťou pre, pre všetkých taxikárov, pretože toto všetko, samozrejme, navyšuje cenu. Akákoľvek povinnosť, ktorú podnikateľ, ktorý predáva svoje služby alebo tovary, má, toto všetko sa prejaví v cene. Áno, aj byrokracia sa prejavuje v cenách.
Napriek tomu a napriek mojim výhradám opakujem, klub SaS tento návrh podporí.
A nedá mi nespomenúť, pretože myslím si, že aj to treba povedať a poďakovať ministerstvu dopravy, že pri tvorbe tohto zákona naozaj spolupracovali, že aj prijali vždy pozvanie na rôzne stretnutia, ako aj na spoločné zasadnutie komisie. Myslím si, že ten priestor na diskusiu bol, a to, akým smerom smeruje kultúra politická a kultúra diskusií v tomto pléne, tak musím toto naozaj vyzdvihnúť, že, že bola by som veľmi rada, keby to bolo štandardom aj inde. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegyni Jane Kiššovej. Ja som si písal postupne, že čo by som ešte doplnil. Ale ako išla bod za bodom, tak som si to aj škrtal, lebo všetko vlastne povedala, čo som chcel povedať ja.
A možno sa vrátim len k tomu jednému bodu o tých psychotestoch, že skutočne už dnes majú tie spoločnosti, ktoré používajú digitálne platformy, hodnotiace systémy zavedené. Takže naozaj vychádzajme z tej praxe, vychádzajme z toho, čo sa používa, a nenúťme niekoho pod rúškom zabezpečenia tej bezpečnosti k neustálym nejakým reguláciám. Lebo presne tak ako povedala, každá tá taxislužba môže všetky tie bývalé povinnosti, ktoré boli, a napríklad aj tie psychotesty, využiť na svoju propagáciu a konkurenčne sa odlíšiť teda. Už v svojom marketingu môžu povedať, naše autá sú alebo používame vozidlá s vekom maximálne päť rokov, používame vozidlá s takým objemom kufra, používame alebo jazdia pre nás šoféri s takými a takými skúsenosťami, s takými a takými testami a tak ďalej atď.
Takže toto všetko mohlo byť nechané na dobrovoľnej báze a zákazník by mal byť ten, kto rozhoduje, nie, nie regulácia.
Ďakujem.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne, pani Kiššová. Ja by som nadviazal na ten pozitívny tón, ktorý ste zdôraznili pri komunikácii s ministerstvom dopravy.
Ja som sa takisto stretol tak s taxikármi, ako aj so zástupcami tých platforiem. A chcem, aby zaznelo teda aj z našej strany isté také ocenenie tej kultivovanej práce ministerstva dopravy a otvorenosť a prístupnosť k vzájomným kompromisom a dohode. Takže myslím si, že naozaj tu treba, aby aj z našej strany zaznelo istým spôsobom aj poďakovanie a ocenenie tej, tej práce a hlavne ochoty počúvať, komunikovať a zapracovať názory tak jednej, ako aj druhej strany.
Takže odhliadnuc od rôznych detailov, ktoré by sa dali vychytať v tomto zákone, obidve tie strany sú viac-menej spokojné s tým dosiahnutým kompromisom. Takže toto chcem oceniť a poďakovať aj pánovi ministrovi.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne, možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Ivan.