3. schôdza

Ďakujem za upozornenie. Skúsim urobiť nápravu.
Chcem vás informovať, že pred chvíľočkou volal pán predseda Národnej rady. Cíti sa dobre. Vyzerá to tak, že v stredu ho pustia domov na doliečenie, a pozdravuje vás. (Potlesk v sále.)
O slovo sa hlási navrhovateľ, pán poslanec Osuský. Nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) Dostál som povedal. Osuský som povedal? Hovorím, že to je únava. Prepáčte. Takže to nie je vekom, to je únava.
Takže, pán poslanec Dostál, sa ospravedlňujem. Ale ja si myslím, že ste sa neurazili, keď som povedal, že Osuský. Nech sa páči.

Ďakujem. Prihlásil som sa ešte v rámci rozpravy a budem reagovať na veci, ktoré tu zazneli v rozprave, ale chcem reagovať v rámci rozpravy, aby ste ešte prípadne, ak budete mať vôľu, mohli reagovať na mňa, nie až v záverečnom slove, keď už by ste tú možnosť nemali. A budem reagovať na tie reakcie tak zhruba podľa miery intenzity odmietnutia predkladaného návrhu.
Čiže začnem pánom poslancom Uhríkom. Nijako ma neprekvapuje, že poslanec za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a jeho kolegovia, súdiac podľa potlesku, tento návrh odmietajú. Prekvapilo by ma čokoľvek iné. Keďže ide o predstaviteľov strany, ktorá oslavuje a ktorí oslavujú fašistický vojnový Slovenský štát, ktorý poslal na smrť desaťtisíce vlastných občanov, a dokonca mali na kandidátke ľudí, ktorí obdivujú Adolfa Hitlera, tak veľmi by ma prekvapilo, keby niekto takýto mal problém s tým, že pár stoviek slovenských občanov prišlo o slovenské občianstvo, to je naozaj úplný detail.
Ako druhé by som chcel zareagovať na pána poslanca Kollára, pána poslanca Pčolinského, ktorí hovorili niečo podobné, niečo v zmysle v tom, že si musím vybrať, buď som Slovák, alebo som Američan, je to vec národnej hrdosti, či som Slovák alebo občan iného štátu. No podľa môjho názoru je to hlboké nedorozumenie. Slovenská republika nie je štátom iba Slovákov. Je štátom občanov bez ohľadu na národnosť. Na území Slovenskej republiky žijú a slovenské občianstvo majú aj príslušníci národnostných menšín a tí sú práve tak štátotvorní a práve tak občania Slovenskej republiky ako Slováci.
Pán poslanec Kresák, z tej prudkej reakcie usudzujem, že možno by bolo dobré, keby ste si v rámci klubu ujasnili názor, pretože pán poslanec Gál zastupoval, alebo teda bol na čele skupiny poslancov, ktorá sa obrátila na Ústavný súd. Teda patril k tým, ktorí si myslia, že ten zákon je protiústavný. Ja si to myslím tiež. Rešpektujem, že môžete mať iný právny názor, ale vidím tam nejaké drobné nezhody, nieže v rámci koalície, ale v rámci poslaneckého klubu MOST – HÍD. A to, o čom ste hovorili a nestihli ste dohovoriť, Európsky súd pre ľudské práva. No Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ viem, posudzuje, či nebol porušený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A ak Európsky súd pre ľudské práva dospeje k názoru, že nebol, neznamená to ešte automaticky, že tá právna nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Lebo Ústava Slovenskej republiky a jej porušenie nie je posudzované Európskym súdom pre ľudské práva, pokiaľ viem. A ja som absolvoval veľké množstvo diskusií na túto tému a nikdy som neargumentoval žiadnym medzinárodným dohovorom, pretože z toho, čo som si prečítal v medzinárodných dohovoroch, som mal pocit, že tá slovenská právna úprava môže byť v súlade s nimi a neporušovať ich. Ale mám intenzívne presvedčenie, že je v rozpore so slovenskou ústavou.
Asi najobsiahlejší príspevok mal pán poslanec Gábor Gál. Oceňujem, že sa vyjadril. Nesúhlasím s tým, že SaS má na tomto vinu. Nikto z členov SaS, pokiaľ viem, nehlasoval proti tomuto návrhu, tak ako nehlasoval nikto z členov OKS, ktorej som ja členom. Oceňujem, že váš postoj je jasný a nemenný. Už trochu menej sa mi páči, že zmenené bude zrejme vaše správanie, ktoré vyjadríte hlasovaním.
Tvrdíte, že nie je to problém vo vzťahu k Maďarom, ale celoslovenský, a argumentujete tým, že iba 68 z 1 331 stratených občianstiev sa týka občanov, ktorí nadobudli maďarské občianstvo. No, maďarský problém to je aj nie je. Myslím si, že je to maďarský problém, lebo je to namierené primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti a my nevieme, koľko slovenských občanov maďarskej národnosti v skutočnosti nadobudlo maďarské občianstvo a utajujú to pred slovenskými úradmi. Čiže žijú v akejsi pretvárke vďaka tomuto zákonu. A vôbec nevieme to, že koľkí občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti by prípadne radi nadobudli maďarské občianstvo, ale nenadobudli ho práve kvôli tomuto zákonu, čo možno niekomu sa páči. Ale teda netvárme sa, že nemá tento problém aj rozmer týkajúci sa Maďarov žijúcich na Slovensku.
K tej téze, že na čom nevznikne konsenzus v koalícii, nie je možné riešiť s pomocou opozície, by som rád povedal dve veci. Myslím si, že táto vec vás neohrozuje. Už tu aj kotlebovci, aj kollárovci povedali, že za tento návrh nezahlasujú, dokonca sú proti nemu. Tak pokojne by ste si to mohli vymeniť a v tejto veci hlasovať podľa svojho presvedčenia a trebárs členovia SME RODINA by za vás zaskočili pre tento prípad vo vládnej koalícii.
Ale nechcem len žartovať. Ja chápem, že keď sa na niečom koalícia dohodne alebo nedohodne, tak to treba rešpektovať, alebo nerešpektovať, aj keď sa to tak nie vždy deje, že niekedy koalícia robí aj to, na čom sa nedohodne a proti vôli jedného z partnerov, napríklad. Ale chápem, že môžme ustúpiť od vecí, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú úplne principiálne. Keď presadzujeme zníženie dane z 22 na 18 percent a prejde iba 20 alebo prejde iba 21, no dobre, tak nebudeme hlasovať s opozíciou, lebo si myslíme, že zníženie dane o percento je lepšie ako žiadne zníženie a nechceme kvôli tomu robiť rozpory v koalícii. Ale keď považujeme nejakú právnu úpravu za, v rozpore s ústavou, tak budeme čušať, budeme hlasovať proti svojmu presvedčeniu, že nejaká úprava je protiústavná len z dôvodu, že sme na to nenašli zhodu v rámci koalície? Naozaj vidím rozdiel medzi týmito dvoma situáciami, keď nie je dohoda na niečom, čo je možno nedôležité alebo čo je dôležité, ale nie je principiálne, a na takejto zásadnej veci.
Ocenili ste, že je to dobrý nápad ako rozbiť koalíciu a že nám to nezazlievate. No, pán predseda a podpredseda Národnej rady Bugár, zazlieva, ale nemôže reagovať, keďže vedie schôdzu. Ale teda vyjadril sa aj verejne, že zazlieva. A vyčítate, že je to politická neúprimnosť, marketing, nekorektnosť, neúprimnosť. No, aj to tu už zaznelo, že je to trochu zvláštne, keď vy tu poukazujete na to, že náprava nenastala zásluhou postoja niektorých členov poslaneckého klubu SaS, ktorí pritom neboli členmi SaS, ale sú dnes v OĽANO, a tak ticho prehliadate, že rovnaký postoj mal aj váš dnešný koaličný partner a predseda SIET-e Radoslav Procházka. Čiže vy ste dnes v koalícii s dvoma stranami, ktoré ten zákon pokazili, a s jedným predsedom, ktorý prispel k tomu, že sa neopravil.
Špeciálne to vnímam, aj keď viem, že to nebolo myslené osobne, trochu nekorektné voči mne, keďže ja sa dlhodobo venujem ako občianskym právam, tak postaveniu národnostných menšín, a nie je to z mojej strany žiadna účelová póza za účelom teraz robenia nejakého problému vo vládnej koalícii. Ja som ako mimoparlamentný politik v roku 2010 spolu s vami, spolu s množstvom kritizoval tú novelu, ktorú presadila prvá Ficova vláda. Ja som sa ako poslanec Národnej rady usiloval za prvej Radičovej vlády ten zákon zmeniť a usiloval som sa o to spolu s vami nie preto, že som bol v poslaneckom klube MOST-u – HÍD, ale preto, že som bol o tom presvedčený. A chodil som debatovať do médií, chodil som na rokovania, chodil som sa hádať s Matovičom a Procházkom nie preto, že by mi to robilo dobre, ale pretože som myslel, že ide o dobrú vec, tak ako som presvedčený, že ide o dobrú vec aj teraz.
Pýtate sa, prečo sme neprišli za vami, prečo sme nerokovali, prečo sme s tým išli do médií? A čo by sme dosiahli, keby sme išli za vami? No tak by ste nám povedali, že nie. Možno sa vám to zdá nepríjemné, zlé, ale ja som naozaj presvedčený, že jediný spôsob ako dosiahnuť zmenu tohto zákona je vyvinúť verejný tlak na vás a vy potom vyviniete verejný tlak na svojich koaličných partnerov. Možno to nebude teraz, ale však my to budeme skúšať aj ďalej.
No, posledná vec. Tak ste trochu kritizovali ako pokrytecké a neúprimné, že niektorí svoje postoje menili a menili ich aj niekoľkokrát a že niektorí hlasovali za návrh zákona, ktorý predložil Peter Osuský, a o pár mesiacov nehlasovali za ten istý návrh zákona. V akademickom slovníku by to bolo možné označiť takmer za plagiát, ktorý ste predložili vy so svojimi kolegami. Ale vy to teraz dotiahnete ešte na vyšší stupeň. Vy nieže budete rôzne hlasovať o dvoch rovnakých zákonoch. Vy teraz nebudete hlasovať za návrh, ktorý ste sami predkladali. Nie tak dávno, pred dvoma rokmi.
A dostávam sa k poslednému rečníkovi, na ktorého by som rád reagoval, a to je pán poslanec Zsolt Simon. A som rád jeho postoju a som rád, že okrem poslancov, ktorí v tejto veci nezmenili postoj, ale budú hlasovať inak, ako hlasovali, tu máme aj poslancov, ktorí nezmenili postoj a budú hlasovať rovnako, ako hlasovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Osuský, nepomýlil som sa.

Áno, bezvadne. Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som sa dotkol len jednoho zo zmienených oponentov. Samozrejme, som dermatovenerológ a docent Kresák je ústavný právnik, respektíve vehlasný právnik. Samozrejme, sofistikovane ma poučil, okrem toho, že hovoril o Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne tým ľuďom nebolo odňaté občianstvo, ergo nebol porušený čl. 5 ods. 2, ale že to bolo zrušené, či použil nejaké iné sloveso. No, ja som laik právny, ale je to asi tak: máš ženu a máš s ňou tri deti a rozvedieš sa, alebo sa nerozvedieš, ale opustíš ju, alebo zdrhneš, alebo ju okašleš. Ja sa tak zhruba zamýšľam nad tým, že iste je v tom právny rozdiel, lebo rozvod je právny akt. Ale z pohľadu tej ženy, ktorej ostali tri deti na krku, a ty o 30 rokov s mladšou, je to i z hľadiska tých detí zhruba asi tak vážny rozdiel, či ich okašlal rozvedených alebo nerozvedených, presne ako tých 1300 občanov, o ktorých je reč. To znamená, pre nich je veľkou potechou, že im nebolo odňaté, že im bolo len zrušené. To, samozrejme, ich napĺňa absolútnym šťastím.
A chcem teda si spomenúť na jednu inú vec, keď sme spolu predkladali pred rokmi novelu nehorázneho zákona vysokoškolského z éry Slavkovskej, tak som prišiel na vládu, zastupujúc predkladateľov, a docent Fogaš si neuveriteľne zgustol na tom právnom texte a poučoval ma tam ako malého chlapca, že kde mal byť odsek a ako sa skracuje odsek a či má byť s veľkým alebo malým písmenom. Vonkoncom neoponoval meritu nehoráznej, myslím, Slavkovskej zákona, ale s úplnou perverznou radosťou sa ako právnik vozil na kolegovi docentovi Kresákovi a pred celou vládou, respektíve pred Legislatívnou radou vlády predvádzal, akí nedoukovia tu predkladajú zákony. A mal som vtedy taký istý mizerný pocit z neho, lebo my sme stáli na dobrej strane a bojovali za dobrú vec.

Pán poslanec Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, zaujímavé veci. Pán kolega, no, bolo zaujímavé počúvať vaše sebahodnotenie, ako teda bojujete za menšinové a iné práva a jak to teda je celoživotným poslaním. Ja si ale pamätám na vás ešte dokonca z deväťdesiatych rokov, kde ste boli plný občianskej spoločnosti a na vaše postoje, keď išlo o realizáciu práva Slovákov na sebaurčenie. Jak dramaticky ste medzitým teda postúpili v tom vašom videní reality, lebo dneska hájite úplne opačné stanoviská. Občianska spoločnosť odplávala a už teraz hájite menšinové práva. Je zaujímavé počúvať ako, mne sa zdá, teda odpustite mi to, a by ma mrzelo, ak sa mýlim, jak dôsledne neuvádzate veci, ktoré sú úplne samozrejmé a akceptovateľné vo svete napríklad vedy. Aj pán Osuský má také niečo rád.
My si pamätáme, že ľudstvo žilo kedysi v tzv. rodovej spoločnosti, potom neskôr žilo v kmeňovej spoločnosti, potom dokonca vojenská demokracia bol medzistupeň a vznikol štát. Základný problém, ktorý odlišoval tieto útvary ľudskej organizácie, je, že kým tie prvé boli útvary na základe teda akože krvi, či už priamej alebo domnelej, že teda pokrvne patríte do rodovej spoločnosti, a vznikol štát, ktorého ale základný esenciálny znak je organizácia obyvateľstva podľa územia. Čiže občianstvo majú tí, ktorí žijú na danom území a nie na území inom a nie na základe domnelých pokrvných súvzťažností a podobne. Vy netušíte, že existuje Európsky dohovor o občianstve, ktorého základným zmyslom je odstrániť nezmyselné dvojité občianstva, pretože vznikajú ťažké anomálie aj neprirodzené veci. Niekto môže teoreticky u troch štátov naraz, lebo môže mať trojité. Prečo nie pätoité občianstvo? Že jednoducho iba pre prípad humanitárnych a iných vecí je teda právo, že naozaj pre spájanie rodín a podobne, aby sa vytvorili seriózne a regulárne podmienky v rámci celej Európy. Toto bol hlavný zmysel. Toto vám úplne uniká, to je dokonca napísané aj v dôvodových... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, vy ste liberál a teda očakávam, že rešpektujete každého človeka a jeho právo na názor bez ohľadu na to, aký je. Ja nie som až taký liberál ako vy, ale rešpektujem váš názor a nebudem vás za neho kárať, ani vás dehonestovať, či poučovať, aký by mal byť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem ako vy, ale ja hlasujem podľa vlastného vedomia a svedomia. My sme tu neprišli na to, aby sme hlasovali tak ako zvyšok opozície, alebo aby sme nehlasovali len preto za váš návrh, lebo je to opozičný návrh. Nám je úplne jedno, či ho predloží ĽSNS, SMER, MOST, ktokoľvek. Pokiaľ je to dobrý zákon a my sa s ním vieme stotožniť, tak ho podporíme. Pokiaľ je to zákon, s ktorým sa stotožniť nevieme, tak ho jednoducho nepodporíme. Bolo by naozaj fajn, aby ste toto rešpektovali. Asi by ste stihli mnohí zistiť za tieto dva týždne, že my sa nebudeme správať rovnako ako niektorí naši kolegovia v opozícii. My sme tu neprišli robiť štandardnú opozičnú politiku, lebo určite viete, že my sme neštandardná strana, tak sa logicky správame neštandardne. Čiže, prosím vás, nerobte z nás nejakých koaličných partnerov tejto koalície alebo tichých partnerov, lebo to ste zhruba povedali, ale, prosím vás, rešpektujte aj naše právo vyjadriť sa k určitým veciam.
Samozrejme, vy ste hodnotovo, respektíve, možno teraz preženiem, ideologicky trošku inde, ako som napríklad ja osobne, čiže je úplne logické, že sa v niektorých otázkach nezhodneme. Ale bolo by fajn, aby sme toto rešpektovali vzájomne. Ja plne rešpektujem váš návrh, vaše názory a urobím všetko pre to, aby ste si ich mohli slobodne vyjadrovať.
Ďakujem.