3. schôdza

Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oto Žarnay ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu.
Otázka znie:
"Ktoré z požiadaviek zástupcov učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády? Uveďte konkrétne body (fakty)."
Nech sa páči, pán minister.

Pán poslanec, ďakujem za otázku. Bude pomerne ťažké, lebo by to bolo na dlhšiu diskusiu, povedať, v ktorom konkrétnom odseku je ktorý bod deklarácie zakomponovaný.
V každom prípade, keď som si pozrel deklaráciu aj programové vyhlásenie vlády, ktoré, mimochodom, už asi som začal školstvom, má 12,5 strany, čo je oproti predchádzajúcim programovým vyhláseniam vlády za túto časť rozsah nevídaný, tak z toho výpočtu, ktorý, keď som to porovnal, tak mi vyšlo, že v regionálnom školstve tá časť deklarácie obsahovala 8 bodov, vysoké školy 10 bodov a z môjho pohľadu - z môjho - bolo zahrnutých do programového vyhlásenia vlády po sedem bodov z jednej časti z regionálneho školstva a takisto sedem bodov z vysokého školstva. Dokonca tam bolo, zahrnutý aj bod, ktorý sa týka financovania, aj keď teda faktom je to, že, a tie sumy, ktoré tam boli uvedené, 25 %, 10, 10, 10, tak v programovom vyhlásení vlády nie sú, pretože tieto finančné požiadavky sú pomerne vysoké a takisto treba zvažovať aj iné rezorty a možnosti štátu.
V každom prípade ja som uviedol opakovane, že tie sumy, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, to znamená od 1. septembra platové tarify 6 %, potom od 1. januára roku 2018 tri roky za sebou po 6 % považujem ako nevyhnutné minimum na uskutočnenie reformy. Pretože ak chceme reformu uskutočniť tak, ako je napísaná v programovom vyhlásení vlády, tých finančných prostriedkov treba viac. Takisto aj by som rád uviedol to, že po prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády objavili verejné výdavky ako také, že sa tam objavili konkrétne údaje. Faktom je to, že v roku 2012 tam bolo uvedené, že je, že by bolo možné dosiahnuť pri viaczdrojovom financovaní 5 % hrubého domáceho produktu naraz, teda na výšku 5 % hrubého domáceho produktu. Ale v tomto prípade ide o verejné výdavky a sa objavili po prvýkrát.
Moje slová o približnom tom zohľadnení nakoniec nepriamo potvrdil aj pán Ondek, predseda školských odborov, ktorý povedal, že z deklarácie sa v programovom vyhlásení vlády objavilo približne 80 % požiadaviek. Tak to by približne korešpondovalo s tým, čo som pred chvíľou povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, máte možnosť dať doplňujúcu otázku.

Áno, ďakujem, pán minister. Prakticky odpovedali ste mi na moju otázku, a nie konkrétne, ale trošku ste sa takým vyhýbavým spôsobom snažili obísť tú podstatu, ktoré konkrétne fakty z deklarácie alebo z požiadaviek, požiadaviek učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády. Nemyslel som platové záležitosti alebo finančné niektoré veci, ale skôr iné konkrétne fakty. Pretože ak by to bolo naozaj tak, ako ste to vy povedali, tak potom prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman by nepovedal po stretnutí s vami, resp. s pánom Dankom ako predsedom parlamentu, že programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre učiteľov a prakticky nič z toho, čo učitelia žiadali, sa nepremietlo do tohto vyhlásenia.
Takže vás chcem pekne poprosiť, keby ste mi písomne potom dali tie konkrétne fakty, o ktorých ste ich hovorili, že vy si myslíte, že asi 7 alebo 6, že by ste mi to písomne dali.
Ďakujem.

Dobre, predložím to písomne.

Ďakujem. Otázka č. 12, pán poslanec Richard Vašečka sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu:
"Vážený pán minister, aký je váš postoj k žiadosti Združenia katolíckych škôl Slovenska o stiahnutie knihy Petra Pišťanka a Dušana Tarageľa Sekerou a nožom z povinnej literatúry pre stredoškolákov?"

Pán poslanec, dámy a páni, ďakujem za otázku. Ja som si vypočul vašu prezentáciu pred dvoma-troma dňami, mne sa páčila. Aj som pomerne dlho tlieskal, pretože si myslím, a ja mám rovnaké postoje životné ako vy. Ale takisto v rámci faktických poznámok tu boli aj iné názory, ako by to, ako by malo byť.
Takže prvé, čo bolo, keďže viem o tomto, o tomto prípade tejto povinnej literatúry alebo štandardizovanej publikácie, tak som si to pozrel a dokonca zhodou okolností včera som si zavolal riaditeľku Štátneho pedagogického ústavu, pod ktorú patrí komisia, ktorá sa zaoberá, zaoberá slovenským jazykom, literatúrou a takisto aj určovaním povinnej literatúry, v tomto prípade pre žiakov gymnázií so 4-ročným a 5-ročným vzdelávacím programom. Faktom je to, že táto komisia odporučila túto publikáciu. Vyjadrovalo sa k tomu viacero odborníkov, dokonca zo Slovenskej akadémie vied, je to ich názor, že by táto publikácia mala byť. A keď som sa pýtal na dôvody, povedali, že do roku 1990 akosi bolo obmedzené ako prezentovanie umeleckých diel, ktoré by mali trošku taký avantgardnejší obsah, a že po roku 1990 vzniklo podobnej literatúry veľmi veľa. Práve preto, že sa to akosi uvoľnilo v spoločnosti, a nechcem to povedať, že každý si mohol začať písať, čo chce, aby to nevyznelo vulgárne, ale jednoducho objavilo sa v tomto období pomerne veľa publikácii tohto typu a to povinné čítanie pre študentov gymnázií, mimochodom, sú to už ľudia, ktorí majú, ktorí sú plnoletí, tak zaradila táto komisia túto publikáciu do tohto výberu.
Nemám ešte ujasnený názor, čo s tým, pretože je to príliš čerstvé zo včera. Mňa skôr zarazila iná vec, keď som si pozrel prehľad povinnej literatúry, mne sa zdalo príliš málo publikácii, príliš málo položiek. Lebo keď si pamätám, čo som ja čítal na strednej škole, tak ten rozsah bol približne možno 3-4-krát väčší. Takže pozriem sa nielen na to a premyslím si, čo s touto publikáciou, lebo fakt je ten, že naozaj odráža to uvoľnenie sociálnych, spoločenských pomerov, aj keď hovorím, ja osobne (povedané so smiechom) mám na to oveľa tvrdší názor, či taká publikácia by tam mala byť, alebo nie. Ale v každom prípade, pre mňa bude dôležitejšie sa znovu v tejto komisii opýtať, prečo ten rozsah tej povinnej literatúry je taký malý, že je tam malá časť poézie, potom svetovej a slovenskej prózy. A ja sa domnievam, že tých diel by tam malo byť podstatne viac už len z toho dôvodu, že naša mládež málo číta. A potom sa domnievam, že z toho potom vyplýva, napríklad aj, ak to uvediem až do dôsledkov, aj nižšie výsledky čítanie s porozumením v PISA a podobne.
Takže mojou ambíciou bude sa na tento problém pozrieť nielen teda že včera, ale aj zajtra a vyriešiť to tak, možno odborníci zasadnú, povedia, že je to ten príklad, ktorý tam má byť, a možno nájdu iný príklad otvorenia sa literatúry, svetu alebo akýmsi otvoreným podmienkam, ktoré zavládli po roku 1990.

Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, sa prihlásiť.
Nech sa páči.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď aj za váš postoj. A myslím, že naozaj hodnotovo zhodneme v týchto veciach.
Ja chcem len zdôrazniť to, že aby sme nedošli k omylu, že ide, ide o postoj, kde nechceme niečo zakazovať, ale pýtame sa na niečo, čo je zaradené medzi niečo povinné. Takže v každom prípade akceptujem slobodu a voľnosť výberu aj u mladých ľudí, u stredoškolákov, o to viac u dospelých ľudí a plnoletých.
Len ma zaujímalo ten postoj, pretože Združenie katolíckych škôl Slovenska naozaj prezentuje veľkú skupinu škôl, ktoré dosahujú aj výborné výsledky, a, pochopiteľne, ide mi o výchovu, o vzdelanie, o pozdvihnutie ducha a kultúry. A myslím si, že samotné čítanie kníh je dneska niečo, k čomu potrebujeme motivovať mladú generáciu. Ja sám teda veľmi rád, veľmi rád čítam a povzbudzujem k tomu aj svoje deti, ktoré už čítať vedia, lebo mám ešte také jedno, čo nevie. Takže ďakujem vám, a som rád, že sa tým tak otvorene zaoberáte, že ste zástancom slobody, voľnosti výberu, takého toho normálneho demokratického, na druhej strane sú vám jasné tieto hodnoty.
Takže ďakujem za vašu odpoveď.

Ďakujem pekne.