3. schôdza

Ďakujem, pán minister. Viem, že túto vec ste zdedili, neni to nič príjemné. V každom prípade nie je to len gorlický uzol v Prešove, je to spojenie Košice - Prešov - Bratislava alebo viac-menej, keďže D1 tam nie je, všetkých zaujíma hlavne termín, kedy tam uvidíme pracujúcich, resp. robotníkov, ktorí tam začnú fyzicky fungovať. To je asi najdôležitejšie a termín dostavby tých desať mesiacov, jasné, skôr sa to nedá.
V každom prípade vám ďakujem a dúfam, že budete venovať zvýšenú pozornosť tomuto problému.
Ďakujem.

Osobne mi to leží na srdci, takže, tak ako som povedal, je to desať mesiacov a počítam v týždňoch, že dôjde k podpisu zmluvy a uvidíte mechanizmy.

Ďakujem pekne. Dobrý deň. A čo sa týka tejto otázky, v súčasnosti platná legislatíva v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe alebo v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti definuje, čo je neodkladná zdravotná starostlivosť, a v rámci nej je subsumované, že neodkladnou zdravotnou starostlivosťou zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri pôrode. To je veľmi podstatné povedať, že pôrod sa vníma ako neodkladná zdravotná starostlivosť, neexistujú zákonom stanovené lehoty, dokedy by sa mala poskytnúť, ale neodkladná zdravotná starostlivosť je potom priamo súvisejúca. Samotné plánovanie pôrodov asi, asi vieme, ako prebieha, väčšinou sú tie termíny jasné a potom sú prípady, kedy dochádza k urgentným stavom, že je potrebné sa v nejakom čase dostať alebo poskytnúť túto neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Zrušením pôrodnice v Banskej Štiavnici dochádza k stavu, kedy musíme hovoriť o počte ľudí aj zároveň. V prípade Banskoštiavničanov, tam bolo v roku 2015 vykonaných 489 alebo sa narodilo 489 detí a z toho iba 68 detí boli Banskoštiavničania. To znamená, že tá väčšina ľudí dochádzala do pôrodnice do Banskej Štiavnici za účelom teda toho pôrodu, vykonania pôrodu z iných regiónov, takže teraz je ten stav trošku ako keby vice versa, že tých 14% Banskoštiavničanov má prichádzať do pôrodnice v okolí regiónu.
My sme sa stretli alebo ja som mal aj stretnutie s iniciatívou alebo zástupcovia občianskej iniciatívy Právo na zdravotnú starostlivosť v regiónoch, s ktorými sme diskutovali túto vec, a hovorili sme o nemocnici v Žiari nad Hronom, kam asi budú dnes spadať najbližšie títo občania, Banskoštiavničania.
Zároveň, ale treba teda sa dostať k tej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čo v prípade, že skutočne ten pôrod je v tom urgentnom stave. V súčasnosti v Banskej Štiavnici fungujú dve RZP-čky, rýchla záchranná pomoc, pohotovosť, s tým, že sme diskutovali, že chceme transformovať jednu RZP na RLP, to znamená pohotovosť s lekárskou, s lekárom v posádke. Na to potrebujeme, na RLP, potrebovať minimálne štyroch lekárov s plným úväzkom plus jedného s polovičným alebo viacerých s čiastkovým úväzkom. Predbežne sme túto informáciu diskutovali, že RLP by malo byť k dispozícii od 1. septembra. Ja som požiadal aj mojich ľudí, aj sme diskutovali opakovane s tým, že by sme chceli ešte do letných prázdnin zabezpečiť RLP nielen kvôli teda pôrodom, ale aj kvôli tomu, že Štiavnica je turistickým mestom. Prichádza aj predsedníctvo, bude zvýšená, by som povedal, atraktivita návštev, turizmu a pod. a je potrebné, aby sme tam mali takúto lekársku pohotovosť.
Toľko asi k tejto otázke.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď aj za to, že ste v podstate už tú moju druhú otázku čiastočne alebo teraz zodpovedali, lebo na ňu už asi nezvýši, veľmi si to vážim.
Ja som len toľko chcel povedať, že vy ste povedali, že tam teda tých 68 Banskoštiavničanov rodilo, len tam je taký veľký región. To je Zvolen, Žiar nad Hronom, Levice, Lučenec a medzitým v podstate nič, žiadna pôrodnica. Takže tam naozaj to bol oveľa väčší spádový región, tam chodili obyvatelia rodiť aj z okolitých, skrátka dediniek, mestečiek atď., a preto mňa veľmi zaujímalo práve, že či máte nejakú koncepciu časovej dostupnosti, kedy sa tí pacienti môžu dostať do pôrodnice, pretože ja napr., čo teda viem, tak v Českej republike je to zhruba 45 minút. Pokiaľ by sme niečo takéto mali, to je potom aj otázka, že či to budete sa snažiť dať do tej novej siete, ktorú budete pripravovať alebo prehodnocovať na Slovensku, keďže vlastne tá sieť je zatiaľ definovaná len na počty akútnych a chronických lôžok, ale nie na časovú dostupnosť, ktorá je veľmi dôležitá práve pri tej odvrátiteľnej úmrtnosti, pretože tá odvratiteľná úmrtnosť je priamo úmerne závislá od časovej dostupnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Ďakujem. Zareagujem ešte, nemáme lehoty a pripúšťam, že možno je to 45 minút, ale teraz sa bavíme v tom čase, kedy dochádza k nejakému spontánnemu pôrodu alebo komplikáciám, kedy je potrebné zabezpečiť odvrátenie, teda to, čo ste povedali, na záchranu života, pretože poväčšine tie pôrody prebiehajú v plánovaných termínoch, to znamená, že tieto rodičky prichádzajú do nemocnice v plánovanom termíne, kedy je ešte, v prípadoch, ktorý ste naznačili vy, ešte som možno zabudol spomenúť záchrannú zdravotnú službu a povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, kedy je povinnosť zabezpečiť aj poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom u najbližšieho poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, a práve na to potrebujeme mať v podstate túto, RLP-čko. Čo sa týka tých dôvodov, aj a keď už nebude ten čas, tak rýchlo len poviem tie dôvody.
My sme neboli informovaní Svetom zdravia ako prevádzkovateľom tejto nemocnice, dozvedeli sme sa to z médií. Tie dôvody, keď sme potom diskutovali, sú tie, že v podstate tam mal iba troch lekárov, v tejto pôrodnici. Chýbalo celé anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, ktoré v určitých prípadoch, ktoré môžu nastať, aj pôrodoch, sú dôležité, aby tam boli odbornosti a lekári na to, aby zabezpečili túto zdravotnú starostlivosť. To znamená aj z hľadiska bezpečnosti pacienta táto pôrodnica nie úplne spĺňala štandardy. A súhlasím, že treba, a my sme aj v rámci iniciatívy tejto, občianske združenie za túto iniciatívu, ale aj v rámci nášho rezortu diskutovali, že by som chcel teda počuť, ako pre tento región je zabezpečované poskytovanie zdravotnej starostlivosti a komunikácia pre občanov, že vedia kam chodiť, že žiarska pôrodnica bude dostatočne vybavená na tento nápor a tak ďalej.
Takže tomu viem potom následne dať, keď budeme mať všetky tieto informácie, v priebehu krátkeho času, či už cez výbor, alebo iným spôsobom, vám dať vedieť.

Pán poslanec, ďakujem za otázku. Bude pomerne ťažké, lebo by to bolo na dlhšiu diskusiu, povedať, v ktorom konkrétnom odseku je ktorý bod deklarácie zakomponovaný.
V každom prípade, keď som si pozrel deklaráciu aj programové vyhlásenie vlády, ktoré, mimochodom, už asi som začal školstvom, má 12,5 strany, čo je oproti predchádzajúcim programovým vyhláseniam vlády za túto časť rozsah nevídaný, tak z toho výpočtu, ktorý, keď som to porovnal, tak mi vyšlo, že v regionálnom školstve tá časť deklarácie obsahovala 8 bodov, vysoké školy 10 bodov a z môjho pohľadu - z môjho - bolo zahrnutých do programového vyhlásenia vlády po sedem bodov z jednej časti z regionálneho školstva a takisto sedem bodov z vysokého školstva. Dokonca tam bolo, zahrnutý aj bod, ktorý sa týka financovania, aj keď teda faktom je to, že, a tie sumy, ktoré tam boli uvedené, 25 %, 10, 10, 10, tak v programovom vyhlásení vlády nie sú, pretože tieto finančné požiadavky sú pomerne vysoké a takisto treba zvažovať aj iné rezorty a možnosti štátu.
V každom prípade ja som uviedol opakovane, že tie sumy, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, to znamená od 1. septembra platové tarify 6 %, potom od 1. januára roku 2018 tri roky za sebou po 6 % považujem ako nevyhnutné minimum na uskutočnenie reformy. Pretože ak chceme reformu uskutočniť tak, ako je napísaná v programovom vyhlásení vlády, tých finančných prostriedkov treba viac. Takisto aj by som rád uviedol to, že po prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády objavili verejné výdavky ako také, že sa tam objavili konkrétne údaje. Faktom je to, že v roku 2012 tam bolo uvedené, že je, že by bolo možné dosiahnuť pri viaczdrojovom financovaní 5 % hrubého domáceho produktu naraz, teda na výšku 5 % hrubého domáceho produktu. Ale v tomto prípade ide o verejné výdavky a sa objavili po prvýkrát.
Moje slová o približnom tom zohľadnení nakoniec nepriamo potvrdil aj pán Ondek, predseda školských odborov, ktorý povedal, že z deklarácie sa v programovom vyhlásení vlády objavilo približne 80 % požiadaviek. Tak to by približne korešpondovalo s tým, čo som pred chvíľou povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem, pán minister. Prakticky odpovedali ste mi na moju otázku, a nie konkrétne, ale trošku ste sa takým vyhýbavým spôsobom snažili obísť tú podstatu, ktoré konkrétne fakty z deklarácie alebo z požiadaviek, požiadaviek učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády. Nemyslel som platové záležitosti alebo finančné niektoré veci, ale skôr iné konkrétne fakty. Pretože ak by to bolo naozaj tak, ako ste to vy povedali, tak potom prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman by nepovedal po stretnutí s vami, resp. s pánom Dankom ako predsedom parlamentu, že programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre učiteľov a prakticky nič z toho, čo učitelia žiadali, sa nepremietlo do tohto vyhlásenia.
Takže vás chcem pekne poprosiť, keby ste mi písomne potom dali tie konkrétne fakty, o ktorých ste ich hovorili, že vy si myslíte, že asi 7 alebo 6, že by ste mi to písomne dali.
Ďakujem.

Dobre, predložím to písomne.

Pán poslanec, dámy a páni, ďakujem za otázku. Ja som si vypočul vašu prezentáciu pred dvoma-troma dňami, mne sa páčila. Aj som pomerne dlho tlieskal, pretože si myslím, a ja mám rovnaké postoje životné ako vy. Ale takisto v rámci faktických poznámok tu boli aj iné názory, ako by to, ako by malo byť.
Takže prvé, čo bolo, keďže viem o tomto, o tomto prípade tejto povinnej literatúry alebo štandardizovanej publikácie, tak som si to pozrel a dokonca zhodou okolností včera som si zavolal riaditeľku Štátneho pedagogického ústavu, pod ktorú patrí komisia, ktorá sa zaoberá, zaoberá slovenským jazykom, literatúrou a takisto aj určovaním povinnej literatúry, v tomto prípade pre žiakov gymnázií so 4-ročným a 5-ročným vzdelávacím programom. Faktom je to, že táto komisia odporučila túto publikáciu. Vyjadrovalo sa k tomu viacero odborníkov, dokonca zo Slovenskej akadémie vied, je to ich názor, že by táto publikácia mala byť. A keď som sa pýtal na dôvody, povedali, že do roku 1990 akosi bolo obmedzené ako prezentovanie umeleckých diel, ktoré by mali trošku taký avantgardnejší obsah, a že po roku 1990 vzniklo podobnej literatúry veľmi veľa. Práve preto, že sa to akosi uvoľnilo v spoločnosti, a nechcem to povedať, že každý si mohol začať písať, čo chce, aby to nevyznelo vulgárne, ale jednoducho objavilo sa v tomto období pomerne veľa publikácii tohto typu a to povinné čítanie pre študentov gymnázií, mimochodom, sú to už ľudia, ktorí majú, ktorí sú plnoletí, tak zaradila táto komisia túto publikáciu do tohto výberu.
Nemám ešte ujasnený názor, čo s tým, pretože je to príliš čerstvé zo včera. Mňa skôr zarazila iná vec, keď som si pozrel prehľad povinnej literatúry, mne sa zdalo príliš málo publikácii, príliš málo položiek. Lebo keď si pamätám, čo som ja čítal na strednej škole, tak ten rozsah bol približne možno 3-4-krát väčší. Takže pozriem sa nielen na to a premyslím si, čo s touto publikáciou, lebo fakt je ten, že naozaj odráža to uvoľnenie sociálnych, spoločenských pomerov, aj keď hovorím, ja osobne (povedané so smiechom) mám na to oveľa tvrdší názor, či taká publikácia by tam mala byť, alebo nie. Ale v každom prípade, pre mňa bude dôležitejšie sa znovu v tejto komisii opýtať, prečo ten rozsah tej povinnej literatúry je taký malý, že je tam malá časť poézie, potom svetovej a slovenskej prózy. A ja sa domnievam, že tých diel by tam malo byť podstatne viac už len z toho dôvodu, že naša mládež málo číta. A potom sa domnievam, že z toho potom vyplýva, napríklad aj, ak to uvediem až do dôsledkov, aj nižšie výsledky čítanie s porozumením v PISA a podobne.
Takže mojou ambíciou bude sa na tento problém pozrieť nielen teda že včera, ale aj zajtra a vyriešiť to tak, možno odborníci zasadnú, povedia, že je to ten príklad, ktorý tam má byť, a možno nájdu iný príklad otvorenia sa literatúry, svetu alebo akýmsi otvoreným podmienkam, ktoré zavládli po roku 1990.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď aj za váš postoj. A myslím, že naozaj hodnotovo zhodneme v týchto veciach.
Ja chcem len zdôrazniť to, že aby sme nedošli k omylu, že ide, ide o postoj, kde nechceme niečo zakazovať, ale pýtame sa na niečo, čo je zaradené medzi niečo povinné. Takže v každom prípade akceptujem slobodu a voľnosť výberu aj u mladých ľudí, u stredoškolákov, o to viac u dospelých ľudí a plnoletých.
Len ma zaujímalo ten postoj, pretože Združenie katolíckych škôl Slovenska naozaj prezentuje veľkú skupinu škôl, ktoré dosahujú aj výborné výsledky, a, pochopiteľne, ide mi o výchovu, o vzdelanie, o pozdvihnutie ducha a kultúry. A myslím si, že samotné čítanie kníh je dneska niečo, k čomu potrebujeme motivovať mladú generáciu. Ja sám teda veľmi rád, veľmi rád čítam a povzbudzujem k tomu aj svoje deti, ktoré už čítať vedia, lebo mám ešte také jedno, čo nevie. Takže ďakujem vám, a som rád, že sa tým tak otvorene zaoberáte, že ste zástancom slobody, voľnosti výberu, takého toho normálneho demokratického, na druhej strane sú vám jasné tieto hodnoty.
Takže ďakujem za vašu odpoveď.