40. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som len pár slov na záver chcela povedať, že o pár dní uplynie rok, odkedy bol zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina, a práve Ján Kuciak písal o týchto prípadoch, ktoré sa stali, o týchto kšeftoch s pozemkami a už aspoň z úcty k tomuto novinárovi a k zavraždenej jeho snúbenici by sme... A chcem apelovať na všetkých poslancov, hlavne poslancov koalície, aby tento návrh, spravodlivý návrh zákona podporili.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by mal nasledovať prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, prekladateľkou je pani poslankyňa Shahzad a spravodajcom pán poslanec Mihál. Nevidím ich v rokovacej sále, strácajú poradie.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1287 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 1355.
Návrh uvedie pán poslanec Matovič, nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1287.]

Dobrý deň. Kolegovia, hojný počet nás tu je, po tých zvýšených platoch o 1 500 eur by som tu očakával, že si sem pridáme ešte stoličky a budeme tu viacerí, a nie, že nás tu bude dokopy 10.
Tento návrh zákona sa zaoberá niečím, čo dávno sme mali v sociálnom štáte Roberta Fica mať vyriešené, lenže my sa tvárime, že ten problém tu neexistuje. Na jednej strane hovoríme, že nám vadí extrémizmus, že nám vadí Kotleba, že nám vadia fašisti, že nám vadia ľudia, ktorí zneužívajú také nízke pudy takej protirómskej nenávisti v našej spoločnosti, ale na druhej strane vôbec sa nesnažíme ten problém riešiť.
Náš návrh zákona hovorí o tom, aby sme zaviedli pre, zjednodušene hlavne teda pre deti z rómskych osád povinnú škôlku, aby sme tieto deti podchytili vo výchove čím skorej, lebo jednoducho keď ich sa snažíme chytiť vo výchove alebo podchytiť neskôr, už to nie je, bohužiaľ, účinné. Včera vyšla vlastne štúdia, ktorá krásne o tomto hovorí, tie výsledky sú jednoznačné a to je zase opäť takisto ako pri platoch, kedy sociálne cítiaca sociálna demokracia bez hanby sirotám dva..., dá navyše 2,70 a poslancom 1 500 eur. Takže to je takisto výsledkom, to, že vlastne tie deti sa naďalej vychovávajú v blate, v škôlke nie sú, toho, že táto vláda nemá za cieľ riešiť v skutočnosti problémy, táto vláda má v skutočnosti za cieľ robiť biznis a problémy len zneužívať na svoju vlastnú popularitu poukazovaním na osady a ukazovať, že tam sú tí zlí. Tak to presne robil Hitler.
Čiže viacej bude v mojom vystúpení, do ktorého sa zároveň týmto hlásim k rozprave.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Poliačikovi, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre financie a rozpočet, Výbor NR SR pre sociálne veci a, samozrejme, školský, ktorý tiež je navrhnutý ako gestorský. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní školy..., čítaní výbory prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu.
Písomne sa prihlásil za klub Ľudová strana Naše Slovensko Milan Mazurek, ale v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán predkladateľ, takže najprv pán Matovič a potom pán poslanec Mazurek.

Takže ešte raz, vážení kolegovia, ale hlavne teda tých 140 prázdnych stoličiek, ktoré beriete plat po novom približne 4-tisíc eur v novom..., v čistom, čiže o 1 500 eur v hrubom viac jako, jako minulý rok, tak prihováram sa vám, prázdne stoličky, ktoré si sem zvolili ľudia ako svojich zástupcov, že je tu jeden veľký problém, ktorý dlhodobo Slovensko trápi, a skúsim na, na ten problém sa pozrieť tak opačne.
Opýtam sa kolegu Mazureka, že či by sa chcel narodiť ako dieťa v osade. Zakláňa hlavu, usmieva sa, predpokladám, že odpoveď je, že asi nie. Nemusíme sa hrať, že by povedal, že áno. Preto som si ho vybral, lebo je to strana, ktorá, myslím si, že aj on to uzná, že dosť často zneužíva tento problém, tento neriešený problém v svojej, v svojej politike, a, inak povedané, ak by tento problém, alebo vládna koalícia, hlavne strana SMER, ktorá tu už tu jedenásty či koľký rok, jedenásty rok drží kľúče od miešačky, ak by tento problém riešila, tak nejakí kotlebovci by ani nevznikli. Alebo vznikli, ale stále by tam pochodovali ako smiešni nejakí pajácovia po ulici, ale nemali by agendu, lebo nemohli by ukazovať niekam do osád, že sú tam ľudia, ktorí nerobia, sú tam deti, ktoré dobre neštudujú, a sú tam deti, ktoré prepadajú a na ktoré platíme kopu peňazí vo vzdelávaní.
Čiže, inak povedané, to, že tu 11 rokov strana SMER tento problém nerieši, dôsledok toho je tu, že tu sedia poslanci za ĽSNS a konkrétne aj poslanec Mazurek. Inak povedané, pán poslanec Mazurek by vám mal kúpiť veľkú kyticu každému jednému - aj ostatní poslanci -, lebo vlastne bez vás by tu oni neboli. Inak povedané, Kotleba je dieťa Roberta Fica. On so ho nadájal na svojej hrudi, on ho vychoval, on mu vytvoril podmienky, aby sa do parlamentu dostal, lebo jednoducho iba svojimi vlastnými schopnosťami bez neriešeného rómskeho problému by sa do parlamentu nedostal. Tým som chcel naznačiť to, že mali by sme byť zodpovední, ľudia si nás zvolili na to, aby sme riešili problémy, a nielen zneužívali problémy, rozprávali o nich vtedy, keď nám to vyhovuje, a huckali ľudí alebo nabádali, alebo zneužívali také to zlo, ktoré v nich niekde drieme, že keď nevedia si v tom, v tom svojom životnom rozpoložení vysvetliť okolnosti, tak hľadajú toho nepriateľa niekde inde. Tak ako počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch prišiel veľký to mysliteľ Adolf Hitler, ukázal prstom, že to tí Židia sú za všetko zodpovední, a tí ľudia, keďže nemali odpovede, tak si povedali, že áno, tak to asi bude. Jednoducho zneužil tému, zneužil nejaké etnikum, na základe toho získal moc a vieme, aké to malo následky. To isté urobil SMER neriešením tohto problému a dnes ten problém nám v podstate narástol a máme ešte aj druhý problém, okrem rómskeho máme fašistický problém.
Ale teda k návrhu zákona. Náš návrh zákona predkladáme, ja už ani tiež neviem spočítať koľkokrát. Prvýkrát ho predkladal prvý rómsky poslanec, ktorého sme my sem dotiahli do parlamentu, Peter Pollák, ktorého sme dali napriek tomu, že sme vedeli, že je taká, taká tá predpojatosť, predsudky voči Rómom na Slovensku, sme ho dali na..., do prvej desiatky na kandidátke, nehanbili sme sa za neho a urobili sme to preto, lebo sme chceli ukázať deťom v osadách, že keď sa budú učiť, keď sa budú snažiť, tak môžu byť z nich aj poslanci Národnej rady. Môžu stáť na tom pomyselnom piedestáli spoločnosti, čo by sme asi teda mali byť, aj keď ja sa tak osobne sám necítim.
Urobili sme to preto, lebo je to správne, a na druhej strane nestačí len ukázať pozitívny vzor, ale treba aj vytvoriť tým deťom v tých osadách podmienky, aby mohli taký nejaký príklad sledovať. V skutočnosti, keď prídete do osád, a je ich požehnane, je ich niekoľko stoviek, tak vo väčšina v tých osa..., väčšine osád nie je žiadna škôlka alebo, inak povedané, nie je miesto pre rómske deti z osady v tej bielej časti dediny, ktorá je zaplnená deťmi z tej bielej časti dediny. Sú ale osady, v ktorých škôlka je, alebo teda dedina, ktorá prijme tie deti z osady, nie všetky, niektoré zostanú doma, niektoré do škôlky chodia, a je minimum osád, kde všetky deti, ktoré do škôlky chcú chodiť, aj to miesto v tej škôlke k dispozícii majú. No a čudovali by sa rasisti, či svetoví, alebo slovenskí, tomu, že tie deti, ktoré do tej škôlky chodia od tých troch rokov, tak, čuduj sa svete, majú v škole potom úplne rovnaké výsledky ako tie biele deti. No čím to asi bude? Možno rasisti povedia, že keďže sa im nejako potom rozpadá argumentačná pôda pod nohami, že to asi bude tým, že sú to nejaké výberové deti alebo do nich nejako viacej tlačíme rozumu v noci do hlavy a vlastne preto majú lepšie alebo rovnaké výsledky ako tie biele deti, lebo rasisti si povedia, lebo fašisti, že vlastne tie rómske deti, to sú nejaké menejcenné, oni majú iba polku mozgu, oni sa do..., do ich hlavy sa nedá dostať viacej informácií, lebo sú geneticky degenerované, a podobné sprosté reči. Ale nie. Fakty hovoria jasne. Deti, ktoré z osady chodia do škôlky od troch rokov, majú úplne rovné výsledky v škole ako deti z bielej komunity, čiže nerómske deti v tej danej dedine. A to teda podotýkam, že majú veľmi ťažké teda to prostredie vytvorené alebo zložité prostredie, že nemajú možno také komfortné zázemie ako tie ostatné deti.
Inak povedané, keďže tu nie je, je tu nejaký rómsky problém a vadí nám, že dospelí ľudia nerobia z tejto komunity, tak mali by sme dať tým deťom šancu, aby sa chytili v živote, a keďže oni sa nevedia samé postaviť na nohy, lebo jednoducho sú vychovávané v blate, veľa z nich nemá ani vlastnú posteľ, len má svoj vlastný koberec, starý, ktorý je hodený niekde v rohu na posteli, a potom si každé decko stiahne koberec na zem a na tom, na tejto kvázi posteli v noci spí. Žiadne, alebo nie, väčšina z nich nemá svoj vlastný stolík, nemá mamu, ktorá by mu čítala rozprávky, tak v takomto v „podnetnom prostredí“, samozrejme, to dieťa sa nevzdeláva, nechystá sa do tej školy.
A potom sa stane to, že to dieťa do tej škôlky sa nedostane, príde na zápis ako šesťročné tam sa ho teta psychologička alebo teta učiteľka opýta niečo v slovenčine a ono na ňu pozerá a nerozumie. A odkiaľ by to malo rozumieť to decko? Ono sa v tej osade, blate neučí po slovensky. Ono tam rozpráva po cigánsky, po rómsky ako chcete, ale po slovensky nie. Tým pádom teta jedna, druhá povedia, že však asi je trošku mentálne postihnuté, no však teda dáme mu priestor, nech sa doučí tú slovenčinu, však o rok odklad. To decko príde 7-ročné na zápis a čo s stane? Tie isté otázky, hops, jedna teda, druhá teta si povedia, však on je menťák, tak mu dáme mentálne postihnutie typu B a bác do špeciálnej školy. A čo sme vyriešili? Že desať rokov potom povinná školská dochádzka, ktorú musí teda chodiť do školy ale dieťa, ktoré v siedmich rokoch alebo do sedem rokov bolo vychovávané v blate, v osade, v chudobe, v absolútnej chudobe, ktoré vie o živote viac jako priemerný 15-ročný pubertiak, tak zrazu do tohoto decka ideme niečo vštepovať v tej špeciálnej základnej škole, kde je väčšina zase znova rovnako detí plus-mínus z rovnakej sociálnej situácie z rovnakých podmienok, v čom je podnetné to prostredie? Čo sa tým vyrieši? Nič. A dopadne to ako? Že to dieťa skončí v siedmom ročníku tú špeciálnu školu, ale že dva-tri ročníky si zopakuje alebo sa dostane aj na nejakú špeciálnu učňovku, ale keďže všade sú trošku uvoľnené kritéria, tak v skutočnosti si tú prácu za to alebo s takýmto vzdelaním prácu veľmi ťažko môže nájsť. Áno, v týchto rokoch, tento a minulý, si dosť ľudí aj z osád našlo prácu. Aj legálnu prácu, kým predtým možno malo väčšina tých ľudí, iba nelegálnu prácu, lebo jednoducho firmy už museli teda zobrať aj týchto ľudí do práce, hoci pred tým by ich nechceli. Ale kríza znova príde a znova tí ľudia zostanú bez práce, v chudobe a chudoba je pasca. Vieme všetci, že zase zároveň mnohodetnosť je znakom chudoby. Keď si pozriete kdekoľvek po svete alebo aj v minulosti, čím viacej detí, tým chudobnejšie rodiny, inak povedané, čím chudobnejšia rodina tým viacej detí. Jednoducho mnohodetnosť je znak chudoby. Čiže by som chcel aj kolegom z ĽSNS povedať, že nie, nekritizujme tie osady, neukazujme na tých Rómov v tých osadách. Ja pevne verím, že, kolega Mazurek, že aj vo vás je taká, taká tá základná spravodlivosť niekde, že možno to iba si poviete, že tak hráte tu nejaké divadlo, chcete mať nejaké percentá, chcete za to dostať nejaké peniaze, chcete byť strana, fajn. Ale tým deckám neubližujme, tie decká za to nemôžu a z tých detí vyrastú dospelí ľudia. Za to môžu títo ľudia, kritizujte SMER, že ten problém nerieši, lebo to je v skutočnosti ich maslo. Lebo my keď tým deťom nedáme šancu, keď im nedáme pomocnú ruku, keď ich nezoberieme do tej škôlky v tom rannom veku, tak s tých detí nevyrastie nič použiteľné na pracovnom trhu. Jednoducho základná logika. Predstavte si teda vy, v takýchto situáciách je to najlepšie. Predstavte si, že vy ba ste sa narodili v tej osade. Búda zbitá 3-krát 4 metre z dosák, že tam môžete strčiť medzi tie dosky ruku, jedna posteľ v rohu a v takej chatrči som bol v Jarovniciach. V rohu jedna posteľ, jedna váľanda, na tom desať kobercov. Tá rodina mala osem detí alebo deväť detí, dokopy ich bývalo tuším jedenásť, čiže vlastne oco, mama, 9 detí, 11. Jedenásť ľudí v búde 3-krát 4 metre. To je meter štvorcový na jedného. Priemerný Slovák v bytoch, priemerný byt je 65 metrov štvorcových a v priemere v ňom bývajú traja ľudia. Čiže priemerne bývame na životnom priestore 22 metrov štvorcových. V tej chatrči, tie deti majú životný priestor jeden meter štvorcový. Tam sa nepomestí jedenásť postelí, tam sa pomestí iba tá jedna, s tými ďalšími desiatimi kobercami. V takejto, v takomto životnom priestore, nemotivačnom životnom priestore len zlyhávajúci štát tie deti nechá napospas tomuto osudu. Len zlyhávajúci štát, a nie sociálny štát Roberta Fica, len zlyhávajúci štát nechá tie deti, nech sa boria tým životom a nech z nich vyrastú uvedomelí občania.
Aké to dieťa má podnety, pozitívne podnety? Toto je jeho životné prostredie, ten meter štvorcový jak dva psi, možno aj pes na Slovensku v priemere má väčšiu búdu jako to decko v tej osade. Takto ste nechali tie deti žiť. Za tých 10 rokov tam vyrástlo, 50-tisíc nových detí sa tam narodilo. 50-tisíc nových zamestnancov sme tu mohli mať, ktorí nám budú chýbať, áno, je to otázka času, kedy nám veľmi budú chýbať, lebo ako Slovensko veľmi zásadne starneme. Ale z tých 50-tisíc ľudí, je reálne použiteľných na pracovnom trhu možno 5-tisíc?! Ostatní budú použiteľní tak na zákazníkov, alebo zamestnancov sociálneho úradu, alebo teda úradu práce, kde budú dostávať dávky. A to ste za to zodpovední vy. Toto je osud detí, ktorých ste zničili, že lebo ste miesto toho, aby ste problém riešili, tento problém zneužívali.
Čiže nielen že ste ho neriešili, ale vy ste ho ešte aj zneužívali. A keď teda neviete, ako ste ho zneužívali, mne to v poslednej dobe pár ľudí vyčíta, že nazvem, keď prídem na nejakú debatu s Erikom Tomášom, že ho nazvem Goebbelsom, jednoducho nazvem, aj teraz keď tu nesedí, aj keby že tu sedí, mu to poviem takisto. Takisto Goebbels Hitlerovi robil propagandu, kde mu radil, zneuži tie nízke pudy v tých ľuďoch, zneuži to v tých Nemcoch, neznášajú tých Židov, povedz, že tí Židia sú za to zodpovední, za to zlo, ktoré tu máme. Tak tento goebbels Erik Tomáš, keď Ficovi pred dva a pol rokmi tieklo do bot, tak nevedel, čo jako sa z toho nejako vymotať, bola tu kauza nejakého Baštrnáka a podobne, tak zrazu zo dňa na deň prišiel, že Cigáni v osadách, naučíme ich robiť a to všetko musí robiť! A Cigáni sem, Cigáni tam, Cigáni sem, Cigáni tam, v priebehu mesiaca možno desať razy v médiách naozaj v exkluzívnych mediálnych priestoroch. Mediálny, hlavný mediálny poradca bol Erik Tomáš. Bolo to z jeho pera. Čiže vy vlastne aj to, čo ste spôsobili, alebo ten problém, ktorý ste neriešili, keď vám tečie do bot, ste ho schopní vlastne zneužiť a zahrávať sa na tie najnižšie pudy, ktoré medzi nami v spoločnosti sú. Hanbil by som sa za to, to neni sociálne cítenie, toto neni sociálna demokracia, toto je čistý fašizmus, ktorý ste predvádzali, a preto Erik Tomáš je goebbels a vy ste fašistická strana, čo sa týka riešenia rómskeho problému a zneužívania tohto problému... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Matovič, chcem vás upozorniť, že je 14.00 hod. Na ako dlho to ešte máte?

Matovič, Igor, poslanec NR SR
To posunieme potom na utorok.

Dobre. Na budúci týždeň k tomu budeme rokovať. Dve technické záležitosti. Jedna k vášmu prejavu, pán poslanec Matovič, to je len naozaj technická. Ja som hendikepovaná, keď predsedám, nemôžem ísť do faktickej poznámky.
Ale prvá bola SaS v roku 2010 s povinnou predškolskou výchovou pre rómske deti. V roku, pod Radičovej vládou sa to dostalo z nášho pera do programového vyhlásenia vlády a prvá som bola ja, čo som to predkladala na pôde parlamentu, a to opakovane. Pán Polák v tom čase patril ku kritikom toho, že je to povinné. Chcel to robiť motivačne. Takže to je naozaj len technické usmernenie. Ale my to podporíme, samozrejme.
Druhá vec, ktorú vám chcem povedať, pripomínam, že rokovanie 40. schôdze Národnej rady bude v utorok 5. februára 2019 pokračovať o 9.00 hod. bodmi 29 až 32. To sú tie body, čo sme si odsúhlasili, minister hospodárstva a minister dopravy a výstavby.
Ďakujem pekne a všetkým vám želám pekný víkend.

Môžem k tomu iba ešte dopovedať. Patrilo by sa, je to ako asi smola, naozaj že sa predsedajúci nemôže do..., s faktickou, čo sa mi zdá hlúposť. Na druhej strane, keď teda chce využiť ten mikrofón, podľa mňa mal by počkať v poradí, ako sú tí ostatní ľudia prihlásení.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)
==