40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, Slovenská republika pozorne sleduje aktuálny vývoj vnútropolitickej situácie vo Venezuele a úplne podporuje obe vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Federicy Mogheriniovej k danej téme zo dňa 23.1 a 26.1. 2019, v ktorých oznámila, že EÚ vyjadruje plnú podporu venezuelskému Národnému zhromaždeniu a jej predsedovi. SR sa nezúčastnila na inaugurácii pána Maduru v Karakase 10. 1. a týmto krokom jasne signalizovala, že nepovažuje voľby, v ktorých sa Maduro stal prezidentom krajiny, za legitímne a demokratické. Slovenská republika ako súčasť EÚ a demokratického sveta, považuje Národné zhromaždenie na čele s Guidózom za legitímny orgán demokraticky zvolených zástupcov ľudu Venezuely.
Slovenská republika v línii s vyhláseniami Federicy Mogheriniovej považuje mierové a inkluzívne demokratické riešenie vyhlásenie nových demokratických volieb za jedinú udržateľnú cestu zo súčasnej politickej slepej uličky a hlbokej spoločenskej krízy vo Venezuele. Ďalej Slovenská republika považuje z hľadiska riešenia súčasnej vnútropolitickej a spoločenskej krízy v krajine za prvoradé aj stanovenie konkrétneho časového rámca pre Madurovu administratívu na vyhlásenie nových transparentných prezidentských volieb a v prípade uznania Juana Guidóza za dočasného prezidenta Venezuely sme za postupne stupňujúci prístup zo strany členských štátov Európskej únie, zároveň sme v tejto otázke za jednotnú pozíciu Európskej únie.
Slovenská republika je pripravená podporiť demokratické riešenie situácie. A to aj prostredníctvom okamžitého zriadenia medzinárodnej kontaktnej skupiny. Táto skupina, alebo táto otázka bude aj predmetom rokovania ministrov zahraničných vecí a, respektíve, pardon, bola dňa 31. januára, na vytvorenie ktorej má Federika Mogheriniová súhlas ministrov zahraničných vecí všetkých členských štátov už od októbra 2018. Slovenská republika sa stotožňuje s názorom vysokej predstaviteľky, zdôrazňujúcim, že ak nedôjde k vyhláseniu nových volieb s potrebnými zárukami v najbližších dňoch, Európska únia podnikne ďalšie potrebné kroky. Jednou z možností, o ktorých s partnermi EÚ diskutujeme, je aj uznanie, alebo otázka uznania Guidóza za prezidenta, respektíve za legitímneho partnera EÚ. V tomto prípade preferuje koordinovaný spoločný postup členských štátov EÚ a nebude prijímať samostatné kroky, aj keď sme si vedomí reality, že časť krajín EÚ už je pripravená aj na bilaterálne uznanie.

Doplňujúca otázka, pán poslanec? Áno, pán poslanec chce doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, predpokladám, že skôr by som mal asi adresovať doplňujúcu otázku pánovi ministrovi, ale predsa len, je to pomerne blízko aj k vášmu rezortu. Sme v krajnom prípade pripravení podporiť aj krajné riešenie v podobe vojenskej intervencie, o ktorej sa hovorí v tejto súvislosti, prípadne nejaké zásadné zavedenie sankcií, pokiaľ sa súčasný prezident odmietne podriadiť tomu tlaku, o ktorom ste hovorili? Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, nie je to ani možno otázka na mňa, ale na ministra obrany, a určite všetky tieto aktivity, ktoré by nastali, budú koordinované v rámci NATO. Páči sa.

Ďalšia vyžrebovaná otázka, od pani poslankyne Shahzad na ministerku školstva, vedy a výskumu a športu Martinu Lubyovú: "Vážená pani ministerka, v akom štádiu je príprava právne záväzného plánu prechodu na systém inkluzívneho vzdelávania v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ods. 68 písm. b) o odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 17. 5. 2016?" Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Ja budem odpovedať v dvoch takých rovinách. Jedna je rámcová rovina, čiže celkové nejaké nastavenie systému a potom sú konkrétne opatrenia, ktoré sú zhrnuté v Národnom programe rozvoja, výchovy a vzdelávania.
Čiže začnem, k tej koncepčnej rámcovej rovine. Súčasná legislatíva v oblasti výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Výchova, vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje po a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením, po b) v špeciálnych triedach a vtedy časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy, alebo niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy.
Zámerom ministerstva školstva je teraz v novele školského zákona ustanoviť napríklad, že hluchonemý žiak, ktorý neovláda slovenský posunkový jazyk, môže v jednej triede so žiakmi s viacnásobným zdravotným postihnutím absolvovať časť výchovno-vzdelávacieho procesu len v takom rozsahu, ktorý mu neznemožní osvojiť si slovenský posunkový jazyk alebo slovenský jazyk.
A po tretie, tento proces môže prebiehať v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy. Čiže tam ide o tú, akoby úplne integrovaný proces.
Vo všetkých vyššie uvedených formách vzdelávania je zabezpečený plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty a na posúdenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti, rozvoj osobnosti talentu a tvorivosti detí a žiakov, ako aj ich duševných a telesných schopností v maximálne možnej miere a rozvoj potenciálu účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti.
Začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach je zakotvený v slovenskom práve v princípoch podľa školského zákona, a to nasledovných: v bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, bezplatnosti vzdelania v základných školách a stredných školách, v rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy a integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúseností a tradície.
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a aj na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice, učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky. Nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako v ich v prirodzenej komunikačnej forme. Nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma. Deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania. Integráciou detí a lepším prístupom ku žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaoberá aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a v rámci aj nového programu financovaného z európskych fondov, ktorý bol včera schválený na monitorovacom výbore, sa bude ďalej snažiť rozvíjať táto činnosť, aby teda naozaj na tie inkluzívne potreby bolo prihliadané čo najviac. Tomu sa venuje pani Žanet Motlová a práve včera bol operačný, bol, alebo predvčerom, monitorovací výbor, kde bol schválený tento národný projekt. A to, ako viete už po mnohých redukciách, po mnohých všelijakých revíziách, ktoré teda naozaj boli, aj so zreteľom na minulosť, boli urobené tak, aby naozaj bolo všetko v súlade s predstaviteľmi inklukoalície, naozaj s komunitou, ktorá má záujem na tom, aby tieto deti boli vychované naozaj v duchu čo najlepšej inklúzie.
Čo sa týka konkrétnych opatrení, tak máme implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018 až 2027, z toho tie prvé dva roky teda sú aj schválené záväzným uznesením vlády a v rámci tohto je celá jedna sekcia venovaná práve integrácii a inkluzívnej výchove. Takže tam obsahuje tematický okruh inkluzívne vzdelávanie s definovaním konkrétnych opatrení aj s odhadom predpokladaných výdavkov a predpokladanými rokmi implementácie. Je to verejne dostupný program, bolo to schválené v rámci uznesenia vlády a teda by som odporúčala, aby ste teda sa oboznámili, zrejme aj viete o tom, že aké sú tam tie konkrétne opatrenia aj v rámci toho bloku – inkluzívne vzdelávanie. Zatiaľ by som asi povedala toľko.
Ďakujem vám za pozornosť, vážená pani poslankyňa,
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne.
Chcem sa opýtať pani poslankyne, máte doplňujúcu otázku? Áno. Pani poslankyňa Shahzad má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Pardon. Ja by som sa predsa len ešte opýtala. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím tu máme, ktorý sme prijali v roku 2010, tu máme už 9 rokov. Tie odporúčania výboru OSN boli pred tromi rokmi a ten čas strašne rýchlo beží, tak preto ma zaujímajú, naozaj taký výrazný časový harmonogram, ktorý nám väčšinou chýba pri týchto projektoch. Väčšinou sa o tom rozpráva len v rovine, áno, pripravujeme, bude. Vy ste teraz, spomínali napríklad teraz, ale to sú všetko také neurčité veci, takže okrem toho teda, že ste spomínali, čo sa deje teraz 2018 – 2020, tak ma zaujíma ten právne záväzný plán prechodu, tak ako sa o tom píše v tom odporúčaní, ako to vidíte. Ďakujem pekne.

No ak ten národný program má práve ešte horizont až do roku 2027, čiže tam sú naozaj rozplánované a sú tam aj konkrétne akoby tie päťročné, pardon, dvojročné plány. Čiže tam päť po sebe idúcich dvojročných plánov. A v tom programe je vždy vyčlenené alebo v jednom v tom stĺpci určené, že v rámci ktorého plánu sa dané opatrenia budú realizovať. Čiže naozaj by som sa pozrela najprv, ak chcete vyslovene tie konkrétnosti, tie podujatia alebo tie opatrenia, ktoré sa tam navrhujú, a v prípade, že teda by ste k tomu nejaké otázky alebo si myslíte, že je niečo neadekvátne, že to treba robiť rýchlejšie, tak by sme sa mohli baviť už potom o tých technických detailoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne. Ďalšia otázka je od pána poslanca Gábora Grendela a je na ministerku vnútra Denisu Sakovú: "Opýtali ste sa Tibora Gašpara, prečo dal na jeseň 2017 lustrovať informácie o Jánovi Kuciakovi v policajných informačných systémoch? Ako vám to zdôvodnil? Koho dal ešte lustrovať? Čo urobil s takto získanými informáciami?"
Nech sa páči.