40. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladáme opäť návrh zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu, skrátene exekučnú amnestiu.
Zmysel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu a bližšie by som ho skúsil odôvodniť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ale vzhľadom na to, že skúsime zohnať pána spravodajcu, tak by som pokračoval v odôvodňovaní tohto zákona už v úvodnom slove.
Dámy a páni, v Českej republike bolo najvýznamnejšou politickou témou, vecnou témou, ktorá mohla pomôcť ľuďom v januári a teraz na začiatku februára, tzv. oddlžovací zákon. Oddlžovací zákon sa v Česku týka 800-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. V Českej republike je táto téma vnímaná ako absolútne zásadná, pretože ohrozuje státisíce ľudí v Českej republike. Ale na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách, to znamená 23 % občanov tohto štátu, pracujúcich občanov alebo teda v dospelom veku, má problémy s exekúciami. A tu to téma nie je, absolútne to nikoho nezaujíma. Ja sa pýtam, ako je možné, že v Česku, ktoré má 10 miliónov obyvateľov, je 800-tisíc ľudí v exekúciách a považujú to za absolútne zásadný problém, ktorý treba neodkladne riešiť. Mesiac to tam bola téma v poslaneckej snemovni, v senáte a znovu v poslaneckej snemovni a poslanci sa hádali iba o jednej jedinej veci: Ako to čo najlepšie urobiť.
Na Slovensku máme milión exekúcií, milión ľudí v exekúcii a nikoho to nezaujíma, absolútne ticho po pješinke. Tak sa pýtam, kedy konečne, keď sme boli schopní oddlžiť oligarchov, Širokého, Váhostav, Doprastav, tie sme oddlžili, to bolo v poriadku. To nikto nehovoril, že je to populizmus, lebo tak sa tá politika robí.
Keď sme oddlžili za 110 miliárd banky, tak to bolo v poriadku, veď tie banky majú asi málo peňazí, keď sme ich potrebovali oddlžiť. Ale keď chceme oddlžiť ľudí, tak nám niektorí hovoria, že toto je populizmus. Kam sme sa to dostali za tie roky v politike?! Nemohli by sme v tej politike urobiť konečne aj niečo, čo pomôže normálnym, bežným ľuďom vrátiť sa do ekonomického života? Keď to mohli urobiť v Slovinsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Chorvátsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Českej republike a pomohlo to tam ľuďom, kedy to konečne urobíme aj my na Slovensku?
Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. Keď sme sľúbili, že budeme za exekučnú amnestiu bojovať, a môžme to nazvať akokoľvek, oddlžovací zákon, exekučná amnestia, zrýchlenie oddlžovacieho konania, reštrukturalizácia ľudí, je nám to úplne jedno, a dokonca je nám úplne jedno aj, kto to navrhne.
Ja vás vyzývam, páni kolegovia z vládnej koalície, pán minister spravodlivosti Gál, alebo ktorýkoľvek z vás, páni kolegovia, my to podporíme, aj keď to dáte ako váš návrh, pretože sa nepozeráme na to, že kto to navrhne, ale či to môže pomôcť ľuďom. A ak to môže pomôcť ľuďom, tak za to zahlasujeme.
Veľmi vás prosím, venujme tomu pozornosť. Máme ešte rok do skončenia volebného obdobia. V Česku máme 10 miliónov ľudí, 800-tisíc v exekúciách a považujú to za katastrofálny problém, ktorý treba okamžite riešiť. Na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách a 5 miliónov obyvateľov. Kedy sa spamätáme? Dneska už čítame správy v médiách, že ten ekonomický rast pomaly končí. A čo sa stane, keď príde znovu ekonomická kríza a banky zdvihnú o kúsoček úroky tým, ktorí majú splácať úvery? Veď my sme najzadlžujúcejšia sa krajina v Európe. Rast hypotekárnych, ale najmä spotrebných úverov, kde sú vyššie úroky, stúpa najviac v Európe. Čo budeme potom robiť, keď nám spadnú ďalší ľudia do exekúcií, ako to potom budeme riešiť?
Veľmi vás prosím, skúsme sa tomu venovať, kým je ešte čas, kým na to máme momentálne v ekonomike zdroje na to, aby sme týmto ľuďom vedeli pomôcť.
Viacerí sa pýtajú, či to nie je morálny hazard. No morálny hazard by to bol, keby sme tým ľuďom chceli odpustiť všetko. Ale my im nechceme odpustiť istinu. Chceli by sme to, možno podobne tak ako v Česku, že istinu musí zaplatiť každý a keď aktuálne nemá, tak by mu na to požičal štát, ale potom by ten človek už iba dosplácal istinu. Ale chceme odpustiť týmto ľuďom úroky z omeškania, poplatky exekútorom a ďalšie príslušenstvo, pretože to je práve to, čo sa nabaľuje do tej dlhovej špirály, kvôli ktorej sa ľudia z toho nemôžu dostať.
Poznáte ma asi ako človeka, ktorý sa vie aj rozčúliť a vie aj argumentovať, aj ostro argumentovať, ale verte mi, že mi ide v tomto prípade a nám všetkým o tú vec, aby sme tým ľuďom pomohli. A úprimne vám hovorím, že navrhnite to vy ako vládna koalícia, radi za to zahlasujeme v akejkoľvek podobe a je nám jedno, ako sa tu bude volať. Pretože tých milión ľudí má naozaj problém. Pol milióna ľudí na Slovensku má dve a viac exekúcií. Veď oni sa nemôžu zapojiť do ekonomického života, pretože všetko, čo by zarobili, by im zobral exekútor. A to nehovorím o 100-tisíc ľuďoch, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Keď si niekto myslí, že to sú všetko iba nezodpovední ľudia, lebo aj takí medzi nimi sú, samozrejme, tak je to omyl. Je tam veľa ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia. Napríklad im ochorel príbuzný, museli sa vrátiť zo zahraničia, starať sa o chorého otca alebo chorú mamu. Alebo pred 30 rokmi podpísali ručenie bratovi za úver. Brat zomrel a oni musia teraz splácať nielen svoje úvery, ale aj bratove. Nikdy to neposplácajú. Máme tam 30-tisíc, teda viac ako 30-tisíc dôchodcov, ktorí mnohýkrát splácajú z dôchodku exekúciu spred 20 rokov a vedia, že do konca života ju už nesplatia. Veď nerobme z našich ľudí úrokových a úverových otrokov! Nezaslúžia si to.
Myslím si, že aj ten, kto raz si zle prečítal zmluvu a pred 15 rokmi zle podpísal niečo, kde si neprečítal malé písmenká, by si zaslúžil aspoň raz v živote druhú ekonomickú šancu. Ak týchto ľudí oddlžíme, pomôžeme im vrátiť sa do ekonomického života, budú platiť dane, budú platiť odvody, budú prínosom pre celú spoločnosť. A dokonca ešte aj tie inštitúcie, ktoré im odpustia to príslušenstvo, na tom zarobia. Máme skúsenosť s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, máme skúsenosť s generálnym pardonom jednej zdravotnej poisťovne, teraz robí generálny pardon dokonca aj Úrad na verejné obstarávanie. A všetky tieto inštitúcie, ktoré to doteraz urobili, na tom zarobili. Lebo to, čo tí ľudia by už nikdy nezaplatili, tak teraz, keď vedia, že sa môžu zachrániť tým, že splatia istinu, tak sa to snažia urobiť, aby mohli začať znova. Nevykašlime sa na tých ľudí, pomôžme im.
Ďakujem vám a ďakujem aj za prípadnú podporu.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. Pán poslanec Marosz z ústavnoprávneho výboru.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.