40. schôdza

Áno. Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Ale teda aby sme si to, aby sme si to ešte ujasnili, lebo jedna vec je informácia, či to boli desiatky miliónov alebo 1,7 mil., to, samozrejme, že je rozdiel. Ale keď to bolo v priebehu dvoch rokov, ako ste spomínali, tak teda 1,7 mil., dôležitejšia otázka, ako či to boli desiatky miliónov alebo jednotky miliónov, je, samozrejme, to, či to bolo poskytnuté za reálnu protihodnotu, alebo to naozaj bolo robené systémom Control C, Control V za veci, ktoré robili zamestnanci, zamestnanci rezortu alebo ktoré potom dorábali zamestnanci rezortu, a teda vo vzťahu k spoločnosti Deloitte to nie je jediné takéto podozrenie, ktoré sa týka, týka vášho rezortu. Oni teda podobné služby poskytovali aj iným verejným inštitúciám, kde boli, kde boli tiež takéto pochybnosti.
Čiže ja si myslím, že je to úplne, úplne legitímna otázka, sa na to pýtať. Čiže tvrdíte, že všetky tie tvrdenia pani, pani Šubovej sú nepravdivé alebo ju spochybňujete iba v tej časti, ktorá sa týka toho, či to boli desiatky, desiatky miliónov eur, alebo 1,7 mil. eur.
A ešte k tej vlastne otázke, na ktorú ste odpovedali, ktorú som sa pýtal pána premiéra, ale nedostal som odpoveď, vy ste mu teda zaslali ten, tie dotácie, zoznam dotácií, ktoré požadoval, a sú v takom, takej štruktúre, ako on požadoval, teraz zverejnené na stránke Poľnohospodárskej platobnej agentúry?

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Áno, samozrejme.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
S tými údajmi, hej, všetkými.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
So všetkými údajmi. Je možné sa na nich pozrieť. Nielen priame podpory, ale aj projektové podpory.

Ďalšiu otázku sa pýta pán poslanec Ondrej Dostál ministerky vnútra Slovenskej republiky Denisy Sakovej: "Pravdepodobnosť brexitu bez dohody je čoraz vyššia. Prečo sa vláda Slovenskej republiky na takúto alternatívu nepripravila ešte počas minulého roka? Prečo v riadnom legislatívnom procese vláda nepripravila pre istotu taký návrh zákona, ktorým by sa riešilo postavenie našich občanov v Británii a Britov u nás v prípade tvrdého brexitu? Česká vláda taký zákon pripravila a poslala do parlamentu už začiatkom roka."

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene ministerky vnútra Denisy Sakovej odpovedal na vašu otázku nasledovne.
V súvislosti s neregulovaných odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, ktoré môže nastať k 29. marcu 2019, pristupuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky priebežne k realizácii jednotlivých opatrení spadajúcich do jeho vecnej pôsobnosti. Ide predovšetkým o opatrenia týkajúce sa riešenia pobytu štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov na území Slovenskej republiky, ktoré sú navrhované na základe prísneho dodržiavania princípu reciprocity k postupom Spojeného kráľovstva voči občanom Slovenskej republiky na území Veľkej Británie.
Prípravu legislatívnych opatrení, ako aj doplňujúcich opatrení nelegislatívneho charakteru Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pripravuje kontinuálne už od roku 2018. Vzhľadom na meniaci sa politický vývoj vo Veľkej Británii, ktorý ovplyvňuje aj charakter procesov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, najmä pre nás dôležité pobytové práva, by predčasný legislatívny postup nezabezpečil požadovaný účinok.
Z titulu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov s priamou účinnosťou k 29. marcu 2019. Novela zákona obsahuje predovšetkým podmienky a garancie zachovania pobytových práv pre občanov Veľkej Británie a ich rodinných príslušníkov po riadnom vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ako aj podmienky týkajúce sa pobytových a cestovných dokladov.
Záujmom Slovenskej republiky zostáva zabezpečenie čo najlepšieho postavenia občanov Slovenskej republiky a ich rodinných príslušníkov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
V decembri 2018 britská vláda deklarovala záruky zachovania práv občanom Európskej únie vrátane našich občanov na ich území. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky recipročne zabezpečí, aby práva britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území, ktorých je na Slovensku registrovaných zhruba 2 300, boli naďalej chránené a zachované, vytvorí podmienky na ich plynulú legitimizáciu počas prechodného obdobia.
Keďže politický vývoj na strane Veľkej Británie je naďalej nejasný, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je legislatívne a technicky pripravené na akýkoľvek variant súvisiaci s pobytovým statusom britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území.
Zároveň deklarujeme prísne dodržanie reciprocity voči vnútroštátnej právnej úprave navrhovanej britskou vládou, ktorá reguluje pobytové práva slovenských občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve a ich rodinných príslušníkov.
Dovoľujem si doplniť informáciu, že 30. januára 2019 vláda Slovenskej republiky schválila "Prípravu vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody - aktuálne priority".
A dovoľte, aby som toto stanovisko ministerstva vnútra rozšíril aj o pohľad vlády, na ktorý ste sa pýtali.
Vláda sa začala pripravovať na tvrdý brexit ešte v priebehu minulého roka. Jednotlivé rezorty postupne riešili substantívne otázky vnútroštátnych opatrení pre prípad tvrdého brexitu naprieč sektorálnymi politikami. Potrebné bolo zaoberať sa nielen postavením občanov, ale aj ďalšími oblasťami, ako je napríklad doprava, sociálne zabezpečenie, uznávanie kvalifikácie, policajná a justičná spolupráca, hospodárske a finančné dopady a podobne. Mnohé z krízových opatrení bolo potrebné koordinovať na úrovni Európskej únie, resp. v spolupráci s Európskom komisiou. Taktiež prebehla intenzívna komunikácia s britskými orgánmi, ktoré sprístupnili viaceré pozičné dokumenty najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti až v priebehu januára 2019. Novely príslušných zákonov začali byť pripravované v rovnakom, resp. v porovnateľom čase ako v iných členských štátoch EÚ, napríklad v Holandsku či Francúzsku. V mnohých štátoch prebieha zrýchlené legislatívne konanie. V niektorých štátoch, kde je to ústavnoprávne možné, bola na prijatí ďalšej legislatívy splnomocnená exekutíva, vláda a respektíve príslušní ministri, ktorá ešte len operatívne prijme konkrétne opatrenia v závislosti od ďalšieho vývoja na britskej strane.
Pokiaľ ide o Českú republiku, lex brexit musí byť ešte schválený v senáte, pričom sa predpokladá koniec februára, začiatok marca, čo je porovnateľné s odhadovaným časovým rámcom schvaľovacieho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ako vidno, každý členský štát má do istej miery špecifické podmienky pre vnútroštátne opatrenia. Podstatné však je, aby príslušná legislatíva nadobudla účinnosť ku dňu tvrdého brexitu, to znamená k 30. marcu 2019, čo bude v zmysle platnej právnej úpravy legislatívneho procesu Slovenskej republiky možné bezproblémovo naplniť.
Z uvedeného vyplýva, že postup Slovenskej republiky je štandardný a porovnateľný s inými členskými štátmi EÚ, keďže všetka potrebná legislatíva bude v rozhodujúcom čase platná a účinná tak, aby nevzniklo právne vákuum.
Pre úplnosť uvádzam, že jednotlivé novely príslušných zákonov Slovenskej republiky sú v gescii vecne príslušných ministerstiev s tým, že konečným spracovateľom lex brexit je Úrad vlády Slovenskej republiky. K dnešnému dňu boli zo strany rezortov predložené všetky novelizácie príslušných zákonov a budú predložené do ďalšieho legislatívneho procesu.
Skončil som.

Ďalšiu otázku sa pýta poslanec Martin Klus ministra zahraničných vecí. Jaj, pardon, pardon.
Nech sa páči, pán poslanec, doplňujúca otázka.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď, teda podobnú otázku som mal vlastne aj na vás, čiže sa chcem spýtať, či to vnímate, ale zrejme to teda vnímate ako dostatočné, že, že až teraz sa to rieši. Lebo tá možnosť otvoreného, teda tvrdého brexitu, aj keď nebola tak pravdepodobná ako v posledných týždňom až mesiacoch, ale otvorená bola vždy a vždycky bola v hre. Teda, že či, či sme to trochu nezanedbali, či, či nemali sme počítať s možnosťou tvrdého brexitu už vopred a nemali byť, nemalo byť legislatívne konanie už v nejakom pokročilejšom štádiu, povedzme, že tie zákony už mohli byť schválené vládou a mohli byť v parlamente.
A chcem sa teda spýtať, kedy, kedy je predpoklad, že sa dostanú tie návrhy do parlamentu, lebo riadna schôdza Národnej rady, nasledujúca, je plánovaná so začiatkom 26. marca a samozrejme, že je si možné predstaviť aj také super rýchle konanie, že to, že to v priebehu dvoch dní parlament schváli a 28. to vyjde v Zbierke zákonov podpísané pánom prezidentom. Ale, ale teda počítate s tým, že bude zvolaná mimoriadna schôdza a tam bude prerokovaný buď ten lex brexit, alebo balík zákonov, ktoré sa týkajú brexitu, alebo, alebo to budeme odkladať a podľa vývoja to zaradíme až naozaj na tú poslednú možnú chvíľu?

Chcem vás naozaj ubezpečiť, pán poslanec, že nemeškáme. Predkladáme tento lex brexit v správnom čase, pretože po prvé naozaj sme potrebovali dať priestor rokovaniam o prechodnom období. Bolo by to vyjadrenie nejakej nedôvery celému procesu, keby my sme začali už sa pripravovať na tvrdý brexit. Po druhé nemali sme východiská, nemali sme parametre, nevedeli sme, aká bude situácia. Ako som povedal, britská vláda až v januári predložila viaceré konkrétne svoje pozície. A napríklad pokiaľ ide zachovania práv občanov, tak v decembri dala vyhlásenie, že garantuje plný status za podmienky reciprocity.
Čiže my máme teraz super rýchly proces, ale už dva roky vlastne funguje medzirezortná koordinačná skupina pod vedením môjho štátneho tajomníka. Rezorty sú informované a informujú sa priebežne, kvantifikujú možné dopady. Čiže my sme s tým celým rátali, ale prešli sme do tej fázy už legislatívneho procesu vo chvíli, keď ten hard brexit vyzerá byť naozaj reálny.
Materiál bude schválený na úrovni vlády v priebehu februára. Súhlasím s vami a hovorili sme o tom na rokovaní vlády, že predložiť na schôdzu vlády, ktorá začína 26. marca, je už neskoro, teda nie neskoro vecne, ale je to príliš blízko, čiže tá alternatíva, ktorú ste vy spomenuli, ako mimoriadna schôdza Národnej rady, sa javí ako rozumná a zmysluplná, ale, samozrejme, to vyžaduje politické dohody.

Takže teraz tá otázka od pána poslanca Martina Klusa, ktorý sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: "Vážený pán minister, ako hodnotíte Aachenskú zmluvu medzi Francúzskom a Nemeckom z konca januára tohto roku? Mohlo by v prípade posilňovania spolupráce v takomto menšom formáte a v prostredí post brexit dôjsť k vylúčeniu niektorých členských krajín Európskej únie z debaty o závažných celoeurópskych témach? Sú podľa vás takéto obavy niektorých predstaviteľov Európskej únie opodstatnené?"

Vážený pán poslanec, podpis Aachenskej zmluvy medzi Francúzskom a Nemeckom som uvítal, a to z viacerých dôvodov. Na jednej strane nadväzuje na Elyzejskú zmluvu z roku 1963, ktorá sa stala symbolom historického zmierenia medzi Francúzskom a Nemeckom v 20. storočí a otvorila tak dvere pre ďalšie napredovanie projektu zjednotenej Európy ako kontinentu mieru, stability a prosperity. Na strane druhej reflektuje výzvy súčasného sveta a v tomto duchu vytyčuje línie pre ďalšiu spoluprácu medzi oboma krajinami.
Francúzsko a Nemecko sú, ako všetci vieme, hnacím motorom Európskej únie a majú záujem prinášať nové impulzy smerom k silnej a akcieschopnej Európe.
Zmluva svojím charakterom prináša potrebný a dôveryhodný model spolupráce. Zahŕňa nielen témy na vysokej úrovni, ako je politická spolupráca, bezpečnosť, ekonomika, ale zameriava sa aj na konkrétne riešenia pre každodenný život občanov, a to prostredníctvom cezhraničných projektov či interakcií v sociálnej a kultúrnej oblasti. Uvedený model spolupráce nemusíme vysvetľovať iba limitovane v tejto konkrétnej bilaterálnej rovine. Mnohými praktickými návrhmi dokáže ponúknuť inšpiráciu a motiváciu aj pre ďalšie členské štáty, a to nielen v rámci národných hraníc, ale napríklad aj diskusie o kľúčových celoeurópskych témach.
K možným obavám je potrebné zmieniť jednu zásadnú skutočnosť. Aachenskú zmluvu musíme vnímať v širšom kontexte európskej spolupráce. Je ním práve Európska únia. A účel Aachenskej zmluvy je s ňou v plnom súlade a v žiadnom prípade ju nechce nahrádzať alebo duplikovať.
Skončil som.

Doplňujúca otázka, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a rád by som doplnil možno moju otázku. Je podľa vás toto istým spôsobom signál ďalšieho prehlbovania tej tzv. viacrýchlostnej Európy? Lebo aj o tom sa pomerne intenzívne diskutovalo a to pomyselné jadro v tomto prípade a ešte navyše podporené takouto zmluvou sa týmto asi ešte viacej vykryštalizovalo. Čo na to hovoríte? Ďakujem pekne.