40. schôdza

Vážený pán predseda, ďakujem, predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Ja tú svoju odpoveď rozviniem v dvoch rovinách, lebo pýtate sa tam na formálnu podmienku, ako je zápis v registri, a potom sa pýtate na také materiálne charakteristiky tých firiem, ako je, že v akom type budovy majú sídlo alebo aké majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Začala by som o tých skúsenostiach toho sídla. Najčastejšou chybou v tej rozsiahlej kritike prideľovania prostriedkov na stimuly je zamieňanie stimulov s eurofondami. V prípade eurofondov - a dodnes musím povedať, že médiá neprávom označujú prideľovanie stimulov za rozdávanie eurofondov. V prípade eurofondov naozaj v tých výzvach sú podmienky, ktoré som tam ja osobne dokonca zaviedla, ktoré žiadajú, aby tie firmy mali predošlé skúsenosti s vedou a výskumom, a preukazuje sa to tým, že tie firmy musia byť zapísané v tzv. systéme SK CRIS, kde aj naše ministerstvo na základe nejakých komisií aprobuje, alebo teda overuje, že tie firmy majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Ale kritériá na prideľovanie stimulov sa riadia úplne inými pravidlami, a je to konkrétne zákon o stimuloch z roku 2009, a tieto kritériá sú zásadne odlišné od kritérií, na základe ktorých sa dávajú eurofondy. Čiže tie podmienky, ktoré boli medializované a potom akoby ex post požadované niektorými opozičnými poslancami, že napríklad, aby tá firma mala nejakú výšku obratu, aby sídlila v nejakom type budovy alebo aby mala firma sídlo inde, tam, kde má prevádzku, alebo aby mala zamestnancov v momente pridelenia projektu, tieto podmienky jednak zákon nestanovuje, a keďže teda ministerstvo školstva musí pri rozhodovaní v správnom konaní naozaj striktne dodržiavať materiálne, vecné podmienky zo zákona, tak nemôže si stanoviť svojvoľne vylučovaciu podmienku, na základe ktorej by mohlo tieto firmy z tej súťaže vylúčiť. A po druhé takéto podmienky by boli priamo v rozpore aj s duchom tých stimulov a dokonca aj s duchom toho európskeho nariadenia, ktoré ten zákon transponuje. Ide tam o to, že základným princípom hodnotenia stimulov je, že sa hodnotia v prvom rade projekty. To znamená, budúce aktivity, budúci výskum a budúce projekty a nehodnotia sa firmy, ani ich minulosť a dokonca ani súčasnosť.
V prvom rade tie stimuly majú pomôcť začať nové aktivity, majú napríklad pomôcť tým existujúcim firmám sa presunúť od čisto výrobných aktivít k nejakým výskumným a vedeckým aktivitám alebo majú byť zamerané na budúce rozšírenie výskumných kapacít. A hlavných dôrazom je, že sa vytvoria nejaké pracovné miesta, na ktoré budú vysoké nároky v oblasti vedy a výskumu.
To znamená, že hodnotenie, ktoré bolo kritizované a napádané pre rôzne charakteristiky firiem, ktoré si tie projekty podali, sa ale v prevažnej miere zakladá na projekte a nie na minulosti firiem. A my ako zo zákona ani nemáme možnosť tam takéto vylučovacie podmienky zaviesť.
Je to aj preto, a toto je duch aj toho európskeho nariadenia, aby dostali šancu na podporu aj nové subjekty a firmy, ktoré ešte predtým nemali podporu z verejného sektora, čiže je to v duchu toho zakladania tých PPP ako tých verejných a súkromných partnerstiev. A je to aj preto, že, že napríklad firmy, ktoré majú inovatívne myšlienky, nemusia byť vždy najväčšie firmy. Viete napríklad, že aj v IT sektore často veľmi dobré riešenia vznikli aj v minulosti z takzvaných garážových firiem. Alebo napríklad pri udeľovaní teraz Krištáľového krídla v kategórii startup sme boli, sme boli svedkom toho, že dostal to napríklad mladý človek, ktorý to riešenie vymyslel na internáte. To znamená, že on vtedy dokonca asi nemal ani žiadnu firmu a nieto, že kde by mal sídlo.
Čiže naozaj boli by, boli by vylúčení z takéhoto, z takejto podpory startupov a inovatívnosti všetci, ktorí sú menší, ktorí môžu byť inovatívni, kreatívni, ale nemajú dajme tomu za sebou veľký kapitál a nemajú sídlo v mramorovej budove. A to by bolo práve v rozpore aj s tým duchom nariadenia Európskej komisie a s tou myšlienkou, ktorá vlastne má podporiť stimuly cez celé spektrum podnikateľských subjektov, aj tých väčších, aj tých menších a zraniteľnejších.
Dokonca to nariadenie Európskej komisie hovorí o tom, že takúto podporu si zaslúžia aj mikropodniky, malé a stredné podniky. Mikropodniky sú naozaj podniky, ktoré majú v zásade buď sídlo v nejakom rodinnom dome, alebo ktoré nemajú, nemajú obrat a tak ďalej. Čiže my by sme, my by sme proti duchu toho európskeho nariadenia takéto firmy vylúčili.
Čiže preto, keby sme chceli podľa zákona o stimuloch v správnom konaní takéto podmienky zaviesť, museli by sme novelizovať ten zákon a išli by sme jednak proti duchu toho európskeho nariadenia a jednak zrejme by to ani neprešlo cez Legislatívnu radu vlády, lebo taká podmienka by bola, bola videná ako diskriminačná, že firma sa môže uchádzať o inovatívny grant, ak má sídlo v rodinnom dome alebo ak má sídlo v budove nejakého iného charakteru. Čiže toto by ani neprešlo do všeobecne záväzného, záväzného predpisu.
Takže to, že naozaj dobrý inovatívny projekt môže mať aj firma, ktorá má sídlo v rodinnom dome, to je podľa môjho názoru, aj podľa teda názoru, si myslím, zákonodarcu a Európskej komisie nespochybniteľné. Dokonca sú v rámci tých stimulov určované nejaké intenzity pomoci a tie intenzity pomoci sú odstupňované tak, že tie menšie firmy majú vyššiu intenzitu pomoci. To znamená, tá komisia ešte proaktívne, proaktívne podporuje viac tie malé a mikrofirmy.
Sorry, ešte, je to dlhé, nedostala som sa asi, ale však môžte dať doplňujúcu otázku prípade, aby sme to dotiahli.

A tak doplňujúca otázka, aby sme to dotiahli. No, rozumiem teda tomu dobre, že európska legislatíva od nás vyžaduje, aby sme preferovali skôr schránkové firmy, ktoré nemajú, nemajú dostatok vedcov a skúsenosti s vedeckou činnosťou pred, pred firmami, ktoré, alebo subjektmi, ktoré takúto skúsenosť, skúsenosť majú? Tam, samozrejme, že nie je podstata tej otázky, že či je to, či je to v rodinnom dome, alebo nie je to v rodinnom dome, ale či, či je to firma typu schránkovej firmy typu Inter Blue, ktoré riešilo, riešilo emisie, alebo to má byť nejaká, nejaká inštitúcia, ktorá, ktorá už niečo za sebou má a má a vie sa aj niečím preukázať.
A teda nedostali ste sa k tej časti otázky, ktorá sa týkala registra partnerov verejného sektora, kde, kde mali ste v pripomienkovom konaní novelu zákona o stimuloch, teraz ju idete dávať ako poslanecký návrh, a teda tam sa evidentne nezhodnete napríklad s názorom ministerstva spravodlivosti, či, či mali, alebo nemali byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora.
Takže podľa môjho názoru to nebolo v poriadku, ale tak predpokladám, že váš názor bude iný.

Určite spájať schránkové firmy s mikrofirmami nie je to správne rovnítko. Keď je firma malá, to neznamená, že je schránková firma. Pri schránkovosti sa jedná skôr o vlastnícku štruktúru a nie o veľkosť firmy. Čiže keď je firma malá a má sídlo v rodinnom dome, to neznamená, že je schránková. Čiže toto rovnítko by som tam nedávala.
Pokiaľ ide o ten register, tak my sme po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti dospeli k názoru, že je potrebná tá novelizácia a podľa ich názoru by sme sa teda mali, mali pri koncipovaní ustanovení s ohľadom na prideľovanie stimulu inšpirovať spôsobom, akým to bolo koncipované v zákone č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci. Ide o to, že zákon o stimuloch je z roku 2009, zákon o registri je z roku 2016. Zákon o registri novelizoval 16 iných podobných zákonov, na základe ktorých sa prideľujú verejné prostriedky v rámci rôznych procesov v rôznych sférach, a to vždy tak, že exaktne stanovil, že napríklad zákon 51 o banskej činnosti z roku ´88: "Banské oprávnenie možno vydať osobe" a tak ďalej, "ktorá je zapísaná v registri." Zákon 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa novelizoval tak, že "môže byť nadobúdateľom len vtedy, ak je zapísaná v registri". Zákon 138 o majetku obcí z roku ´91: "Môže byť nadobúdateľom len vtedy, ak je zapísaná v registri" a tak ďalej. Zákon 278 o správe majetku štátu, 16 alebo 15 zákonov sa takýmto spôsobom exaktne upravilo práve preto, že vy keď v rámci nejakého špecifického zákona, čiže lex specialis, rozhodujete a ešte k tomu v správnom konaní, vy ste naozaj striktne viazaní podmienkami toho zákona. Čiže potom, keď je tam požiadavka registrácie, ktorá je kolízna s týmto zákonom, na základe ktorého vy rozhodujete, tak v tom správnom konaní ho musíte považovať iba za formálny nedostatok konania. Ináč by tie firmy mohli vás úspešne napadnúť na súde a zrejme by aj vysúdili nejakú, ako by nad nami vyhrali.
Čiže práve preto ide vlastne o akoby odstránenie aplikačnej, odstránenie problému v aplikačnej praxi, pretože historicky sa prvýkrát rozhodovalo podľa zákona o stimuloch už v prostredí, kedy platil zákon o registri, a práve preto sme po konzultáciách dospeli teda k tomu konsenzu, že treba sa inšpirovať úpravou, ktorá bola prijatá v rámci toho zákona o regionálnej investičnej pomoci č. 57/2018... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. februára 2019, opakovaná voľba.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 143 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v opakovanej voľbe 5 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 49 neplatných a 89 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- Ján Drgonec hlasovalo 24, proti 13, zdržalo sa 52,
- Ladislav Duditš: za 17, proti 14, zdržalo sa 58,
- Anton Dulak: za 19, proti 5, zdržalo sa 65,
- Libor Duľa: za 49, proti 4, zdržalo sa 36,
- Michal Ďuriš: za 18, proti 13, zdržalo sa 58,
- Ivan Fiačan: za 44, proti 3, zdržalo sa 42,
- Dagmar Fillová: za 54, proti 2, zdržalo sa 33,
- Eva Fulcová: za 27, proti 36, zdržalo sa 26,
- Boris Gerbery: za 1, proti 38, zdržalo sa 50,
- Monika Jankovská: za 1, proti 44, zdržalo sa 44,
- Martin Javorček: za 53, proti 2, zdržalo sa 34,
- Martina Jánošíková: za 44, proti 3, zdržalo sa 42,
- Kajetán Kičura: za 29, proti 38, zdržalo sa 22,
- Karol Kovács: za 7, proti 36, zdržalo sa 46,
- Eva Kováčechová: za 45, proti 2, zdržalo sa 42,
- Peter Kresák: za 9, proti 19, zdržalo sa 61,
- Štefan Kseňák: za 52, proti 3, zdržalo sa 34,
- Miloš Maďar: za 27, proti 30, zdržalo sa 32,
- Pavol Malich: za 3, proti 32, zdržalo sa 54,
- Michal Matulník: za 30, proti 18, zdržalo sa 41,
- Peter Melicher: za 1, proti 16, zdržalo sa 72,
- Soňa Mesiarkinová: za 1, proti 18, zdržalo sa 70,
- Peter Molnár: za 52, proti 2, zdržalo sa 35,
- Edita Pfundtner: za 15, proti 13, zdržalo sa 61,
- Zuzana Pitoňáková: za 53, proti 2, zdržalo sa 34,
- Radoslav Procházka: za 14, proti 14, zdržalo sa 61,
- Marián Sluk: za 0, proti 38, zdržalo sa 51,
- Juraj Sopoliga: za 9, proti 41, zdržalo sa 39,
- Peter Straka: za 53, proti 2, zdržalo sa 34,
- Ľuboš Szigeti: za 19, proti 17, zdržalo sa 53,
- Ján Šikuta: za 26, proti 5, zdržalo sa 58,
- Robert Šorl: za 53, proti 2, zdržalo sa 34,
- Ján Štiavnický: za 53, proti 2, zdržalo sa 34,
- Daniela Švecová: za 8, proti 33, zdržalo sa 48,
- Marek Tomašovič: za 25, proti 11, zdržalo sa 53,
- Michal Truban: za 26, proti 37, zdržalo sa 26,
- Martin Vernarský: za 52, proti 3, zdržalo sa 34.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia teda konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Stanislava Kmeca oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.