40. schôdza

Pán poslanec, zatiaľ som nedospel k pocitu, že ju nemám, a keby som k takému pocitu dospel, tak nemám vo svojom kresle čo hľadať. To mi je úplne jasné.
A v odpovedi na doplňujúcu otázku pána poslanca Klusa som povedal to, čo ma momentálne naozaj trápi, a to je, že Európska únia prechádza dôležitými vnútornými procesmi, z ktorých vyjde iná. A my by sme si nemali myslieť, že naše členstvo v Európskej únii je jazda na kolotoči zadarmo. My musíme naše, naše európske správanie dokazovať nielen na papieri pri prijímaní deklarácií, ale aj pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí. A každý raz, keď je Slovensko inde, než je Európska únia alebo než je veľká väčšina členských krajín Európskej únie, tak spochybňujeme naše európske ukotvenie. A to všetko nezostáva nepovšimnuté. A to všetko má dopad politický, ale všímajú si to aj investori, všímajú si to naši partneri v mnohých ďalších oblastiach.
A preto, ak nám záleží na tom, aby Slovensko bolo vnímané ako spoľahlivou krajinou a členskou krajinou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak by sme sa mali k tomu prihlásiť nielen verbálne, ale aj konkrétnymi rozhodnutiami. A fakt je, faktom je, že v ostatných týždňoch a mesiacoch bolo viac príležitostí, keď sme to mohli urobiť, a neurobili sme to.

Poslanec Martin Klus sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: "Vážený pán minister, ako hodnotíte utorňajšie stretnutie..." (Reakcia z pléna.) "Ako hodnotíte utorňajšie stretnutie s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Mikom Pompeom? Čo bolo predmetom vášho rozhovoru a aké výsledky možno očakávať?"

Vážený pán poslanec, zopakujem, že išlo o prvú návštevu ministra zahraničných vecí Spojených štátov na Slovensku po dvadsiatich rokoch, kedy nás v novembri 1999 navštívila vtedajšia ministerka Madeleine Albright. Počas môjho rokovania s ministrom Pompeom sme prerokovali bilaterálne otázky s dôrazom na spoluprácu v oblasti obrany, ale aj hospodárstva, rovnako tak aktuálne bezpečnostné a zahraničnopolitické témy. Informoval som ho o prioritách nášho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Využil som stretnutie aj na zdôraznenie dôležitosti a praktického významu transatlantického partnerstva a tiež na prezentovanie postojov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie k viacerým regionálnym i globálnym otázkam.
Sústredili sme sa na západný Balkán, kde sme hovorili o dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Hovoril som o ako o mojom videní v Bosne a Hercegovine. Diskutovali sme o ďalších aktuálnych témach, ako je Ukrajina, Rusko, Čína, Venezuela, ale tiež sme sa venovali aktuálnemu dianiu na Strednom a Blízkom východe a tiež na Kórejskom polostrove.
Počas rokovaní s mojím americkým partnerom sme hovorili aj o negatívnych následkoch amerických colných opatrení. Spojené štáty chcú byť partnerom Slovenska aj Európskej únie. Chceme pracovať v slobodnom a férovom systéme, kde je obchod vzájomný, existuje férová súťaž a obe ekonomiky rastú.
Návšteva potvrdila vysokú úroveň vzájomných vzťahov a spolupráce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými a potvrdila vysoký kredit, ktorý Slovensko má u kľúčových zahraničných partnerov. Minister Pompeo počas návštevy opakovane ocenil našu krajinu, jej ekonomické výsledky a vyzdvihol ju ako príklad pre ostatných spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie.
Skončil som.

Pán poslanec, doplňujúca otázka?

Opäť ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Nedá mi neopýtať sa, ako pán minister Pompeo reagoval na tú férovú súťaž obchodnú, keďže je súčasťou vlády prezidenta Donalda Trumpa, ktorý išiel do kampane s heslom America First, a práve vo férovej súťaži, ktorá by mohla byť obmedzená novými colnými tarifami, úprimne povedané, najviac asi zasahujúcich práve krajiny, ako je Slovenská republika, sa čoraz aktívnejšie hovorí.
Takže máme nejakú konkrétnu odpoveď, možno aj prísľub, že takéto niečo Slovenskej republike nehrozí?

Minister Pompeo počas našich rozhovorov aj počas prijatia u predsedu vlády opakovane zdôrazňoval obrovský záujem Spojených štátov a tejto administratívy práve na férovej súťaži. Pravdou je, že v tom čase, keď o tom hovoril, tak mal na mysli Čínu a jej obchodné praktiky. My sme zdôrazňovali, že to isté očakávame aj vo vzťahu k vzťahom medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Spojené štáty sú presvedčené, že filozofia, ktorú oni presadzujú dnes v medzinárodných ekonomických vzťahoch, je založená na férovosti. Majú pocit, že doterajší systém bol voči nim neférový. My apelujeme na to, aby sme rešpektovali pravidlá, aby sme rešpektovali dohody, a zdôrazňujeme, že sme vždy pripravení rokovať, ale neradi by sme boli konfrontovaní s rozhodnutiami, ktoré sa nás dotýkajú a o ktorých sme neboli konzultovaní vopred.
Skončil som.

Otázka číslo osem. Otázku číslo osem položil pán poslanec Ondrej Dostál ministerke školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martine Lubyovej: "Trváte na tom, že pridelenie dotácií na vedu a výskum ministerstvom školstva firmám, ktoré sídlia napríklad v rodinných domoch, nemajú s výskumom v danej oblasti absolútne žiadne skúsenosti a nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora, bolo v súlade so zákonom a dobrými mravmi?"

Vážený pán predseda, ďakujem, predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Ja tú svoju odpoveď rozviniem v dvoch rovinách, lebo pýtate sa tam na formálnu podmienku, ako je zápis v registri, a potom sa pýtate na také materiálne charakteristiky tých firiem, ako je, že v akom type budovy majú sídlo alebo aké majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Začala by som o tých skúsenostiach toho sídla. Najčastejšou chybou v tej rozsiahlej kritike prideľovania prostriedkov na stimuly je zamieňanie stimulov s eurofondami. V prípade eurofondov - a dodnes musím povedať, že médiá neprávom označujú prideľovanie stimulov za rozdávanie eurofondov. V prípade eurofondov naozaj v tých výzvach sú podmienky, ktoré som tam ja osobne dokonca zaviedla, ktoré žiadajú, aby tie firmy mali predošlé skúsenosti s vedou a výskumom, a preukazuje sa to tým, že tie firmy musia byť zapísané v tzv. systéme SK CRIS, kde aj naše ministerstvo na základe nejakých komisií aprobuje, alebo teda overuje, že tie firmy majú skúsenosti s vedou a výskumom.
Ale kritériá na prideľovanie stimulov sa riadia úplne inými pravidlami, a je to konkrétne zákon o stimuloch z roku 2009, a tieto kritériá sú zásadne odlišné od kritérií, na základe ktorých sa dávajú eurofondy. Čiže tie podmienky, ktoré boli medializované a potom akoby ex post požadované niektorými opozičnými poslancami, že napríklad, aby tá firma mala nejakú výšku obratu, aby sídlila v nejakom type budovy alebo aby mala firma sídlo inde, tam, kde má prevádzku, alebo aby mala zamestnancov v momente pridelenia projektu, tieto podmienky jednak zákon nestanovuje, a keďže teda ministerstvo školstva musí pri rozhodovaní v správnom konaní naozaj striktne dodržiavať materiálne, vecné podmienky zo zákona, tak nemôže si stanoviť svojvoľne vylučovaciu podmienku, na základe ktorej by mohlo tieto firmy z tej súťaže vylúčiť. A po druhé takéto podmienky by boli priamo v rozpore aj s duchom tých stimulov a dokonca aj s duchom toho európskeho nariadenia, ktoré ten zákon transponuje. Ide tam o to, že základným princípom hodnotenia stimulov je, že sa hodnotia v prvom rade projekty. To znamená, budúce aktivity, budúci výskum a budúce projekty a nehodnotia sa firmy, ani ich minulosť a dokonca ani súčasnosť.
V prvom rade tie stimuly majú pomôcť začať nové aktivity, majú napríklad pomôcť tým existujúcim firmám sa presunúť od čisto výrobných aktivít k nejakým výskumným a vedeckým aktivitám alebo majú byť zamerané na budúce rozšírenie výskumných kapacít. A hlavných dôrazom je, že sa vytvoria nejaké pracovné miesta, na ktoré budú vysoké nároky v oblasti vedy a výskumu.
To znamená, že hodnotenie, ktoré bolo kritizované a napádané pre rôzne charakteristiky firiem, ktoré si tie projekty podali, sa ale v prevažnej miere zakladá na projekte a nie na minulosti firiem. A my ako zo zákona ani nemáme možnosť tam takéto vylučovacie podmienky zaviesť.
Je to aj preto, a toto je duch aj toho európskeho nariadenia, aby dostali šancu na podporu aj nové subjekty a firmy, ktoré ešte predtým nemali podporu z verejného sektora, čiže je to v duchu toho zakladania tých PPP ako tých verejných a súkromných partnerstiev. A je to aj preto, že, že napríklad firmy, ktoré majú inovatívne myšlienky, nemusia byť vždy najväčšie firmy. Viete napríklad, že aj v IT sektore často veľmi dobré riešenia vznikli aj v minulosti z takzvaných garážových firiem. Alebo napríklad pri udeľovaní teraz Krištáľového krídla v kategórii startup sme boli, sme boli svedkom toho, že dostal to napríklad mladý človek, ktorý to riešenie vymyslel na internáte. To znamená, že on vtedy dokonca asi nemal ani žiadnu firmu a nieto, že kde by mal sídlo.
Čiže naozaj boli by, boli by vylúčení z takéhoto, z takejto podpory startupov a inovatívnosti všetci, ktorí sú menší, ktorí môžu byť inovatívni, kreatívni, ale nemajú dajme tomu za sebou veľký kapitál a nemajú sídlo v mramorovej budove. A to by bolo práve v rozpore aj s tým duchom nariadenia Európskej komisie a s tou myšlienkou, ktorá vlastne má podporiť stimuly cez celé spektrum podnikateľských subjektov, aj tých väčších, aj tých menších a zraniteľnejších.
Dokonca to nariadenie Európskej komisie hovorí o tom, že takúto podporu si zaslúžia aj mikropodniky, malé a stredné podniky. Mikropodniky sú naozaj podniky, ktoré majú v zásade buď sídlo v nejakom rodinnom dome, alebo ktoré nemajú, nemajú obrat a tak ďalej. Čiže my by sme, my by sme proti duchu toho európskeho nariadenia takéto firmy vylúčili.
Čiže preto, keby sme chceli podľa zákona o stimuloch v správnom konaní takéto podmienky zaviesť, museli by sme novelizovať ten zákon a išli by sme jednak proti duchu toho európskeho nariadenia a jednak zrejme by to ani neprešlo cez Legislatívnu radu vlády, lebo taká podmienka by bola, bola videná ako diskriminačná, že firma sa môže uchádzať o inovatívny grant, ak má sídlo v rodinnom dome alebo ak má sídlo v budove nejakého iného charakteru. Čiže toto by ani neprešlo do všeobecne záväzného, záväzného predpisu.
Takže to, že naozaj dobrý inovatívny projekt môže mať aj firma, ktorá má sídlo v rodinnom dome, to je podľa môjho názoru, aj podľa teda názoru, si myslím, zákonodarcu a Európskej komisie nespochybniteľné. Dokonca sú v rámci tých stimulov určované nejaké intenzity pomoci a tie intenzity pomoci sú odstupňované tak, že tie menšie firmy majú vyššiu intenzitu pomoci. To znamená, tá komisia ešte proaktívne, proaktívne podporuje viac tie malé a mikrofirmy.
Sorry, ešte, je to dlhé, nedostala som sa asi, ale však môžte dať doplňujúcu otázku prípade, aby sme to dotiahli.

Doplňujúca otázka, pán poslanec Dostál.

A tak doplňujúca otázka, aby sme to dotiahli. No, rozumiem teda tomu dobre, že európska legislatíva od nás vyžaduje, aby sme preferovali skôr schránkové firmy, ktoré nemajú, nemajú dostatok vedcov a skúsenosti s vedeckou činnosťou pred, pred firmami, ktoré, alebo subjektmi, ktoré takúto skúsenosť, skúsenosť majú? Tam, samozrejme, že nie je podstata tej otázky, že či je to, či je to v rodinnom dome, alebo nie je to v rodinnom dome, ale či, či je to firma typu schránkovej firmy typu Inter Blue, ktoré riešilo, riešilo emisie, alebo to má byť nejaká, nejaká inštitúcia, ktorá, ktorá už niečo za sebou má a má a vie sa aj niečím preukázať.
A teda nedostali ste sa k tej časti otázky, ktorá sa týkala registra partnerov verejného sektora, kde, kde mali ste v pripomienkovom konaní novelu zákona o stimuloch, teraz ju idete dávať ako poslanecký návrh, a teda tam sa evidentne nezhodnete napríklad s názorom ministerstva spravodlivosti, či, či mali, alebo nemali byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora.
Takže podľa môjho názoru to nebolo v poriadku, ale tak predpokladám, že váš názor bude iný.