40. schôdza

Hovorím áno. Nie, táto zmluva nie je vlastne nejakým legislatívnym základom pre tento proces, ale debaty o ďalšom prehlbovaní integrácie o budúcej podobe Európskej únie prebiehajú. Prebiehajú intenzívne práve medzi Francúzskom a Nemeckom. Je jasné smerovanie k prehĺbeniu integrácie tej skupiny, ktorá bude tvoriť jadro.
To, čo zaujíma nás, je, aby ten proces bol intenzívny, to znamená, aby v jadre boli všetky krajiny, ktoré spĺňajú podmienky, a nie tie, ktoré boli do jadra pozvané. A myslím, že viete, na čo teraz narážam.
A o to viac je zásadné, aby Slovensko v týchto chvíľach, v týchto dňoch a mesiacoch vystupovalo a prijímalo rozhodnutia ako európska krajina, aby naša účasť a príslušnosť v tomto jadre nemohla byť nikým spochybnená.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, za otázku. Môžem potvrdiť, že časť cudzincov pracujúcich na Slovensku u nás skutočne neplatí odvody na sociálne poistenie. K daniam sa vyjadrovať nebudem, keďže to je záležitosť rezortu financií.
Ako ste si však mohli prečítať v článku, na ktorý sa odvolávate, ide o legálny stav. Týždenník Trend došiel k svojmu záveru na základe rozdielu alebo porovnaniu medzi cudzincami registrovanými úradmi práce a tými, ktorí sú registrovaní v Sociálnej poisťovni. Musím vás však upozorniť, že úrady práce registrujú každého u nás legálne pracujúceho cudzinca, avšak nie u všetkých vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie u nás.
Prvá výnimka sa týka všetkých, a to aj cudzincov z tzv. tretích krajín, ktorí sú k nám vyslaní na krátkodobú prácu ako zamestnanci firmy sídliacej v členskej krajine.
Podľa európskej smernice pre vysielanie pracovníkov sú sociálne poistení v krajine, kde sídli zamestnávateľ, u nás sa preukážu potvrdením z príslušnej krajiny, že tam naozaj poistení sú a že poistné platia.
Druhá výnimka sa týka všetkých štátnych príslušníkov členských krajín EÚ, ktorí po príchode môžu byť na Slovensku ešte dva roky sociálne poistení vo svojej domovskej krajine, ak sa tak rozhodnú, opäť stačí, že sa preukážu potvrdením príslušnej domácej inštitúcie pre sociálne poistenie. Toto je možnosť pre pracujúceho, samozrejmá vec, že nie pre štát, takže my nemôžeme nútiť cudzinca, aby si tú možnosť nevybral. A, samozrejme, táto možnosť je opäť garantovaná európskou legislatívou.
Tretia výnimka sa týka priamo občanov Srbskej republiky. Ide rovnako o možnosť rozhodnúť sa platiť sociálne poistenie doma v priebehu prvých dvoch rokov práce na Slovensku. Srbom to umožňuje dvojstranná zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá je platná od 1. marca 2013.
Národný inšpektorát práce v priebehu od januára do februára, od januára 2018 do februára 2019 eviduje 25 493 zamestnancov oznámených ako vysielaných z členských krajín Európskej únie. Opakujem ešte raz, že môže ísť aj o občana EÚ, ale aj o zamestnanca z tzv. tretej krajiny, pokiaľ je pracujúcim v krajinách Európskej únie.
K 31. 12. 2018 eviduje Ústredie práce 1 807 štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných z tretej krajiny na základe obchodnej zmluvy na zabezpečenie tovaru alebo služieb. Jedná sa o najviac 90 dní. Z toho je 271 Ukrajincov a 1 065 Srbov.
Vážený pán poslanec, zamestnanci Sociálnej poisťovne, ústredie, v roku 2018 vystavili 41 414 prenosných dokumentov A1 a zamestnanci jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne vystavili 94 267 prenosných dokumentov A1 z dôvodu vyslania. Spolu zamestnanci Sociálnej poisťovne takto vystavili 135 681 prenosných dokumentov A1, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje nárast o 21 508 prenosných dokumentov. Dokument A1 je dokument o vyslaní. To znamená, že v uplynulom roku bolo Slovákov približne 90 %, zvyšných 10 % zamestnanci cudzinci, ktorí sú zamestnancami slovenských firiem, vyslaných 135 681.
Na záver, takže uvedená informácia vôbec nemusí znamenať nejaký nelegálny stav, ktorý by vznikol z nejakej našej viny, ale je to v súlade s našou a európskou legislatívou. U nás sa to týka 25,9-tisíc cudzincov a slovenskí občania, resp. zamestnanci slovenských firiem v minulom roku využili túto možnosť za tej istej legislatívy pravidiel pre krajiny Európskej únie v objeme 135-tisíc osôb.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Tá otázka vychádzala aj z dávnejšej debaty, ktorá tu bola pri tom, keď ste predkladali novelu zákona, ktorou ste umožnili flexibilnejšie zamestnávanie cudzincov. Ja som sa vtedy pýtal, ako je možné, že dopad na verejné financie je nulový. Mne to aj po tejto odpovedi vŕta v hlave a asi to mnohým bude aj vŕtať v hlave dlho, čiže skôr alebo neskôr podľa mňa bude treba robiť analýzy a monitorovať tie dopady na verejné financie tak, aby sa nestalo, že príchod ľudí zo zahraničia, ktorí, rozumiem, že, že prichádzajú do firiem, ktorým chýbajú zamestnanci, že tento príchod nebude mať nulové alebo záporné dopady na verejné financie. Toto proste si musíme strážiť.
Takže predpokladám, že vláda prichystá niečo, a je to súčasne aj moja otázka, nejakú metodiku sledovania týchto dopadov, vo vašom prípade sociálne poistenie, v prípade ministra financií dopad na dane.
Ďakujem.

Pán poslanec, ak by som mal odpovedať vyslovene účtovnícky, 135-tisíc a 25-tisíc, myslím, že to dáva jasnú odpoveď z hľadiska dopadov, tie sú relatívne plusové.
Ale dôležité je zopakovať jednu vec. Týka sa to vyslania maximálne na 90 dní, to nie sú bežní cudzinci, ktorí pracujú niekde v automobilkách. To sú cudzinci, ktorí sú vyslaní za nejakým účelom, montáže, proste nejakej práce, ktorú tu zabezpečuje firma, ktorá tu zákazku získala a dajme tomu hlavnú časť vyrobila u seba doma a tu sa už realizujú montážne práce alebo služby. To je to vyslanie. To si treba uvedomiť ten základný rozdiel.
To znamená, to nehovoríme o agentúrnych zamestnancoch, čo ja viem, automobiliek, to je úplne iné pravidlo a úplná iná legislatíva. Tam, samozrejmá vec, tieto pravidlá, ktoré som teraz ponúkal, v plnej miere neplatia. Hovorím, gro je o vy-sie-la-ní zamestnancov.
No a čo sa týka Európskej únie, no voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru, ale, samozrejmá vec, že tieto veci my sledujeme, máme ich záujem sledovať a v konečnej miere hlavne Sociálna poisťovňa ich musí sledovať, lebo to je dopad na hospodárenie Sociálnej poisťovne a nielen dôchodkového fondu, ale aj všetkých ostatných fondov, na ktoré sa prostriedky za týmto účelom presúvajú do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sme presvedčení, že ako krajina musíme mať jasno v hodnotovom ukotvení našej zahraničnej politiky, ktorej základ musí byť v súlade s demokratickými hodnotami našich partnerov v Európskej únii.
Názory predstaviteľov jednotlivých politických strán smerom k Európskemu parlamentu nebudem komentovať.
K samotnej problematike Venezuely môžem iba uviesť, že Slovenská republika sa nezúčastnila na inaugurácii Nicolása Madura 10. januára v Caracase a týmto krokom jasne signalizovala, že nepovažuje voľby, v ktorých sa Maduro stal prezidentom krajiny, za legitímne a demokratické.
Slovenská republika ako súčasť Európskej únie a demokratického sveta považuje Národné zhromaždenie na čele s Juanom Quaidóom za legitímny orgán, demokraticky zvolených zástupcov ľudu Venezuely. Slovenská republika v línii s vyhláseniami vysokej komisárky pre zahraničnú politiku a členských krajín Európskej únie považuje mierové a inkluzívne demokratické riešenie k vyhláseniu nových demokratických prezidentských volieb za jedinú udržateľnú cestu zo súčasnej politickej slepej uličky a hlbokej spoločenskej a humanitárnej krízy. Slovenská republika podporuje demokratické riešenie situácie, a to aj prostredníctvom činnosti medzinárodnej kontaktnej skupiny. Z nášho pohľadu medzinárodná kontaktná skupina by nemala mať úlohu mediácie, ale mala by mať za cieľ dosiahnutie politického prechodu k novým voľbám.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí situáciu vo Venezuele vyhodnocuje, pričom samotný akt uznania krokov s tým spojených je suverénnou národnou kompetenciou každého štátu, preto konzultuje zahraničnopolitické a vnútroštátne aspekty tohto kroku.
Odhliadnuc od faktu, že Slovenská republika sa nepripojila k tým členským krajinám Európskej únie, ktoré formálne uznali Juana Quaidóa za dočasného prezidenta Venezuely, Slovenská republika uznáva Národné zhromaždenie a jeho predsedu za demokraticky zvoleného predstaviteľa ľudu Venezuely v rámci ústavných pravidiel.
Skončil som.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja som teda svoju otázku smeroval trochu iným smerom, teda pýtal som sa na to, ako vnímate to spochybňovanie vašej politiky v podstate alebo oficiálnej slovenskej zahraničnej politiky zo strany predsedu výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu, ktorý je nominantom tej istej politickej strany ako vy.
Ja zase môžem povedať, ja, ja oceňujem prístup ministerstva zahraničných vecí, ktorý je jednoznačne prozápadný a rešpektuje naše členstvo v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii a naše spojenecké, spojenecké záväzky, ale práve predseda výboru pre európske záležitosti, ktorý je jedným z najdôležitejších výborov Národnej rady, opakovane spochybňuje naše spojenecké záväzky, opakovane spochybňuje naše, naše prozápadné smerovanie, našu orientáciu na demokratické hodnoty a hlási sa k autoritatívnym režimom a politikom. Ja osobne to považujem za hanbu.
Asi sa vás nebudem pýtať, že či si nemyslíte, podobne ako ja, že by mal byť vymenený na čele európskeho výboru, lebo na to by ste mi asi neodpovedali.
Tak naformulujem tú otázku doplňujúcu tak, že či si, či cítite zo strany vládnej koalície dostatočnú podporu pre oficiálnu zahraničnú politiku Slovenskej republiky, ktorú ako minister reprezentujete. Narážam na, na to, že sa blokuje prijatie obrannej a bezpečnostnej stratégie, narážam na to, že pán predseda Národnej rady Danko bol včera opäť v Rusku a stretol sa s osobami zo sankčných zoznamov Európskej únie. Vnímate to, že máte dostatočnú podporu zo strany politikov vládnej koalície?

Pán poslanec, zatiaľ som nedospel k pocitu, že ju nemám, a keby som k takému pocitu dospel, tak nemám vo svojom kresle čo hľadať. To mi je úplne jasné.
A v odpovedi na doplňujúcu otázku pána poslanca Klusa som povedal to, čo ma momentálne naozaj trápi, a to je, že Európska únia prechádza dôležitými vnútornými procesmi, z ktorých vyjde iná. A my by sme si nemali myslieť, že naše členstvo v Európskej únii je jazda na kolotoči zadarmo. My musíme naše, naše európske správanie dokazovať nielen na papieri pri prijímaní deklarácií, ale aj pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí. A každý raz, keď je Slovensko inde, než je Európska únia alebo než je veľká väčšina členských krajín Európskej únie, tak spochybňujeme naše európske ukotvenie. A to všetko nezostáva nepovšimnuté. A to všetko má dopad politický, ale všímajú si to aj investori, všímajú si to naši partneri v mnohých ďalších oblastiach.
A preto, ak nám záleží na tom, aby Slovensko bolo vnímané ako spoľahlivou krajinou a členskou krajinou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak by sme sa mali k tomu prihlásiť nielen verbálne, ale aj konkrétnymi rozhodnutiami. A fakt je, faktom je, že v ostatných týždňoch a mesiacoch bolo viac príležitostí, keď sme to mohli urobiť, a neurobili sme to.

Vážený pán poslanec, zopakujem, že išlo o prvú návštevu ministra zahraničných vecí Spojených štátov na Slovensku po dvadsiatich rokoch, kedy nás v novembri 1999 navštívila vtedajšia ministerka Madeleine Albright. Počas môjho rokovania s ministrom Pompeom sme prerokovali bilaterálne otázky s dôrazom na spoluprácu v oblasti obrany, ale aj hospodárstva, rovnako tak aktuálne bezpečnostné a zahraničnopolitické témy. Informoval som ho o prioritách nášho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Využil som stretnutie aj na zdôraznenie dôležitosti a praktického významu transatlantického partnerstva a tiež na prezentovanie postojov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie k viacerým regionálnym i globálnym otázkam.
Sústredili sme sa na západný Balkán, kde sme hovorili o dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Hovoril som o ako o mojom videní v Bosne a Hercegovine. Diskutovali sme o ďalších aktuálnych témach, ako je Ukrajina, Rusko, Čína, Venezuela, ale tiež sme sa venovali aktuálnemu dianiu na Strednom a Blízkom východe a tiež na Kórejskom polostrove.
Počas rokovaní s mojím americkým partnerom sme hovorili aj o negatívnych následkoch amerických colných opatrení. Spojené štáty chcú byť partnerom Slovenska aj Európskej únie. Chceme pracovať v slobodnom a férovom systéme, kde je obchod vzájomný, existuje férová súťaž a obe ekonomiky rastú.
Návšteva potvrdila vysokú úroveň vzájomných vzťahov a spolupráce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými a potvrdila vysoký kredit, ktorý Slovensko má u kľúčových zahraničných partnerov. Minister Pompeo počas návštevy opakovane ocenil našu krajinu, jej ekonomické výsledky a vyzdvihol ju ako príklad pre ostatných spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie.
Skončil som.

Opäť ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Nedá mi neopýtať sa, ako pán minister Pompeo reagoval na tú férovú súťaž obchodnú, keďže je súčasťou vlády prezidenta Donalda Trumpa, ktorý išiel do kampane s heslom America First, a práve vo férovej súťaži, ktorá by mohla byť obmedzená novými colnými tarifami, úprimne povedané, najviac asi zasahujúcich práve krajiny, ako je Slovenská republika, sa čoraz aktívnejšie hovorí.
Takže máme nejakú konkrétnu odpoveď, možno aj prísľub, že takéto niečo Slovenskej republike nehrozí?

Minister Pompeo počas našich rozhovorov aj počas prijatia u predsedu vlády opakovane zdôrazňoval obrovský záujem Spojených štátov a tejto administratívy práve na férovej súťaži. Pravdou je, že v tom čase, keď o tom hovoril, tak mal na mysli Čínu a jej obchodné praktiky. My sme zdôrazňovali, že to isté očakávame aj vo vzťahu k vzťahom medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Spojené štáty sú presvedčené, že filozofia, ktorú oni presadzujú dnes v medzinárodných ekonomických vzťahoch, je založená na férovosti. Majú pocit, že doterajší systém bol voči nim neférový. My apelujeme na to, aby sme rešpektovali pravidlá, aby sme rešpektovali dohody, a zdôrazňujeme, že sme vždy pripravení rokovať, ale neradi by sme boli konfrontovaní s rozhodnutiami, ktoré sa nás dotýkajú a o ktorých sme neboli konzultovaní vopred.
Skončil som.