40. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

Ďakujem pekne teda za doplnenie, otázku na pána ministra. Však mňa tiež bude zaujímať, ako na to pán minister odpovie.
Ja len doplním, ja si neviem úplne predstaviť, ako Vojenská polícia chce pôsobiť v civilnom obyvateľstve, pretože nemá taký počet príslušníkov, aby to vedela monitorovať, čiže či sa bude jednať o nejaké, ak to teda chcete ponechať, lebo ja si naozaj myslím, že to nepatrí a že policajt, keď hliadkuje, tak vie predsa vidieť na človeku, že či má, to neni nejaká ďalšia úloha, to je len o tom, že si všimne, tak, aha, okrem toho, že teraz vidím tú uniformu, tak prídem bližšie a pozriem, máš tam hodnosť, máš tam slovenský znak, no tak, ale to nemáš mať. Čiže nie je to niečo, čo by bolo náročné pre toho policajta, ešte byť si vedomý toho, že si má pri pochôdzke všimnúť, že či niekto takéto niečo nosí, alebo nenosí. Takže tú náročnosť tam ja takú nevidím.
A neviem si predstaviť, ako tí vojenskí policajti to chcú robiť, ako chcú postihnúť. Lebo povedzme si, ak by - teraz trošku do extrému - nejaký človek kráčal po meste, tak kto si to všimne? Tí vojenskí policajti budú teraz hliadkovať v mestách, v lesoch, posilníme ich počty, aby to dokázali? Alebo pôjdu iba na udanie a podobne?
Preto poukazujem na to, že toto môže jednoducho viesť k tomu, že buď sa bude musieť navýšiť počet vo Vojenskej polícii. To znamená viacej peňazí, viacej tabuliek. My tých ľudí potrebujeme skôr dostať do tých štruktúr, ako ste poukázali aj vy, a s tým je problém. Takže ja naozaj nevidím opodstatnenie, aby toto mala Vojenská polícia, ale bude ma zaujímať aj vysvetlenie pána ministra.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o ozbrojených silách. Chcem sa venovať tej časti zákazu používania rovnošiat, kde sa navrhuje ustanovenie, že "ak osobitné predpisy neustanovujú inak, zakazuje sa inej osobe ako vojakovi používať vojenskú rovnošatu a odev označený štátnym znakom Slovenskej republiky a špecifickými znakmi, ktorý môže byť zameniteľný s vojenskou rovnošatou. Rovnako sa zakazuje inej osobe ako vojakovi používať osobnú identifikačnú kartu" atď.
Je to, je to ustanovenie, ktoré je obdobné, a to tu už zaznelo, s ustanovením, ktoré zakazuje používať policajné rovnošaty a ktoré kvalifikuje takéto konanie ako priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu.
Chcel by som upozorniť na niekoľko problémov, ktoré s touto navrhovanou problematikou alebo navrhovaným riešením súvisia. Jednak je tam otázka tej zameniteľnosti, lebo teda nejde iba o rovnošaty, ktoré sú priamo vojenské, ale aj také, ktoré sú zameniteľné, a v dôvodovej správe sa napríklad píše a teraz, že, že takýmto odevom môže byť odev, ktorý je vyhotovený v obdobnej farebnej úprave, ako sú vyhotovené výstrojové súčiastky poľnej vojenskej rovnošaty, sú vyhotovené vo farebnej úprave s digitalizovanou potlačou les alebo s digitalizovanou potlačou púšť a, naopak, navrhovanou právnou úpravou sa nezakazuje nosenie oblečenia, resp. jeho časti, ktoré by mohlo byť zameniteľné s poľnou vojenskou rovnošatou BDU, oblečenie alebo iné bojové oblečenie bežne dostupné v army šopoch.
A neviem, či je toto dostatočne zrozumiteľné a jasné, aby sme vymedzili, že ktoré maskáče áno a ktoré maskáče nie.
No, spomína sa tam, spomína sa tam potlač, teda toto by malo byť, malo byť vymedzené, lebo, lebo ten zámer je legitímny, aby niekto nevzbudzoval dojem, že, že ide o vojaka alebo príslušníka ozbrojených síl, ale zároveň aby to neprimerane nezasiahlo do, do bežne, ako bežne používaných oblečení inými ľuďmi.
Druhá moja poznámka sa týka, a to tu už tiež zaznelo, že, že kto má byť tým orgánom, ktorý prejednáva a objasňuje, objasňuje spáchanie tohto priestupku. Navrhuje sa, že to má byť Vojenská polícia. Mne by sa tiež zdalo primeranejšie, keby to bolo v bežnom režime, tak, ako je to, ako je to pri porušení tohto zákazu používať rovnošaty, ktoré má Policajný zbor, alebo teda tie, ktoré sú zameniteľné s rovnošatami, ktoré používa Policajný zbor, a teda normálne polícia, resp. okresné, okresné úrady. Keď navyše tímy, ktoré sa dopustia tohto priestupku z povahy veci, nebudú vojaci, ani tí, ktorí majú výnimku, ale teda nevojaci, teda tí, ktorí, na ktorých sa ten zákaz, zákaz vzťahuje.
A išiel by som ešte ďalej. Moja tretia poznámka je, že či je vhodné umiestnenie tohto priestupku do, do zákona o ozbrojených silách, pretože priestupky môžu byť buď v priestupkovom zákone, alebo, alebo v, teda v osobitných zákonoch. A teda upozorňujem na to, že svojou povahou aj formou veľmi obdobný až takmer identický priestupok je práve v priestupkovom, v priestupkovom zákone, ktorý, ktorý zakazuje používať služobnú rovnošatu Policajného zboru alebo takú, ktorá by bola, bola s ňou zameniteľná. Čiže ten zákaz samotný je, je v zákone o Policajnom zbore, ale priestupok je upravený v priestupkovom zákone. Možno by systémovejšie a lepšie riešenie v tomto prípade bolo, priamo v zákone o priestupkoch definovať tento, tento priestupok možno len rozšírením skutkovej podstaty toho priestupku, ktorý zakazuje používať, teda používať policajné rovnošaty.
A posledná vec, každé pravidlo obvykle má nejaké výnimky. Samozrejme, že aj tu sú výnimky spomínané, ak, ak zákon stanovuje inak. Zákon môže stanovovať inak v prípadoch, že to povolí ministerstvo, keď ide, keď ide o, napríklad o poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, s ktorým skončilo ministerstvo profesionálny pomer účastníka boja proti fašizmu, rehabilitovaného vojaka a podobne. Ale môže povoliť aj ďalšie, ďalšie výnimky. A teda mňa, mňa zaujalo a to, to má byť definované priamo v zákone, že "ustanovenia odsekov 1 a 2", teda tie zákazy, nielen, nielen to, "sa nevzťahujú na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany". A v dôvodovej správe sa uvádza, že "tieto zákazy sa neuplatnia na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany, pričom pôjde o činnosti predovšetkým kinematografickej, divadelnej a obdobnej povahy". Presne takáto výnimka je aj v zákone o Policajnom zbore a presne takto bola zdôvodnená, že má ísť o činnosti v oblasti kinematografickej, divadelnej alebo obdobnej povahy.
No, a stalo sa to, že v policajnej uniforme rád vystupoval aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, a ja som to namietal, lebo, lebo teda nie je príslušníkom Policajného zboru, dal som podnet na priestupkové konanie a dostal som odpoveď, že, že dostal výnimku. Bola mu udelená trvalá výnimka. Ale tá trvalá výnimka bola v rozpore s tým, pre aký účel tá výnimka bola, bola zriadená.
Tak si myslím, že by malo byť nejako jasne definované, že tá výnimka je na taký a taký účel. Povedzme, jasné, keď sa ide natáčať, natáčať film, kde vystupujú aj, aj profesionálni vojaci, tak, tak by bolo logické, že, že by mali mať možnosť používať takú uniformu, ale aby to nebolo, nebolo zneužívané, alebo to teda priamo povedzte, že aj politici, napríklad ministri, ktorí nie sú vojaci ani, ani policajti, majú mať, majú mať výnimku a majú (ruch v sále a zaznenie gongu), majú mať možnosť na tlačových besedách alebo na nejakých, na nejakých kontrolách používať rovnošaty Policajného zboru, alebo teda v tomto prípade ozbrojených síl, ak je toto účelom a zámerom. (Sústavný ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Ale nehrajme sa na to, že, že tá výnimka je určená na potreby kinematografie, alebo, alebo, alebo teda divadelného predstavenia, a potom uvidíme v uniforme politika.
Ďakujem za pozornosť.
A teda chcel by som mať ešte, ešte jeden procedurálny návrh zrejme z miesta.

Na vystúpenie pána poslanca Dostála jediná faktická.
Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, vzhľadom na vaše vystúpenia musím povedať, že toto patrilo k jedným z konštruktívnejších vystúpení, ale mám tu jednu otázku na vás a pravdepodobne to súvisí celkovo aj s tým, na čo ste poukázali.
Totižto od roku ´93, keď bol zriadený výbor pre obranu a bezpečnosť suverénnej Slovenskej republiky, predseda výboru vždy dostal od armády výstroj aj s riadnym označením, že predseda výboru. Aj ja to mám. A keď chodím na cvičenia, kde ma pozvú, napríklad na Lešť, tak jednoducho vzhľadom na situáciu, ktorá sa tam vyvíja, aby tam človek nechodil v poltopánkach a s viazankou, tak chodíme v týchto uniformách. Je to už tradícia. No tak ja neviem, do akej miery toto má byť chápané ako priestupok. Pretože politik, ktorý je napríklad ministrom na vnútre alebo na obrane, predsa je súčasťou tohto stroja.
Takže na toto by som, pán Dostál, potreboval od vás odpoveď, alebo resp. ako to navrhujete riešiť.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči, ešte môžte reagovať na faktickú, teda nech sa páči.

Ďakujem, pán poslanec Hrnko, aj vaša faktická bola jedna z tých takých faktickejších v porovnaní s tým, čo som u vás zvyknutý, tak aj ja skúsim reagovať v tej faktickej rovine.
Jasné, tak ale potom by bolo dobré mať na to nejaké pravidlá a zadefinovať nejaké, nejaké, nejaké situácie. Asi, asi niekde vo vojenskom výcvikovom priestore by bolo zvláštne, keby prišiel, prišiel politik v kravate. Či to musí byť, či to musí byť vojenská uniforma, alebo teda uniforma, ktorá je zameniteľná s vojenskou, to si nie som istý, tak môžme o tom diskutovať.
Ale ja som upozornil na situáciu, keď napríklad pán minister vnútra, vtedajší, Kaliňák prišiel do nejakej rómskej osady alebo do blízkosti rómskej osady a hovoril, ako tam bude robiť poriadok, a hovoril to v uniforme príslušníka Policajného zboru. Uznajte, že je rozdiel medzi tým, že keď ide predseda výboru pre obranu a bezpečnosť skontrolovať vojenské manévre, a tým, keď, keď politik a minister vnútra napríklad ide prezentovať nejakú politickú agendu do, do obce, kde, kde je rómska osada, a navlečie si na seba policajnú uniformu. To by som videl ako dosť veľký rozdiel. A neviem si teda celkom veľmi predstaviť tú situáciu, kde je nevyhnutné, aby minister vnútra, keď príde, mal, mal policajnú uniformu.
Takže asi toľko a môžme pokračovať v druhom čítaní.
A upozorňujem ešte raz, že mám procedurálny návrh, ktorý by som chcel predniesť ešte pred hlasovaním, lebo sa týka pochybností o postupe a súlade so zákonom o rokovacom poriadku zákona, ktorý prerokúvame, o ktorom sa má teraz hlasovať.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a 11.05 hod. pristúpime k hlasovaniu. A potom najprv procedurálny návrh, áno, už som hovoril, pán poslanec predneste procedurálny návrh, ale ani hlasovať nebudeme musieť, lebo pán predseda rozhodol, že to postúpi na ústavnoprávny výbor, ale predneste to, aby aj ostatní, samozrejme, vedeli, o čo sa jedná.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takže budeme pokračovať hlasovaním. Prihláste sa, pán poslanec.
Nech sa páči - procedurálny návrh, pán poslanec Dostál.