40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v krátkosti v súvislosti s brexitom sa náš počet mandátov v Európskom parlamente rozširuje z 13 na počet 14. A my máme na túto situáciu reagovať vzhľadom na to, ako hovorí direktíva, máme voliť 14 poslancov Európskeho parlamentu s tým, že následne, ak brexit sa skutočne k 15. júlu 2019 uskutoční, toto 14. miesto pre nového europoslanca bude pridelené a máme vzorec, ktorý vlastne hovorí o tom, ako sa prideľujú jednotlivé výsledky volieb a rozpočítavajú hlasy. Ide o sumár hlasov, ktoré dostanú jednotlivé strany v rámci volieb do Europarlamentu, ktoré sa predelia naším republikovým číslom. Republikové číslo v tomto prípade bude 14 poslancov plus 1. To znamená, že ten, tá strana, ktorá získa najmenší zostatok, alebo respektíve najmenší podiel z tohto vzorca, tak bude mať 14. poslanca, ktorý sa ujme a zloží sľub v Európskom parlamente, ak sa teda brexit uskutoční.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Igorovi Chomovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1583 z 30. januára pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 564 z 30. januára s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 199 z 30. januára 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 200 z 30. januára 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, pani ministerka, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tak trošku nadviazal na to, čo už som hovoril včera v prvom čítaní, a teda využil príležitosť, že tu máme pani ministerku, a vyjadril tak trošku poľutovanie nad tým, že sa téme eurovoľby a zmena volebného režimu do týchto volieb mení len pri takej vážnej situácii, akým je odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Mali sme tu niekoľko iných príležitostí zlepšiť tento volebný zákon tak, aby sme neutrpeli opäť medzinárodnú hanbu. S týmito návrhmi sa ale vládna väčšina nestotožnila.
Takže to je moja taká možno trošku kritická poznámka aj smerom k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko viem, že ministerstvo teraz s niektorými návrhmi bolo celkom stotožnené, akurát že nepresvedčilo väčšinu svojich koaličných kolegov tu v Národnej rade Slovenskej republiky. A verím, že tým pádom aj kolegovia, alebo teda väčšina kolegov tu v Národnej rade sú tým pádom ochotní znášať hanbu, ktorú Slovensko pravdepodobne utrpí na konci mája 2019 opätovným možno rekordom v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. A to už je téma tak trošku viac politická.
Dotknem sa tomu, toho konkrétnejšieho návrhu, ktorý ste sem, pani ministerka, prišli predniesť, a teda moja otázka je a tú som včera naznačil už vášmu kolegovi pánovi podpredsedovi vlády Rašimu, či máme jasno už potom aj v tých technikáliách, ktoré budú sprevádzať odchod britských poslancov z Európskeho parlamentu. Pretože pokiaľ viem, tak táto otázka je ešte pomerne otvorená a viacerí právnici, európski právnici alebo odborníci na európske právo nemajú úplne jasno v tom, čo sa stane v momente, ak by napríklad Veľká Británia pozdržala svoj odchod, a teda museli by byť zvolení poslanci za britskú stranu do Európskeho parlamentu, a následne by Veľká Británia odišla dajme tomu bez dohody. Akým spôsobom by prichádzali títo poslanci o mandát a akým spôsobom by potom miesto nich nastupovali náhradníci vrátane toho náhradníka, ktorého zvolíme za Slovenskú republiku.
Čiže či už je nejakým spôsobom vyriešený tento proces. Či ste vy napríklad na Rade ministrov o takejto veci komunikovali, a ak áno, tak akým spôsobom. Toto je moja otázka na vás, pani ministerka.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, včera sme tu o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, teda najprv v skrátenom legislatívnom konaní, potom o návrhu zákona v prvom čítaní, a teda škoda, že tu teda nebola aj pani ministerka, lebo možno časť tejto debaty sme mohli absolvovať už, už v prvom čítaní.
Obávam sa, že nie celkom som rozumel tomu, tomu uvedeniu, resp. možno verejnosť tomu, tomu nemusí rozumieť, pokiaľ ide o to, že tento návrh zákona je reakciou na skutočnosť, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie, a teda že je reakciou na brexit a v súvislosti s brexitom že sa zvyšuje počet poslancov zastupujúcich Slovenskú republiku v Európskom parlamente z 13 na 14. No, ono je to práve naopak. Tento návrh predkladáte nie preto, že je brexit, to by asi, asi bolo dosť nezodpovedné, keby ste s takýmto návrhom čakali až tesne pred tým, ako brexit nastane. Tento návrh je reakciou na to, že ten brexit možno nenastane alebo nastane, nastane neskôr.
V zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý teraz novelizujeme, nie je stanovený počet poslancov, ktorí sa volia do Európskeho parlamentu, napríklad od toho, že by tam napevno napísané, že je tam 150 poslancov Národnej rady, čo vyplýva aj z ústavy, tak v prípade, v prípade volieb do Európskeho parlamentu sa tam uvádza iba to, že, že sa volí, alebo na kandidátnej listine môže byť najviac toľko poslancov, koľko pre Slovenskú republiku pripadá v rámci Európskeho parlamentu. Čiže toto samé osebe by nebolo potrebné meniť, keďže z faktu, že bude brexit, čo je známe už teda vyše dvoch rokov, je zrejmé, že sa ten počet, počet bude meniť. A vyplýva to aj z uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva aj vaša dôvodová správa, že teda sa zvýši zostávajúcim členským krajinám vrátane Slovenska počet zástupcov. V prípade Slovenska sa zvýši z 13 na 14.
Ale je tam, je tam zároveň uvedené, že ak by Spojené kráľovstvo bolo na začiatku volebného obdobia 2019, 2024 ešte stále je členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát musí zodpovedať počtu uvedenému v tom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré sa týkalo predchádzajúceho Európskeho parlamentu, resp. volieb do, do Európskeho parlamentu.
Čiže nie je to tak, že by zvyšovali z 13 na 14, naopak, reagujeme na možnosť, ktorá možnože bude neaktuálna už v priebehu pár dní alebo hodín, že Veľká Británia z Európskej únie neodíde tak skoro, že sa predĺžia, predĺžia rokovania a v čase volieb do Európskeho parlamentu bude Veľká Británia ešte stále členom, členom Európskej únie, a teda tým pádom nebude možné obsadzovať, obsadzovať tie miesta.
Otázka by teda mohla znieť, že prečo sme s touto možnosťou nepočítali, lebo, lebo uznesenie, uznesenie Európskeho parlamentu z februára minulého roku počítalo aj s takouto možnosťou, hoci všeobecne sa očakávalo, že brexit, brexit prebehne, či už mäkký, alebo tvrdý, a ani dnes nie je najpravdepodobnejšie, že, že brexit bude zvrátený alebo odložený, a teda že sa nezrealizuje k stanovenému vstupu. Ale takáto možnosť tu, tu, pochopiteľne, je. Potom by možno, možno otázka mohla znieť aj, ako sme v iných oblastiach pripravení, a v tomto prípade nie na odloženie brexitu, ale na to, že brexit nebude výsledkom dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale že bude, že to bude tzv. tvrdý brexit, že či je Slovenská republika dostatočne pripravená na aj tento možný scenár, ktorý teda na rozdiel od odloženia brexitu, ako jedna z možností bol, bol reálny celý čas, celý čas vyzeralo, vyzeralo, že, že ak nedôjde k dohode, tak, tak skôr to bude, skôr to bude ten tvrdý brexit.
Pokiaľ ide o samotný text zákona, hovorili sme o tom aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, tak by som chcel upozorniť, že, že môže prísť k tomu, že rozdelenie mandátov medzi jednotlivé politické strany bude pri tomto spôsobe voľby iné, ako by bolo v prípade, že by sa volili 13. Budeme voliť 14 poslancov, lebo 14 je ten stav, ktorý nastane, keď Veľká Británia odíde z Veľkej Británie, a iba v prí..., teda Veľká Británia odíde zo Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "z Európskej únie"), pardon, a iba v prípade teda, že by, že by Veľká Británia neodišla alebo odložila odchod, tak by sa jednej strane ubral, ubral jeden, jeden z tých mandátov 14, aby sa to znížili na 13 podľa, podľa zostatku veľkosti, veľkosti zostatku pri, pri, ktoré vznikne pri delení tým spomínaným už republikovým číslom.
Lenže to republikové číslo sa bude odvíjať od počtu 14, čiže bude, bude 14 plus 1, čiže 15. Keby sme delili na počet mandátov 13, tak, tak by sme delili republikovým číslom 14. Nedá sa to vopred odhadnúť, ako to bude, ale myslím si, že politickí analytici budú mať zaujímavú činnosť. Lebo naozaj sa môže stať, že, že ak by dlhšie mal trvať stav, že bude iba 13 poslancov zastupovať Slovenskú republiku a jeden mandát, ktorý mal pripadnúť strane X na základe toho, že sa to inak bude prepočítavať, prípadne strane Y, tak, tak to ešte môže byť zaujímavé. Ale samozrejme, že nie je v tom, nie je v tom žiadny zámer, lebo v tejto chvíli nikto nevie, koľko ktorá strana dostane hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu.
No a snáď, snáď posledná veci je, že, že bolo by dobré, keby sme sa dozvedeli aj odpoveď na otázku, ktorú sme tu včera aj s Gáborom Grendelom kládli, že aký bol dôvod neúčasti pani ministerky pri predkladaní vlastného návrhu zákona, lebo je úplne bežné, že ministri, keď nemôžu prísť, tak sa ich bod posunie alebo sa ich bod, bod termínuje.
My sme dostali od pána podpredsedu aj teraz tu prítomného pána podpredsedu Hrnčiara informáciu, že, že sa pani ministerka ospravedlnila, lebo je v zahraničí, ale zároveň sme si v tom istom čase prečítali, že bola na stretnutí s pánom premiérom Pellegrinim, ktoré sa, predpokladám, nekonalo v zahraničí, ale na Úrade vlády. Tak teda by ma zaujímalo, čo bolo tým dôvodom. Pretože je štandardné a logické, že členovia vlády chodia predkladať a obhajovať svoje návrhy zákonov do parlamentu. Toto je pomerne dôležitý návrh, nie niečo iba technické.
Takže, takže, či, z akého dôvodu potom dostalo, dostalo prednosť stretnutie s pánom premiérom pred, pred vystúpením pani ministerky v parlamente?
Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Ja teda plynule naviažem faktickou poznámkou svojimi otázkami, a tým pádom už nevystúpim v rozprave.
Moja otázka, takisto som tú otázku kládol už včera, ale teda pánovi Rašimu, ktorý, samozrejme, na to nemohol odpovedať, moja otázka je teda, neodďaľuje sa iba brexit, ale odďaľuje sa aj vaše rozhodnutie, pani ministerka, o ďalšom pôsobení pána Gašpara vo funkcii odborníka ústavného činiteľa.
Takže chcem sa opýtať, či je podľa vás únosné a v poriadku, že zostáva vo svojej funkcii, a či je podľa vás v poriadku, že pán Vorobjov zostal vo svojej funkcii riaditeľa spravodajskej jednotky finančnej polície, pretože to je jedna z najcitlivejších útvarov Policajného zboru a faktom je, že pán Vorobjov lustroval informácie o pánovi Kuciakovi, vypovedal tak pred vyšetrovateľom a pravdepodobne na to neexistuje žiaden podnet alebo trestné oznámenie, alebo nejaký kvalifikovaný dokument, prečo tak urobil.
Čiže ak platí, že lustroval, tak podľa mňa nemá v tejto pozícii ďalej čo robiť. Už teraz bez ohľadu na to, či to robil na pokyn pána Gašpara, alebo nerobil na pokyn pána Gašpara.

Pán poslanec Dostál.