40. schôdza

Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, mám možnosť vystúpiť v druhom čítaní zákona o hmotnej núdzi, ktorý teda je mojou aj srdcovou záležitosťou, pretože bytostne celý svoj profesionálny život spájam s ľuďmi, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí nie sú vnímaní ako tí, ktorí majú postavenie, a preto mi je táto problematika blízka.
Máme pred sebou už druhé čítanie, ja som vlastne vystúpila v prvom čítaní s tým, že teda dopredu som pripravila teda pozmeňováky, ktoré som avizovala, že pôjdu sviatky, tak teda aby bolo dopredu jasné, čo budem meniť. Včera som ich spomínala na sociálnom výbore a dnes ich predložím teda v pléne Národnej rady. Ale dovolím si predtým taký krátky vstup teda do tohto druhého čítania.
V roku 2009 sa začala vlastne ekonomická kríza, ktorá postupne ovplyvňovala aj Slovensko ako také. V roku 2010 sme mali 650-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou, ale v roku 2017 ich máme v čase ekonomického rastu tiež 650-tisíc. Čiže podľa môjho názoru nie je veľmi správne sa tešiť z toho, že nám vlastne klesla, kleslo počet ľudí ohrozených chudobou posledné roky. Keď sa pozrieme od roku 2010, tak je to rovnaké číslo aj v roku 2017. A v roku 2010 v podstate sa začala ekonomická kríza a v roku 2017 máme ekonomický rast, ktorý sa zrejme nepremieta do života ľudí na Slovensku.
Máme naďalej problémy s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, pribúdajú nám ľudia, ktorí sa ocitajú v službách krízovej intervencie, bez bývania, a sú to mladí ľudia z detských domovov, ocitá sa nám čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa nachádzajú v útulkoch, taktiež sa dostávajú. A posledný fenomén práce krízovej intervencie spočíva v tom, že dokonca útulky začínajú pracovať s celými rodinami, pretože nemajú bývanie alebo stratia bývanie, a ak žena ostane s deťmi sama, tak v podstate útulky by to mali riešiť. Samozrejme, oni nemôžu zobrať do útulkov deti a teda rodiča, ale len rodiča, takže mnohokrát tie rodiny žijú veľmi v ťažkých podmienkach v rôznych chatách a chatkách a kade-tade, len aby im nebolo odoberané tých detí vlastne z tých rodín.
Tých problémov je pomerne veľa, a preto si myslím, že to malo vyústiť zákonite k tomu, že pri otvorenej novele sme mali ísť do toho, aby sme vytvorili osobitnú štátnu dávku z príspevku na bývanie, ktorá by nebola viazaná len na hmotnú núdzu, ale väčšia časť občanov, ktorých som menovala, by mohli mať nárok na tento príspevok na bývanie aj práve z ľudí, kde len jeden z rodičov pracuje a druhý napríklad je na materskej alebo je to len rodič, ktorý sa sám stará o deti, lebo toto je najväčším problémom chudoby našich rodín, práve jednorodičovské domácnosti s deťmi.
Toto sú problémy, ktoré v podstate výrazne neovplyvní novela, avšak musím povedať, že je tam skutočne, skutočne veľa aj dobrých vecí, ale nemožno od nej rátať, že to pomôže práve tým ľuďom, ktorí sa ocitnú v kríze, a teda nedokážu si platiť bývanie, alebo sú teda po ukončení detského domova a ďalších krátkych benefitov postavení zoči-voči konfrontácii tvrdého života. A potom sa z nich stávajú ľudia, ktorí sú bez domova, ľudia, ktorí sa nám nachádzajú vlastne v tzv. tvrdom jadre nezamestnaných, pretože nikto s týmito ľuďmi nepracuje, a keď pracuje, tak je to v rámci európskych fondov, cez rôznu terénnu prácu a podobne. Ale koncepcia prepojenia podpory v hmotnej núdzi, ktorá ide s konkrétnymi dávkami, a podporu cez služby krízovej intervencie nepoznáme na Slovensku a každý sa hraje na svojom piesku, a preto ten efekt tej pomoci je naozaj krátkodobý a je len v akútnych stavoch.
My musíme prepojiť systém tak, aby cez služby sme tých ľudí naučili fungovať, aby si vedeli tú rybu chytiť sami, a toto tento systém nepripravuje. To je potrebné povedať na rovinu.
Naozaj osoby v hmotnej núdzi sú najchudobnejšou skupinou populácie. Pomoc v hmotnej núdzi je zložitý problém, ktorý si, samozrejme, uvedomujeme, lebo hľadať krehkú hranicu medzi snahou čo najviac pomôcť chudobným a potieraním vzniku závislosti chudoby na štátnych sociálnych dávkach, musí brať na zreteľ teda každá normálna vláda a, samozrejme, chápeme aj snahu ministerstva potierať legislatívnymi nástrojmi možnosti legálneho zneužívania dávok v hmotnej núdzi a v tejto veci budeme návrhy ministerstva podporovať.
Čo už ale nechápeme, je dlhodobo nízky záujem o razantnejšie riešenie niektorých problémov. Ja som už načrtla problém ľudí, ktorí strácajú bývanie a následne sa nám dostanú do cyklenia chudoby. Ale mimoriadne závažným fenoménom slovenskej sociálnej politiky je nedostatočné potieranie pracujúcej chudoby, to jest chudoby domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje. My teda budeme presadzovať zásadu, aby bol systém pomoci v hmotnej núdzi nastavený tak, aby v domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje, neboli ľudia v hmotnej núdzi.
Ako som spomínala, určite by pomohlo týmto ľuďom, ktorí pracujú, aby mali nárok na príspevok na bývanie, lebo, keďže tam je jeden príjem zo zárobkovej činnosti, samozrejme, nedostanú príspevok na bývanie, strácajú strechu nad hlavou a dostávajú sa nám v podstate do sociálnej patológie, z ktorej len veľmi ťažko sa je vymôcť.
Mňa obzvlášť zaujímajú aj zamestnané ženy s nízkou mzdou a otázka, či narodenie dieťaťa neznamená prepad rodiny do stavu hmotnej núdze. Ide o to, že čistý príjem z nízkej mzdy je vyšší ako materské, neplatí pre všetky príjmové skupiny, neplatí pre všetky príjmové skupiny. Tvorí materskú rovnakú sumu ako čistá mzda pred narodením dieťaťa.
Napríklad: Pri minimálnej mzde je náhrada čistého príjmu len niečo cez 91 %. Rodina bezdetných manželov, kde je zamestnaná len manželka s hrubým príjem (pozn. red.: správne "príjmom") 600 euro, nie je v hmotnej núdzi. Ak sa jej narodí dieťa, zvýši sa početnosť rodiny a príjem rodiny klesne. Rodina sa ocitne v hmotnej núdzi, ale na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok. To asi málokto vie.
O populačnej politike sa veľa rozpráva, ale takmer nič nekoná alebo zameravame sa veľmi len úzko na pár, pár vlastne foriem podpory propopulačnej politiky.
Ak má príchod dieťaťa uvrhovať rodiny do hmotnej núdze, neočakávame, že sa úhrnná miera plodnosti bude zvyšovať v budúcich rokoch. Preto naozaj je potrebné pri tomto zákone toto povedať. Inak sa staviame vlastne do pozície, že v ktorej sa ticho potiera rodenie detí, pretože rodina si naozaj rozmyslí, koľko tých detí vie uživiť.
Predkladáme teda konkrétny doplňujúci návrh na elimináciu vzniku hmotnej núdzi (pozn. red.: správne "núdze") spojenej práve s narodením dieťaťa, a síce, aby sa príjmy, ktoré sa neposudzujú pre účely zisťovania hmotnej núdze, zvýšili na 50 % materského namiesto doterajších 25. To znamená, že dnes, keď chcete získať príspevok v hmotnej núdzi, tak len 25 % materského sa vám nezarátava vlastne do tej sumy, kde sa vám, kde vám vznikne nárok na hmotnú núdzu. My hovoríme o tom, že by to malo byť aspoň 50 % tej materskej, ideálne pre nás by bolo, ak by sa celá materská nezarátavala do posudzovania hmotnej núdze. Pretože konečne je načase, aby sme podporovali aj ľudí, ktorí v minulosti pracovali, a sú to práve ženy, ktorým vznikne nárok na materské. Ak by nepracovali, poberali by bežne dávku v hmotnej núdzi, ale keďže pracovali poctivo, boli poctivými pracujúcimi, tak v podstate im nevznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Možno môže padnúť otázka, prečo 50 % a nie nižšie číslo. Ide o to, že ak na posudzovanie hmotnej núdze z materského odpočítame menej ako 50 %, tak nedostaneme, aby príjem rodiny po narodení dieťaťa neklesol. To sme si prepočítavali, to znamená, preto navrhujeme aspoň 50 %.
Druhý taký problém, ktorý vnímam ako neopodstatnene tvrdý postoj štátu k osamelým rodičom, ktorým sa narodilo dieťa, je požiadavka, aby po uplynutí 31 týždňov veku dieťaťa mal správny orgán právo skúmať, či je rodič schopný zabezpečiť si zvýšenie príjmu vlastnou prácou. V subjektívnom posudzovaní je vždy riziko negatívnych emócií správneho orgánu, teda konkrétneho úradníka vo vzťahu k posudzovanej osobe a zákon nedokáže v jeho platnom znení vylúčiť ani možnosť šikanovania týchto matiek alebo otcov, ktorí v konečnom dôsledku sú naozaj rodičmi, ktorí sa sami starajú o tie deti.
A zopakujem, čo som už uviedla aj v prvom čítaní. Čo má robiť vlastne osamelý rodiť po 31. týždni veku dieťaťa, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťaťa (pozn. red.: správne "dieťa") inou fyzickou alebo právnickou osobou? Jasle napríklad v širokom okolí niet, a keď aj sú, tak si ich nemôže pre ich vysokú cenu vlastne ten samotný rodič dovoliť. Pre týchto rodičov v podstate nemáme ani stravu zadarmo, ani v podstate vlaky zadarmo a všetko musia riešiť na vlastné triko. Čiže ocitajú sa s tými detičkami sami a ešte nemajú tie benefity ako iní občania, a teda naozaj je potrebné zvážiť práve pri posudzovaní hmotnej núdze tento aspekt.
Preto vlastne navrhujeme predĺžiť obdobie, v ktorom správny orgán neskúma zabezpečenie príjmu vlastnou prácou osamelého rodiča, z 31 týždňov na 1 rok.
Takže tretím problémom, ktorý riešim v pozmeňováku, sa týka jednotnej aplikácie zákona v územných orgánoch štátnej správy na úseku teda posudzovania hmotnej núdze, kde sa navrhuje spresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí, ktoré sú samy rodičmi, do domácnosti, pretože súčasný stav umožňuje tieto osoby zaraďovať do dvoch rozdielnych kategórií domácností. Poviem príklad, lebo, samozrejme, ak nepracujete s hmotnou núdzou, tak je to také krkolomné vyznať sa vlastne v tom, čo som teraz povedala. V podstate ide o to, že ak máme rodičov, ktorí majú dcéru, ktorá začala študovať na vysokej škole, otehotnie, odíde na vysokú školu do, teda do iného mesta, kde sa jej, je tehotná, porodí dieťa, žije tam so svojím priateľom, čiže jedna domácnosť, kde môže byť posudzovaná, je tam, kde je ten priateľ, a druhá domácnosť je tá, kde sú jej rodičia a kde ona má trvalý pobyt.
Aby sme predišli týmto problémom práve tých nezaopatrených plnoletých rodičov, ktorí sami majú deti, tak navrhujeme tento, navrhujeme to teda v pozmeňováku upraviť, aby opäť nedošlo k nejakým anomáliám práve v praxi a potom budeme riešiť podobné prípady ako s tým, kde pri kompenzáciách v podstate úradníci subjektívne rozhodujú o tom, či teda tam, tam berú do úvahy životnú situáciu, hen neberú do úvahy tú situáciu a následne sa stane to, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, trpia, lebo tú pomoc zo strany štátu nedostanú.
Takisto sa to deje aj pri hmotnej núdzi, a teda ak už nemôžme robiť prepojenosť služieb, ktoré by mali postupne vytlačiť dávky, podľa môjho názoru, ak chceme byť efektívni, lebo v tých službách je to efektívnejšie, ako dostať človeka na trh práce, ako mu zabezpečiť neskôr nájomné bývanie, tak aspoň upravujme tie prorodinné veci v hmotnej núdzi tak, aby vznikal nárok aj ľuďom, ktorí čosi odpracovali a ktorí sa riadne starajú o svoje deti.
Určite je namieste, ak hovoríme o hmotnej núdzi, aj povedať vec, že služby krízovej intervencie pracujú úplne inými metódami práce ako úradníci na sociálnych odborov (pozn. red.: správne "odboroch"). Títo sú nastavení skôr na inú klientelu, zatiaľ čo služby krízovej intervencie sa zamerajú na to, aby ten človek zmenil svoje správanie. Sprevádzajú ho tak, aby si uvedomoval, že všetko je pre neho dôležité. Aj tá rekvalifikácia, aby si raz našiel prácu. Ale ak neprejdú službami krízovej intervencie, cyklí sa nám chudoba a naozaj potom len vykrikujeme, ako tí ľudia nechcú pracovať, ale v podstate možno, ak zoberete do úvahy, že vyrastá v detskom domove, potom nemá kam ísť a ešte vlastne urobíme z neho tvrdé jadro nezamestnaných, ten človek v našej krajine nemá šancu prežiť. Nemá.
Preto buďme citliví, ja naozaj tiež si myslím, že tie dávky je správne teraz viazať, aj teda valorizovať iným mechanizmom, ako to bolo v minulosti, pretože naozaj aj energie, aj potraviny idú hore a títo ľudia sú najchudobnejší z chudobných. Ale určite nesmieme opomenúť prioritu ľudí, kde z rodiny je iba jedna mzda a tá druhá je buď chorobou, alebo starobou, alebo inou životnou situáciou ľudí narušená a v podstate nevzniká im nárok na rôzne príspevky, ktoré patria do kategórie hmotnej núdze.
Ja by som v podstate už len prečítala, ale tak zrýchlene vlastne poviem, že budeme upravovať, teda kam budú patriť deti, nezaopatrené deti plnoleté, ktoré sú samy rodičmi. Potom budeme upravovať, aby sa do posudzovaného príjmu nebralo 50 % materského, predtým to bolo 25. A tiež budeme navrhovať, aby ten rodič, ktorý sa sám stará o tie deti, aby mal takú ochranu od tých úradníkov nie na 31 týždňov, ale na 52 týždňov.
Takže ja budem čítať už konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 407 (pozn. red.: správne "417") o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 3 ods. 1 písm. c) v 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou plnoletých detí, ktoré sú plnoletými rodičmi podľa písmena d)".
2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: 7. V § 4 ods. 3 písm. c) sa slová "25 % z materského" nahrádzajú slovami "50 % z materského a 25 %".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: 13. V § 7 ods. 2 písm. f) sa za slová "31 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý je pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani Gaborčáková, keďže ste povedali taký literárny obraz, že naučiť ich chytiť si rybku, tak aj ja použijem také literárne obrazy. Spomenuli ste zvláštny paradox. Škaredá bosorka kríza a krásna víla prosperita majú jednu skutočnosť spoločnú, to je približne rovnaký počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi.
Dovolím si povedať len to, čo tvrdím stále. Obrovské množstvo ľudí v hmotnej núdzi je tam preto, lebo je im tak dobre. Samozrejme, že to nie sú všetci. Ja osobne poznám mnoho takých. Im sa tá rybka nechce chytať, ryba nechce chytať. Im stačí malá rybka spustená rovno do úst v podobe aktivačných prác či krátkodobých projektov, ktoré ste spomínali. Táto situácia sa presekne len tvrdým sekom štátu.
A keďže ste hovorila o tej rybe, tak to opäť dám do vašej roviny. Dajme mu udicu. Chytaj, a keď sa ti nechce chytať, zjedz udicu a nič nežiadaj.
Sociálne cítenie je chvályhodná vec. Aj ja ho mám. Tí, čo ma poznajú, vedia, koľko mesačne dám z môjho príjmu sociálne slabým. Ale sú aj ľudia neprevychovateľní a tu poviem ešte raz, čo som povedal, tvrdý sek štátu.
A o tých odchovancoch z detských domov ste povedali B, ale nepovedali ste A. Deti z detských domovov majú vzdelanie, majú nasporené. Keď sa však po skončení štúdií a pobytu v detskom domove vrátia do svojho pôvodného prostredia a prehajdákajú nasporené, tak sa, samozrejme, zacyklia do toho biedneho stavu.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Shahzad.

Ďakujem za slovo. Ja môžem len súhlasiť so slovami kolegyne Gaborčákovej, že teda človek, ktorý sa už naozaj ocitne odkázaný na podporu z tohto zákona, tak je vo veľmi ťažkej, zložitej situácii, a teda v tejto krajine aj za takto nastavených podmienok má, má veľmi zložitú šancu prežiť.
Preto by som apelovala, aby, aby napríklad aj tento zákon mal, mal nejaké ustanovenia, ktoré dokážu zachytiť ľudí, ktorých tento zákon nerieši alebo proste si naozaj príde na situácie, kedy, kedy jednoducho do tohoto zákona nespadajú a tú pomoc dostanú. Takže, takže akési zmiernenie tvrdosti zákona by malo existovať aj v tomto zákone, tak ako v mnohých ďalších.
Ja osobne napríklad teraz, keď som si pozerala, tak vlastne aj ten už niekoľkokrát spomínaný príspevok na bývanie, hovorilo sa, že teda má byť návrh zákona predložený do konca roku 2018. Máme rok 2019. To sú proste zákony, ktoré sa majú riešiť prioritne, lebo sa týkajú tých najchudobnejších ľudí, a nie ich odkladať.
A posledná poznámka. Zdá sa mi stále nedostatočné zvýšenie, napríklad posudzovanie príjmu žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na dennom štúdiu, ktoré sa zvyšuje na trojnásobok sumy životného minima, lebo títo žiaci chcú a študenti chcú pomôcť tej rodine a ani nemajú ako.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie reakcia na faktické - pani Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za pripomienky. Každopádne, áno, ja si viem predstaviť, že zrejme ja by som, ak by som robila novelu zákona o hmotnej núdzi, robila by som ju ináč, asi by som trošku urobila poriadny vietor v tom.
Áno, na základe toho by som, ako si povedala, kolegyňa, rozšírila okruh ľudí, ktorých zachytí ešte len to kvitnutie tej chudoby. Títo nám úplne všade sa stratia a potom už nevieme vlastne s ním dať rady. Potom zase, keď už sa nám niekde objavia, tak málo s nimi pracujeme cez služby, ale v podstate tým pádom oni sa neberú aj do tej práce. A to je pravda, že ak my ich nenaštartujeme k tomu, aby obnovili svoje správanie, oni nebudú chcieť ísť do tej práce. Čiže bez toho medzistupňa to nedokážeme a v súčasnosti vlastne takto na Slovensku vôbec nefungujeme. To treba zmeniť.
To musí mať tri stupne. Tých, ktorých podchytíme, už sú potencionálni. Potom sú tí, ktorých nasmerujeme na zmenu správania a následne ich integrujeme na trh práce. Ak tieto tri časti nebudú súčasťou reformy zákona o hmotnej núdzi, jednoducho neporadíme s tými ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná písomne prihlásená do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Priznám sa, že som čakal trošku väčšiu diskusiu, ale na druhej strane som čakal aj väčšie ocenenie tohto zákona. Pootvárali ste kde možné, pani poslankyňa. Áno, robíte len vietor. My robíme skutky.
Od začiatku môjho fungovania na rezorte som si dal jednu z priorít: urobiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, prácu našli. Tvrdil som a tvrdím stále, najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejme, ak o ňu záujem majú. V tejto filozofii postupujem a práve preto aj doteraz hlavne, by som povedal, akcentácia bola, ľudí motivovať, aby prácu brali.
Robil som všetko pre to, aby sa prehlboval rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Opätovne, aby bolo motivačné na Slovensku pracovať.
Od, tri roky funguje súbeh, to znamená, ponechali sme dávku v hmotnej núdzi, ak sa človek zamestná, 47-tisíc dlhodobo nezamestnaných sa za tri roky len pod touto motiváciou zamestnalo.
Prijal som jeden - možno vtedy veľmi kontroverzný - návrh zákona o povinnosti aktivovať sa, aby nečakali len niekde pred poštou na výplatu, ale aby tí, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa prejavili a pomohli obci. Toto bolo veľmi dôležité. Výsledok? 187-tisíc v čase, keď sme to zavádzali, dneska 70-tisíc. Vyhnali ste ma s tým na Ústavný súd, Ústavný súd dal za pravdu a ja chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým starostom a primátorom bez ohľadu na to, za ktorú stranu kandidovali, že prijali tento zákon.
A potešilo ma pri poslednom výjazdovom zasadnutí vlády v Snine, keď starosta v tomto malom okrese vystúpil a povedal: "Pán minister, čo mám robiť? Pred dvomi rokmi som mal problém, čo dať tým ľuďom robiť, ja dneska tu nemám jediného nezamestnaného a mám problém, kto mi bude kosiť alebo odhrabávať sneh."
Máme iné nástroje, ktorými im pomôžeme. Skrátka, tu chcem definovať a jasne povedať, aký máme prístup k hmotnej núdzi. Urobiť všetko pre to, aby v hmotnej núdzi bolo čo najmenej ľudí, aby čo najviac ľudí malo iný sociálno-ekonomický status.
Preto aj tento zákon, ktorý predkladáme, má tri priority:
Prvá priorita: Zvýšenie súm pomoci hmotnej núdzi. Áno. V oblasti, ako sú dávky, aktivačný príspevok, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, ideme o 5 % hore; 9 rokov sa neznižovalo, nezvyšovala táto dávka, nie je o čom hovoriť, je potrebné prispôsobiť konkrétnym reláciám.
Druhá priorita, ktorá s týmto súvisí: opätovne motivovať k získaniu riadne platenej práce. Preto ďalší súbeh, ktorý tu navrhujeme.
A tretia priorita: Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a interpretácie precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Zjednodušene povedané, absolútne odbúravame, zvýhodňujeme, nechceme trestať rodiny za to, že tam majú, ja neviem, študenta, ktorý niekde študuje, aby dajme tomu príjem, ktorý má pri vycestovaní, pri akejkoľvek ďalej činnosti, ktorá s tým súvisí, malo toto vplyv na, na tú rodinu v tej hmotnej núdzi. Sme absolútne ústretoví.
Nehovoriac o tom, že v tom prvom prípade zavádzame to, čo Slovensko za celú dobu existencie nemalo, a to je valorizácia dávok v hmotnej núdzi. To znamená, podľa pohybu životného minima automaticky sa budú upravovať aj dávky v hmotnej núdzi. Nikdy to tu nebolo doteraz, to je nóvum. A som presvedčený o tom, že to je spravodlivé, lebo aj dávka v hmotnej núdzi musí reagovať na vývoj spoločnosti a hlavne ten sociálno-ekonomický.
Teraz k tomu, čo tu bolo pomenované aj z vašej strany, skúsme si povedať, lebo použila ste výraz "nemá šancu prežiť". Ale dávka v hmotnej núdzi, to nie je len jedna dávka, to je súbor. Samozrejme, záleží od toho, aká je rodina, na čo všetko má nárok, ale to je základná dávka, príspevok na bývanie, to je 89,20, čo len aktivačný príspevok pre oboch rodičov, to je ďalších 132, ochranný príspevok, ak ho majú, príspevok na nezaopatrené dieťa, dávka k príspevku, prípadne to môže byť prídavok na dieťa. To znamená, že rodina 2 + 2, pokiaľ je len na dávkach, má príjem 474,88. To znamená nie 62, ale takúto sumu.
A teraz, čo sme urobili? Dnes, keď jeden z rodiny pracuje, znova zo štvorčlennej, len za tú minimálnu mzdu, taká rodina má príjem 702,26. Týmito opatreniami, ktoré máme v zákone, s tým, čo sme urobili od 1. januára aj v súvislosti s minimálnou mzdou, sa zvyšuje príjem u takejto rodiny bez vplyvu zamestnávateľa o 98,40. To znamená skoro o 100 eur.
Preto je tá motivácia dôležitá a preto trváme na tom, že akékoľvek opatrenie smerom k hmotnej núdzi, áno, pomôcť tým, ktorí v tej núdzi sú, ale stále hovoríme o núdzi, ale urobiť všetko pre to, aby sme ich motivovali, aby sami mali záujem z tej hmotnej núdze vyjsť, a to je otázka ísť spracovať, pokiaľ sú k tomu, samozrejmá vec, že splnené, splnené všetky, všetky predpoklady.
To je dôležité jednoducho v tejto situácii povedať a my týmto návrhom zákona tieto veci riešime. Je to veľmi proústretný krok smerom k tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu, ale zároveň je tam pre nich aj veľmi vážna motivácia, aby sa zamestnali, pokiaľ sa im práca ponúka, a dnes tá situácia, chvalabohu, ešte stále taká je.
Pani poslankyňa, chcem poďakovať za ten pozmeňovací návrh, aj to, že ste mala ambíciu to dať skôr, pretože mal som možnosť hovoriť aj s odbornými sekciami. Ak dovolíte, skúsim vám prečítať odpovede, ktoré sa týkajú tých kvázi troch bodov, troch článkov, ktoré v tom pozmeňováku sú, tak, ako mi ich aj kolegovia pripravili, a ja sa s nimi stotožňujem.
K prvému bodu. Ministerstvo neeviduje aplikačné problémy pri uplatňovaní ustanovenia o domácnosti. Posudzovanie domácnosti je jednotne metodicky usmernené na úrovni Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to tak, že ak je plnoleté dieťa samé rodičom, posudzuje sa spoločne so svojím dieťaťom ako samostatná domácnosť podľa písmena d).
V tejto súvislosti považujem za nadbytočné detailizovať zákonnú úpravu.
K druhému bodu. Účelom dávky materské je náhrada straty príjmu z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa. Nepovažujeme za správne určiť výšku miery ochrany náhrady príjmu ako samostatného príjmu. Navyše by vznikli otázky, prečo by sa nemali "bonifikovať" aj ďalšie dávky sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že pomoc v hmotnej núdzi je zameraná na riešenie aktuálnej situácie osoby v hmotnej núdzi, nemožno navrhované opatrenie vnímať ako prorodinné opatrenia, keďže medzi sociálnou udalosťou a opatrením nemožno nájsť žiaden príčinný vzťah.
Tretia alebo tretí návrh zmeny, stanovisko ministerstva. Doba, počas ktorej sa od príjmu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý poberá materské, nevyžadujú povinnosti zabezpečovací príjem pri súčasnom vzniku nároku na ochranný príspevok, to znamená, podľa návrhu je to 66,20, logicky korešponduje s dĺžkou poberania materského, čo je spravidla 31 týždňov po narodení dieťaťa, 34 týždňov celkove.
Upozorňujem, že na účely nezníženia základnej dávky z dôvodu neaktivovania sa napríklad v rámci menších obecných služieb, čo je § 10, má rodič na dieťa výnimku do veku 3 rokov toho dieťaťa a osamelý rodič až do veku 6 rokov dieťaťa.
Ďalej upozorňujeme, že neexistuje žiadna zákonná prekážka na prijatie dieťaťa mladšieho ako 1 rok do jaslí, navyše existujú aj iné možnosti starostlivosti o dieťa, ktoré sme dali my do zákona, napríklad opatrovateľka detí, rodina a podobne.
To je odpoveď odborníkov, kolegov z jednotlivých odborných sekcií k tomu návrhu.
Úplne na záver, očakával som, že predsa len aj opozícia uzná, že ten návrh zákona, ktorý ponúkame, má svoje plusy, veď to sa netajilo, rok som čakal, pokiaľ ministerstvo financií povedalo áno, je potrebné dať aj na túto oblasť finančné prostriedky, pretože 9 rokov sme nedvíhali dávky v hmotnej núdzi, ale medzitým sme pracovali s touto kategóriou ľudí úplne inak.
Preto aj celkom prirodzene očakávam a chcem vás aj požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán spravodajca, nie? Súčasne vás žiadam, aby ste ale oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia spravodajcu.) O 18. hodine, áno. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pokračujeme, nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytnutí pomoci poľnohospodárskej prvovýrobe.
Návrh zákona má tlač 1218. Spoločná správa výborov má tlač 1218a.
Dávam slovo poslancovi Soboňovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe, tlač 1218.)